Nový pohľad na evanjelia

 

 

Omraam Mikhael Aivanhov

I

Mladé víno sa nedáva do starých mechov

 

 

 

Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nevalchovaného súkna; veď taká záplata vydrapí aj časť  rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani víno nezlievajú do starých nádob, lebo sa nádoby roztrhnú, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia, ale nové víno vlievajú do nových nádob a oboje sa zachová. 

                                                          Matúš 9: 16-17

      Tieto slová pre vás iste nie sú nové. Často sú spomínané, ale myslím si, že obsahujú pravdy, ktoré si neuvedomujete a musíte ich spoznať. Aký je význam slov: starý mech, nový mech, nové víno? Dnes sa víno uskladňuje v pivniciach, ale v minulosti sa na to  používali mechy- zvieracia koža zošitá do vreca. Keď sa nedokázalo uskladniť nové víno v starých vreciach, tak to bolo preto, že  pri kvasení sa tvoril plyn, ktorý by už použité vrece roztrhol a víno by bolo stratené. Dávalo sa teda nové víno, do nových mechov, pevných, schopných vydržať silný tlak.

   Ale čo je proces kvasenia z vedeckého pohľadu? Je to prirodzený rozklad organickej matérie. Je ich veľa druhov, niektoré  boli  študované alchymistami, ktorí z nich získavali kameň mudrcov. Aj v človeku sa môže tvoriť každý druh kvasenia a nielen vo fyzických orgánoch, ale aj v jeho srdci a jeho mozgu, čo znamená v pocitoch a myšlienkach.

    Keď Ježiš hovoril: Nové víno sa dáva do nových mechov  a tak sa zachová aj víno aj mechy, tak prirovnával nové víno ku svojmu učeniu, ktoré malo byť uložené v bytostiach pevnej viery, odolných, schopných vydržať všetky zmeny, ktoré v nich spôsobí. V skutku tak ako víno nie je ani  učenie zasvätencov mŕtvou vecou, práve naopak, žije a tento život poníma sériu následností. Mech predstavuje ľudskú bytosť a v tomto mechu sú zahrnuté, ak to takto môžeme povedať, mnohé ďalšie mechy: hlava, pľúca, žalúdok... Srdce, intelekt a duša sú taktiež mechy a keď sa nedáva pozor na to, čo sa do nich vkladá, alebo sa zanedbá údržba, následky budú hrôzostrašné.

    Niekedy ku mne niekto  príde, sťažuje sa a hovorí: Prv ako som sem prišiel, tak som sa cítil oveľa lepšie. Jedol som a pil, robil som bláznovstvá, pokojne som sa zabával a cítil som sa lepšie. Ale od kedy sa snažím nasledovať  Učenie Bieleho univerzálneho bratstva, tak sa cítim nepohodlne, ako keby vo mne začínalo prebiehať kvasenie. Toto učenie nie je pre mňa. Títo ľudia nechápu, čo sa v nich deje a namiesto, aby normálne napredovali, tak sa sťažujú, strácajú odvahu a robia krok späť. Čo to všetko znamená? Že sú ešte starými vrecami, do ktorých sa predčasne vlialo nové víno.

    Keď pozorujete seba samých a iných, zistíte, že keď prijímajú toto učenie počas niekoľko mesiacov, šesť mesiacov, rok (to závisí od osoby), ľudské bytosti zájdu do veľkých pochybností, stávajú sa podráždení a depresívni, dokonca namiesto aby zintenzívňovali to pozitívne,  čo dostávajú, tak nerobia nič len rozvíjajú negatívne stránky, a je to preto, že  v nich každá myšlienka a každý nový cit vytvára kvasenie.

   Keď ma počúvate, myslíte si, že je veľmi nebezpečné prijímať naše učenie, aj keď je tak čisté a Nebeské. Nie  je tu žiadne nebezpečenstvo, ale je potrebné predovšetkým vedieť to, že je nevyhnutné pripraviť v sebe kvalitný priestor, schopný zniesť a udržať filozofiu, myšlienku, nové učenie. Nemôžeme prijímať novú filozofiu bez toho, aby sme s ňou boli zharmonizovaní, bez toho, aby sme prv posilnili a pripravili žalúdok, mozog, pľúca a celý organizmus pre vlny,  ktoré sú schopné vydržať tlak vytváraný novými prúdmi, ktoré sú prijímané. Neverte, že vlny lásky a svetla je ľahko znášať. Práve naopak možno povedať, že ľudské bytosti sú viac pripravené na utrpenie, znepokojenia, sklamania ako na radosť, inšpiráciu a vyššie prúdy. Často krát by sa dalo povedať, že milujú  ponorenie do komplikácií a keď jedného dňa dostanú  veľmi svetlú inšpiráciu, tak sa zdá, že robia všetko preto, aby sa jej zbavili. Prečo to robia? Pretože je také vzácne dostať Nebeskú inšpiráciu.

   Keby ľudské bytosti vedeli aké zlepšenia fyziologické, chemické a psychologické prichádzajú, keď sú pod vplyvom Božej myšlienky! A oni práve toto šťastie odmietajú. Kde následne môžu nájsť príležitosť pre svoju zmenu? Jedného dňa zaplačú, že takto jednali a povedia: Áno je to tak, koľko krát som vyhnal svetlo, pretože som mal strach z ducha vo mne. Pozoroval som často, že nemáme strach z pekla, z diablov, z utrpenia, z neporiadku a všetkého, čo je nízke, ale máme veľký strach z Ducha a z tých tak jemných stavov. Z jednej strany je to pochopiteľné, pretože vo svojej hĺbke cítime,  že nie sme novými mechmi, je tu stále potreba žiť  nízkym životom, inštinktívne máme strach, že  nie sme schopní znášať nový život, expanziu vedomia. Tí čo sa boja Ducha, nevedia dobre prečo, ale inštinktívne  cítia, že je tu niečo, čoho sa treba obávať: opustenie starých zvykov. V skutočnosti nie je nič krajšie, ako môcť pozbierať duchovné prúdenia, svetlo, silu, radosť, ktoré do nás prichádzajú každodenne, tú lásku, ktorá prechádza dušou v každej chvíli. Keď sa z dôvodu našej slabosti, alebo našich negatívnych myšlienok pred týmito prúdmi zavrieme, tak je to preto, lebo naše mechy ešte nie sú pripravené prijať nové víno. Sú to staré vrecia, ktoré je treba vymeniť.

   Bunky nášho tela sa nepretržite obnovujú; každý deň opotrebované a choré bunky sú nahradené bunkami zdravými. Proces obnovy prebieha v siedmych rokoch. Každých sedem rokov molekuly a bunky nášho tela sú nahradené inými molekulami a bunkami. Poviete teda: celá  naša bytosť je obnovená. Nie, pretože aj keď za sedem rokov sú všetky bunky vymenené  bunkami novými, musíme mať  na zreteli, že každá z nich má pamäť a zvyky sa prenášajú vo forme éterickej stopy, ktorú obsahujú.  V týchto stopách cirkulujú myšlienky, city a energie. To vysvetľuje, prečo nové bunky prevezmú miesto buniek starých   a budú vybavené ich pamäťou. A preto nepretržite sa bunky každých sedem rokov nachádzajú v tých istých podmienkach a niekedy aj  v horších.

    Koľko  máte rokov? Koľko sedemročných periód ste už prežili? A aj tak ostávate verní  tým istým zvykom, zachovávate si ten istý spôsob myslenia, robíte tie isté bláznovstvá. Obnova vašich buniek v sedem ročnom cykle nebola dostatočná pre obnovu celej vašej bytosti. Telo sa zmenilo, to je pravda, ale sklony a zvyky - tie ostali tie isté, pretože nové bunky ihneď prevzali staré stopy a starú pamäť.

    Preto, aby sme dosiahli skutočnú zmenu, je potrebné zmeniť pamäť buniek. Spoločne ako nové bunky nahradia staré,  je potrebné zásobiť ich novými myšlienkami a pocitmi. Keď  si toho sme vedomí, tak môžeme obnoviť mechy spoločne s vliatím  nového vína duchovného učenia. Pretože ináč ak budeme pokračovať v žití  v tom istom neporiadku, s tými istými zvykmi, tak dáme príležitosť k vytvoreniu nežiaducich stuhnutých kryštálov. Preto, keď prijímame  duchovné učenie, tak sa musíme starať o zmenu pamäte buniek, pracujúc na pritiahnutí nových elementov, prebudení čistoty v potrave, nápojoch, vo  vzduchu, ktorý dýchame  a vo všetkom, čo absorbujeme vo svete viditeľnom a neviditeľnom. Iba tak môžeme prijať bez strachu novú filozofiu a nové duchovné prúdy.

  
      Po tom, čo sme rozprávali o vreciach, rozprávajme trocha o víne. Skoro všetci pijete víno, ktoré v malých dávkach   nerobí zle. A sú aj takí, ktorým dokonca dáva inšpiráciu. Ale viete tiež, že existujú vína umelé, ktoré je lepšie nepiť. Pripravujú sa zo škodlivých prísad, ktoré vám nebudem vymenovávať, ale čo by som vám chcel povedať je to, že  v spirituálnej oblasti sa tvoria tie isté fenomény ako vo fyzickej rovine. Je možné stretnúť učenia, filozofické  systémy, ktoré pripomínajú dobré víno, ale sú pripravené z vonkajších prísad, ktoré neprinášajú ani život ani podstatu. Keď sa pije toto víno, cítime sa rušení, zahmlení a dokonca chorí. Namiesto toho, aby sme v obchode kúpili hocijaké víno, tajomstvo spočíva v tom, aby sme si sami pripravili víno, ktoré budeme piť, to znamená pripravili si myšlienky, pocity a skutky. Poviete: tak teda v tomto momente vkladáte víno do našich mechov, a čo keď je to víno už staré?. Myslite si čo chcete; ja vám odporúčam vo vašej duši  zasadiť vinič a starať sa oň, pozbierať hrozno a piť šťavu. Dobrého vína, ktoré urobíte sami, môžete vypiť koľko chcete, až pokiaľ sa neopijete.

   Vliať nové víno  do nových vriec, je  vytvoriť spojenie ducha s matériou a  matéria to nie je iba fyzická rovina, ale taktiež rovina psychická - myšlienky a pocity. Nemôžete sa uspokojiť len s intelektuálnym prijímaním nového učenia, prísť sem a deň po dni byť vyživovaný novými myšlienkami, bez toho aby ste súčasne neobnovili celé vaše fyzické a psychické bytie pomocou praktizovania čistejšieho života. Keď sa obmedzíte iba na intelektuálne štúdium, tak stvrdnuté mechy čoskoro prasknú, pretože nebude žiaden súvis medzi ich tvarom a novými silami, ktoré prijímajú. Keď nerobíte žiadne  cvičenia dýchania, gymnastiky, keď sa nemodlíte a nemeditujete, nasnažíte sa stravovať podľa pravidiel nového učenia, tak sa vo vás vytvoria rôzne druhy anomálií. Keď začne kvasenie, pociťuje sa nervozita a hnev. Videl som mužov, ktorí  potom, čo začali so spirituálnym životom, sa stali vo vzťahu k žene a deťom veľmi nervóznymi. Duchovné učenie nesmie vytvárať reakcie tohto druhu; keď sa to stane, tak je to znamenie, že mechy boli veľmi staré a opotrebované.

   Cítim, že niektorí z vás si myslia: Áno pochopili sme, že existuje prekrásne učenie; potrebujeme sa vyvíjať, musíme vykonať prácu, to je isté, ale nevieme, ako ju máme vykonať. Dajte nám metódy, pretože práve tie potrebujeme. To čo hovoríte je pravdivé a pomýlené súčasne, pretože som vás už naučil množstvo metód, ale nezdá sa, že by ste si ich veľmi cenili. Ste stále v očakávaní, že vám dám metódy, ktoré vás v okamihu premenia. Ibaže takéto metódy neexistujú.

   Nikdy nenájdete skutočného zasvätenca, ktorý vám dá recept, ktorý vás naraz  urobí silným a slobodným. Transformácia bytosti je možná iba pomocou dlhej a nepretržitej každodennej práce. Keď vám niekto povie: tu máte  magickú formulu a amulet, že to sú magické pomôcky, ktoré vás budú neprestajne ochraňovať, tak sa bude jednať o klamstvá povedané tým, čo má záujem vás oklamať. Pravý majster vám povie vždy: Deti moje, všetko je možné, ale iba vtedy, keď sa namáhate, pretože iba tak to, čo ste dostali, prenikne hlboko do vás, a nikto vám to nebude môcť zobrať. Všetko, čo sa získa okamžitými metódami, alebo magickými umeniami, nemôže byť trvácne. Všetko, v čo sa verilo, že to tam je vypŕchne rýchlo, pretože zisk získaný týmto spôsobom nemal čas vojsť do hĺbky prostredníctvom osobného úsilia.

   Existujú majstri, ktorý by za okamih vedeli vo vás rozvinúť najrozličnejšie kvality, ale neurobia to, pretože  by to netrvalo dlho. Láska, poznanie a schopnosti nemôžu prísť z vonku, tak ako víno, ktoré sa vleje do fľaše. Sme to my sami, ktorý máme pracovať deň po dni na premene našich mechov. Bohužiaľ, všetky školy, ktoré vyžadujú úsilie, nemajú zo strany tých, čo ich navštevujú veľký úspech, oproti tým,  kde sa sľubujú všetky  schopnosti bez toho, aby bolo potrebné niečo urobiť, tam sa všetci hrnú. Preto pravé učenie nepriťahuje veľké množstvo učeníkov.

