I. Život

 

Prameňom života je láska. Láska prináša plnosť života.

 

Život sa stáva skutočnejším, keď človek spozná lásku.

 

Ak človek nerozumie láske, nemôže porozumieť životu. Ak nerozumie životu, nemôže rozumieť času, v ktorom život plynie ako nepretržitý proces. A ak nerozumie času, stratí hudobný rytmus života a padne do sérii disharmonických podmienok, ktoré mu spôsobia veľa nešťastia.

 

Najväčšou vecou okrem Lásky je život. Život je ovocím Lásky. Avšak, Láska a život nie sú jedno a to isté. V živote sú v stálej činnosti dva procesy: jeden je proces výstavby a druhý je proces ničenia.

 

V Láske tieto dva procesy neexistujú. Láska je niečo čisté a jednotné. Ale v živote - tam je rozdielnosť.

 

Život bez lásky nemá význam. Taký život je reťaz utrpení, následných pádov a rezignácií.

 

Život sa nemôže manifestovať(prejaviť)  bez lásky.

 

Život bez lásky nie je život.

 

Prvá cesta života je Láska. Aby ste mohli ukázať, že ste nažive, musíte milovať.

 

Zmysel života je milovať a byť milovaný.

 

Život je úsilie ducha prejaviť sa vo vonkajšom svete, smerom k periférii. Keď sa duch prejaví v periférii a začína pracovať, hovoríme, že sa život prejavil vo svojom základnom stave, ako dočasný život.

 

Dočasný život je len tieňom života, alebo najmenšou projekciou celku života.

 

Večný život obsahuje nekonečné možnosti. Má v sebe všetky podmienky, nevyhnutné pre múdry rast.

 

Pod totalitou života rozumieme ohromnú univerzálnu dušu, ktorá sa manifestuje cez celú živú prírodu.

 

Naše duše sú časťami alebo údmi tejto veľkej duše.

 

Aby sa mohol tento veľký princíp života manifestovať, musí si pribrať nejakú formu, odpovedajúcu jeho ašpirácii a mobilite. Ašpirácia je silný vnútorný podnet a pohyb je jej fyzické vyjadrenie.

 

Avšak, život sa neprejavuje len v jednej forme, ale v nekonečne veľkom množstve foriem. Keď sa niekoľko foriem spojí a vytvorí väčšiu formu, hovoríme, že tento život je múdro organizovaný.  Potom sa všetky formy snažia prejaviť do tejto vyššej formy.

 

Život nikdy nekončí; večne pokračuje.

 

Jeho vonkajšie formy podliehajú skaze, ale Život pokračuje navždy. Nič ho nemôže vyhladiť: Život je mocnejší než smrť.

 

Život je slobodný, nedotknuteľný, nepretržitý. Nikdy neustane. Neustále plynie dovnútra a von. A ak život nevstupuje a nevyteká von, človek sa nemôže spojiť so svojím okolným prostredím.

 

Život, ktorý je v našom vnútri je dokonalý.

 

Radovánky, vášne, nesprávne myšlienky a emócie obmedzujú prirodzený prejav života.

 

Život môže byť len dobrý. Neexistuje zlý život.

 

Keď sa hovorí, že život musí byť vylepšený, je to nesprávna predstava. Vo svojej podstate život nie je ani dobrý, ani zlý. V živote môžu byť prímesi, ale to ho nerobí horším, ani lepším. Život plynie z Boha a vracia sa k Nemu. Preto je život vo svojej podstate absolútne čistý.

 

Zmeny, ktoré vstupujú do života spôsobujú zlé následky. Potom hovoríme o pozemskom živote a duchovnom živote, o dočasnom a večnom živote.

 

Ale život ako taký nie je ani pozemský, ani duchovný.

 

Keď v človeku prevláda zvieracia prirodzenosť, potom sa život stáva pozemským. A keď v ňom prevláda múdra prirodzenosť, život sa stáva duchovným, pretože život v človeku sa odlišuje od života v iných bytostiach cez jeho inteligenciu.

 

Slovo Život v skutočnosti znamená inteligenciu. Kde nie je inteligencia, nie je ani život. Kde je inteligencia, dokonca aj vo svojom najslabšom prejave, tam je aj život.

 

Inteligentný život je nesmrteľný život, život bez utrpenia a múk.

 

Tento život je v skutočnosti množstvo ľudských duší. Tento život nie je zmätkom, ale stálou aktivitou.

 

Život sám o sebe je jednota.

 

Fyzický život, duchovný život, a božský život sú tri veľké prejavy nedeliteľného života.

 

Tieto tri druhy života sa líšia vo svojích povahách, vo svojích cieľoch a vo svojom zameraní.

 

Fyzický život sa stále mení a upravuje. Je to život povrchu vody, vĺn na mori.

 

Duchovný život je upravovaný, ale nemení sa. Je to život hlbín mora.

 

Božský život sa ani neupravuje, ani nemení.

 

Všetky tieto prejavy života sú tesne spojené medzi sebou. Sú časťou jedného celku, úplného Neohraničeného Života.

 

Aby človek porozumel životu a teda, aby bol užitočný sebe a iným, musí začať fyzickým životom a postupne prejsť k duchovnému a božskému životu.

 

Ten, kto nemiluje fyzický život, nemôže mať žiaden vzťah ku svetlu, pretože energia svetla je nakumulovaná vo fyzickom svete - v rastlinách a v ovocí.

 

Zdravie fyzického života začína správnym využitím svetla, nahromadeného v rastlinách a ovocí. Skrátka, začína to správnym jedením.

 

Jedlo je úvodom k fyzickému životu, ako hudba je úvodom k duchovnému životu, a ako modlitba je úvodom k Božskému životu.

 

Život je poklad, ktorý musí byť obozretne strážený.

 

Strážte ho Múdrosťou a dovoľte pravému poznaniu, ktoré z nej vychádza byť jeho záštitou.

 

Dovoľte mu voľne prúdiť z jeho vznešeného zdroja - Lásky.

 

Poučte ho s Pravdou, ktorá je sférou absolútnej inteligencie. Poučte ho s Pravdou, ktorá dáva slobodu životu vo všetkých smeroch.

 

Pretože život má svoj úsvit, svoj východ slnka, a svoje poludnie.

 

Úsvitom života je Láska.

 

Východom slnka pre život je Múdrosť.

 

Poludním života je Pravda.

 

Doveďte svoj život k jeho úsvitu! Rozkvitajte! Vstáňte, stojte na svojích nohách a cíťte, že ste spriaznení so všetkými bytosťami na Zemi a v nebi.

 

Priveďte svoj život k jeho východu slnka! Kvitnite a prinášajte ovocie!

 

Priveďte svoj život k jeho poludniu! Dozrievajte!

 

A keď vystúpite k poludniu svojho života, porozumiete jeho ohromnému významu a ochutnáte dobrotu jeho ovocia.

 

II. Duša

 

Odlúčenie ľudskej duše od Boha je jeden z najúžasnejších momentov vo stvorení.

 

Toto odlúčenie je známe medzi anjelmi ako úsvit ľudskej duše.

 

Duša vystupuje zo svojho počiatočného zdroja ako Božský lúč, a vstupuje do nekonečného Universa vykonať prácu, ktorá je jej uložená.

 

Duša je večná. Je večná práve tak, ako je večný Boh. Ale, zatiaľčo Boh je absolútne nemenný, duša sa stále mení, a tak sa vyvíja a získava nové kvality.

 

Ľudské duše žijú a pohybujú sa v Bohu. Existujú v Jeho vnútri vo večnosti, ajkeď sa navonok prejavujú v rôznych okamihoch. Existujú všetky spoločne, ajkeď sa nevynárajú z Boha súčasne; žijú jeden a ten istý život, ajkeď sú odlišné. Líšia sa, pretože každá duša reprezentuje určitý stav Božského vedomia.

 

Duše - to sú rôzne stavy, v ktorých sa Božské vedomie prejavuje v čase a v priestore.

 

Preto hovoríme: Je len jedna veľká Božská duša a všetky ďalšie duše sú jej prejavom.

Všetko vo svete môže zmiznúť, ale duše - nikdy. Nemôžu zmiznúť, pretože Božská duša, Božské vedomie nemôže zmiznúť.

 

Ľudia dneška nemajú o duši žiadne znalosti. Nie sú si vedomí samých seba ako duše, ale skôr ako osobnosti. Osobnosť je fyzický človek a nie reálne ja - duša. Ľudia poznajú osobnosti ostatných, ale nie ich duše, ktoré sú ich praví susedia.

 

Dokiaľ ľudia nepríjmú ídeu, že sú živé, inteligentné duše, dokiaľ pokračujú v uvedomení si seba samých len ako osobnosti, ako mysle a srdcia, ako muži a ženy, nevykonajú nič. Všetky tieto formy vedomia už boli zažité.

 

Avšak, ak ľudia uznajú vo svojích vedomiach, že sú živé, inteligentné duše, potom do svojích životov uvedú niečo nové, a určia si nový smer.

 

Na súčasnej úrovni ľudského vývoja nie je vyšší stav, než stav duše.

 

Obsahuje v sebe všetky podmienky, všetky možnosti Božskej Lásky.

 

Len v duši sa môže Boh prejaviť vo svojej plnosti a Láska môže byť úplne vyjadrená len cez dušu.

 

Ak vyjadrite svoju lásku len cez srdce, bude to len polovičné vyjadrenie.

 

Ak vyjadrite svoju lásku len cez myseľ, bude to znovu len polovičné vyjadrenie.

 

Všetky slabosti vo svete vyvstávajú z vecí urobených polovičato.

 

Doposiaľ sa ľudská duša vyvíjala do púčika.

 

V našej epoche sa tento púčik začne otvárať.

 

Toto otvorenie púčika duše je jedným z najväčších okamihov vesmíru. Je nazývaný rozkvetom ľudskej duše.

 

Všetky vyššie bytosti Božského sveta očakávajú s napätím rozkvet ľudskej duše.

 

Oni vedia, že všetky prejavy Boha sú tam vpísané, že je v nej napísané všetko čo bolo pred nimi, všetko čo je práve teraz a všetko čo bude v budúcnosti.

 

Oni vedia, že ľudská duša je posvätná kniha, v ktorej Boh, zvláštnym spôsobom im neznámym, zapísal vývoj celého stvorenia.

 

Kvôli tomu očakávajú rozkvet ľudskej duše s Božskou predvídavosťou. Kvet, do ktorého táto duša vykvitne, bude žiariť von so všetkou svojou krásou a Boh ho naplní Svojím svetlom a Svojou láskou.

 

V ľudskej duši je krása, ktorú žiadna iná bytosť v živote nevlastní.

 

Je to neprirovnateľná krása. Dokonca aj Boh sa raduje, keď sa pozerá na podobu ľudskej duše.

 

Všetci anjeli, všetci služobníci Boha prídu, keď rozkvitne ľudská duša. Od čias pradávnych očakávali jej rozkvet, aby ochutnali jej nektár.

 

A keď prídu, prinesú novú kultúru, ktorej ja hovorím " kultúra Lásky ".

 

Práve tak prišiel pomáhať ľudským dušiam Kristus, keď zostúpil na Zem, pretože každá duša, ktorá zostupuje na Zem má špecifickú úlohu, ktorú musí sama naplniť.

 

Vo svete sú inteligentné duše, ktoré si prajú pokročiť a žiť vedomo. Veľkí majstri prichádzajú na Zem práve kvôli týmto dušiam a tie dostanú pomoc prostredníctvom všetkých milujúcich a svetlých dúší pracujúcich vo svete.

 

Len duše, ktoré milujú a žiaria, sú schopné pomáhať ďalším dušiam. Oni ukončili svoje skúšky na Zemi. Božské vedomie v nich bolo prebudené. Kvôli tomu si neprajú opustiť Zem. Hovoria, " Teraz žijeme na Zemi v iných podmienkach. Budeme žiť tak, ako si Boh želá, aby sme žili. Teraz rozumieme pravej ceste života."

 

Nič nie je nemožné pre ľudskú dušu, ktorá sa snaží pozdvihnúť sa. Je silná kvôli iným dušiam, ktoré sú jej príbuzné.

 

Čím je väčší počet duší, s ktorými je ľudská duša spojená, tým je silnejšia a nezraniteľnejšia. Úspech duše závisí na počte duší, s ktorými je spojená. Vedomie týchto svetlých duší, ktoré sa účastnia na živote duše na Zemi sú neustále koncentrované na Lásku, a tak pomáhajú duši obätavo. Preto, umením pozemského života, je toto: zatiaľčo je človek na Zemi, v tejto malej fyzickej forme, mal by prísť do kontaktu s dušami iných.

 

To je kľúč k úspechu. Ajkeď vás miluje len jedna duša, je v pozícii pomôcť vám v potiažach života.

 

Ale keď mnoho duší smeruje svoju lásku smerom k nejakému človeku, on sa môže stať čímkoľvek - básnikom, maliarom, hudobníkom, vedcom.

 

Láska je ohromná sila.

 

Cesta každej duše je prísne stanovená a nikto nemá silu odkloniť ju. Je nemožné pre nejakú dušu odkloniť ďalšie z ich cesty, pretože Boh sa pozerá pozorne cez všetky duše a riadi ich pohyby v neohraničenom Univerze.

 

Sama o sebe je každá duša malým vesmírom, ktorý sa pohybuje svojou vlastnou cestou v ohromnom Univerze. Ale duša má schopnosť zmenšiť sa - stať sa nekonečne malou - a expandovať - stať sa neohraničenou, ako Univerzum.

 

Objavujúc sa jeden po druhom z Boha, duše najdú medzi sebou rovnaký vzťah, aký existuje medzi hudobnými tónmi. V ich vzťahoch s inými duše tvoria harmonické skupiny. Tvarujú jednotlivé systémy, posúvajú sa v špirálach v nekonečnom priestore. Vo svojom involučnom pohybe zostupujú v skupinách, ale zastavujú sa v rôznych oblastiach hustoty, pretože nie všetky duše sú rovnako schopné prekonať odpor.

 

Len malému počtu duší sa podarí zostúpiť do najhustejšej matérie. Tak sú duše spojené formou reťazu, ktorý je predĺžený skrz odlišnými úrovňami.

 

Vo svojej evolúcii duše stúpajú podľa rovnakého zákona. Rôzne duše stúpajú k rôznym úrovniam rôznych zvláštností.

 

Zamilovať si dušu človeka - to je pravá ctnosť.

 

Ten, kto si praje pracovať s ľudskými dušami, musí mať veľkú myseľ. Musí rozumieť hlbokým procesom, ktoré sa udiali v duši.

 

Ľudská duša má ohromnú hĺbku! Hĺbku a bezhraničnosť! Ľudská duša žije mimo náš svet, vo svete omnoho vyšších rozmerov.

 

Len malá projekcia duše dosiahne dole na Zem. Zjavuje sa len čas od času mysli a srdcu ako hosť.

 

Keď duša navštívi človeka, stáva sa veľkým, inšpirovaným a vznešeným. Keď sa duša stiahne, stáva sa opať obyčajným človekom.

 

Duša je prameňom, z ktorého pritekajú všetky ohromné myšlienky a túžby. A duša samotná je zavlažovaná ďalším prameňom - ľudským duchom.

 

Ľudský duch je zavlažovaný ešte väčším prameňom - Božím Duchom.

 

Boží Duch je zavlažovaný najväčším zo všetkých prameňov - absolútnym, nepoznaným Duchom Tvorby, ktorý je mimo nášho chápania.

 

Preto si pamätajte. Ste duša, nie telo!

 

Ste duša, kedysi sformovaná Božským Duchom, koncipovaná v Láske.

 

V tejto chvíli sú už vaše duše púčikmi, čakajúcimi na rozkvek do kvetu.

 

Koncentrujte na to svoje vedomie, pretože toto je jeden z najväčších momentov vášho života!

 

Potom sa rozprestriete do ohromného slnka, ktoré žiari cez celý Boží svet.

 

III. Pravda

 

O Bohu máme dve koncepcie. Keď po prvý krát vystúpime z Boha, vnímame Ho ako to, čo sa obmedzuje v sebe samom. Keď začíname svoj vývoj, jednanie z časovo ohraničeného, obmedzení a postupujúci smerom k tomu, čo nemá žiaden začiatok a žiaden koniec, potom vnímame Boha ako bezmedzné a bez začiatku.

 

Pravda, ktorá vyšla z neobmedzeného, urobila veci obmedzenými. Pravda odhalila neobmedzené.

 

Boh, bytosť Pravdy, ťahá nás k sebe a Kristus nás sprevádza pozdĺž pravej cesty nášho vnútorného vzostupu smerom k Bohu.

 

Preto, Pravda je smer, vedúci k neohraničenému a nekonečnému, ktoré je prepojené s dočasným.

 

Je napísané: " Hlava, alebo celok, z Tvojho slova je Pravda." Vieme, že každý pohyb vystupuje z hlavy a vracia sa do nej. Hlava naznačuje smer. A keď povieme, že niekto používa svoju hlavu, chápeme pod tým, že má smer a mieri v živote k tomu, o čo usiluje.

 

Len ten, kto má Pravdu, pozná smer svojho života.

 

V Univerze je všetko v pohybe. Zem sa pohybuje okolo Slnka. Slnko sa pohybuje okolo ďalšieho Slnka - pohyb v pohybe. Obvyklý smer všetkých pohybov je daný prostredníctvom Pravdy.

 

Nielen nebeské telesá sa pohybujú. Všetky túžby, city a myšlienky človeka tvoria milióny svetov a systémov, ktoré sa posúvajú smerom k ohromnému cieľu - k Pravde.

 

Človek musí poznať v každom ohľade smer svojho pohybu. Nesmie zastaviť tento pohyb za žiadných okolností. Pravda nedovolí najnepatrnejšiu váhavosť, dokonca ani na okamih. Všetko je prísne definované. Každé váhanie je osudné, pretože dokonca nejmenší pohyb každej osoby je tak spojený s inými pohybmi, že najnepatrnejšia odchylka by mu mohla priniesť pohromu - mohlo by nastať skríženie dráh vo vesmíre.

 

Všetky bytosti, ktoré nežijú podľa Pravdy si prajú pohybovať sa v zmätku. Z toho dôvodu ich príroda obmedzila. Pravda naznačuje pohyb v presnom smere - v smere, v ktorom sa pohybuje všetko v Univerze - od konečného k nekonečnému.

 

" Pravda vás oslobodí."

 

Snaha a túžba ľudskej duše je, byť slobodná. Toto je mocný impulz, nie však obyčajného človeka, ale toho, koho vedomie bolo prebudené. Sloboda je mocný impulz v človeku, v ktorom sa prebudila Božskosť.

 

Pravda vyznačuje " vyššie " v človeku.

 

" Uzrieť si praješ pravdu vo vnútri človeka ."

 

Celý život človeka spočíva na Pravde, ktorá prináša Slobodu.

 

Sloboda, v absolútnom význame slova, naznačuje ducha človeka - to, čo je v ňom najušľachtilejšie - nie myseľ!

 

Cez Pravdu sa môžeme dostať z obmedzení dočasného života a smrti, a môžeme vstúpiť do večnej slobody.

 

Niektorí hovoria, že Pravda je abstraktná. Nie, Pravda je realita, ktorá je v základni nášho života. Pravda je svet nepopísateľnej krásy, ktorý má svoje vlastné farby, tóny, a hudbu. Je to svet, ktorý existuje teraz a bude existovať navždy.

 

V tomto svete je všetko prísne matematicky definované. Nie je tam nič nepredvídateľné, nič náhodné.

 

Pravda je nezávislá na individuálnom chápaní. Či o tom premýšľate tak, či onak, či sa od nej vzďaľujete alebo približujete, nepozmeníte jej vzťahy.

 

Láska trvalo túži po Pravde. Pravda je predmetom Lásky. Bez Pravdy ako predmetu sa Láska nemôže manifestovať.

 

Krása je ďalším vyjadrením Pravdy. Čo je krása v pohľade k človeku, to je Pravda v pohľade k Božskému svetu. Pravda je jej svetlo.

 

Pretože náleží svetu nesmrteľnosti, je Pravda neprístupná hriešnikom. Hovoriť hriešnikom o Pravde, je ako keď matematik rozpráva nevzdelaným ľuďom o vyššej matematike.

 

Láska toleruje ľudské chyby a slabosti.

 

Pravda, však, je prísna a neúprosná.

 

Pravda netoleruje ignoranciu, slabosť, alebo nečistotu.

 

V tom spočíva jej dokonalá krása.

 

Preto, ten, kto je slabý, môže ísť za Láskou. Ten, kto je nevedomý, môže ísť za Múdrosťou. Ten, kto je zlý, môže ísť za Spravodlivosťou, a ten, kto si praje byť dokonalý, musí ísť za Pravdou.

 

Myslíte si, že Pravda patrí bohatým? To nie. Myslíte si, že Pravda je chudobných? Nie. Myslíte si, že je medzi učenými, filozofmi, veriacimi alebo okultistami? Nie.

 

Pravda sa tu nikde nevyskytuje, pretože tento svet je svetom utrpenia a smrti, svetom ustavičných zmien.

 

Do takéhoto sveta Pravda nemôže prísť.

 

Pravda tak nemôže klesnúť.

 

Pravda sa rozpráva so slnkom.

 

Múdrosť sa rozpráva s planétami.

 

Ale Láska je tak zhovievavá, že prehovára k najnižším, najbezvýznamnejším bytostiam.

 

Od doby, čo sa Pravda rozpráva so slnkom, je cieľ Pravdy vzdialený a vznešený.

 

Preto smrteľníci nemôžu hovoriť o Pravde. Môžu uvádzať skutočnosť ako pravdu, ale o Pravde ako takej nemôžu hovoriť.

 

Otvorte svoju dušu Pravde a dosiahnete slobodu, ktorú hľadáte.

 

Zamilujte si Pravdu!

 

A ak ste takí chudobní, že nemáte dokonca ani halier vo svojej kapse, vedzte, že existuje niečo, čo je nad každú núdzu. Je to Pravda. Existuje niečo, čo je nad všetkým bohatstvom. Je to Pravda.

 

Je niečo, čo je nad všetkými autoritami. Je to Pravda. Pravda vám otvorí ohromný výhľad, a vy začnete vidieť.

 

Keď k vám príde Pravda, osvieti vašu myseľ, prinesie mier vášmu srdcu a dá silu a zdravie vášmu telu.

 

Len ten, v kom žije Pravda, môže byť hrdina. Len on sa môže obetovať a cez sebaobetu vstúpi a žije v ľudských dušiach. Preto hovorím: Predovšetkým a nadovšetko milujte Pravdu!