   Nebo pripravuje, posiela mocné prúdy, ktoré je možné prirovnať ku novému vínu a mechy, ktoré nie sú pripravené udržať toto víno, túto obnovu nemôžu vydržať, zatiaľ čo neviditeľný svet by ich chcel naplniť všetky, tak staré ako aj  nové. To znamená, že príde čas, kedy veľké tajomstvá budú prezradené. Ľudstvo je zložené z mechov starých a mechov nových a  nie je dôležité či nových či opotrebovaných, keď bude víno vliate, nebude v tom robený rozdiel: nové mechy vydržia a ... horšie pre tých, ktorým sa mechy roztrhnú.

   Pracujte teda každodenne na obnove vašich mechov, čo znamená: pracujte na sebe samých, na všetkých vašich bunkách, na všetkých vašich orgánoch, aby ste boli pripravení prijať nové víno, čo znamená silné a blahodarné prúdy, ktoré neviditeľný svet chce vyliať na celú zem.

II.

KEĎ NEBUDETE AKO DETI

Prinášali k Nemu dietky, aby sa ich dotýkal, ale učeníci im dohovárali. Keď to Ježíš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je Kráľovstvo Božie. Veru vám hovorím: Kto neprijme Kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich.

                                          Marek 10:13

   V tej hodine pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa: Kto je najväčší v Kráľovstve Nebeskom? On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol: Veru hovorím vám: ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete  do Kráľovstva Nebeského.

                                         Matúš 18:1-3

  Keď počúvate tieto úryvky, opýtate sa, prečo som si vybral práve tieto riadky, veď dvetisíc rokov počúvame kňazov  ako ich opakujú. Ale napriek tomu nie je v nás vidieť rast, progres. Nechajte, nech deti prídu ju  mne, pretože Kráľovstvo Nebeské je tých čo sú ako oni. ... Keď sa nestanete deťmi, nevojdete do Kráľovstva Nebeského. Keď vám tieto riadky vysvetlím z pohľadu zasväcovacej vedy, tak si uvedomíte, že oni obsahujú veľmi hlboké koncepty.

   Mysliac na detstvo nie je možné si nepredstaviť starobu, pretože medzi nimi existuje spojenie. Deti sú priťahované starými ľuďmi a stará ľudia veľmi milujú deti. Život je ako kruh, na začiatku ktorého je detstvo a na konci je staroba; dva konce sa dotýkajú. A je tiež zrejmé, že  dieťa a starý človek sa nenapĺňajú tými istými citmi. Pri dieťati máme ihneď chuť, objať ho, pomaznať sa s ním, podržať ho v náručí, posadiť si ho na kolená, a zasa toto neplatí o starom človeku. Prečo? Odpoviete, že je to preto, lebo dieťa je ľahšie. Nie, to nie je iba preto.

    Dieťatko sa narodí s pästičkami zavretými, starý človek však zomiera s rukami  otvorenými. Dieťatko  sa snaží zo zavretými pästičkami povedať: mám veľkú dôveru v moje sily, chcem sa prejaviť a zvíťaziť nad okolitým svetom, zatiaľ čo starý človek, potom čo premrhal svoj život hľadaním šťastia, ktoré nemôže nájsť, povie: Veril som, že získam mnohé veci, ale stratil som všetko, som sklamaný. A ostane s prázdnymi rukami a preto ich otvorí. Mnohí na konci svojho života sú sklamaní: napriek ich vysokému veku nič nezískali, nič nepochopili.

     V skutočnosti je veľmi ťažké sa stať pravým starcom, je to tak ťažké, že Ježíš hovorí: Keď sa nestanete ako deti nevojdete do Kráľovstva Nebeského.  V nebi je už dvadsaťštyri prorokov a nie je tam už miesto pre iných. V apokalypse podľa Jána je napísané: Videl som dvadsaťštyri trónov a na týchto trónoch dvadsaťštyri prorokov zahalených v bielych rúchach a na hlave mali zlatú korunu. Tí dvadsiati štyria proroci sú vysoko vyvinutí duchovia, tvoria zhromaždenie, na ktorom sa rozhoduje o osude všetkých bytostí. Ako sa  môžeme odvážiť kandidovať do tohto zboru? Takže keď vidíte, že do raja sa nevojde ako starý človek, je potrebné tam vojsť ako dieťa. V tomto prípade je cesta voľná pre všetky deti a oni tam budú dobre prijaté. Raj je obývaný deťmi, zatiaľ čo prorokov je dvadsaťštyri. Neveríte mi? Ale áno, len samotný fakt, že všetci starí sú  poslaní sa inkarnovať na zem ukazuje na to, že si ich nechcú nechať v raji.

   Niekto povie: Môj otec je v raji blízko pri Pánovi, zatiaľ čo sa už pravdepodobne inkarnoval ako  dieťa do nejakej rodiny. Prečo sa vrátil? Aby si osvojil lásku a múdrosť rodiacu sa v tých dvoch symboloch: dieťati a starcovi.

   Dieťa a starček reprezentujú dve  cnosti, ktoré sa musíme naučiť rozvíjať počas našej existencie. Dieťa je láskou, ktorá prináša sily a energie, o čo chce vidieť všetko, dotknúť sa všetkého, ktoré chce konať a vyskúšať všetky možnosti ponúkané životom. Starček je starobou ktorá ponúka, analyzuje a tvorí závery. Obaja však  musia kráčať spolu, zatiaľ čo v súčasnosti je tendencia  rozvíjať intelekt na úkor srdca pretože v skutočnosti  sa ľudské bytosti stávajú kritické, netolerantné, správajú sa ako starí čudáci a to  nie je múdrosť.

   Pozorujte deti keď sa učia chodiť: spadnú a postavia sa, znova spadnú a postavia sa až pokiaľ sa nedokážu udržať na nohách. Keď zažije neúspech starček tak povie: to je koniec viacej to neskúsim. Keď spadne čaká že ho niekto pozdvihne. Podvihne sa iba preto aby ho odniesli do nemocnice. Toto znamená že keď niekto zostarne vo svojom charaktere, vo svojej duši vo svojich myšlienkach tak keď sa mu stane že spadne tak už sa viacej nepodvihne. Hovorí iným aby sa postavili a jednali ale svoju existenciu považuje za ukončenú. A to nie je potrebné robiť tisíce pokusov keď je to potrebné, musí sa skúsiť postaviť, ináč sa nenaučí ako chodiť v Kráľovstve Nebeskom.

   Pozorujte znova deti. Keď im darujete cukrík, kamienok, chrobáčika tak hneď prejavia radosť. Starci však nie sú nikdy spokojný, nájdu si stále príčinu pre šomranie a lamentovanie. Práve preto nevojdú do Kráľovstva božieho, pretože Kráľovstvo Nebeské je  stav vedomia ľahkosti a radosti. Keď nie sú schopný vojsť do Kráľovstva Božieho počas tohto života o to menej toho budú schopný keď sa nájdu na druhom svete. Istotne im bude zakázaný vstup.

    Nemyslite si, že keď takto hovorím o starších tak sa odvolávam iba na  roky v skutočnosti sú už mladý  ktorý už v sedemnástich rokoch sú vnútorne starý, apatický, ľahostajný, znechutený, bez záujmu, negatívny ku hocijakej aktivite, neschopní elánu a entuziazmu.

   A na druhej strane sú starší ľudia, ktorý majú mladé srdce, bohaté a nevyčerpateľné. Chce sa nám ich objať, tak sú žiarivý, radostný a rozkošne čarovný. Nebyť ich rokov tak by sme si želali ich objať, zobrať do náručia, pretože sú pravými deťmi.

   Deti sú bezstarostné nestarajú sa o zajtrajšok. Starý sa však neprestajne trápia o zajtrajšok ktorí je pre nich plný neistoty: choroby, utrpenia, a osamelosti... Bohužiaľ celá súčasná kultúra nás učí žiť tak ako žijú starý. A zdá sa že nie je veľmi inteligentné byť ako dieťa. Najväčšou nadávkou je  zaobchádzať s niekým ako s dieťaťom. Aby sme boli oceňovaný verejnou mienkou je potrebné byť ustarostený a znepokojený množstvom problémov. Keď má dospelý stále dobrú náladu, je jednoduchý a otvorený nepovažujú ho za múdreho ani za človeka s hĺbkou osobnosti. S touto filozofiou ktorá dusí neprestajne dobrý rozvoj jeho prirodzenosti človek ničí seba samého.

   Usilujte sa stať sa ako deti, zo stále živým srdcom ktoré miluje a zaujíma sa o všetko, ktoré ihneď odpustí, ktoré sa raduje s maličkosti, ktoré ihneď zabudne na zradu, smútky a pády, zo srdcom stále otvoreným milovať a objímať celý svet zo srdcom ktoré nezatvrdne. Pokiaľ si vaše srdce udrží teplo tak nezostarnete.

    Deti sú plný dôvery v seba samých, veria že sú schopný bojovať s dospelými, že si ich podriadia, že budú silnejší ako oni a keď to skúsia aj keď to nedokážu tak tomu veria naďalej. Veria všetkému čo sa im rozpráva aj keď sú to rozprávky starej matere. Starý ľudia na druhej strane nechcú veriť ani vtedy keď im poviete pravdu. Sú podozrievavý a hovoria: Áno, poznám dobre tieto príbehy chlapče môj. Nie som tak hlúpy aby ma nachytali, nemôžu ma dobehnúť. V skutočnosti práve ich je možné najľahšie nachytať, často nevidia veci jasne.

  Niektorí sa ma pýtajú: Prečo ste stále  veselý ako dieťa? Odpovedám že sa takto cítim lepšie. Iste rešpektujú ma potom menej ale nerobím to iba náhodou. Prečo ľudia chcú aby si ich neustále vážili a rešpektovali ich? Starých si vážime, rešpektujeme  ale nemilujeme ich. Hora je niečo grandiózne čo sa obdivuje ale je na ňu  potrebné liezť a na druhej strane malú  perlu si želáme odniesť zo sebou. Kto z vás sa správa k deťom s rešpektom a ochotou? Deti hladkáme a niekedy ich karháme  ale najmä ich milujeme. V láske k ním je teplo; zatiaľ čo v rešpekte je často krát iba mráz. Rešpektujú sa všetky veľké osobnosti, starý ľudia, vedci ale len málokedy ich milujeme. Klaniame sa pred veľkým vedcom, zdravíme ho  z hlbokým rešpektom ale snažíme sa od neho vzdialiť čo najrýchlejšie.

   Ten čo chce byť neustále rešpektovaný následne stráca lásku. Ale ten kto chce ostať jednoduchý ako dieťa, možno nebude rešpektovaný ale bude všetkými milovaný.

   Keď nehľadáte nič iba rešpekt iných tak príde deň keď sa budete cítiť veľmi opustený. Poviete: keď idem po ulici tak sa mi všetci zdravia s veľkým rešpektom ale som sám, nikto mi nepríde dať trocha lásky. Rešpekt nikdy nezapĺňa naše srdce ale iba láska nás urobí šťastným. Preto ten kto sa chce cítiť ocenený musí uprednostniť lásku a stať sa takým ako je dieťa.

   Lásku a múdrosť toto musíme vlastniť; lásku v srdci a múdrosť v intelekte. Srdce musí ostať navždy mladé, intelekt musí byť veľmi starý. Pretože keď sa to stane opačne, keď sa srdce stane  veľmi staré a intelekt veľmi mladý tak výsledok je hrozný. Ten čo je stále nespokojný, smutný, sklamaný,  podozrievavý a znepokojený má srdce ktoré je staré, nemiluje  o nič sa nezaujíma a nenapreduje. Často krát sa intelekt takéhoto človeka zastavil v detstve. Mladosť a staroba nie sú zlé samé o sebe za podmienky že sa vie čo má ostať mladé a čo staré. Niekedy sa stretnú veľký vedci, veľký odborníci ktorý majú srdce tak prekrásne mladé a toto je ideálny stav, dokonalosť. Bohužiaľ táto dokonalosť sa vytvorí málokedy.

II

   Keď  inteligencia prírody určila, že deti majú ostať dlho pri rodičoch tak je to preto že  deti pre svoj rast a rozvoj potrebujú príklady. Ale rodičia... akými zvláštnymi príkladmi sú  niekedy. Oni sami niekedy nie sú vyformovaný tak ako treba. A pretože deti majú inštinkt napodobňovať svojich rodičov a tí nie vždy sú na úrovni preto ani oni na nej  nebudú. A preto aj samotný dospelý potrebujú príklady, ktoré im pomôžu sa vyvíjať. Avšak oni ich nehľadajú, nevidia v tom užitočnosť, veria totiž že sú už perfektný a to je škoda, pretože keď sú so sebou úplne spokojný tak smerujú ku katastrofe.

   A myslíte si že ja nepotrebujem vzor na to aby som sa stal tým čo si želám? Určite ho potrebujem ale keďže na zemi nenachádzam dostatočne dokonalé príklady hľadám ich inde, tam kde sa nachádzajú. Preto môžem každý deň napredovať. Maličké progresy keď chcete ale robiac ich hoci malé každý deň za milióny rokov prejdem nekonečnú cestu. A mám dostatočnú trpezlivosť pre prácu ďalšie tisícky rokov. Deti majú vzor dospelých ale aj dospelý musia mať pred sebou vzor ktorým sa chcú stať  preto je povedané v evanjeliu že len deti vojdú do Nebeského Kráľovstva. Dospelý je veľmi veľký, veľmi ťažký a veľmi vážny zatiaľ čo dieťa poskakuje, hrá sa,  smeje sa a ihneď sa mu otvárajú dvere. Ale myslíte že po týchto slovách si všetci budú  želať stať sa takými ako sú deti? Nie, budú pokračovať v preťažovaní sa ťažkými bremenami, obavami pretože nič nepochopili.