 

IV. Láska

 

Láska je svet, v ktorom žije Boží Duch.

 

Najväčší svet známy mudrcom všetkých čias, svet, o ktorom hovorí Kristus, je svet Lásky.

 

A keď hovoríme, že Boh je Láska, rozumieme pod tým, že láska je podstata, z ktorej pochádzajú všetky veci.

 

Všetky svety, skrz celú večnosť, vzišli a vyjdú z prameňa Lásky.

 

Všetko vo svete žije v Láske a z Lásky.

 

Všetko, čo vidíme - hviezdne sústavy, slnká, planéty - všetko sú prejavy Lásky.

 

Celý vesmír vo svojej úplnosti, celý fyzický svet je manifestujúca sa a zhmotňujúca sa Láska.

 

Je to ohromné " telo Božie ".

 

Mimo Lásky nespoznáme Boha. Láska je spojenie medzi všetkými živými bytosťami. Nie je živá bytosť - neexistuje živá matéria - ktorá by nebola ovplyvňovaná tým či iným spôsobom Láskou, ktorá by s ňou nebola tesne spojená.

 

Boh, ktorý je Láska nie je len mimo nás, vo vesmíre, ale taktiež v našom vnútri.

 

Je žijúcim putom medzi všetkým, čo je " vonku " a " vnútri ".

 

Láska všetko zahalí do seba. Láska sama o sebe je nekonečná, ale všetko mimo nej, je konečné.

 

Preto hovoríme: Len Láska je večná. Z nej plynie všetok život. Láska prináša plnosť života.

 

Dobro, ktoré je ovocím Lásky, je v nej obsiahnuté.

 

Múdrosť je tiež obsiahnutá v Láske, pretože reprezentuje formy, cez ktoré sa Božia Láska prejavuje.

 

Tiež Pravda je obsiahnutá v Láske. Je to najčistejší obraz Lásky.

 

V Láske je obsiahnutá taktiež Spravodlivosť.

 

Pretože absolútna Božia Láska znamená absolútnu Spravodlivosť.

 

Kde nie je žiadna Spravodlivosť, tam nie je žiadna Láska.

 

Fyzickým aspektom Lásky je Spravodlivosť.

 

Aby sa Láska mohla prejaviť na Zemi, nevyhnutne tam musí byť Spravodlivosť. Láska je dlhodobo trpiaca a dobročinná, ale absolútna Láska vyžaduje absolútnu Spravodlivosť.

 

Len ten, kto je osvietený Spravodlivosťou, je schopný prijať Božskú Lásku.

 

Kristus je Láska, prejavujúca sa v spravodlivosti, ktorá svieti naďalej vo vnútri tých, ktorí Ho milujú.

 

Láska je len pre veľké, silné duše.

 

Vo vnútri človeka, v ktorom prebýva Láska, je ukrytá enormná energia.

 

Pamätajte: Láska nie je pre chorých. Láska je len pre zdravých ľudí.

 

Chorí a mŕtvi nemilujú. Len živí, ktorí sú naplnení Božím Duchom - oni sú jediní, ktorých srdcia pulzujú Láskou.

 

Nedajte sa podviesť: chorí, duchovne mŕtvi, nie sú osvetľovaní Láskou.

 

A keď počujete niekoho hovoriť: " Som človek chladného úsudku, nemôžem milovať, ja nemám čas na to, aby som ho vynakladal na také malichernosti " , vedzte, že ten človek je hlúpy.

 

Najrozumnejšia, najväčšia vec vo svete je Láska.

 

Najmúdrejšia bytosť, o ktorej sa hovorí, že On je láska, miluje. Ten, Ktorý vytvoril svety, Ktorý vytvoril všetko, Ktorý naplnil všetko životom, Ktorý  všetko obetoval - On miluje, a tento trpaslík so svojím " chladným uvažovaním " nemá čas milovať!

 

Kristus zostúpil na Zem, aby hlásal Lásku, a ľudia " chladného úsudku " nemôžu milovať!

 

Cestujte naprieč nebesiam, celým vesmírom, cestujte cez všetky svety, a všetci vám povedia, že Boh je Láska.

 

A ak sa opýtate anjela: " Miluje nás Boh?", on vám odpovie: " Je lepšie požiadať ma, aby som sa vzdal celého môjho vedomia, všetkého čo som získal po celé veky, než ma nútiť odpovedať na vašu otázku - či nás Boh miluje!"

 

V skutočnosti, Boh nemôže byť nepravdivý sám k sebe. Ak prijmeme to, že Boh by mohol byť nepravdivý sám k sebe, pripúšťame, že existujú nejaké vonkajšie sily, ktoré by ho mohli obmedzovať. A to je nemysliteľné. Láska je nemenná. Ona nás vždy osvetľuje.

 

Pripomeňte si slova písma: " Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby ten, kto v neho uverí, nezahynul, ale aby mal život večný."

 

To znamená: že, pretože Boh miloval svet, obetoval svojho najkrajšieho, najvznešenejšieho " jednorodeného syna ", aby pozdvihol tie duše, ktoré veria v Lásku.

 

A skutočne, veriť je možné len v jednu vec: v Lásku. Každá iná viera je falošná.

 

Láska stojí nad národnosťou. Láska stojí nad každým náboženstvom. Láska samotná vytvára náboženstvá.

 

V Božskom svete neexistujú žiadne náboženstvá. Tam existuje len Láska. Ovzduším Božského sveta je Láska. Tam všetko dýcha Lásku.

 

Náboženstvá sa objavujú, pretože Láska sama sa nemôže na Zemi manifestovať.

 

Ak chcete konať Božiu vôľu, rozhodne nahraďte náboženstvo Láskou.

 

Potom všetci, ktorí vás milujú, budú kňazmi a pastormi vo vašom chráme.

 

Najväčšia vec na svete je prísť k poznaniu Boha ako Láske.

 

Krása našich životov je v našom spojení s Bohom, ktorý je Láska.

 

Láska obsahuje v sebe všetky podmienky, všetky možnosti, všetky metódy, ktorými by sa ľudská duša mohla vyvinúť do svojej úplnosti.

 

Len Láska môže prebudiť v duši jej skryté schopnosti. Veda a umenie nemôže byť podnetom pre prebudenie ľudskej duše. Je to dočasné poznanie.

 

Jediná skutočná práca vo svete je náuka Lásky. Je to významný predmet výučby pre dušu.

 

Keď sa človek stáva vedomý svojej Lásky, ako ohromnej a mocnej sily, jeho duša a duch sa prebúdza, a vstupuje do skutočného spojenia z fyzickým, duchovným a božským svetom. Len skrze Lásku môže človek porozumieť vzťahu, ktorý existuje medzi týmito svetmi, ako aj významu života.

 

Nezabudnite jednu vec: v živote človeka je len desať dobrých príležitostí, ako prísť do kontaktu s Láskou. Každých desať rokov je možnosť začať pracovať pre túto mocnú silu. Zostávajúca časť ľudského života je určená učeniu.

 

Ak človek uspeje a chytí sa jednej z týchto možností - jedného z lúčov veľkého slnka osvetľujúceho celý vesmír - potom všetko, čo je ušľachtilé a vznešené v jeho duši začne kvitnúť, prinášať ovocie a dozrievať.

 

Ovocie duše dozrieva len pod lúčmi tohoto slnka.

 

Keď z vás vytryskne prvý lúč lásky, zažijete vo svojej duši takú nepopísateľnú blaženosť, také svetlo, taký mocný impulz vo svojej mysli, a takú snaživosť svojej vôle, že všetky prekážky sveta sa začnú pred vami rozpúšťať.

 

Niekoľko okamihov existencie vo vnútri božskej Lásky je nekonečne vzácnejších, než tisíc rokov obyčajného ľudského života stráveného vo veľkých radovánkach a potešeniach.

 

V zamilovanosti, hľadáme Boha. Musíme milovať Boha, aby sme Ho prijali a zažili.

 

V Jeho prijatí, zažijeme Jeho múdrosť.

 

V písme je napísané: " Budeš milovať Pána, svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou vôľou, a blížneho svojho, ako seba samého."

 

Toto je jediný Zákon, ktorý sa prejavuje v troch svetoch.

 

Milujúc Boha, ste v božskom svete.

 

Milujúc seba, svoju dušu, ste v duchovnom svete.

 

Milujúc svojho suseda, ste vo fyzickom svete.

 

Ak človek dodržuje tento zákon, neexistuje žiadna sila na svete, ktorá mu môže vzdorovať, žiadna myšlienka, ktorá by sa mu nepodrobila a ktorá by mu nepomohla dosiahnuť jeho ideál.

 

Avšak, pamätajte si veľkú pravdu: len Boh miluje, pretože Boh je Láska. Neexistuje človek, ktorý môže milovať sám zo seba.

 

Človek môže byť len kanálom (prostredníkom) Lásky, ale nemôže milovať zo seba samého.

 

Chcieť od niekoho, aby vás miloval znamená, že chcete, aby vás miloval Boh.

 

Boh, túžiac manifestovať svoju Lásku k vám na Zem, musí vybrať osobu ako prostriedok a manifestovať sa vám skrze túto osobu.

 

Stačí, aj keď vás miluje len jedna osoba na Zemi.

 

Láska, vo svojom božskom význame je prejav dvoch vysoko vznešených duší na rovnakej úrovni mysle, srdca a túžob - dvoch duší, rovnako vznešených a pozdvihnutých.

 

Len dve takéto duše si navzájom môžu rozumieť.

 

Láska medzi dvoma takýmito dušami je ako hudba, pretože len dvaja skutoční virtuózi môžu hrať spoločne.

 

Často sa pýtate: " Kto nás miluje?" V prítomnosti osoby, ktorá vás miluje božským spôsobom, akokoľvek by ste boli zarmútení, akékoľvek sklamanie by ste prežili, všetko sa v okamihu rozplynie. Uľaví sa vám a budete sa cítiť osvetlený.

 

Láska je rozpoznateľná podľa následujúcich pocitov: keď človek niekoho miluje, sympatizuje s ním, jedná s ním tak, ako sám so sebou. Ak sa tento pocit neprejaví, vpravde, nie je tam žiadna láska.

 

Pocit odpustenia vychádza z Lásky. Len Láska odpúšťa.

 

Láska je silnejšia než smrť. Ten, kto miluje, nikdy nezomrie. Láska prináša nesmrteľnosť. Ľudia zomierajú kvôli nedostatku lásky.

 

Ak má matka silnú a neomylnú lásku ku svojím deťom, smrť ich nemôže matke vziať. Nič nemôže oddeliť dve bytosti, ktoré spojila láska - ani smrť, ani žiadna iná sila na zemi. Láska vytvára v živote najtrvalejšie väzby. Keď sú dve duše v takomto trvalom spojení silou lásky, tvoria jednu dušu, dvakrát mocnejšiu a jasnejšiu, s dvomi vedomiami. Keď sa stretnú tieto dve duše s ďalšími dvoma dušami spojenými tým istým spôsobom, spoja sa a vytvoria ešte mocnejšiu dušu. Tieto štyri duše sa potom spoja s ďalšími štyrmi a vytvoria ešte mocnejšiu kolektívnu dušu. Tak pokračuje tento Božský proces lásky, ktorý sám je schopný tvoriť trvalé, nerozlučné spojenia medzi dušami.