   Pozrite sa na dieťa nestará sa a nemá ani prácu čo má urobiť, sú to jeho rodičia čo sa o neho starajú, dávajú mu jesť, umývajú ho, obliekajú ho. Dospelý na druhej strane musia niesť ťarchu celej rodiny, zarábať pre zabezpečenie ich potrieb, živiť ich, zabezpečiť bývanie a ochranu. Iste že sú aj prípady v ktorých sú deti choré,  opustené rodičmi na ulici a prípady v ktorých  bohatý a privilegovaný rodičia žijú svoj šťastný a bezstarostný život. Ale jedná sa o výnimku.

   Keďže potrebujú ochranu a ešte nevlastnia sily a  nevyhnutné schopnosti preto aby si samostatne riadili svoj život tak deti musia prijímať autoritu a rady dospelých. Neskôr keď sa bude cítiť silný, inteligentný a schopný prevezme ich zodpovednosti, chce ich použiť v určitých činnostiach, presadiť sa, vyberať si, získavať skúsenosti a vtedy sa začnú problémy a je to preto lebo začne počítať iba so sebou samým, zo svojimi schopnosťami a silou, zo svojím spôsobom života.

    Byť dospelý alebo dieťa nie je iba záležitosťou rokov. Medzi dospelými majú niektorý postoj dospelých a niektorý postoj dieťaťa. Je pravdou že je to možné posudzovať z rôznych pohľadov ale toto nechám na psychológov a moralistov. Nakoľko  to čo zaujíma mňa je vedieť ako je potrebné sa správať v duchovnom živote. Zoberme si ako príklad učeníkov a predovšetkým zasvätencov. Namiesto toho aby si svoj život usporiadali  a zorganizovali tak ako sa im páči zverujú ho do Božej vôle. Oni chcú ostať deťmi  čo znamená slúžiť svojím Nebeským rodičom, nasledovať ich a robiť všetko podľa ich rád. Až d chvíle kým majú tento postoj sa o nich nebo stará, živí ich a ochraňuje.

   Mysliac si že sú už dospelý sa mnohí cítia silný, slobodný, pánmi svojho osudu, veria že Nebeského otca  a Nebeskú matku už nepotrebujú a pretrhávajú  s nimi spojenia. Ale v tej chvíli sa vrhajú do všetkých ťažkostí. Nebeský svet sa už o nich nestará a  je to prirodzené pretože sa stali dospelými. Keď by pokračovali byť deťmi čo znamená ostali závislí od neba, zakúšali potrebu byť riadení a nasledovali by rady svojich Nebeských rodičov s dôverou, nechali by sa viesť za ruku tak by sa oni pokračovali o nich starať a chrániť ich.

    Poviete že nie je možné ostať deťmi na celý život. Je to pravda ale aj v tomto prípad je potrebné vysvetlenie: nejedná sa o to aby sme si  zachovali detskú mentalitu ale aby sme pokračovali aj v rokoch mať  vo vzťahu k Nebu prístup dieťaťa, byť poddajný, vedieť sa podriadiť a byť plný lásky. Je to jednoducho otázka postoja k Nebu. Nebo počítajúc s takou bytosťou ju neopustí ale ponúkne jej svoju pomoc, svoje svetlo. Nebo vám príde pomôcť iba ak ste ako deti. Poviete: aj keď mám už viac ako deväťdesiat? To nemá žiaden súvis s rokmi, jemné entity nepozerajú na vrásky alebo na biele vlasy, neriadia sa oficiálnym kalendárom, skonštatujú že ste zbožňované dieťa, že váš prístup je prístupom Božieho syna, Božej dcéry a nechajú vás vojsť do raja.

   Vidíte slová Ježiša nie sú stále dobre pochopené a vysvetlené. Ľudia hovorili: Ako to chce aby sme boli slabí a nevedomí ako deti? Nie, to nie, chyby deti nie je potrebné napodobňovať, ale ich dobré kvality: poslušnosť, dôvera, ktorá im umožňuje počúvať a nasledovať rodičov, učiť sa a jednať podľa ich rád.

    Stáva sa mi že stretávam mladých, ktorý majú takú dôveru vo svoj osobný pohľad na veci, že už neprijímajú žiadne rady. Aj keď by sa jednalo o majstra oni by ho nepočúvali. A ja keď som pred touto mentalitou viem aké veľké problémy ich čakajú, problémy ktorým tí mladí nie sú schopní čeliť a správne ich vyriešiť. A toto je jednoducho  z dôvodu ich mentality dospelých: oni veria slepo iba svojmu názoru, namiesto aby jednali ako deti, vedomí si svojej nevedomosti a slabosti ktoré sa zveria rodičom a riadia sa podľa ich rád a pozorne ich nasledujú. Títo chlapci a dievčatá sú už príliš starí a  preto idú v ústrety vážnym problémom a horkostiam.

   Spýtate sa:  dokedy si máme udržať postoj dieťaťa? Pokiaľ sa nestanete tak čistý a žiarivý, že Svätý Duch môže prísť prebývať do vás. V skutočnosti keď  Svätý Duch príde do človeka prebývať len vtedy sa môže stať skutočne dospelým. Boh neurobil svet tak aby človek ostal dieťaťom naveky. Kozmickou inteligenciou boli predvídané dve etapy -detstvo a dospelosť, a je potrebné ostať dieťaťom až po chvíľu zrelosti. Zrelosť to nie je to čo si ľudia zvyčajne  myslia dospelosť bola určená na vek dvadsaťjeden rokov alebo osemnásť ale to je iba dátum z civilného života a nie zrelosti o ktorej vám rozprávam. Väčšina ľudí nie je ešte naozaj zrelá ani v deväťdesiatke pokiaľ nedosiahla zrelosť spirituálnu.

   Bytosť sa stáva naozaj dospelou, keď prijme Ducha Svätého -  tak stúpa jej svetlo, je vedená a vidí jasne. Iba tento typ dospelého pozná Nebo. Ostatní nie sú ničím iným ako cirkulujúcimi deťmi. Áno všetci, ktorí ešte nedosiahli duchovnú zrelosť sú hore braní ako bábätká. Človek nemá ostať naveky dieťaťom.  Do chvíle  pokiaľ nedosiahne svetlo, Božieho Ducha ktorý prináša všetky bohatstvá si však musí  uchovávať postoj dieťaťa, čo znamená ostať poslušným, pokorným a pozorný pri stretnutiach s Nebom. Keď vidíte niekoho vo veľkých ťažkostiach tak je to skúškou pre neposlušné dieťa: pretože praví dospelí už viac netrpia pretože sú neustále vo svetle. Všetci tí čo si nechceli uchovať postoj dieťaťa pokiaľ  nedosiahnu dospelosť, ktorí sa stali dospelými predčasne musia nevyhnutne trpieť. Čo je teda potrebné robiť. Je to jednoduché : pokiaľ sa nestanete dospelými  musíte prosiť, aby ste boli osvetlení a riadení vašimi Nebeskými rodičmi. Keď títo skonštatujú, že ste žiariví, svetlí, plní lásky a keď ukážete, že ste stále silnejší, rozhodnú sa považovať vás za plnoletých: Duch Svetla vás neprestane osvetľovať a inšpirovať. Nebudete mať už tie ťažkosti, čo majú sedemnásťroční, ktorí veria že môžu viesť nezávislý život. Pokiaľ vás Nebo neuzná za dospelých, musíte jednať ako deti pokorne a poslušne, aby ste mohli vojsť do Kráľovstva Božieho.

   Teraz ma dobre pochopte. Keď hovorím že je potrebné byť pokorný a poslušný chcem tým povedať - voči Pánovi... nie voči ľudským bytostiam. V skutočnosti sa často myslelo že je potrebné slúžiť a podriadiť sa hocikomu a následne mnohí slúžili tyranom, boháčom a zabijakom. To nie  - jedná sa o to byť veriaci, nábožný, podriadený a poslušný iba Nebeským princípom.

   V skutočnosti, v kostole dokonca aj medzi vysokými predstaviteľmi, sa nenájdu mnohí, ktorí sa už stali dospelými, oni rozprávajú sledujúc svoje osobné ašpirácie, podľa svojho osobného pohľadu, ale  to nie je to, čo je potrebné robiť. Prv než človek môže začať kázať je potrebné, aby sa stal Duch jeho súčasťou, pretože je to Duch čo sa musí prostredníctvom neho rozprávať, aby jeho slová neboli odrazom jeho personality, ale múdrosti  a Nebeského svetla výrazom kozmickej inteligencie. Iba keď človek už viac nerozpráva vo svojom mene, môže byť považovaný za dospelého. Existujú Majstri, ktorí majú veľkú autoritu, ale nie sú to oni sami, čo si zaisťujú vážnosť, ale Duch, ktorý je v nich, iba on má na to  právo. Ktokoľvek, prv než prijal Ducha, sa nesmie nanucovať, pretože je to  veľmi nebezpečné. Kým nie sme vynikajúci, nesmieme dávať príkazy, riadiť, pretože týmto spôsobom sa stávame dospelými skôr, ako nastal čas.

   Duchovný život v sebe obsahuje obdobie premien, ktoré znamenajú prechod z jednej etapy do druhej, práve tak ako sa stávajú skutočné vo fyziologickom živote napr. puberta, alebo menopauza. Tieto prechody sa v duchovnom živote neprejavujú tak  nápadne ale sú veľmi významné pretože produkujú hlboké zmeny vo vnútornom živote. Takže tak ako vo fyzickom živote prichádza detstvo, puberta a potom dospelosť tak aj v duchovnom vývoji sa predpokladá ten istý prechod. Áno, musíte ostať deťmi, pokiaľ nedosiahnete zrelosť dospelých. Ale potom, keď sa raz staneme dospelými, nemôžeme sa viac správať ako dieťa.

   Teraz vidíte že v tomto svetle  môžeme Ježišove  slová ľahšie pochopiť. Keď nebudete ako deti nevojdete do Kráľovstva Nebeského. V deň, keď sa prestanete zverovať do rúk Otca Nebeského a Matky Nebeskej, milovať ich, opúšťať ich náručie, začnete pociťovať ťažké bremeno života, škaredosti, biedu, budete sa cítiť unavení, nebudete mať viac detskú veselosť radostného dieťaťa, ktoré si spieva a hrá sa a   sami si poplačete kvôli tej veľkej záťaži. Ale hoci máte zodpovednosť dospelého,  chcete vydržať neprestajne povinnosti a záväzky, keď ste ako Nebeské dieťa, ktoré dôveruje a je presvedčené, že vysoko má rodičov, ktorí ho milujú, tak porastiete a stanete sa usmiatymi, peknými a svetlými.

   Je to teraz jasnejšie? Odteraz do budúcna nám neostane nič iné, ako sa stať  dieťaťom Neba; vtedy zacítime lásku nášho Nebeského Otca a Nebeskej Matky, ich prítomnosť, ich pomoc a budeme neprestajne podporovaní, ochraňovaní, povzbudzovaní a osvetľovaní. Všetci tí čo veria, že sú už niečo viac, a že si môžu dovoliť prerušiť spojenie s Nebom, sa budú cítiť nešťastní, opustení, v chlade. Toto je situácia mnohých osôb, ktoré verili, že sú už dospelí, veľmi inteligentní a veľmi silní.

   Ťažkosti a bremená sú ťažké pre všetkých ktorý opustili svojich Nebeských Rodičov. Buďte teda ako deti zverte sa Otcovi a Matke Nebeskej a majte v nich plnú dôveru. Pre toho kto sa cíti synom Božím zmiznú všetky ťažkosti pretože nebo nikdy nenechá svoje deti plakať samé ale stále im  príde  na pomoc.

III

NEVERNÝ HOSPODÁR

   Ježiš povedal svojím učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára: toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. Tu si šafár pomyslel: Čo urobím keď mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. Zavolal si každého dlžníka pánovho a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal mu sto kórov pšenice. Povedal mu. Povedal mu tu máš úpis, napíš osemdesiat. I pochváli pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej  mamony, aby keď sa pominiete prijali vás do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom a kto je nespravodlivý v najmenšom  je nespravodlivý aj vo veľkom. Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše? Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom.  Lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buďto sa jedného bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.  Lukáš 16: 1-13

  Toto podobenstvo je veľmi ťažké vysvetliť a doteraz som nečítal ani nepočul filozofické alebo teologické komentáre, ktoré by mi dali prijateľné vysvetlenie.

   Ježiš predstavuje príklad neverného hospodára a to čo prekvapuje je že nám ho odporúča napodobňovať. A ja vám hovorím: robte si priateľov s nespravodlivej mamony... potom pridáva: pretože každý kto je verný v najmenšom je verný aj vo veľkom. Potom čo chválil nevernosť hovorí proti nevere. Keď ste neboli verní v nespravodlivom bohatstve kto vám zverí to pravé bohatstvo? Ježiš povzbudzuje v tom istom čase k vernosti aj nevere? Na prvý pohľad je toto podobenstvo nepochopiteľné.

   Aby sme pochopili zmysel tohto je na prvom mieste nevyhnutné vnímať ľudskú bytosť tak ako ju vníma zasväcovacia veda s jeho dvoma prirodzenosťami, nižšou a vyššou. Tieto dve prirodzenosti majú rovnaké schopnosti myslieť, cítiť a jednať ale dvoma rozličnými smermi. Z filozofického pohľadu sa nedá nájsť presná hranica medzi dvoma prirodzenosťami, pretože oni sa ponárajú jedna do druhej; tak trocha ako farby slnečného spektra, ktoré sa veľmi zreteľne rozlišujú z ďaleka ale z blízka nie je možné vyznačiť deliacu čiaru. Avšak z praktického pohľadu v každodennom živote keď sa pozorujete sa rozlišujú jasne jedna od druhej.