 

Týmto spôsobom sa všetky duše spoja v Božskej Láske do celku tak mocného, tak trvalého, že žiadna sila na svete nemôže rozdeliť ich nerozlučné väzby.

 

Každá duša tohoto celku žije vo vnútri ďalších duší a ony žijú v nej. Takáto jednota v mnohosti a mnohosť v jednote je reálna.

 

Záchrana človeka úplne závisí na Láske. A keď sa láska manifestuje v človeku, aj keby padol, okamžite sa môže povzniesť nad okolnosti.

 

Šťastie človeka tiež závisí na Láske. V šťastí človek cíti rozšírenie a úplnosť, kvôli láske, ktorá k nemu prišla. Človek počuje hlasy všetkých živých bytostí a cíti pulz univerzálneho života.

 

Láska je kolektívny prejav všetkých inteligentných bytostí, ktoré ukončili svoj vývoj a zjednotili sa s Bohom. Láska jednej z týchto bytostí, je kolektívnou láskou všetkých.

 

A ak láska jednej bytosti nie je kolektívnym prejavom všetkých inteligentných bytostí, tak to vôbec nie je láska.

 

Preto najvyšší ideál lásky je manifestovaný v láske ku všetkým ľuďom, bez ich pochybnosti jej zdroja.

 

Milovať ľudí, dokonca aj keď vás nenávidia a želajú vám zlo, neustále im slúžiť, bez toho aby to vedeli - to je ideálna láska, ktorá slúži Bohu. To je jedna zo základných vlastností Božskej Lásky - prichádza k nám bez ohľadu na to, či sme hriešnici alebo nie.

 

V láske je ukrytá magická sila. Je to kľúč, ktorý otvára všetko , čo je zatvorené. Láska má svoje vlastné posvätné meno - stratené čarovné slovo, ktoré kabalisti hľadali po celé veky.

 

Posvätné meno lásky - to je čarovný kľúč k nesmrteľnému životu. S ním sú všetky negatívne energie transformované na pozitívne. Človek s tým nedokáže urobiť nič, preto sa hovorí, že všetko je možné cez Lásku.

 

Láska je jediná sila, ktorá dokáže čarovne prestavať celú bytosť človeka. Musí preniknúť všade v jeho vnútri, preniknúť do najmenších výklenkov jeho duše, aby ho transformovala.

 

Láska musí naplniť ľudského ducha. Musí sa manifestovať naplno, dokonale, bezhranične vo vnútri ľudskej duše. Musí prebývať tiež v srdci človeka ako jeho podstata a obsah. Musí konať v jeho mysli, ako ochranná sila.

 

To sú štyri prejavy lásky v človeku.

 

Láska je úsilie vo vnútri srdca.

 

Láska je cit vo vnútri duše.

 

Láska je sila v mysli.

 

Láska je princíp v duchu.

 

A to je celý cyklus vývoja, od začiatku do konca.

 

Láska ako ašpirácia postupuje smerom do centra zeme. To sú korene lásky.

 

Láska ako emócia sa pohybuje smerom k slnku - to sú vetvy.

 

Láska ako sila sa prejavuje len v génioch a svetcoch. Prejavuje sa vo všetkých, ktorí sa obetujú pre božiu vec.

 

Sebaobetovanie je prejav lásky ako sily.

 

Len rozumný človek môže dosiahnúť realizáciu lásky ako sily.

 

Láska ako princíp práve vstupuje do sveta.

 

Ona objíme všetko.

 

Keď sa láska manifestuje ako sila, je v tom príťažlivosť, odpor a protiklady. Keď sa láska manifestuje ako princíp, všetky protiklady ustanú.

 

Človek musí prejsť všetkými fázami lásky. Musí prejsť cez lásku ako ašpiráciu (usilovanie) - cez jej korene; cez lásku ako emóciu - cez jej vetvy; cez lásku ako silu - cez jej kvety a potom vstúpi do lásky ako princípu do chute božského ovocia lásky.

 

Svet nebude transformovaný, pokiaľ ním neprenikne láska.

 

Láska je veľký oheň, ktorý prináša život.

 

Niet hroznejšej sily než je láska pre tých, ktorí sú s ňou v rozpore.

 

Utrpenie pekla, bude ich. Oheň lásky, ako ohromná vlna teraz prichádza do sveta.

 

Roztaví všetko, čo nemôže vydržať vysokú intenzitu lásky.

 

Keď nie je láska pochopená správne, jej sladká šťava je vplyvom určitého astrálneho kvasenia zmenená na podivný typ vína.

 

Ľudia sa intoxikujú týmto vínom, keď sa u nich objaví impulz lásky a dopustia sa tisícov hriechov a zločinov.

 

Ale vy, ktorí uvažujete, rozpoznáte toto víno ľudskej lásky, ktoré je vytvárané postupne zo sladkých štiav lásky.

 

Choďte odvážne dole, ku koreňom lásky.

 

Rozšírte sa medzi jej vetvami.

 

Kvitnite ako kvety lásky.

 

Staňte sa ovocím lásky.

 

A keď vstúpite do sveta, kde plody lásky dozrievajú, budete spievať pieseň o tom, ktorý dokončil veľký cyklus Lásky - od koreňov k ovociu.

 

Počúvajte túto pieseň:

" Boh je láska, nekonečná, bezmedzná, plná života - život vznešeného Božského Ducha, Ducha svätosti, Ducha štedrosti, Ducha dokonalého mieru  a radosti pre každú dušu."

 

A budete počuť ozvenu milujúcich duší:

" My pôjdeme po tej ceste svetla, na ktorej vládne Božská Láska."

 

 

V. Múdrosť

 

Boh je láska, múdrosť a pravda - tri ohromné svety, ktoré žiadajú celú večnosť, aby boli prebádané.

 

Sú tri veci, ktorými môžeme poznať Boha. Sú to: Božská Láska, ktorá prináša plnosť života. Božská Múdrosť, ktorá prináša do sveta plnosť svetla a harmónie a Božská Pravda, ktorá prináša dokonalú slobodu.

 

A ak hovoríme o Najsvätejšej Trojici, rozumieme: Prvá Osoba je Láska, manifestujúca sa v živote. Druhá Osoba je Múdrosť, odhaľujúca sa vo svetle poznania. Tretia Osoba je Pravda, manifestujúca sa v Slobode.

 

Preto, toto sú styčné body medzi ľudským duchom a Božským Duchom: prvý je Láska, druhý je Múdrosť, tretí je Pravda.

 

Od okamihu prvého kontaktu s Bohom človek cíti rozlievanie lásky; je transformovaný do fontány života, tečúcej neustále.

 

A pretože táto fontána musí nájsť smer pre svoj pohyb, uskutočňuje sa druhý kontakt s Bohom, a to je Múdrosť, ktorá označí smer pohybu.

 

Preto, prvé usilovanie ľudského ducha je smerom k životu.

 

Druhé usilovanie ľudského ducha je smerom k poznaniu.

 

Tretie usilovanie ľudského ducha je smerom k slobode.

 

Keď duch získa poznanie, výsledkom je svetlo.

 

Keď hovoríme o Božskej Múdrosti, chápeme pod tým dokonalé svetlo nekonečného vesmíru, ktoré nebude nikdy uhasené.

 

Svetlo je odevom Múdrosti. A fyzické svetlo, ktoré využívame je výsledok nadbytočnej energie, ktorú Kozmický človek generuje počas svojej mentálnej aktivity.

 

Kozmický človek získal tak veľa poznania, že má nadbytok svetla.

 

Múdrosť je svetom večných Božských foriem, ktoré sú tkané z Lásky. Láska sama o sebe je substancia a Múdrosť reprezentuje formy harmónie, vyjadrujúce samých seba v hudbe a poézii.

 

Múdrosť je svet, v ktorom sú ukryté, od počiatku času, všetky veci Bohom stvorené, všetky veci, ktoré vytvorili vyššie bytosti a všetky veci, ktoré vytvorili ľudia na zemi.

 

Kvôli tomu je otvorený svet múdrosti tiež pre nás.

 

V skutočnosti, základné(bytostné) poznanie vyteká z tohoto sveta.

 

A keď toto poznanie prechádza skrz tri svety - božský, duchovný a fyzický - a prináša tam ovocie - potom sa stáva pre nás skutočným.

 

Keď múdrosť svitá v ľudskej duši, všetko v ľudskej mysli zaujme svoje správne miesto. Všetky idei sa stávajú jasnými, presnými a harmonicky usporiadanými.

 

Potom sa myseľ človeka otvorí hore a on vidí, že tento veľký Božský svet je prekrásny, že v ňom vládne harmónia a poriadok, a že keď Múdrosť prevládne, poriadok nie je narušený. Vidí, že jeho duchu je odhalený ohromný pracovný priestor. Potom začína stavať.

 

V skutočnosti, len Božská Múdrosť dokáže uspokojiť ľudského ducha.

 

Ale cesta Múdrosti je najobtiažnejšia. Je to cesta pre majstrov. Len dokonalý človek, len majster dokáže manifestovať múdrosť.

 

Či človek vstúpi do kráľovstva Božieho závisí na jeho poznaní a múdrosti a nie na jeho láske.

 

Nie podľa šarmu človek vstupuje do kráľovstva Božieho.

 

Či človek vstúpi do kráľovstva Božieho a dostane tam čestné miesto, závisí na jeho múdrosti.

 

Múdrosť je najväčšie dobro v nebi. Je to najväčší a najnepominuteľnejší poklad dostupný ľudskému duchu.

 

Ak je človek múdry, vlastní najväčšie Božie požehnanie.

 

Keď je človek múdry, je rozumný a silný a jeho svetlo žiari neustále.

 

Človek bez múdrosti ešte nie je skutočným človekom. A keď hovoríme o Človeku, myslíme bytosť Múdrosti.

 

Človek je nazývaný synom múdrosti.

 

V písme je napísané: " Tešil som sa z Jeho zasľúbenej zeme a moje potešenie bolo so synmi ľudí."

 

Sú to inteligentní synovia človeka, v ktorých sa múdrosť raduje.

 

Skrze Múdrosť stvoril Boh vesmír. Vytvoril ho pre synov Múdrosti.

 

Boh zostáva v nich a oni rozumejú Jeho múdrosti a oslavujú Ho. Pretože sláva Božia sa odhaľuje len skrze zákon Múdrosti.

 

Preto, len múdry dokáže skutočne velebiť.

 

Múdry človek testoval a overoval všetko čo vie.

 

Múdry človek má nepotlačiteľné úsilie smerujúce k Láske. Praje si milovať dokonca najmenšiu bytosť, ktorú vidí a pomôcť jej. Je to preto, že múdry človek si rovnako cení veľké a malé veci.

 

Múdry človek nepotrebuje žiaden zákon.

 

Hlupák musí žiť podľa zákona a pod zákonom.

 

Ak žije múdry človek pod zákonom, je nešťastný.

 

Ak hlupák nežije pod zákonom, je nešťastný.

 

Múdry človek žije podľa toho živého zákona, ktorý Boh vpísal do jeho duše.

 

On je za podmienkami dočasného života.

 

Vy, ktorí dychtíte po svetle, počujte slová Múdrosti: Ak si prajete získať božskú Múdrosť a tajomstvá živej prírody, hovorím vám, nie je inej cesty než cez utrpenie.

 

Ak súdite iných, ak reptáte, ak sa sťažujete, ste ďaleko od Múdrosti.