   Prv než budeme pokračovať pri tejto schéme: objasním vám otázku dvoch prirodzeností. Každá má tri pododdelenia, ktoré zodpovedajú trom funkciám ľudskej bytosti: intelektu, srdcu a vôli, alebo keď chcete myšlienke, citu a činu. Každá z týchto funkcií má centrum, prenášač - nosič, telo pomocou ktorého sa vyjadrí. V časti, ktorá reprezentuje nižšiu prirodzenosť nachádzame telo fyzické, astrálne a mentálne a v časti reprezentujúcej prirodzenosť vyššiu telo kauzálne, budhické a atmické. Môžeme použiť aj iné výrazy. Pre nižšiu prirodzenosť môžeme povedať vôľa, srdce a intelekt a pre prirodzenosť vyššiu vyšší intelekt[pravdu], vyššie srdce [dušu] a vyššiu vôľu [ducha]

   Možno že sa pýtate, že čo znamenajú tri veľké kruhy v strede; ukazujú spojenie medzi telom vyšším a nižším.

   Telo atmické ktoré zodpovedá Duchu a kde sila, moc, vôľa Božia sa prejavuje prostredníctvom fyzického tela, ktoré predstavuje vôľu,  silu, v rovine materiálnej.

     Telo budhické, ktoré je reprezentované dušou so všetkými najvznešenejšími citmi lásky, obete a dobroty je spojené s ľudským  srdcom alebo astrálnym telom, emocionálnym.

    Telo kauzálne prenášač najhlbších a svetlých myšlienok je spojené s intelektom a mentálnym telom.

   Tieto spojenia môžu vysvetliť veľa temných chvíľ v živote a taktiež niektoré pasáže zo svätých kníh.

   Niektoré z týchto tiel sú ovplyvňované znameniami zverokruhu a planétami. Napríklad: fyzické telo je ovplyvňované Mesiacom a Saturnom, telo atmické Slnkom a Saturnom. Telá astrálne a budhické sú ovplyvňované Venušou a Marsom a telá kauzálne a mentálne Merkúrom a Jupiterom.

   V tradičnej symbolike je zvláštna dôležitosť dávaná dvom  osvetľovacím telesám: Slnku a Mesiacu, pretože naša Zem je vystavená ich vplyvu; raz je to Slnko ktoré prevláda a raz je to Mesiac. Slnko, Mesiac a Zem predstavujú trojicu duch - duša - telo ktoré sa odrážajú v troch svetoch: svete Nebeskom, svete psychickom a svete fyzickom. Slnko je tiež symbolom stability vytvorenej pravdou, čo znamená vyššou prirodzenosťou, zatiaľ čo Mesiac je symbolom rušenia, fermentácie, tvrdnutia a vášni čo znamená prirodzenosti nižšej. Pre zjednodušenie vecí nazveme prirodzenosť vyššiu individualitou a prirodzenosť nižšiu personalitou a neskôr vám vysvetlím dôvod.

   Personalita predstavuje  nižšiu polovicu na schéme a individualita polovicu  vyššiu. Individualita sa prejavuje pomocou najvyšších cností: múdrosť (rovina kauzálna), láska (rovina budhická), pravda (rovina atmická). Každá cnosť vlastní zvláštnu moc: múdrosť človeku prináša svetlo, pravé poznanie založené na nekonečných princípoch; láska dáva životu chuť, šťastie; pravda jej dá slobodu. Pravda môže dať človeku šťastie a chuť žiť ale iba prostredníctvom lásky. Sama ho neprinesie práve naopak veľmi často prináša utrpenia a katastrofy. A toto je dôvod prečo veľa ľudí odmieta vidieť pravdu, realitu pretože sa jej obáva. Múdrosť môže urobiť človeka slobodného a dať mu šťastie ale iba prostredníctvom pravdy a lásky. Múdrosť sama o sebe nemôže oslobodiť, ani urobiť šťastným, práve naopak robí nás clivým a pokoreným. Zatiaľ čo láska, tá nás nemôže urobiť slobodným ani osvetleným ale prináša jedinečnú expanziu, radosť, život. Na druhej strane láska, múdrosť a pravda spojené  sú kompletnosťou, dobrodeniami Neba a dokonalosťou bytosti.

   Bohužiaľ väčšina ľudí hľadá slobodu, šťastie a svetlo v prejavoch svojej nižšej prirodzenosti. Nie, prostredníctvom personality sa staneme otrokmi v rovine fyzickej, trápení v rovine astrálnej a budeme robiť chyby v rovine mentálnej. Toto je všetko čo  môže ľudská personalita dať napriek svojmu zvodnému výzoru.

  Koľkí ľudia premrhajú život snažiac sa uspokojiť  svoju personalitu alebo personalitu iných. Matka ktorá trávi svoj čas uspokojovaním rozmarov svojho dieťaťa, manžel tie manželkine, manželka tie manželove... A čo sa teda stane? Personalita ktorá je od prírody nevďačná ihneď zabudne na dobro ktoré sa jej poskytlo a namiesto toho aby bola vďačná neprejaví nič iné ako ľahostajnosť neúctu alebo dokonca nenávisť. Kto u iných uspokojuje iba nižšiu prirodzenosť sa nebude nikdy cítiť odmenený a je dôležité, aby to vedel. Keď mu potom spadnú škridlice na hlavu, nech nelamentuje pretože na to nemá právo. Prv než sa obetuješ pre iných je potrebné sa spýtať čomu v nich sa ide slúžiť: prirodzenosti vyššej alebo tej nižšej.

   Keď nechcete aby vás iní oklamali pracujte s úmyslom živiť ich dušu, ich ducha a to znamená osvetliť ich a obrátiť smerom ku prameňu, ku Bohu, pokiaľ sa s ním nespoja preto aby ho chválili a oslavovali. Koľkí sa každodenne prekvapia a hovoria že viera a dôvera ktorú  vkladali v iných bola zradená. A stáva sa to preto, pretože živili nižšiu prirodzenosť. Počujeme často rodičov ako dávajú  svojim deťom rady ktoré sú zameraná  iba na uspokojovanie personality: učia ich prefíkanosti, hladu po peniazoch alebo potešeniach a vyhľadávaniu osobného blahobytu na úkor ostatných .  A tak ako tieto deti takto dobre poučené rastú  začnú používať tieto dobré rady na škodu rodičov ktorí potom prirodzene lamentujú. Keď by boli čestní, uvedomili by si, že boli  sami  pravými vinníkmi.

   Ľudské bytosti oceňujú to čo robíte pre ich uspokojovanie materiálne a pre ich fyzické telo, zatiaľ čo Nebo  oceňuje iba to čo robíte pre ich dušu a ich ducha. Čo ostane z potravy ktorú ste ponúkli svojím priateľom keď ste k nej nepridali to iné čo  potrvá nekonečno: lásku, svetlo, slobodu? Je potrebné zmeniť podstatu predstavy ktorú máme o charite pretože je charita ktorá neprodukuje žiaden efekt  je ihneď zmazaná a zabudnutá a charita ktorej účinky sú trvalé. Ľudské bytosti nevedia živiť ducha iných, ani ho skrášliť ani posilniť; pravá charita, tá charita zasvätencov pozostáva v obnovení ľudskej bytosti v kráľovskej dôstojnosti jeho ducha.

   Môže sa stať že majster sa zaoberá personalitou svojich učeníkov (napr. ich uzdravuje alebo im materiálne pomáha), ale považuje to za niečo druhoradé.  Veľmi často spoločenská láskavosť rozvíja v osobách najhoršie vlastnosti: povzbudzuje ich v lenivosti, stále viac ich vedie k využívaniu iných, zvyšuje ich dôveru v naivnosť a dôverčivosť ľudských bytosti v dobročinnosti a tak oni namiesto toho aby sa stali užitočnými a slobodnými, nezávislými a schopnými zdolávať prekážky s tým čo majú sa stanú skutočnými parazitmi spoločnosti.

   To čo vám hovorím o personalite neznamená, že ju máme zničiť. To nie, má byť použitá k službe pre individualitu. Bez personality sa individualita nemôže prejaviť. Personalitu môžeme prirovnať ku forme a individualitu ku obsahu. Forma je nevyhnutná ale má vyjadrovať obsah. A keď je tento zbavený zmyslu tak forma vyjadruje úplné zotročenie ľudskej bytosti.

   Keď  bude personalita v službách individuality, duch človeka bude môcť robiť zázraky. Viete že to, čo bráni duchu chápať, tvoriť, slobodne jednať je personalita. Pozorujte ľudí okolo vás a zistíte, že čím viac personalita dominuje tím viac je ľudská bytosť obmedzená a na boku. Už pri minimálnom použití filozofických  náboženských úsudkov o vzťahoch a práci zo sebou prináša ťažkosti s pochopením a  v aktivite. A  nie je nič horšie ako vychádzať zo stavu keď sa personalita hnevá, bráni, pomstí sa  a neprestajne mení spôsob pohľadu na vec. Pretože všetky počínania personality sú zaujaté, nikdy nevidí realitu vecí. Keď majster vidí do svojej školy prichádzať bytosti s veľmi vyvinutou personalitou tak už predvída ťažkosti ktoré ich stretnú a taktiež  ťažkosti ktoré  budú pri ich učení. Pre majstra existuje absolútne pravidlo: čím viac sa ovládne personalita, obmedzí a kontroluje, tým viac sa staneme slobodnými a  posilnenými.

   Zastavme sa teraz na pojmoch personalita a individualita. V hovorovom jazyku sa používa bez rozdielu raz jedna a  raz druhá a keď sa o človeku hovorí, že má  silnú personalitu alebo silnú individualitu chce sa vyjadriť to isté. Možno že v slovníku pre ne nájdete iné vysvetlenia, ale to čo vám chcem vysvetliť je ľudská prirodzenosť vyššia a nižšia. Pôvod slova personalita je v latinskom : persona. Persona znamená maska, ktorú si herec v divadle  obliekal keď hral: v antike si herci obliekali masky pri hre. Predstavte si teda herca, ktorý raz predstavuje múdreho muža, inokedy kriminálnika, zradcu, alebo zvodcu. Bol najprv jedným a potom druhým. Stával sa Bergerakom, Arpagonom, Alesandrom Borgiom, svätým Luigim. Rôzne úlohy predstavovali rôzne prechodné personality. A individualita  bola tým hercom a on  ostával stále sám sebou, hoci hral stále inú úlohu.

   Príklad herca nám ukazuje že personalita je pominuteľná  a  netrvá viac ako jednu inkarnáciu. V nasledujúcej inkarnácii príde nová personalita. Zatiaľ čo prichádzajú tieto zmeny personality, individualita sa nemení a ostáva rovnaká a dokonca napreduje, pretože počas tisícročí v sebe akumuluje skúseností získané z rôznych personalít. Prejavuje sa  raz v jednej a potom v druhej úlohe obliekajúc sa v každej inkarnácii do  rôznej personality.

   Toto všetko je ľahké si uvedomiť a umožňuje nám  si uvedomiť, že ten čo je bohatý, zdravý a pekný v tomto živote pokiaľ nerobí žiadne duchovné úsilie sa  vráti v nasledujúcej inkarnácii chudobný, chorý a škaredý. Kto však pracuje na duchu, na Nebeskej  inteligencii a na duši ( hoci má v súčasnej inkarnácii bezvýznamnú úlohu) získava kvality, cnosti a bohatstvá ktoré ostanú v jeho individualite a budú mu navždy patriť. Keď skončí svoju súčasnú úlohu odíde zo svojou duchovnou batožinou a pocestuje univerzom s tým skutočným dobrom. Nikto mu ho nemôže zobrať. Presne tak ako herec, ktorý získava zo svojej postavy, zdokonaľuje  sa a vyvíja,  opúšťa pozemskú scénu bohatší na skúsenosti.

   Čo môže spraviť s bohatstvom ten kto počas svojej existencii hromadil iba materiálne bohatstvo? Zanechajúc svoju pozemskú úlohu je nútený ho opustiť- tak to chce zákon - aby sa vrátil chudobný a nahý. A jeho individualita, ktorá odíde bez batožiny, čo znamená bez duchovných skúseností, sa musí vrátiť na zem chudobná a nahá a musí sa inkarnovať do osoby zbavenej dobrých podmienok do chvíle, kým si ich nezaslúži. Táto bytosť teda musí znova začať veľa pracovať na tom, aby získala bohatstvo, postavenie, dom, atď...

  Nechcem tým však povedať že sa máme zriecť materiálnych vecí, šiat, spoločností... Nie všetky tieto vecí sú nevyhnutné na zemi, tak ako scenár a kostýmy sú nevyhnutné pre herca, ale nie sú dôležitejšie viac.

   Takže teraz ste dobre pripravený pochopiť podobenstvo o nevernom hospodárovi.

   Personalita a individualita sídlia vo veľkom svete, makrokozme: Univerze ale aj vo svete malom - mikrokozme: človeku. V človeku je sídlo personality v časti brucha  pod bránicou. Sídlo individuality sa nachádza nad bránicou. Sídlo individuality je v pľúcach, v srdci a v mozgu a teda v tom čo sa nachádza nad bránicou. Horizontálna línia schémy, ktorú som vám dal, teda korešponduje s bránicou.

  Možno veríte že všetko čo sa nachádza pod bránicou je zbavené myšlienok, citov a aktivity. Zmeňte svoj názor pretože v bruchu je mozog, srdce a vôľa. Prečo sa hovorí mnohým ľuďom, že majú srdce v bruchu? Mojím zámerom nie je vytvoriť novú anatómiu ale musíte vedieť že dve oblasti nad a pod bránicou reprezentujú dvoch pánov medzi ktorých je človek postavený a ktorým musí slúžiť. A je to zložité striedanie.