 

Keď prestanete súdiť, ste blízko Múdrosti.

 

Ak filozofujete, ste ďaleko od Múdrosti, od svojho majstra. Keď prestanete filozofovať, ste blízko Múdrosti, ste na stope svojho majstra.

 

Keď život stratí svoj význam, pátrajte po tom, čo prináša svetlo.

 

Učte sa od toho, ktorý prináša svetlo.

 

Pamätajte si: Cnosť býva len v tom, čo sa nikdy nestáva temným.

 

Spojte sa s tým, ktorý nikdy nestráca svoje svetlo.

 

Usilujte o svetlo a nezabudnite: Poznanie nikdy neprichádza z jedného miesta a svetlo nikdy nevstupuje cez jediné okno. Nesčíselné sú cesty poznania a nesčíselné sú okná svetla.

 

Vštiepte si Múdrosť do svojej mysle a svetlo príde a poznanie vám dá svoju pomoc.

 

Len svetlá cesta Múdrosti vedie k Pravde.

 

VI. Spravodlivosť

 

" Vtedy spravodliví zaskvejú sa sťa slnko v kráľovstve svojho Otca "

 

Ani nie na zemi, ani nie v nebi, ale v " kráľovstve svojho Otca."

 

Toto kráľovstvo nie je kráľovstvom prírody. Kráľovstvo prírody je materská škôlka pre výchovu malých detí.

 

A títo spravodliví ľudia nie sú obyčajní spravodliví zo zeme, a ani Spravodlivosť, o ktorej hovorím nie je obyčajnou spravodlivosťou.

 

Ja hovorím o tej Spravodlivosti, v ktorej je svetlo. " Vtedy spravodliví zaskvejú sa sťa slnko v kráľovstve svojho Otca "

 

Ak vyžarujete svetlo tohoto kráľovstva, ste spravodliví; ak nevyžarujete, niet vo vás spravodlivosti.

 

Medzi obyčajnými spravodlivými na zemi, ktorí nemajú svetlo, každý môže byť pokladaný za spravodlivého človeka.

 

" Spravodliví zaskvejú sa v kráľovstve svojho Otca. "

 

Mnohí môžu povedať: " Aký to má pre nás význam, že spravodliví ľudia alebo iní budú žiariť v nejakom kráľovstve?“

 

Ale to má ohromnú dôležitosť.

 

Bez svetla nemôže byť žiaden pokrok a žiaden vývoj vo vesmíre. Pred bilionmi a bilionmi rokov tieto bytosti - Spravodliví - vstúpili do kráľovstva svojho Otca a získali toto svetlo.

 

Vďaka tomuto svetlu dnes svet vidí.

 

Svetlo, v ktorom teraz žijeme, je svetlo Spravodlivích. Je to vyžarovanie ich spravodlivosti.

 

Kto sú Spravodliví, ktorí žiaria? Sú to jasní anjeli, služobníci Boha.

 

A ak by oni prestali žiariť, prestali žiť v spravodlivosti, my, tu na zemi, boli by sme stratení.

 

Ak sa ma spýtate prečo je Spravodlivosť nevyhnutná, ja vám odpoviem: " Aby budúce pokolenia mohli žiť vo vašom svetle."

 

Svetlo, ktoré pochádza zo spravodlivosti je podstatou svetla, ktoré prináša život, ktoré nesie život v sebe samom.

 

Láska sa odhaľuje len tím, ktorí sú spravodliví a ktorí " žiaria v kráľovstve svojho Otca," toho inteligentného duchovného sveta, kde spravodliví chápu hlboký význam všetkých vecí.

 

Spravodlivosť je kvalita ľudskej duše.

 

Každá duša sa rodí, aby bola spravodlivá. A na počiatku bola spravodlivá.

 

Získajte túto kvalitu, toto dedičstvo, ktoré je vám dané - byť spravodliví.

 

Každá duša musí byť spravodlivá. Prečo? Aby toto ohromné svetlo z nej mohlo vyžarovať. A vo svetle, ktoré vyžaruje zo spravodlivosti, sa odhalí Láska. Spravodlivosť je základ, na ktorom Láska odhaľuje samú seba a osvetľuje ľudské duše.

 

Všetky duše môžu byť spravodlivé a môžu žiariť.

 

Duše, ktoré si neželajú žiariť, sú duše, ktoré bojujú proti Bohu.

 

Nebojujte proti Bohu!

 

Vstúpte do svetla spravodlivosti a uvedomíte si, že nežijete ako by ste mali žiť.

 

Nebojujte proti veľkému Otcovi lásky, ktorý spája celé universum a všetky bytosti vo svojej harmónii.

 

Posväťte Jeho meno, pretože On je ten, kto sa nespočetne krát obetoval pre všetky bytosti.

 

Raz začujete Jeho hlas, povstane vo vás túžba obetovať sa pre Neho.

 

Budete pripravený dať všetko bez najmenšej ľútosti. Poviete si: "Čo som dal je veľmi nepatrné; kiež by som mohol žiť miliony rokov, aby som mohol stále dávať."

 

Absolútna duchovná láska vyžaduje absolútnu Spravodlivosť. Kde nie je Spravodlivosť, tam nie je láska. Fyzickým aspektom lásky je Spravodlivosť. Aby sa láska mohla manifestovať vo fyzickom svete, Spravodlivosť tam skutočne musí byť.

 

Ak tam nie je Spravodlivosť, aj najsladšie slová sú prázdne.

 

Ľudia potrebujú absolútnu Duchovnú Spravodlivosť - tú Spravodlivosť, ktorá bude aplikovaná bez výnimky rovnako ku všetkým, ktorá berie v úvahu nielen dobro človeka, ale všetkých živých bytostí, od najmenšieho po najväčšie.

 

Veľká Spravodlivosť vyžaduje, že zákon bude rovnaký pre všetkých - pre vola i pre človeka, pre vzdelaného i pre nevzdelaného, pre obyčajného občana, aj kráľa.

 

Keď je nám tento posvätný zákon odhalený, všetci musíme cítiť hlbokú úctu.

 

Či urobí chybu obyčajný občan, alebo kráľ, napriek tomu je to pred zákonom Spravodlivosti chyba.

 

Je to Spravodlivosť, ktorá tvorí pravé vzťahy medzi ľudskými dušami. Ak je dosiahnutá, potom bude zjavný skutočný rešpekt, ten rešpekt, ktorý by ľudia mali mať jeden k druhému. Potom sa nepozrieme na nikoho s pohrdaním, ale budeme všetci považovať jeden druhého za nedotknuteľného.

 

Preto, aby ste dosiahli dokonalosť, musíte uviesť Duchovnú Spravodlivosť ako prvý krok vo vašom živote, skrze ktorú bude láska smerom ku všetkým bytostiam - človeku, zvieratám, rastlinám - manifestovaná.

 

Keď to získate, kdekoľvek sa pozriete, uvidíte len dobro.

 

Vidiac všade dobro, pocítite svätú bázeň vo svojích dušiach.

 

Spravodlivosť je niečo vnútorné. Bytie spravodlivého znamená učenosť, ako sa vyrovnať s každou zo svojích myšlienok, so všetkými svojími citmi, so všetkými svojími činmi.

 

Bytie spravodlivého je poznanie, ako jednať ako mysliaca bytosť, ako súdny, skutočne kultivovaný človek.

 

Ak túžite mať dobré vzťahy zo všetkými bytosťami, buďte k nim spravodliví.

 

Spravodlivosť je veľký vnútorný proces rozdeľovania všetkých duchovných požehnaní, medzi všetky časti organizmu - byť to organizmu jednotlivca, spoločenstva, alebo celého ľudstva.

 

Spravodlivosť je kolobeh, ktorý rozvádza krv do celého tela tak, že každá bunka si smie vziať všetko to, čo potrebuje pre vykonanie svojej služby.

 

A tak, vďaka Spravodlivosti, kvôli tomuto veľkému procesu kolobehu, najmenšia bunka, najmenšia bytosť sveta prijíma svoju výživu.

 

Spravodlivosť môže byť porovnávaná s vodou. Spravodlivosť je pre ľudský život tým, čím je voda pre tvrdú zem, pretože je to spravodlivosť, ktorá zmäkčuje tvrdé telá.

 

Ľudia, ktorí sú zatrpknutí sú zatvrdilí, pretože im chýba spravodlivosť. A tí, ktorí zmäkli, majú spravodlivosť.

 

Dajte každému človeku jeho práva a on zmäkne. Voda robí to isté rastlinám.

 

Musíme dať každému človeku jeho práva, pretože ako je voda nevyhnutná pre rast rastlín, tak je spravodlivosť vyžadovaná pre rast naších myslí a sŕdc.

 

Bez Spravodlivosti nemôže byť žiaden rast.

 

Ak si prajete vyvinúť sa správne, musíte byť spravodliví.

 

A keď musíte jednať spravodlivo, robte to, ajkeď má byť svet otočený hore nohami.

 

Zbabelec nemôže byť spravodlivý. Človek Spravodlivý musí byť absolútne nebojácny.

 

Aby bol v krajine mier, musí tam byť spravodlivosť. Ak je tam nespravodlivosť, neporiadok bude následovať.

 

Otvorte stránky historie, preskúmajte prítomnosť a uvidíte, že nespravodlivosť bola vždy príčinou nepokoja.

 

Kdekoľvek, zákon je jeden a ten istý - tam kde je nespravodlivosť, tam následuje neporiadok.

 

Spravodlivosť vymedzuje vzťahy medzi ľudmi. Rozdeľuje Božie požehnania - krv života - do organizmu ľudstva.

 

Spravodlivosť musí prevládnuť tak, aby vo svete nezostal jediný chudák, ktorý si povzdychne: " Nieto Boha v tomto svete?"

 

Preto, keď sa modlí skutočne spravodlivý človek na zemi, mal by žiadať Boha, aby mu ukázal utrápenú dušu, ktorej by mohol pomôcť.

 

Duchovná Spravodlivosť neuznáva žiaden honor alebo slávu, žiadne bohatstvo alebo učenosť, získané pre osobné výhody.

 

Pokiaľ človek vyhľadáva veci vonkajšieho sveta, žije v dočasnom svete a každý ho môže okradnúť o jeho požehnania. Keď je jeho bohatstvo obsiahnuté v jeho srdci, potom už našiel svoju drahú, Duchovnú Spravodlivosť, ktorá urobí človeka stálým a nezraniteľným.

 

Plnosťou svojích srdc, hojnosťou svojích požehnaní sa odlišujú skutočne spravodliví ľudia.

 

Oni sú skutočne bohatí.

 

Prišli na zem urobiť nejakú špeciálnu prácu a získať skúsenosť.

 

Prišli z inej sféry, a celá zem je im k dispozícii. Môžu tu žiť tak dlho, ako si želajú. Keď ukončia svoju misiu, vrátia sa do svojej vlastnej sféry.

 

Spravodliví sú bohatí. Sú synmi Boha. A každý človek, ktorý je synom Boha, má k dispozícii zdroje celého slnečného systému.

 

Sú hlasateľmi Božej Spravodlivosti, ktorí teraz prichádzajú do sveta zahriať ľudské srdcia. A v budúcnosti, v novej kultúre, v kultúre osvietených, prinesú ľudské srdcia, v ktorých sa udržala spravodlivosť, svetlo a teplo do sveta.