   Keď človek príde na zem prevezme služby  fyzického tela a všetkých jeho inštinktov ale skôr či neskôr bude poslaný naspäť - to znamená že zomrie. Keď je inteligentný zamyslí sa podobne ako hospodár v podobenstve: Čo  môžem robiť keď mi pán odníme šafárenie? Kopať?  to nevládzem... žobrať? To sa hanbím.... Rozumný hospodár vie veľmi dobre že keď opustí svoje fyzické telo tento majiteľ nekonečne nespokojný chce ešte pracovať na zemi ale už na to nemá prostriedky. Keďže si v astráloch uchoval rovnaké potreby jesť, piť a zakúšať akýkoľvek druh potešenia, bude neustále pokúšaný zostúpiť medzi živých a žobrať,  aby sa prostredníctvom nich uspokojil. Toto sa stane hospodárom veľmi verným v stretnutí s personalitou : raz keď už budú mimo  stanú sa v astrálnej rovine žobrákmi a začnú navštevovať všetky nezdravé miesta kde sa ľudia zabávajú s cieľom zúčastňovať sa na ich zábavách.

   Takže teraz neverný hospodár o ktorom hovorí Ježiš bol inteligentným, nechcel vojsť do kategórie žobravých duchov. A rozhodne sa urobiť priateľov z nespravodlivej mamony zmenšiť sumu ktorú dlžníci dlžili svojmu pánovi. A čo to znamená? Namiesto toho, aby daroval svojmu bruchu a rôznym orgánom rôzne jedlá ponorený do potešení, tak ako to robí väčšina ľudských bytostí, on zmenšil množstvo toho, čo mali dať každý z nich. Inými slovami vytvoril reštrikčný režim  pre personalitu, pre množstvo hojného jedla, pohárikov likéru, cigariet a mileniek a tak sa sily, myšlienky a čas ktorý mal byť venovaný a zhltnutý nenásytným pánom  zmenšil. Takto v tajnosti hospodár obdaroval priateľov a svätostánky neviditeľného sveta. Zekonomizoval kapitál tak, aby ho tiež uložil do  banky Nebeskej, a aby keď jedného dňa príde ku okienku, bol poznaný. Zasvätil čas, energie, daroval časť svojej lásky, svojich myšlienok a svojich citov individualite namiesto aby ich dal personalite. Bol teda neverný personalite aby si vytvoril priateľov vďaka bohatstvám, ktoré jej nespravodlivo nedal.

   Keď si nevysvetlíme toto podobenstvo týmto spôsobom, nemôžeme pochopiť prečo bol hospodár chválený pánom. A čo Pán chválil? Nebola to iste personalita: tá bola urazená, nemôže jej blahoželať. Je to teda individualita ktorej povedal: Si inteligentná, urobila si dobre. Preto nevera a nespravodlivosť v týchto prípadoch bola povolená, nevera a nespravodlivosť vo vzťahu k personalite, ku všetkému, čo je nízke, pominuteľné. Byť neverný Bohu, anjelom, čistote, dobrote,  na to nemal právo. Ale všetci sú verný bruchu, pohlaviu teda personalite a neverný Bohu. Všetci majú naponáhlo keď  je potrebné uspokojiť vášne, nižšie želania a pritom neustále zrádzajú Pána. Koľko bytosti je verných  krčmárovi : krčmu navštevujú každodenne. Ďalší sú verní cigaretám alebo inému pôžitku, lenivosti,  zlozvyku. A málo je verných zvyklostiam vyšším. Takže tá pravá vernosť spočíva v tom že nikdy nezanedbáme modlitbu, štúdium, meditáciu a duchovné cvičenia.

   Možno sa pýtate, čo predstavujú dlžníci ktorý mali dlh a aký to bol dlh. Dlžníci sú entity z neviditeľného sveta, ktoré prichádzajú zobrať určité duchovné elementy človeka a je potrebné zaplatiť vo forme energie a jemných síl. Pri vyplácaní dlžoby tejto entite sa človek sám vzdáva síl, ktoré by jej bol dal, čo znamená, že ide na cestu askézy, praktizuje pôst, ticho, modlitbu a meditáciu. Táto dávka postihu nedáva fyzickému telu to, na čo je bežne zvyknuté. Keď sa potom telo postupne vzdáva svojich apetítov musíme vedieť, že vyššia časť bytosti sa posilňuje. A naopak keď nižšia časť je a veľa sa zabáva, vyššia časť sa nemôže prejaviť a oslabuje sa, a je to práve ona, čo formuje energie, ktoré sa prejavujú v rovine fyzickej.

   Počuli ste že Ježiš nepovedal v podobenstve, že neverný hospodár odpustil dlžníkom všetky dlžoby, ale iba časť. A to znamená, že  nie je treba praktizovať reštrikcie v nadmernej miere, nie je treba ísť do extrémov až po umŕtvenie a úplný asketizmus. Ježiš ukazuje  jasne že ľudská bytosť musí pracovať pre prvého pána [individualitu], ale že tiež nemá právo opustiť druhého (personalitu) čo znamená že nemá právo sa zriecť všetkého a umrieť kvôli odriekaniu. Má byť tiež verný druhému pánovi ale iba po určitú hranicu.

    Uveďme si príklad ženy, ktorá sa zaujíma iba o svoj fyzický aspekt a úplne zanedbá svoj intelektuálny rozvoj kvôli tomu, že sa nezaoberá ničím iným,  iba starostlivosťou o svoje telo a svoj výzor. V skutku sa stane veľmi sladkou tak ako med, ktorý priťahuje z ďaleka osi a hmyz, má veľa priateľov a všetci ju obdivujú... Ale o niekoľko rokov neskôr už nebude tak príťažlivá a jej priatelia ju opustia. A je to normálne, pretože ľudia hľadajú toho ktorý je schopný niečo dať, keď stratí svoju krásu, neostane jej už nič. Keď by táto žena jednala ako neverný a múdry hospodár, keď by predpokladala, že jedného dňa ju jej pán vyženie bola by sa pripravila na túto zmenu situácie, začala by študovať, rozvíjať dobrotu, inteligenciu až potiaľ aby si uchovala priateľov na chvíle, keď jej už z jej krásy neostane nič. Uchovala by si ich a napriek veku by ostala obľúbená a sympatická. Videl som veľa krát, že ženy ktoré si pestovali svoju individualitu čím viac zostarnú tým viac sa stávajú príťažlivé, žiarivé. A tie iné o tých mi radšej ani nehovorte...

  Na každého z nás príde  raz chvíľa že budeme zavolaný Pánom a preto si musíme pripraviť a vytvoriť priateľov z inej roviny. Pretože oni nie sú z roviny fyzickej tak slová podobenstva sú symbolické:  A ja vám hovorím robte si priateľov z nespravodlivého bohatstva. A ako si robiť  týchto priateľov? Krátením dávok. Keď ste do tejto chvíle mysleli na povinnosti voči svojmu žalúdku a chceli mu dať štyri lyžičky ustríc, kilo kaviáru, desať kúskov salámy, množstvo moriakov... všetko hojne poliate najlepšími vínami, likérmi a  cigaretami snažte sa trocha obmedziť menu: stále ešte budete dobre živený a vrátite dlžobu entitám, ktoré mali vytvoriť nevyhnutné sily na strávenie jednoduchého jedla. Takýmto spôsobom si robíte priateľov medzi neviditeľnými entitami, ktoré vás neskôr príjmu do svojich neviditeľných príbytkov.

  Obmedzenia žalúdka sú  z dôvodu, že nemá byť zameraný iba na potešenia a radosti fyzického tela ale tiež roviny astrálnej a mentálnej,  ktoré prináležia personalite tak ako som vám to ukázal na schéme.

   Keď Ježiš hovoril: Každý, kto je verný v malých veciach je verný aj vo veciach veľkých a každý kto je nespravodlivý vo veciach malých je nespravodlivý aj vo veciach veľkých. Keď ste neboli verný v nespravodlivom bohatstve, kto vám zverí bohatstvo pravé? Čo znamená, že keď ste neboli verný individualite v malých veciach, nemôžu sa vám zveriť veľké bohatstvá ducha.

   Poviete: dobre pochopili sme: musíme vyživovať individualitu ale taktiež nesmieme nechať umrieť hladom personalitu preto ako  máme vedieť čo máme  dať jednej a čo druhej? Preto aby som vám odpovedal zameriam sa na situáciu z evanjelia, v ktorej farizej položil Ježišovi otázku ohľadom  platenia dane Cisárovi, v nádeji že ho jeho odpoveď ospravedlní? Ale Ježiš vidiac ich zlé úmysly, pretože čítal ich myšlienky odpovedal: Dajte mi peniaz a  oni  mu jeden dali. Koho je toto obraz? Cisárov, odpovedali. Dobre teda, dajte cisárovi, čo je cisárove a Bohu čo je Božie. A kto je cisár? Nič iné ako forma personality. A je to pravda, všetci máme v sebe cisára, ktorý si stále niečo žiada a je potrebné mu  niečo dať, pretože potrebuje žiť, ale nie všetko. Poviete: ale koľko je mu potrebné dať?

  Aby to bolo jasné  predstavte si toto. Pálite kus dreva, konár stromu, čo vidíte? Plamene, plamene ktoré vzplanú a potom trocha dymu, potom vodnú paru ešte v menšom množstve a nakoniec veľmi málo popola, ktorý ostane. To znamená štvrtinu, tú čo zodpovedá zemi, zatiaľ čo tri štvrtiny pripadajú individualite. Štvrtina stačí personalite: je potrebné sa zaoberať aj s ňou, trochu ju živiť aby nezomrela ale všetko ostatné je potrebné ponúknuť individualite.

   Ježíš vysvetlil množstvo veci svojím učeníkom, ale evanjelia prinášajú  len ich malú časť. Teraz je ich potrebné vysvetliť, čo nie je veľmi ľahké. Je tu stále možnosť vysvetľovať každé slovo a porovnávať rôzne verzie s prvotnými hebrejskými a gréckymi  frázami aby sa zaplnili medzery, deformácie v prekladoch  nedobrovoľné aj dobrovoľné zle zapísané preklady  pri prehlbovaní určitých historických otázok... a toto sa volá sväté výklady. Všetci sa vnárajú do tohto druhu výskumu, ale aj keď to budú robiť  po nekonečno, nedokážu nájsť kľúč k textom. Mňa nezaujíma to ako boli sväté knihy napísané, kde sa nachádzajú chyby prekladu a  kopírovania. To čo ma zaujíma, je ako to myslel Ježiš, čo mal vo svojej mysli a vo svoje duši keď hovoril podobenstvá a je to ťažké vedieť z polovičných záznamov. Ježišove podobenstvá sú stále živé v Akašických záznamoch a až tak sa musíme vyvinúť, aby sme objavili ich význam. Keď ich pochopíme  môžeme  sa vrátiť k ich vysvetleniu.

   Používaním zvyčajných metód intelektu  môžeme ostať len v rovine foriem. Ale to nie je forma kde sa nájde pravda, pravdu nájdeme iba veľmi vysokým vývojom. Pravý zmysel sa nachádza vo vyšších rovinách a keď nevysvetľujeme sväté knihy potom čo  vnútorne rastieme nemôžeme preniknúť ku zmyslu. To čo je potrebné uskutočniť ako prvé je aby  bola  na druhom mieste po individualite. Ako prostriedok pre metódy individuality má duch prostriedky vo veľmi vyvinutých svetoch kde sa nachádzajú vysvetlenia každej veci zatiaľ čo s personalitou sa zostupuje iba tam kde sa nachádzajú omrvinky, kúsky deformovanej pravdy. Cez veľké diskusie, učené argumentácie  sa stále viac vzďaľujú od zmyslu a obsahu a stávajú sa stále viac nedotknuteľný.

   Ježíš uzatvára podobenstvo rozprávaním  o dvoch pánoch : Žiaden služobník nemôže  slúžiť dvom pánom pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať alebo si obľúbi jedného  a opovrhne druhým. Nemôžete slúžiť Bohu aj Mamonu. Čo znamená že v tom istom čase nemôžete slúžiť vyššej a nižšej prirodzenosti. Čo je oceňované ľuďmi je nehodné u Boha. Takže čo je veľkolepé pre personalitu, pre svet je nenávidené individualitou a duchom. Personalita hľadá uznanie publika, nevedomého fóra zatiaľ čo individualita uznanie sveta Nebeského.

   Už som vám raz povedal a opakujem vám: personalita sa nesmie zabiť. Personalita je úžasná keď je k dispozícii  ako nástroj individualite. Bez personality nemôžeme na zemi nič urobiť ale keď ona prevezme úlohu pána nemôže nám dať nič iné ako zlé rady.

 

IV

ZHROMAŽĎUJTE SI POKLADY

 

         Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí, kde sa zlodeji vlámu a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlámu a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

      Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a  druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamonu.

                                                    sv. Matúš 6:19-20,24

   Skúmajme túto časť evanjelia sv. Matúša súčasne s kapitolou sv. Lukáša o nevernom hospodárovi. Na začiatku sa obaja evanjelisti  k otázke bohatstva stavajú rovnako, potom tak jeden ako aj druhý začnú s komentárom a dvoch pánoch: Nikto nemôže slúžiť dvom pánom: pretože buď nenávidí jedného alebo miluje druhého, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne: Nemôžete slúžiť Bohu aj mamonu.

  Nezhromažďujete si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí, kde sa zlodeji vlámu a kradnú; zhromažďujte si poklady v nebi... Pre Ježiša existujú teda dva typy bánk, veľmi odlišných : banky pozemské a banky Nebeské, ktoré prirodzene  majú veľmi odlišných zamestnancov. Ale kto predstavuje dve banky v otázke ľudskej bytosti, v ktorej oni ako v úrade pracujú súčasne: je to vnútorný svet. Tieto banky sú v skutočnosti pobočky dvoch kozmických bánk, z ktorých sú vyživované.

   Zdá sa vám to zvláštne, že používam príklady tohto druhu pri výklade evanjelia?..  Robím  to, pretože život nášho sveta viditeľného je založený na realite  sveta neviditeľného. To čo je dole je odrazom toho čo je hore; hovorím, že iba odrazom pretože ani krásu ani svetlo neviditeľného sveta nemôžeme nájsť na zemi; avšak existujú spojitosti, ktoré umožňujú porovnať tieto dva svety a pochopiť, že  veľmi vysoko existuje svet,  kde existuje to čo vidíme vo svete našom. Čo však sú tie dva banky na zemi a v nebi? Sú to personalita a individualita, o ktorej som vám už rozprával.

   Môžeme povedať, že pozemská banka ponúka vo všeobecnosti tri rôzne typy služieb. Prvou sú vklady, tam sú úspory uložené v bezpečí v trezoroch. Druhá služba sa zaoberá výmenou kapitálu a pôžičkami. Tretia sa zaujíma o finančné operácia, investície. A presne tieto tri služby sa nachádzajú v štruktúre personality. Trezory predstavujú rezervy fyzického tela. Služba vklady, výbery zodpovedá citom na astrálnej úrovni, oblasti srdca ktorá neprestajne obnovuje vzťahy založené na úrokoch. Služba analýz zodpovedá rovine mentálnej, intelektu, ktorý myslí  a počíta s inými  na ich škodu, predstavujúc si stále výhody, ktoré môže mať z ich zničenia. Pozemská banka sa obohacuje stále na účet iných snažiac sa presvedčiť okolitý svet, že to čo sa robí, cíti, alebo myslí, je výlučne inšpirované láskou a rešpektom ku blížnemu.

   Práve som vám povedal že každé Ježišovo slovo má hlboký zmysel. Teraz sa pozrime na to čo znamená: zhromažďujte si poklady v Nebi, kde ich ani moľ ani hrdza neničí, a kde sa zlodeji nevlámu a nekradnú, a pozrime sa na tieto tri slová: hrdza, moľ a zlodeji.

   Začnime s hrdzou. Stále sa hovorilo, že alchymisti  hľadajú kameň mudrcov, aby premenili kovy na zlato. Prečo na zlato?  Pretože ono je jedinečné s pomedzi kovov, zlato nehrdzavie,  nevie ho poškodiť voda,, vzduch a kyselina je rozpustné iba v zmesi kyseliny dusičnej a kyseline chlorovodíkovej, ktorá sa vola reálna voda. O železe je známe, ako ľahko oxiduje pri kontakte so vzdušnou vlhkosťou tvoriac pri tom hrdzu, ktorá ho postupne rozožerie. Hrdza môže byť teda použitá za symbol hmoty, ktorá škodí kovom a vo všeobecnosti ríši minerálov.  Takže ríša minerálov zodpovedá rovine fyzickej: hrdza teda symbolizuje to, čo  ničí rovinu fyzickú, ľudské telo.

   S moľami sa dostaneme do roviny astrálnej, ktorá zodpovedá  srdcu a citom. Bytosť ktorej srdce je plné nenávisti, pochybností, pýchy, nespokojnosti a násilia je korisťou  pre mole. V skutočnosti sa nehovorí, že sa množia? Verí sa, že ich zničíme rozrezaním na kúsky, ale v skutočnosti sa znásobujú. Z pohľadu symbolického je to úkaz veľmi významný a nachádza sa aj v legende o zápase Herkulesa s Drakom. Drak je obrovským  šesťhlavým hadom, hlavy však vždy keď sú odťaté znova narastú, aby sme zvíťazili je potrebné ich odseknúť všetkých šesť naraz. Herkules dokázal zvíťaziť nad Drakom s ohňom. Drak predstavuje sedem základných hriechov, ktoré povstávajú jeden po druhom vo chvíli, keď ich chceme  zničiť. Existuje len jeden spôsob ako ich zničiť: Nebeský oheň lásky ktorý spáli všetky hlavy naraz. Ale to, čo som vám chcel povedať je jednoducho  to, že keď Ježíš rozprával o moľoch, tak nám chcel  ukázať nepriateľov, ktorí na nás útočia  z astrálnej roviny, želania, ktoré vo vnútri nás hladujú.

   Aj zlodeji sú symbolom. Zlodej je vyzbrojený hŕbou falošných kľúčov a čaká na noc, aby sa dal do práce, a keď už sú všetky svetlá vypnuté, keď ľudia spia, vkradne sa do ich domu. Zlodeji sú symbolom nepriateľov z roviny mentálnej. Každý, ktorého intelekt je zatemnený a uspaný bude napadnutý zlodejmi, pretože tam kde kraľuje temnota, prichádzajú zlodeji. Týmito zlodejmi sú neviditeľné entity: pochybnosti a nepokoj, ktorý je  v nás. Keď vás tieto myšlienky oberú o všetko, zanechajú vás slabých, vysilených neznamená to snáď, že prišli zlodeji, aby vám ukradli vaše poklady? Ukážte mi vaše poklady vašej sily, radosti, pokoja... Nedarí sa vám to? Znamená to, že u vás boli zlodeji. Zlodeji to sú myšlienky, ktoré pracujú v temnote, aby vám odobrali inšpiráciu, nádej....

   Hrdza, mole a zlodeji o ktorých Ježíš rozprával zodpovedajú teda rovine fyzickej, astrálnej a mentálnej, a my ich môžeme umiestniť do schémy, ktorú sme si už ukázali v predchádzajúcich prednáškach.

   Raz sa zábradlie, ktoré bolo celé hrdzavé pýtalo pluhu, ktorý sa práve vrátil  na majer, prečo je taký lesklý.  Pretože pracujem odpovedal pluh - zatiaľ čo ty žiješ v lenivosti, preto si pokryté hrdzou.  Leniví majú  vôľu pokrytú hrdzou. Nakoľko je srdce človeka zmyselné, natoľko je červené od moľov a intelekt je zatemnený a navštevovaný zlodejmi. Ježíš nám dáva do pozornosti tieto tri kategórie nepriateľov hovoriac: nezhromažďujte si poklady na zemi.... A pozrite sa, čo sa stane tomu, kto sa obmedzuje  na pozemské poklady: začína odmietať chôdzu, pretože už nie je potrebná od chvíle, keď sú automobily; viac už nepíše, pretože má sekretárky, ktoré to namiesto neho urobia, nerozpráva už viac, pretože iní rozprávajú za neho, a nemyslí už, pretože iní ho chcú od tejto námahy ušetriť. . Neostáva mu teda nič iné, iba jesť, spať a udržiavať si milencov... A postupne a ponorí do nečinnosti, vášni a temnoty: nahromadil si poklady v banke, kde hrdza, moľ a zlodeji skôr či neskôr ho o ne pripravia.

   V inej časti evanjelia Ježíš sám vysvetľuje svoje rady: Pretože kde je tvoj poklad tam bude aj tvoje srdce. Áno, je aj to potrebné vedieť, pretože na zemi sa všetko mení, neuchováme si navždy svoje domy, svoje podniky, autá a ani manželku, ktorá má možno milencov (alebo manžela, ktorý má možno milenky) a ani deti, ktoré sa stanú často krát nepriateľské voči rodičom. A v deň, keď ľudská bytosť stratí všetko, čo miluje, čo jej ostane ?... Keď je vaše srdce vo vašom trezore, keď sa tento vyprázdni, aj vaše srdce ostane prázdne. Keď milujete fyzicky nejakú ženu a tá vás opustí, vaše srdce sa roztrhne. Takže keď Ježíš hovoril: nezhromažďujte si poklady na zemi... ale zhromažďujte si ich v nebi,  znamenalo  to, že sa máte vzdialiť  od troch nižších princípov vašej personality a máte sa zjednotiť s troma vyššími princípmi vašej individuality, pretože tam sa nikdy nemusíte obávať hrdze, moľov a zlodejov.

   Predstavme si teraz obraz stromu. Schematicky je možné povedať, že je zložený z dvoch korún: z koruny konárov, ktorých vrcholky sú hore a z koruny koreňov, ktorých vrcholky sú v hĺbke.

   Koruna, ktorej vrcholčeky sú vysoko, je symbolom spirituálnej askézy, zatiaľ čo koruna opačná je symbolom obmedzení. V skutočnosti v každom, kto zostúpil veľmi nízko vo svojom vedomí, nie je už viac svetlo, teplo ani pohyb. Nachádza sa v koreňoch stromu ktoré zodpovedajú trom nižším telám: fyzickému, astrálnemu a mentálnemu. Pohyb, teplo a svetlo sa prejavujú iba v listoch, kvetoch a  ovocí. Každý, kto napreduje v múdrosti, láske a pravde žije v listoch, kvetoch a ovocí: v troch telách vyšších. Korene pripravujú potravu pre ovocie, ktoré dozrieva na vrchole bytosti. Astrologické znamenia  presne zdôrazňujú vzťah medzi: nižším Mesiacom ( spojenie zo Saturnom nižším): lenivosťou. A vyšším Slnkom (spojením medzi Saturnom vyššími) aktivitou.

   Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich ani moľ ani hrdza neničí, a kde sa zlodeji nevlámu a nekradnú. Teraz chápete, že poklady, o ktorých Ježíš rozprával sa nedajú získať ináč ako cez prácu s vôľou, srdcom a  intelektom, pretože je to aktivita, čo bráni hrdzi v rozožieraní , je to láska, ktorá zabíja moľ, a múdrosť, ktorá chráni pred zlodejmi.

   V ďalšej pasáži evanjelia Ježíš hovorí: proste a  dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Aj tieto slová môžu byť vysvetlené iba s poznaním  triád, ktoré v človeku reprezentujú intelekt, srdce a vôľa. Pýtajte a bude vám dané... Ale čo pýtať?  A čo je to, čo pýta v nás?... Hľadať čo? A kto a čo hľadá v nás?... Klopať na čo? a kto klope v nás?... Teraz pouvažujme: Čo v nás pýta? Intelekt nevie pýtať a ani vôľa nie, takže je to srdce čo pýta. Intelekt ale zase hľadá a čo hľadá? Hľadá to, čo je nevyhnutné pre  hľadanie svetla a múdrosti. Srdce pýta teplo a  lásku: milovať a byť milovaný. Vôľa klope, aby sa otvorili dvere väzenia, aby sa získala sloboda jednať.

   Takto sa všetko stáva jasným: Inteligencia hľadá múdrosť, srdce si pýta lásku, vôľa sa usiluje byť slobodná,  aby  mohla tvoriť. Bohužiaľ však väčšina ľudí používa svoj intelekt  nie na hľadanie múdrosti, ale peňazí a moci. Srdce si nepýta lásku, ale potešenia, a vôľa používa svoju slobodu na to, aby ničila a nie tvorila. A vtedy sa jej otvoria dvere, ale sú to dvere rakoviny, nemocníc, cintorínov...

   Srdce musí mať ideál Nebeskú Lásku, intelekt Nebeskú Múdrosť, a vôľa Nebeskú Moc. Toto sú poklady ktoré  musíme hromadiť v Nebi. A každý, kto  s týmto ideálom bude spojený, bude môcť jedného dňa dokonca povedať: Nepýtajte a bude vám dané, nehľadajte a nájdete, neklopte a bude vám otvorené. Pretože v skutočnosti pre  skutočného božieho syna už nie je potrebné pýtať, hľadať a klopať: Nebo vie, čo potrebuje a zahrnie ho tým.

 

V

Vchádzajte tesnou   bránou

 

  Začínate si uvedomovať, že mnohé časti  Evanjelií ostali nepoznané, a  to preto, lebo neboli vysvetľované vo svetle zasväcovacej vedy, pretože vtedy ona hovorí o rôznych ľudských telách, o ich úlohách, ktoré materiálna veda ignoruje.

   Zastavme sa teraz pri Ježišových slovách: Je ľahšie prejsť ťave uchom ihly, ako bohatému vojsť do Nebeského Kráľovstva. Väčšina vysvetlení vysvetlilo tieto slová tak, že nás vystrašia faktom, že Ježiš v tomto podobenstve chcel vyjadriť nemožnosť pre boháča, ktorý sa prejavuje ako tvrdý a egoistický človek, človek, ktorý do Nebeského Kráľovstva nevojde. Nezobrali veľmi vážne obraz ťavy.

   Videli sme, že astrálne telo človeka je sídlom všetkých pocitov, želaní,  emócii a vášní. Túžby, chamtivosť, túžba vlastniť, uspokojenia sú prejavmi astrálneho tela, a keď toto astrálne telo nie je ovládnuté a vychovávané, tak sa stále viacej nafukuje, aby sa stalo v ľudskej bytosti niečím ako obrovský nádor. A  to je prípad bohatého, ktorý zo svojimi želaniami hromadiť peniaze, pozemky, domy...   končí s obrovským astrálnym telom, ktoré mu bráni prejsť dverami Nebeského Kráľovstva. V skutočnosti sú do Nebeského Kráľovstva prijímané len bytosti, ktoré sa naučili obetovaniu a odriekaniu.

   Preštudujme si teraz prirodzenosť ťavy: bola schopná sa výborne prispôsobiť podmienkam púšte, kde takmer nič nerastie. To málo, čo nájde, jej stačí a môže dni a dni kráčať bez jedenia  a pitia. Má teda maličké astrálne telo a  preto je symbolom zasvätenca, ktorý sa uspokojí s málom, a ktorý je schopný vydržať v najhorších životných podmienkach bez toho, aby sa im podriadil.  Keď Ježiš hovorí, že ťava môže prejsť uchom ihly, je to práve preto a teraz môžete konštatovať, že tieto slová sú jasné- robil príklad nie  pre fyzické telo, ale pre telo astrálne. Práve preto som vám povedal, že keď sa nepozná štruktúra ľudskej bytosti, nevedia sa vysvetliť niektoré pasáže z Evanjelií.

   Astrálne telo ktoré je sídlom pocitov,  vášní, sa začína v človeku prejavovať od puberty. Pred týmto obdobím je aktívne predovšetkým éterické telo. Astrálne telo je živé, mentálne taktiež a dieťa zakúša emócie, chápe, čo sa mu vysvetľuje, napriek tomu sa však astrálne telo  úplným spôsobom formuje až okolo štrnástich rokov a telo mentálne v dvadsať jedna rokoch. Zatiaľ čo aktivita éterického  tela je umiestnená od narodenia do siedmych rokov, čo zabezpečuje dobrý vývin tela fyzického.