 

Zo sféry duchovnej Spravodlivosti Kristus posiela Svoje slovo - Kristus, ktorý je láska, prejavená v Spravodlivosti, aby žiarila na tých, ktorý Ho milujú.

 

 

VII. BOH

 

Boh je niekto, kto sa manifestuje ako Láska, Múdrosť a Pravda.

 

Je jediný!

 

A všetci zo živej prírody hovoria o tomto Jedinom, o tomto Veľkom Jedinom.

 

Nazývajú Ho Boh, Pán, Otec.

 

Je to On, kto všetko napĺňa, všetko stvorené, všetky svety, všetky slnečné sústavy, a pritom je stále neodhalený. Nemôže sa odhalit úplne, dokonca ani v celej večnosti. Ona neobsahuje všetky formy, cez ktoré by sa mohol odhaliť.

 

Zo seba, Absolútny, Nedosažiteľný, nemá žiadnu formu. On je "nič", ale toto "nič" obsahuje všetko v sebe.

 

Obmedzuje sa bez toho, aby sa stal obmedzeným.

 

Zmenšuje sa bez toho, aby bol zmenšený.

 

Tvorí a nikdy sa nevyčerpá. Odhalí sa vo všetkom, ale On Samotný nie je v tom, čo je odhalené.

 

Udržuje všetko - zvnútra aj zvonku - ale On Samotný sa na ničom neúčastní.

 

Porovnávame Ho so svetlom, príčinou - Logos. Ale On Samotný nie je ani Svetlo, ani Príčina.

 

Svetlo a Príčina - to sú Jeho prejavy.

 

Boh nie je prítomný vo svete hmotným spôsobom.

 

Vskutku, keď umelec namaľuje obraz, je on v obraze? Ked sochár vytesáva sochu, je on v soche? Veľký Neznámy odhalí sa ako Svetlo bez tieňov, ako Život bez prerušenia, ako Láska bez zmeny, ako Poznanie bez chýb, Sloboda bez obmedzení.

 

A keď hovoríme, že Boh je Láska, rozumieme, že je manifestáciou Boha. Preto, kdekoľvek je Láska, kdekoľvek je dobrota, ktorá je ovocím Lásky, tam sa Boh odhalil.

 

Keď hovoríme o Bohu ako Láske, máme na mysli tú Bytosť, z ktorej pochádza všetok život v univerze a ktorá spája všetky živé duše do jedného celku bez toho, aby sa sama zmenila.

 

Je len jediná Bytost na svete, ktorá je absolútne dobrá v pravom a plnom význame slova, a to je Boh. On je vždy láskavý. Vo svojej zhovievavosti, Boh nemá absolútne žiadnu túžbu robiť komukoľvek zle. Ak dokonca prechádza okolo najmenšieho hmyzu, usmeje sa na neho a dá mu všetky najlepšie podmienky pre život a vývoj.

 

Boh nikoho nesúdi, nikomu nebráni, nikoho neobmedzuje.

 

Boh je najobdivuhodnejší v tom, že si zapamätáva len to dobré, čo sme urobili. Zlo si nepamätá.

 

Boh dáva dokonalú slobodu všetkým bytostiam. Nikdy nepovedal žiadnej bytosti vo vesmíre, bez ohľadu na to aká je malá: " Urob toto !", alebo " Slúž mi !" Poukazuje na cestu, ale necháva každú bytosť slobodne vykonať svoju vlastnú voľbu - urobiť, ako najlepšie myslí.

 

Vskutku, aký je úžitok Boha, ak Ho uctievame a slúžime Mu? Môžeme mu dať poznanie? - Nie, On vie všetko. Môžeme mu dat silu? Nie, je všemocný. Všetko by sa mohlo pominúť, všetko by sa mohlo rozpadnúť. On zostáva neochvejný.

 

Jediný spôsob, akým môžeme apelovať na Boha, je naša bezmocnosť, naša bieda. Keď sa na nás pozerá, na takých malých, takých biednych, takých nevedomých, v Jeho veľkosti sa zrodí túžba dosiahnúť k nám a povedať nám: " Teraz vstaň !"

 

Božím želaním je, urobit nás slobodnými, očistiť nás, osvietiť naše mysle, zušľachtiť naše srdcia, priniesť do naších duší to svetlo, od ktorého sa dozvieme, že On je Láska.

 

V Božom srdci je niečo ohromné.

 

Je to On, kto pozdvihuje celé národy, rovnako ako oddeľuje jednotlivcov. Všetky dobré veci prichádzajú od Neho - poznanie, múdrosť, pravda, sloboda. On povýšil všetkých veľkých ľudí. Oni reprezentujú vnuknutie božského ducha. Je to Boh, kto si praje uviesť Lásku, Múdrost a Pravdu do sveta cez týchto ľudí.

 

V Božej Láske, Múdrosti a Pravde je obsiahnutá totalita života celej večnosti, rovnako ako požehnanie všetkých duší. Kedykoľvek sa Láska, Múdrost a Pravda prejavia, Boží Duch je prítomný medzi ľudmi a život sa potom prejavuje vo svojej skutočnej podstate.

 

Človek musí vedieť, že je len jeden Boh a jedna Láska, jedna Múdrosť a Jedno poznanie, jedna Pravda a jedna Sloboda, jedna Spravodlivosť a jedno absolútne kritérium, jedna Ctnosť a jeden zdroj dobra pre všetkých.

 

Mimo tohoto kritéria nie je žiadne iné maradlo veľkej reality a naozaj skutočné je len to, čo náleží k Jedinému, živému Bohu.

 

Avšak, mnoho ľudí sa pýta: " Existuje Boh, a ak existuje - kde je?"

 

Celý vesmír predstavuje " Božie mesto ", kde Boh zotrváva. Jeho vedomie, Jeho myseľ je tak ohromná, že objíme dokonca najmenšie bytosti a riadi ich životy.

 

Všetci anjeli a všetky veľké bytosti, ktoré žili pred miliónmi rokov na zemi pred nami, rozumejú tomu, čo je Boh. Stoja so svätou úctou pred touto ohromnou Bytosťou, zo srdca ktorej tečie Láska, ktorá povznáša a podporuje celý vesmír.

 

A keď sa ich opýtate, kde je Boh a čo On je, oni vám odpovedia vo vašom vlastnom jazyku: " Žiadna bytosť ti nie je bližšia než Boh. Žiadna bytosť nemá vedomejšiu myseľ, citlivejšie srdce  a mocnejšiu vôľu. Pre Neho nie je nič nemožné. Žiadna bytosť nie je ušľachtilejšia, svätejšia, čistejšia, múdrejšia, mocnejšia, silnejšia než Boh. On je všade. Je v nebi - vo všetkých slnkách, a na zemi, za všetkým: za vzduchom a vodou, za kameňmi a rastlinami, za zvieratami a človekom. Na svete nie je nič, čo Boh nepodporuje."

 

Všetko v nás a mimo nás, v pozadí všetkého čo nás obklopuje je ukrytý Boh, ako veľký umelec. Je dobre ukrytý, pretože nás chce nechať slobodnými.

 

A pretože je Boh tak dobre ukrytý, na povrchu ľudia po ňom neustále pátrajú, a prajú si dosiahnúť Ho vonkajšími prostriedkami, aby mohli dokázať Jeho existenciu.

 

Ale Boh nie je realita, ktorá môže byť dokázaná.

 

Pokus dokázat existenciu Boha sa rovná trvdeniu, že žiaden Boh neexistuje. Každý dôkaz existencie Boha je mechanický proces.

 

Keď človek vyžaduje dôkaz o existencii Boha, to ukazuje, že odrezal vo svojom vedomí svoje spojenie s Ním.

 

Keď je spojenie obnovené, život začína prúdiť bez prestania z Boha do človeka, a spät z človeka k Bohu. Potom je v mysli, srdci a vôli človeka nepretržitý prúd božského vedomia.

 

Potom sú všetky tieto prázdne a smiešne otázky, či je Boh, alebo nie je žiaden Boh, či nás miluje, alebo na nás zabudol skončené.

 

Naša láska k Bohu, z ktorej pochádza živé spojenie medzi Ním a človekom je mystická vnútorná skúsenosť, ktorá sa prejaví v rôznych formách a stupňoch. Magická sila tejto skúsenosti je ukrytá v tom okamihu, ked človek riadi svoju myseľ, svoje srdce, svoju dušu a ducha, smerom k večnému počiatku, bez akéhokoľvek váhania a pochybností. Keď príde tento moment, človek môže vykonať čokoľvek. Len potom môže porozumieť významu života, pretože len Boh mu môže odhaliť tento význam.

 

Potom človek porozumie tomu, že sa narodil, aby miloval Boha, aby otlačil svoj život touto láskou a nebol sluhom ľudským poňatiam.

 

Ľudská duša mu to jemne našepkáva. Pretože - nesmiete zabudnúť - jedine Boh je milovaný ľudskou dušou.

 

Preto, Ja nazývam len toho "človekom", kto si zamiloval Boha. Okamih, v ktorom určuje seba samého a miluje Boha, pomenuváva ho človekom. Taký človek pritiahne pozornosť všetkých dobrých ludí a oni povedia: " Dnes sa stalo niečo božské."

 

Najväčší okamih ľudského života je, keď si zamiluje Boha. To znamená, že človek rozkvitá a voňavá aróma bude prenášaná doširoka a doďaleka. To znamená, že ustavične preteká ako fontána, ktorá vie ako dávať. V tomto stave môžu byť naplnené všetky rozumné túžby človeka.

 

Potom sa človek stáva skutočne slobodným. Dosiahne slobody, ktorú prináša Pravda. A pod Pravdou rozumieme spojenie, ktoré Boh ustanovil medzi Sebou a nami.

 

Nie je žiadná iná sloboda. Ľudia dneška, ktorí takmer úplne stratili svoje spojenie s Bohom si predstavujú, že môžu robiť čokoľvek si želajú robiť: myslia si, že majú dokonca právo kritizovať Boha.

 

V skutočnosti, žiadna iná bytosť nevydržala väčšie znesvätenie, než Boh. Ale On, takpovediac ani nezvráštil čelo. Vyzerá kľudný a pokojný v žiare svojej nikdy nemeniacej sa zhovievavosti.

 

Len ten, kto žije v tomto nemennom, skutočnom svete, kde žije Boh, kto slúži Bohu a rozumie Jeho vôli a jeho zákonom, len ten je slobodný a má "slobodnú vôľu."

 

Pamätajte si toto: Jediná bytosť, ktorá nás miluje je Boh. Je jeden a ten istý, či sa radujeme, alebo žialime. V zármutku i v radosti, je to Boh, ktorý s nami hovorí.

 

Pamätajte si tiež toto: aby ste sa opýtali, kto je Boh, musíte mat vyštudovaných nie jeden, ale mnoho vekov.

 

A len potom, čo ste získali všetko poznanie neba a zeme, budete mať právo položiť túto otázku. A viete akú odpoveď dostanete? Jasnú a jednoduchú: " Boh je láska, ktorú musíte prežit v sebe."

 

Ale predtým, zatiaľčo tápete po dôkaze tejto veľkej reality, pamätajte si tieto jednoduché pravdy: ak sa pýtate sám seba, kde je Boh, vedzte toto: kdekoľvek tam, kde je život, kdekoľvek tam, kde je myšlienka, kdekoľvek tam, kde je cit, tam je Boh.