   Éterické telo pôsobí v dieťati podobne ako u rastlín. Rastliny nemajú astrálne telo natoľko rozvinuté, nie sú vybavené pravou citlivosťou, alebo aspoň citlivosťou zrovnateľnou s citlivosťou zvierat alebo človeka,  a keď ich režete netrpia. Rastliny nemajú vyvinuté astrálne telo, ale majú veľmi silné telo éterické: preto neprestanú rásť a rozvíjať sa. Keď im odrežete konáre, narastú znova, a keď ich zahrniete odpadkami premenia ich na  ovocie. Ich éterické telo očistí všetko.

   Deti sa podobajú na rastliny: v nich sa všetko neprestajne premieňa a očisťuje vďaka ich telu éterickému, ktorého aktivita ešte nie je ovplyvnená prejavmi tela astrálneho. Okolo štrnástich rokov začína obdobie adolescentné a vtedy sa veci začínajú komplikovať, pretože astrálne telo začína prebúdzať prejavy vášní :  sexuality, agresivity a chamtivosti. A keďže všetky tieto prejavy vytvárajú nečistoty, odpad, éterické telo musí byť neprestajne zamestnané ich likvidáciou.

   Čistota, lesk a nevinnosť detí pochádza z toho, že ich astrálne telo ešte nie je  vyvinuté. Takže  toto je nové vysvetlenie Ježišových slov: Keď nebudete ako deti, nevojdete do Nebeského Kráľovstva. Dieťa vojde do Nebeského Kráľovstva, pretože  ešte nemá astrálne telo nafúknuté tak, aby mu nedovolilo prejsť.  Ťava je symbolom a  dieťa taktiež. Ježiš nechcel zakázať ľudským bytostiam, aby sa stali dospelými, ale chcel od nich aby ovládali svoje astrálne telo, želania, nároky, ktoré znemožňujú vstup do Nebeského Kráľovstva, ktoré je stavom pokoja, harmónie a svetla. Samozrejme, že astrálne telo je nevyhnutné, keď  kozmická  inteligencia vytvorila  ľudské bytosti s astrálnym telom,  to má svoju úlohu: bez neho by ľudská bytosť nič nezakúšala, ani pocity, ani želania, a chýbalo by jej niečo; avšak aj tak nesmie dovoliť, aby sa vyvíjalo nerovnomerne.

   Znova si zoberme tieto slová: Je ľahšie ťave prejsť  uchom ihly ako  bohatému vojsť do Nebeského Kráľovstva. Áno príchod Božieho Kráľovstva je ťažký, pretože sa vchádza tesnou bránou, o ktorej rozprával Ježíš v inej pasáži Evanjelia. Vchádzajte tesnou bránou, pretože široká brána a široká cesta vedie do zatratenia a mnohí ňou vchádzajú. Úzka cesta umožňuje príchod Božieho Kráľovstva do dvier zasvätencov. zasvätenie je askézou, ktorá učí ľudskú bytosť, ako sa zbaviť slabostí a negatívnych sklonov. Je možné ho prirovnať ku štrbine, ktorou prejde had, keď sa má zbaviť starej kože. Učeník je ten, kto sa pripravuje prejsť tesnou bránou, ktorá mu zoberie starú kožu, to znamená  zlé zvyky a pomýlené poňatia. Každý z vás je volaný k prechodu tesnou bránou nie preto, aby vám to uškodilo, a obávali sa toho, ale aby vás to urobilo  bytosťou s novými myšlienkami, pocitmi a vzťahmi.

   Môžeme si všimnúť, že počas svojho života ľudská bytosť prechádza troma dvermi: tými pri narodení, ktorými prechádzajú všetky bytosti, či dobré alebo zlé: dverami smrti - aj nimi prechádzajú ako dobrí tak aj zlí, dverami zasvätenia, ktorými môžu prejsť iba tí, čo sú schopní odriekania a veľkých obetí.

 

VI.

Kto bude na streche.....

 

Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel- kto číta nech pochopí, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr, kto bude na streche nech nepostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na posteli, nech sa nevracia vziať si plášť. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať.

   Modlite  sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až do teraz a už ani nebude. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tieto dni skrátia.

  Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Mesiáš alebo: Tamto je, neverte.

  Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci, a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Hľa hovorím vám to vopred.

   Keby vám teda povedali: Hľa tam je na púšti, nevychádzajte; Hľa skrýva sa v dome, neverte. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až na západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.

   Hneď po súžení tých dní sa slnko  zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a Nebeské  mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na Nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.

sv. Matúš 24: 15-30

  Dnes vám  nepoviem o všetkých  proroctvách, ktoré som vám práve čítal: bolo by to mnoho veci na vysvetlenie. Ale zastavme sa pri slovách  Ježiša: Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba... Astrológovia vám bez pochybnosti povedia, že toto nie je možné a majú pravdu: slnko, mesiac a hviezdy,  o ktorých Ježíš hovorí, musia byť chápané ako symboly.

   Slnko sa zatemní: slnko predstavuje ľudský intelekt, ktorý tým, že sa vzďaľuje od pravej zasväcovacej vedy, učí filozofiu, vedu s chybami, ktoré bude raz musieť ľudstvo opustiť.

   Mesiac nevydá viac svetlo: mesiac prestavuje pole citov, viery a tam sa začne strácať svetlo; to znamená, že  oficiálne náboženstvo obsahujúce pomýlené pravdy stráca svoj vplyv.

   Hviezdy budú padať z neba: to znamená, že všetci ktorý prináležia k určitej skupine a užívajú si slávu, ktorú si nezaslúžia, spadnú z piedestálu. Vidíte koľko symbolov  k vysvetleniu je v tejto pasáži.

  Bolo by tiež veľa čo povedať o príchode falošných Kristov, a boli  mnohí v histórii,  čo boli akože za Krista. Avšak nemožno pochybovať, že Kristov duch sa prejavil cez tých, čo splnili podmienky  a obdržali Ho žijúc pravý spirituály život.

  Dnes sa pristavím pri časti, ktorú zvyčajne zanedbávame. Ježíš predpovedá trápenie a hovorí:  Kto sa nachádza na streche nech neschádza, aby si vzal to, čo je v dome. Prečo netreba zísť zo strechy? Keď príde búrka alebo vojna s bombardérmi bude snáď útočiskom strecha na dome?... Iste nie. Aj tu je strecha domu  symbolom a teraz sa pozrieme ako sa to môže interpretovať.

   Pozrite sa na túto schému, ktorá vám priblíži dom.

Je zložená zo štvorca a trojuholníka, ktorý je spojený. V reči symbolov trojuholník predstavuje ducha a štvorec matériu. Tri je číslo troch Nebeských princípov: svetla, tepla a života a štvorka číslo štyroch skupenstiev pevného, tekutého, plynného ... Takže keď Ježíš hovorí: Kto sa nachádza na streche nech neschádza,  znamená to, že vo chvíľach nešťastia a trápení človek nemá byť znepokojený, nemá zostúpiť do matérie, aby sa ochránil, ale ostať vysoko, v samotnom duchu.

   Teraz sa pozrite na trojrozmernú schému domu. Rozviňme si zvlášť telo domu a strechu domu. Môžete uvidieť že predstavujú  dva rôzne kríže. Prvý sa volá latinský kríž a druhý Maltský kríž. Viete že egyptské pyramídy sú vystavené ako kocka pod zemou a  strechou zo štyrmi stranami. Takže jeden kríž je pod zemou a druhý nad zemou. Nie je to náhodou, že veľkí egyptský zasvätenci si vybrali túto formu pre pyramídy.

   Trojuholník a kocka teda predstavujú ducha a matériu. Trojuholník a trojka je tiež milosrdenstvo, láska a štvorka je spravodlivosť, ktorá slúži ako základ. Podľa zákona spravodlivosti si musíme byť vedomí každého nášho činu. Podľa zákona lásky môžeme byť stále, aj keď sme urobili chyby, zachránení vďaka Bohu. Takže kde je teraz pravda?

   Keď sa učeníci pýtajú Ježiša na slepého od narodenia: Kto zhrešil on alebo jeho rodičia? Ježíš im odpovedá: Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale je to preto, aby sa božie skutky na ňom prejavili. Odpoveď Ježiša zahŕňa ďalší aspekt tejto otázky. Sú prípady o ktorých nevieme, prečo daná osoba trpí alebo je chorá. Obetuje sa snáď pre niekoho? ... My to ignorujeme. Takže radšej ako ho brať za niekoho, kto platí predchádzajúce chyby,   musíme byť veľmi opatrní a zdržanliví od každého súdu, lebo neviňme najprv toho, že vieme s istotou, či sa dopustil nejakých priestupkov, alebo sa obetuje z dôvodu, ktorý nepoznáme.

   Je ťažké posudzovať spravodlivosť a milosrdenstvo a chápať ako sa prejavujú. V skutočnosti žiaden človek  si nezaslúži, aby bol zachránený. My sme zachránení iba vďaka Bohu. Keď by sme boli podriadení iba zákonu spravodlivosti, nemohli by sme nikdy vojsť do Božieho Kráľovstva. Pretože keď by zákony posudzovali naše činy, tak by stále našli nejakú dlžobu, ktorú sme ešte nezaplatili. Spravodlivosť je neúprosná, nezaujíma sa, či ste synom Kráľa alebo zasvätenca.

  Poviete: Ale čo keď sa spravodlivosť napĺňa aj vtedy, keď sa prejavuje milosrdenstvo? V skutočnosti keď by nás spravodlivosť zasahovala, tak by už nikto nebol nažive. Nebo sa o nás stará, posiela nám všetko, čo je pre nás potrebné, my sme ako dôchodcovia, ktorí už žijú v dostatku, ale namiesto toho, aby sme za to ďakovali, dopúšťame sa každý deň nových chýb. Keď by sa spravodlivosť uskutočnila, boli by sme premenení na prach.

   Väčšina ľudských bytostí a dokonca aj niektorí známi teológovia predstavujú milosrdenstvo ako niečo, čo sa deje svojvoľne nepozerajúc na dobré a zlé skutky bytosti, a že keď Boh chce, tak ho zošle. Milosrdenstvo a spravodlivosť sa zdajú nezlučiteľné a sú predstavované ako nezmieriteľné. Ale ukážem vám, že je to možné a uvidíte, že je to veľmi jednoduché.

   Odpoveď nájdeme v znázornení domu, toho domu o ktorej streche Ježíš rozpráva, aby sme na nej ostali. Vráťme sa ku krížu, ktorý získame rozkladom tela domu: k vytvorenia  kocky. Ona predstavuje matériu, základ ale tiež obmedzenia, väzenie, teda spravodlivosti a je takto krížom spravodlivosti. Kríž tvorený povrchom trojuholníkov strechy je milosrdenstvom, je duchom. Keď sa obmedzujeme spravodlivosťou, ostaneme vo štvorci. Takže štvorec predstavuje zákony, čo znamená obmedzenia, väzenie. Ale nové Kristovo učenie je vyvýšené nad spravodlivosť, takže preto hore nad krížom spravodlivosti sa nachádza kríž milosrdenstva. Spravodlivosť má byť podstavcom milosrdenstva.

   Je zaujímavé zistiť že veľa krížov odovzdaných ako prémia mali práve formu kríža milosrdenstva.  Nevedomé  ľudské bytosti pracujú podľa prírodných zákonov. Každý symbol používaný v spoločnosti, každá architektonická forma zodpovedá určitej evolúcii filozofie, pochopenia, poznania a mentalite. Keď vieme pomenovať všetky  tieto symboly, môžeme objaviť ich vzájomné tendencie. Raz keď budeme mať viacej času vám môžem vysvetliť dôvody, pre ktoré v priebehu storočí v rôznych krajinách, rôzne národy vytvorili ten  alebo iný tvar svojich domov.

   Prečo má pyramída svoj základ pod zemou? Pyramída sa chce prejaviť ako 3, náš duch musí pracovať v živote na našom fyzickom tele, štvorke, je to niečo ako milosrdenstvo ducha, môžeme povedať  lásky, múdrosti a pravdy (alebo ak chcete nádeje, viere a láske). Môžeme premeniť našu matériu. Ale pre uskutočnenie tohto musíme pochopiť, ako sa trojka stane štvorkou. Trojka je číslom Boha, Ducha, štvorka  je inkarnáciou matérie, cnosti Nebeskej Trojice  môžu vojsť do človeka iba cez štyri princípy, ktorými sú jeho srdce, jeho intelekt, jeho duša a jeho duch. Tieto štyri princípy predstavujú strechu pyramídy majú podriadené fyzické telo, kocku, prácu na sebe samom.

   Ale vráťme sa teraz k otázke spravodlivosti a milosrdenstva. Keď chcete postaviť dom zavoláte  robotníkov, dáte im projekt a takto začnú pracovať... Predstavte si teraz, že peniaze, ktoré máte, nestačia na  dokončenie domu. Keďže zistíte, že mohli byť  urobené len múry, pýtate sa ako máte pokračovať. Základ už je, ale ako urobiť strechu, ktorá chýba? Obrátite sa na banku a keď ona uzná, že vlastníte iné hodnoty, tak sa rozhodne vám požičať určitú sumu. Čo toto znamená? Dá banka pôžičku hocikomu? Nie, ale keď už máte nejaký kapitál, pozemok alebo firmu,  tak ona pridá nevyhnutné.

 Zasahuje milosrdenstvo hocikoho? Nie, ono ide ku tomu, čo už je pripravený, čo už niečo postavil a vlastní kapitál.  Ono  hovorí: táto bytosť pracuje, modlí sa medituje, robí duchovné cvičenia a s časom si postavila múry, dám jej teda strechu. Milosrdenstvo  ide tam, kde už niečo bolo postavené, pripravené. A tak vznikne strecha nad domom trojuholník nad kockou. Milosrdenstvo môže teda navštíviť všetkých s výnimkou lenivých, tých čo nepracujú, čo nič nezačali. Pôjde ku tým, čo postavili základy svojej existencie, čo pracujú na regenerácii svojej bytosti čistou výživou, citmi a čistými myšlienkami. Milosrdenstvo je teda niečo viac ako spravodlivosť, hoci slúži určitej spravodlivosti. Takto sa milosť spája so spravodlivosťou.

   Keď Ježiš hovoril: Kto je na streche nech neschádza do domu, aby si niečo zobral, chcel tým povedať, že vo chvíli ťažkosti ten, čo žije v učení múdrosti, lásky, pravdy , neschádza do matérie hľadať pomoc, ktorá by  bola k ničomu. On musí ostať na streche. Ale aká je tá strecha? Je to strecha v   človeku samom: je to jeho Duch a človek z neho nemá zostúpiť, pretože iba tam bude v bezpečí. A práve tam sa nachádza  aj milosrdenstvo.

 

VII

Utíšenie búrky

Ten istý deň keď sa zvečerilo povedal: Prejdime na druhú stranu. I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi aj iné lode boli s ním.

  Vtedy sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili do lode, že sa už naplňovala. On však spal na tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš Majstre, že hynieme? A on prebudiac sa pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni a utíš sa. I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. Potom im povedal: čo sa tak strachujete? Ako to že nemáte viery?

  I báli sa  bázňou veľkou a hovorili si medzi sebou: Ktože je to, že Ho aj vietor a more poslúchajú?

              sv. Marek 4:35-41

   Vo všeobecnosti sa veľmi nezastavuje pri tejto časti. Príbeh o tomto Ježišovom zázraku sa zdá veľmi jednoduchý. V skutočnosti je to tiež príbeh symbolický, ktorý predstavuje život učeníka. Učeník sa stále nachádza na mori, na lodi , kde stále musí čeliť burácaniu vetra (svojich pocitov a svojim chaotickým myšlienkam). Aj Kristus  je na tej lodi, ale spí a učeník ho musí zobudiť, aby sa postavil  a povedal hlučným myšlienkam: Mlčte.. Zastavte sa..

   A zobudiac sa Ježíš hovorí svojím učeníkom: prečo sa tak bojíte ľudia malej viery? Čo to znamená mať vieru? Mať vieru je vedieť, že v hĺbke našej bytosti žije veľká sila, Nebeská entita, Kristus. Od chvíle keď sa Kristus nachádza  na našej lodi sa nemáme čoho báť, my nezomrieme vďaka Kristovej prítomnosti a aj keď ešte spí, loď sa neprevráti. Musíme vedieť, že vo vnútri nás žije knieža tak žiarivé a mocné, že temné sily sú povinné ho rešpektovať, a z dôvodu tejto Nebeskej prítomnosti v nás sme tiež v bezpečí.

   Keď sa Kristus prebudí v nás, prejaví svoju silu, svoju múdrosť, svoju lásku, ale skôr ako sa prebudí, musíme vedieť, že sa nachádza na lodi, a musíme si byť istý, že nič neriskujeme. Toto znamená mať vieru. Viera je veriť v niečo, čo je naoko nereálne, alebo dokonca nemožné. Keď prv, než veríte niečomu to potrebujete najprv poznať a vedieť o tom niečo, tak to značí, že nemáte vieru. Mať vieru je veriť niečomu, čo nepoznáte, a čo nevidíte. Veriť v Boha, vo večnosť, to je viera.

   My musíme mať stále vieru, pretože na duchovnom, Nebeskom poli je stále niečo, čo  nepoznáme, čo sme ešte nevideli a neskúsili.  Viera v niečo, čo je veľmi jemné a veľmi ďaleko, v niečo čo sa hneď nedá potvrdiť. Hovoríte, že poznáte svoju ženu, deti a svojich priateľov, a že v nich máte dôveru. Nie, toto  je dôvera založená na určitej skúsenosti, ale to  nie je viera. Mať vieru je veriť v niečo neviditeľné a nehmatateľné. Aj keď ešte nie sme veľmi vyvinutí, aj keď Kristus v nás nie je prebudený, tak to nie je dôležité. Je potrebné mať vieru, aby sme mohli prejsť veľkými skúškami života.

   Niektorí sú prekvapení, že Ježiš vyčítal svojim učeníkom. Pokladajú za normálne, že mali strach v búrke, a že ho zobudili. Áno, ale pre Ježiša bol tento strach nedostatkom viery. Mali cítiť, že pokiaľ je Ježiš s nimi, aj keď zaspal, tak nič neriskujú. Akú zásluhu by mali, pokiaľ by bol s nimi v búrke prebudený? Mali mať dôveru aj keď spal. Prv než sa Ježiš prebudil, jeho učeníci nevedeli, že môže zastaviť búrku, bolo to po prvýkrát, čo sa podobná udalosť uskutočnila a učeníci ešte nevideli Ježiša hovoriť so živlami. Preto po zázraku s údivom medzi sebou hovorili: Kto je to, že ho aj vietor a more počúvajú.

   Neviditeľný svet od nás vyžaduje podobnú vieru akú mali ukázať učeníci počas búrky. Pretože Kristus je v nás aj keď spí a je potrebné v neho mať dôveru, ostať pokojný a veriť, že naša loď bude možno zmietaná vlnami ale neprevráti sa. Mať vieru je teda veriť aj bez skúseností.

   My musíme uchovávať tento vzácny poklad: Krista dieťatko, čo spí v nás. Spí, je malé, ale jedného dňa keď sa prebudí urobí zázraky. Nechajte  ho ešte spať, ale ponorte ho do dôvery. On je skutočný a nesmrteľný. Meditujete o tom čo vám hovorím a zistíte že na vašej lodi Kristus spí. A keď ho zobudíte urobte to spôsobom aby ste ho nerušili s úbohými znepokojeniami a zbytočným krikom. Prečo máte strach ľudia malej viery? Pýta sa Ježíš. v skutočnosti sa znepokojujeme  kvôli ničomu, nikdy sa nemyslí že v sebe nesieme najväčšiu silu: Krista.

   Kristus predstavuje v  nás lásku, múdrosť a pravdu. Keď sa v našej duši stanú veľké nešťastia, všetko sa dá rýchlo do poriadku pokiaľ na pomoc zavoláme lásku a múdrosť. Múdrosť zaženie mračná a zastaví vetry, zatiaľ čo láska utíši more. Múdrosť pôsobí na vietor (myšlienku), láska utišuje more (pocity). Voda a vzduch, more a vietor sú symboly nekonečna. Apoštoli, ktorí poznali symboly nekonečna, vložili do Evanjelií symboly, ktoré majú význam vo všetkých rovinách. Preto generácie a generácie mohli meditovať o príbehoch zo života Ježiša a jeho učeníkov.

VIII

Prvý budú poslednými

 A mnohí prvý budú poslední a poslední prví.

   Kráľovstvo Nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať robotníkov na svoju vinicu.

   Zjedal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom  vyšiel o dvanástej a o tretej poobede urobil podobne. A keď vyšiel  o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu (a čo bude spravodlivé dostanete).

   Keď sa zvečerilo povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer a dostalo po denári.

  Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa a páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľu nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď. Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko, ako tebe. Či nemám právo urobiť so  svojím ako chcem? A či zazeráš na mňa, pretože som dobrý?

   Tak budú poslední prvými a prví poslednými.

sv.Matúš19: 30 a 20:1-16

  V tomto príbehu sa postoj pána ku svojim robotníkom môže zdať nelogický, nesprávny a nerozumný. To čo je najťažšie pochopiť sú slová: Či nemám právo urobiť so svojim ako chcem? A predovšetkým, keď si uvedomíme, že tým Pánom je Boh sám,  vtedy prídeme k záveru, že Pán robí závery ako chce, že si robí bezo zmyslu, čo chce, a že nejedná podľa spravodlivosti. Prečo tí, čo pracovali celý deň, nie sú platení viac, ako tí, čo pracovali iba hodinu?... A ako to že poslední budú prvými a prví poslednými? V iných oblastiach môžeme čakať, že najbláznivejší budú najmúdrejší a najvzdelanejší najhlúpejšími, že bohatí sa stanú chudobnými, zatiaľ čo zabudnutí sa zmenia na miliardárov? Aká radosť pre jedných a smútok pre druhých. ... V skutočnosti Ježíš rozprával v podobenstvách pred zástupmi, odovzdával svojím učeníkom mnoho právd z ľudského a kozmického  života a tak má byť toto podobenstvo interpretované.

   Je povedané že pán prichádza ráno o jednej hodine, potom o tretej, o šiestej, o deviatej a o jedenástej. U Hebrejov bol deň rozdelený na dvanásť hodín, začínal o šiestej ráno. Prvá hodina zodpovedá teda hodine šiestej, tretia ôsmej; šiesta  jedenástej: deviata štrnástej, jedenásta šestnástej. Prečo tieto hodiny? Oni zodpovedajú astrologickým faktom. Slnko má určitú polohu o šiestej hodine, o hodine ôsmej o hodine jedenástej... sú to rôzne polohy. Takže keď to študujeme z tohto pohľadu, urobíme veľké objavy, ale nie o tomto argumente som vám chcel rozprávať.

   Jedna vec, čo možno nebola preštudovaná, je to, že pracovníci, čo boli zamestnaní v rôznych hodinách, mali všetci rôzne schopnosti a kvality. V bežnom živote vieme, že tí, čo vstávajú veľmi skoro do práce sú chudobní ľudia, zatiaľ čo bohatí veľakrát spia do jedenástej alebo do obeda. Čo neznamená, že v tomto podobenstve máme brať robotníkov prichádzajúcich v prvej hodine ako chudobných a tých o jedenástej ako bohatých, ale použijúc tento príklad vám dám metódu na štúdium tohto príkladu. Hocikde v evanjeliu sú dané  zasvätencom formuláre na vyplnenie a tu je potrebné pochopiť, že pracovníci prichádzajúci v rôznych hodinách nemali rovnaké kompetencie.

   To, čo je pre všetkých ľudí v živote dôležité, je byť prvý:  prvý vo vede, v umení, v literatúre, v športe, v kráse, schopnostiach, sile, bohatstve, sláve, atď.

Avšak stále je jeden prvý a jeden posledný. Avšak ak chcete naozaj objaviť, kto je prvý a kto posledný, tak to nedokážete, pretože všetky ľudské hodnotenia sú veľmi relatívne. Kto sa na veci pozerá obmedzene, môžeme povedať, že prvý je ten čo je prvý a posledný ten, čo je posledný, ale keď sa na život pozerá ako na nekonečnú a neprerušenú reťaz tak kto bude prvý a kto posledný?... Na podobnom príklade si prirovnáme existenciu ako koleso, čo sa točí, kde ten, čo je prvý sa stane posledným a naopak. Kto je prvý v rodine: otec, mama alebo syn? Podľa veku je posledným syn, ale podľa dôležitosti je prvým, pretože otec a mama mu dávajú všetku starostlivosť. Prišiel ako posledný a priťahuje pozornosť všetkých, a v skutočnosti je prvým. Často krát môžeme konštatovať, že tí, čo sú prví v múdrosti, inteligencii a odbornosti, sú v oblasti sily, fyzickej odolnosti poslední a mnohí, čo sú silní a pekní, nemajú veľakrát v hlave nič. Takto sa to deje v živote. Tí čo sú v jednej oblasti prví sú poslední v inej oblasti. Buďte teda pozorní, pretože každý môže povedať, že je prvý v nejakej oblasti.

   Ľudská bytosť má 5 zmyslov: hmat, chuť, čuch sluch, zrak. Prvý prichádza hmat a posledný zrak, ale čo sa týka bohatosti a jemnosti, je medzi zmyslami prvý zrak. Prečo je to tak? Prečo sa prvý stal posledný a posledný prvý?... A keď posadíte semeno vyrastú snáď ihneď konáre, kvety a ovocie? Nie, to čo sa vyvinie ako prvé sú korene a keď stonka  začne pomaly vychádzať zo zeme rastlinka začína vypĺňať pôdu, a iba po nejakom čase dá kvety a ovocie. Kvety a ovocie prichádzajú ako posledné a aj keď korene prišli ako prvé v jemnosti a kráse ostávajú posledné. Nikto sa nestará o korene, všetci obdivujú ovocie a kvety; úbohé korene ostali zabudnuté v zemi hoci z pohľadu biologického sú dôležitejšie.

   V oblasti lásky je sexualita prvá, inštinkt zachovania rodu. Následne počas storočí sa však zrodila duchovnejšia forma lásky. A  sexuálna forma lásky nebola ničím iným ako korene rastlinky z ktorých vyrastá kmeň, kvety a ovocie.  A tak za z primitívnej lásky vyvinula forma kompletnejšia a spirituálnejšia. Čím viac sa bytosť vyvinie, menej uspokojuje živočíšnosť a viac sa snaží prejaviť svoju lásku v kráse, múdrosti, duchovnosti.  Forma lásky ktorá prišla ako prvá je teraz posledná pretože prebehla evolúcia. Takže vidíte ako nám  príklady zo všetkých oblastí existencie ukazujú, že nič v prírode neostane na tom istom bode, že všetko je v pohybe a vo vývoji... A nie je možné poňať podobenstvo ktoré som vám práve čítal keď sa neberie do úvahy koncept evolúcie.

   Ten  kto chce ostať v živote stále na tom istom  mieste bezo zmeny úrovne, pohľadu na veci, ostane posledný, zatiaľ čo ten, čo sa snaží nasledovať prúdy evolúcie, sa môže stať prvým .