 

Ak pochybujete o Bohu, pochybujete o sebe samom. Pretože v Bohu neexistujú žiadne zmeny alebo zradnosti, nemôže platiť opak. V láske Božej nejestvujú žiadne výnimky.

 

Preto, kamkoľvek idete, môžete o všetkom pochybovať, ale o Bohu - nikdy!  Vedzte, že On je všade a keď Ho vyzvete, On vám pomôže.

 

Keď počujete ľudí, že neveria v Boha, sledujte ich pozorne a zistíte, že sa sami považujú za bohov. Neslúžte takýmto bohom!

 

Taktiež si pamätajte: Kde sa premýšľa, tam je Boh. Kde sa nepremýšľa, tam Boh chýba. A kde chýba Boh, tam je "peklo".

 

Mohli by ste sa opýtať: Kedy je človek dobrý? Je dobrý vo chvíli, keď sa v ňom manifestuje Boh. Keď sa Boh nemanifestuje, človek je zlý.

 

Keď Boh vstúpi do človeka, človek sa stáva radostným a pripraveným vykonať nejakú službu. Keď človek odmietne slúžiť Bohu, Boh ho opustí.

 

Nepýtajte sa sám seba či vás miluje Boh - On vás neprestal milovať od prvého dňa až doposiaľ - ale namiesto toho sa spýtajte, či vy milujete Boha.

 

Svoju lásku otestujete len jediným zaručeným vzorom: čo je vo vás silnejšie - vaše vlastné túžby, alebo vaša láska k Bohu? Ak je vaša láska k Bohu silnejšia, ste na správnej ceste. Ale ak je vaša láska k Bohu slabšia než vaše túžby, potom sa dostavia trápenia a nešťastia.

 

Ak má človek Božiu lásku v sebe, čokoľvek by sa stalo, otočí sa to v dobré. Ak mu chýba táto láska, potom je jeho cesta dlhá a obtiažna, a jeho túžby nedosiahnuteľné.

 

Cesta smerom k Bohu je v dokonalosti. Dokonalý človek má jedinú myšlienku - svoj vzostup smerom k Bohu! Bez dokonalosti pre nás Boh zostáva nezrozumiteľný. Usilovaním o dokonalosť človek poznáva Boha ako Lásku.

 

Potom pocíti rytmus všetkých živých bytostí na zemi. Nie je väčšieho blaha pre človeka než toto – cítiť tento rytmus.

 

Potom človek porozumie ohromnému významu týchto najvznešenejších slov, prednesených Kristom: " Ja žijem v Bohu a Boh žije vo mne."

 

" Ja žijem v Bohu " - z toho vyplýva, že Boh je " vonku ". " Boh žije vo mne " - naznačuje, že Boh je " vo vnútri " a ja, človek, som " vonku "

 

Preto, keď je Boh v nás, neobmedzujte Ho. Dajte Mu vo vašom vnútri absolútnu slobodu, tak, aby vám On mohol dať taktiež absolútnu slobodu v sebe.

 

" Diabol " je bytosť, ktorá obmedzila Boha v sebe, a preto, Boh ho obmedzil zvonku.

 

Dajte absolútnu slobodu Bohu vo vašom vnútri. A potom bude pre vás bezhraničný vesmír nad vami otvorený.

 

VIII. Človek

 

Vyšiel teda Ježiš s tŕňovým vencom a v šarlátovom plášti.

A Pilát im povedal: " Ajhľa človek !"

 

Keď vyjdete von, do sveta, môžu o vás ľudia povedať: " Ajhľa človek !"

 

Byť hodný tohoto mena, je nutné mať štyri kvality: byť bohatý, byť silný, byť múdry, byť dobrý.

 

Bohatý človek je len ten, kto má bohatú dušu, bohatú myseľ, bohaté srdce a silnú vôľu. Len človek, ktorý slúži Bohu je v plnom zmysle slova bohatý.

 

Silný človek je len človek lásky, človek pravdy. Ten, kto je silný je nad všetkými okolnosťami. Nenazývam silným človekom toho, kto zabíja iných. Silný je ten, kto pretvára svojích nepriateľov na priateľov. Z tohoto dôvodu sa nikdy nebráni. Nebojuje za svoje práva. Len slabý človek bojuje za svoje práva. A keď je silný človek, hrdina, pribitý na hanlivý kríž kvôli pravde, veľkodušne vydrží hanbu a hrubé zaobchádzanie, zlomyselnosť a obžalobu.

 

Ajhľa človek! Ajhľa Ježiš!

 

V originálnom jazyku, v ktorom bolo hovorené toto meno, to znamená: človek, ktorý prišiel na zem, brat trpiacich. Preto, v rozšírenom význame, " Ježiš " je každý, kto trpí a kto hrdinsky znáša svoje utrpenie." "Ježiš" je každá trpiaca ľudská duša, pracujúca na svojej spáse.

 

"Ježiš" je jedna zo základných opôr pre človeka. "Kristus", človek, ktorý premohol a triumfoval nad smrťou, ktorý vstal z mŕtvych, ktorý slúži Bohu a je pripravený položiť svoj život za iných, je ďalšou zo základných opôr pre človeka.

 

Človek ako "Ježiš", učí hlbokému významu utrpenia - duchovnému procesu, cez ktorý formuje svoj charakter.

 

Najdrahocennejším majetkom človeka je jeho charakter. Človek musí nevyhnutne prejsť ohňom pokusov a len keď prejde cez tento oheň a vydrží tieto skúšky, môže získať charakter, ktorý je hodnotný, stály, neoblomný. Jedine potom bude mať večný domov, kde môže žiť.

 

Charakter je v najhlbšom zmysle slova všetko múdre, čo ľudský duch vpísal a hlboko vryl do ľudskej duše.

 

Charakter je kombinácia ctností.

 

Pamätajte si jednu vec: prirodzená sila, ktorá môže urobiť človeka silným, je moc jeho ctností. Ctnosti sú veľké pramene, okolo ktorých začínajú cirkulovať mocné sily živej prírody.

 

Preto, byť "človek" je chápané ako súhrn všetkých ctností.

 

Ten, kto nepredstavuje takýto súhrn ctností, nemôže sa nazývať skutočným človekom.

 

Človek dneška ešte nedosiahol postavenia bytosti skutočného človeka. Zvieracia prirodzenosť v ňom viac alebo menej prevláda. Skutočný človek bude zjavný dobudúcna.

 

Človek dneška sa nedokáže doposiaľ kontrolovať. Stále ešte jedná príliš brutálne. Všetky zločiny, ktoré človek dneška pácha, sú kvôli živočíšnej prirodzenosti v ňom. A musí vynaložiť mnoho úsilia, aby sa oslobodil od tejto prorodzenosti, aby ju prekonal.

 

Človek, akokoľvek, je kombináciou ctností a nie zločinov.

 

Človek, podľa svojho rodu a podľa svojej povahy je niečo ohromné.

 

Boh, obmedzením seba v sebe vytvoril človeka. Ale zo stvorením človeka sa objavilo vo svete aj utrpenie, pretože tam, kde je obmedzenie, tam je aj utrpenie.

 

Človek je niečo ohromné!

 

Ak ste porozumeli človeku, ak ste v neho uverili, nie v jeho zovňajšok, ktorý sa manifestuje zvonku, videli by ste, aký ohromný je človek. Pretože to, čo môže byť videné na povrchu je len vyjadrenie istých myšlienok, citov a skutkov. Človek nie je to, čím je dnes myslené, že je. Nie je skrátka materiálna bytosť, ktorá sa smrťou stratí. To, čo zomiera, nie je človek.

 

Ak by sa stratil so smrťou, aký by bol úžitok z toho, aby sa o ňom tak veľa filozofovalo? V takom prípade by bol len vecou, predmetom, robotom, ktorý sa zajtra zmení na prach. Človek zomiera a mizne - toto je prvá lož zavedená vo svete.

 

V človeku je niečo, čo nezomiera - ani v tomto svete, ani za ním.

 

To, čo nezomiera, čo sa nerozpadá, čo sa nestráca, to je človek. Nestáva sa ani starším, ani mladším.

 

Keď hovoríme o človeku, mienime dušu. Ak je niečo božské v človeku, je to žiarivá duša, ktorá myslí.

 

Odoberte človeku jeho inteligentnú, žiarivú dušu a stane sa zvieraťom. Nie je odlišný od zvieraťa - je, spí, a v krátkosti, má všetky potreby a slabosti zvieraťa.

 

Človek je žijúca duša, ktorá má každú schopnosť pre večný, nesmrteľný život. Táto duša obsahuje všetky spôsobilosti, všetky postupy pre svoju vnútornú prácu, a prenáša ich do mozgu a do celého tela, prostredníctvom ktorého sa manifestuje.

 

Preto hovoríme: človek vlastní v sebe všetky schopnosti pre inteligentný život. Človek v sebe vlastní každú schopnosť pre život Lásky. Človek v sebe vlastní každú schopnosť pre život Pravdy.

 

Keď si človek začne byť vedomý všetkých týchto schopností, postupne sa transformuje; pozvoľne postupuje z jedných podmienok do druhých. Šplhá sa krok za krokom: od obyčajného človeka, k človeku talentovanému, geniálnemu, potom svätému a nakoniec k majstrovi.

 

To sú stupne človeka. Pod slovom "človek" nerozumieme len bytosť, ktorá žije na zemi.

 

Človek neexistuje len na zemi, len v solárnom systéme. Obýva celý hviezdny vesmír - všetky slnká a planéty. Planéty a slnká sú obývané bytosťami rozličných stupňov inteligencie. Nie je dôležité, aký typ tela majú. Sú inteligentné bytosti a patria k rovnakej ľudskej rase. Táto rasa sa postupne vyvíja. Mnoho ľudských bytostí v iných systémoch je ďaleko rozvinutejších, než ľudia na zemi, pretože vystúpili skôr z Veľkého Prvotného Zdroja života. Ich múdrosť je tak veľká, že kultúra ľudí na zemi, v porovnaní s tou na Siriuse, napríklad, je ešte stále v plienkach. Ľudia dneška v porovnaní s bytosťami Síriusa ešte nie sú ani deti.

 

Človek je večný pútnik. Zem nikdy nebola a nikdy nebude iba jeho príbytkom.

 

Pozemský človek, po ukončení svojho vývoja na zemi nepôjde do "neba". Bude cestovať zo systému do systému vo fyzickom vesmíre, kým sa nevyvinie do svojej plnosti. Ďalšou zastávkou v ľudskom vývoji bude Sírius.

 

Ľudský duch prišiel na zem asi pred dvestopäťdesiatimi miliardami rokov. Vtedy nebol na stupni, na ktorom je teraz. Počas týchto dvestopäťdesiatich miliárd rokov prešiel mnohými formami a mnohými fázami vývoja.

 

A takmer nekonečný rad organických foriem, ktoré príroda vytvorila, vyjadruje štádiá, ktorými prešiel ľudský duch. Sú veľkou školou, v ktorej človek študoval.

 

Všetky vedomosti, ktoré človek získal počas týchto dvestopäťdesiat miliárd rokov, sú zapísané v jeho malej hlave, v jeho rozume.

 

Z pohľadu pokročilejších bytostí - napríklad, z pohľadu anjelov - je človek ešte malé dieťa. Týchto dvestopäťdesiat miliárd rokov, sú pre nich, len ako dva a pol roka. Z ich pohľadu je človek dva a pol roka starý.

 

Človek sa musí ešte veľa učiť! Preto prešiel a bude prechádzať cez nespočetné formy a stupne života.

 

Ľudia, ktorí majú malú predstavu o živote si myslia, že keď sa človek raz narodí, všetko je skončené.

 

Nie, rodenie sa je nekonečný, nepretržitý proces.

 

Človek sa rodí nesčíselne krát, prechádzajúc od jednej fázy vývoja k ďalšej.

 

Uchovajte si toto v pamäti: otázka narodenia a znovuzrodenia je predmetom pre osvieteného ľudského ducha, pre osvietenú ľudskú dušu, pre osvietenú ľudskú myseľ - nie je to otázka pre obyčajné mysle.

 

Človek študuje súčasne v troch školách. Telo je vychovávané na zemi. Všetky bunky tela vykonávajú konkrétnu službu, a zároveň sa učia.

 

Duša je riadená v duchovnom svete, a duch je riadený v Božskom svete.

 

Preto je ľudským ideálom porozumieť sebe samému, rozumieť anjelom, ktorí sa v ňom manifestujú ako jasné a čisté myšlienky a nakoniec, porozumieť Bohu, ktorý je láska.

 

Pretože je človek spojený s anjelmi, ktorí vytvorili myšlienku, nazýva sa mysliacou bytosťou - "manas". Intelekt je dar anjelov človeku. A to, čo ho odlišuje od zvierat, a čo spôsobilo jeho vzpriamenie na dve nohy, je jeho intelekt.

 

Ale ja vám hovorím, človek je viac, než si kto myslí.

 

Vznešenosť nemôže byť vo vesmíre úplne definovaná.

 

Pamätajte si: prvou kvalitou skutočného človeka je láska. Láska je božskosť v človeku. Bez lásky sa človek vráti k zvieraťu. Bez lásky je objektom len pre hriech a zločin.

 

Ten, kto si nezamiloval Boha, ešte doposiaľ nie je pravý človek. Namá ešte obraz a podobu Božiu.

 

Človek dneška nemá "obraz a podobu Boha". A vpravde, ten, kto vás môže okradnúť, kto vás môže zneužiť- je on človek? Je človekom ten, kto je na začiatku váš priateľ a neskôr vás ohovára?

 

Teda, keď hovoríme o človeku ako o podobe a obraze Boha, mienime človeka v jeho prvotnom prejave, teda nazývaného Kozmický človek. Každý človek, každá ľudská duša je prvotným elementom veľkého Kozmického človeka.

 

Ako taký, zastáva určité miesto v živej prírode a hrá svoju pridelenú úlohu. Bez neho sa univerzum nemôže v sebe samom prejaviť v plnosti svojej harmónie.

 

Preto, každý človek tu na zemi má hrať určitú úlohu. Život bez neho nemôže pokračovať. Výskyt toľkých miliónov duší vo vesmíre nie je náhodný.

 

Z tohto dôvodu, uchovajte si túto myšlienku vo svojej mysli: Človek je najväčším tvorom na zemi. Radujte sa, že nesiete meno človeka. Snažte sa byť hodný tohoto mena!

 

Nezabudnite, že ako duch, ako duša, ako myseľ, ako srdce - ste dôležitým prvkom v univerze: bez vás sa nemôže prejaviť v plnosti svojej harmónie.

 

Ste ešte neznalí toho, čo ste.

 

V človeku sú ešte spiace sily, a musí pracovať, aby ich prebudil a správne ich použil.

 

Keď sa človek spojí s Bohom, všetky skryté sily a schopnosti sa v ňom prebúdzajú.

 

Ako môžeme vedieť kedy je človek spojený s Bohom? Podľa jeho ochoty všetko zasvätiť pre Neho.

 

Ten, kto si praje byť hodný označenia človek, musí byť absolútne čestný, absolútne dobrý, absolútne inteligentný a múdry, absolútne šľachetný.

 

Len človek, ktorý sa dokáže radovať z blahobytu iných tak ako zo svojho vlastného je úprimný a ušľachtilý.

 

Pravý človek nikdy navonok nebojuje, aby obnovil svoju česť. Vie, že podľa veľkého morálneho poriadku vesmíru, česť nie je zvonku obnoviteľná.

 

Žiaden súd, žiadna spoločnosť, žiadne náboženstvo nemôže obnoviť česť človeka: jedine on sám to môže urobiť.

 

Čím sa odlišuje rozumný človek? Nezaoberá sa minulosťou, ani budúcnosťou. Pracuje v prítomnosti. Pod prítomnosťou mienim nekonečnú Božskú.

 

Rozumný človek nepremýšľa o čomkoľvek, čo sa vyskytne v jeho mysli, ale radšej o tom, čo je správne. Len nevedomý človek premýšľa o čomkoľvek, čo príde do jeho mysle.

 

Rozumný človek má zvláštne rozpoloženie duše. O nikom si nemysli zle. Premýšľa dobre o všetkých ľudoch, a nikdy nevyhľadáva pomstu.

 

Pretože vie, že človek nemôže byť absolútne inteligentný, ak nie je absolútne morálny.

 

Vie, že morálka je základ, základňa podpory, z ktorej je rozum premietnutý do sveta.

 

Rozumný človek sa vždy spolieha na svoju vlastnú myseľ. Cení si ju ako veľký dar daný mu anjelmi, ako podporu pre život. A vie, že len skutočne rozumný človek môže byť slobodný.

 

Rozum, v najhlbšom zmysle slova je kvalitou svätca, geniálneho človeka.

 

Preto si pamätajte: len ctnostný človek môže byť múdry.

 

A všetci ctnostní ľudia sú skromní - v tom zmysle, v ktorom toto slovo chápe Kristus - a sú najväčšími a najsilnejšími ľudmi.

 

Podľa môjho názoru je najväčšou kvalitou, ktorú môže človek vlastniť - pokora. To nie je slabosť.

 

Pokorná osoba je najflexibilnejší, najprispôsobivejší človek vo svete. Môže vydržať všetko - chorobu, nedostatok a dokonca smrť. Naozaj, nič z toho pre pokornú osobu nejestvuje - čokoľvek sa stane, je tichá  a pokojná. Hovorí: "Boh, ktorý vo mne žije, nezomrie. Boh, ktorý vo mne žije, nie je chudobný."

 

Slabý, malomyseľný človek nie je pokorný. Iba ctnostný človek je pokorný. A on je skutočne silný človek. Pokorná osoba, v pravom význame slova je človekom s mocným duchom.

 

Pýtate sa, prečo ste prišli na zem. Odpoviem:

 

Manifestovať Božskú Lásku.

 

Manifestovať Božskú Múdrosť.

 

Manifestovať Božskú Pravdu.

 

Manifestovať Božskú Spravodlivosť.

 

Manifestovať Božskú Ctnosť.

 

Prišli ste manifestovať všetky tieto ctnosti, manifestovať všetko to, čo bolo vštepené do vašej duše od večnosti.

 

A pamätajte si: veľký je osud(určenie) človeka.

 

Človek je narodený, aby vládol všetkým bytostiam, usmerňoval všetky elementy, organizoval zem. Musí sa stať dobrým pánom. A takým sa môže stať len vtedy, ak pochopí, čo do neho Boh vštepil. Musí sa učiť o svojích telách, ktoré sú jeho šatami. Musí sa učiť o prvotnej matérii, v ktorej pôsobia jeho myšlienky.

 

Musí ovládnuť všetky elementy. Musí ovládnuť zem, vzduch, vodu, teplo, svetlo. Musí riadiť všetkých "zlých duchov". A môže ich riadiť len vtedy, ked ovládne(zdolá) ich slabosti.

 

V súčasnosti Kristus potrebuje pomoc ľudí, ktorí vedia stavať podľa pravidiel duchovnej vedy, ľudí, v mysliach ktorích je dobro "Božieho Kráľovstva" na prvom mieste.

 

Život veľkosti vyžaduje ľudí, ktorí boli "narodení nanovo", ktorí videli "Kráľovstvo Božie".

 

Nezabudnite, že ten, kto chce vidieť Kráľovstvo Božie, musí mať čisté oči. Čisté oči v sebe zahrňujú čisté srdce. Čisté srdce predpokladá osvietenú myseľ. Osvietená myseľ v sebe zahrňuje ušľachtilú dušu. Ušľachtilá duša vyjadruje láskavého ducha, ktorý vystúpil z večného Boha.

 

Ten, kto bol "narodený nanovo" je spojený so všetkými vyššími svetmi, so všetkými bytosťami vyšších hierarchií.

 

Je tak pravdivý, ako Pravda sama, tak múdry ako Múdrosť sama, tak láskyplný ako Láska sama.

 

O tomto človeku, o človeku " z Boha zrodenom " je napísané v Písme svätom, že " nepácha žiadny hriech ".

 

Vskutku, ten, kto je narodený z Boha má v duši takú veľkú lásku, takú veľkú fontánu lásky z neho prúdiacej, že pre neho neexistujú žiadne protiklady.

 

Boli ste niekedy v prítomnosti takého človeka, aby ste videli aký mier, aký pokoj, aká radosť v ňom vládne?

 

Srdce, myseľ, duša a duch takého človeka sú v plnej harmónii s Bohom.

 

Vnímané do hĺbky, taký človek je súhrnom mnohých inteligentných geniálnych duší.

 

To isté sa týka veľkých básnikov, hudobníkov a maliarov. Tisíce inteligentných geniálnych duší sa musí spojiť, aby sa mohol objaviť veľký básnik, hudobník alebo maliar.

 

Týmto spôsobom sa zo "syna myšlienky" človek stáva "milovaným synom Lásky."

 

Tak sa stane synom Božím.

 

Najväčším postavením aké človek môže mať vo vzťahu k Bohu, je byť synom Božím.

 

Byť synom Božím, služobníkom Veľkej Bytosti, ktorá vytvorila všetky veci, znamená cítiť pulz celého univerza, vidieť všetku jeho krásu, počuť jeho veľkolepú harmóniu.

 

Vy, ktorí ašpirujete stať sa Synmi Božími, uchovajte ako svoj ideál:

 

Srdce čisté ako kryštáľ.

 

Myseľ jasnú ako slnko.

 

Dušu nekonečnú ako vesmír.

 

Ducha mocného ako Boh a zajedno s Bohom.

 

 

 

IX. DUCH

 

Boh je vo svojej podstate duch.

 

Duch je manifestáciou Boha.

 

Vždy existoval a bude existovať večne.

 

Duch je počiatok všetkých vecí.

 

Je napísané: " Na počiatku bolo slovo." Slovo - je prvou manifestáciou Lásky v materiálnom svete.

 

A láska - je prvým ovocím Ducha.

 

Hlavou slova je Pravda.

 

A hlavou Pravdy je Duch Boží.

 

Je to počiatok začiatku všetkých vecí.

 

Preto, prvou vecou, s ktorou musí človek začať je Slovo. To, čo občas hovorí k človeku ešte nie je Duch Boží, je to Slovo.

 

Neskôr človek dospeje k pravde a nakoniec k Božskému Duchu.

 

Ten, kto nerozumie Slovu, nemôže porozumieť Pravde a ten, kto nerozumie Pravde, nemôže rozumieť Duchu.

 

Duch zostúpi do Pravdy a Pravda zostúpi do Slova.

 

A takto hovorí Slovo: " Duch je ten, ktorý dáva život."

 

Existuje život, pretože existuje Duch. Duch započal život.

 

Skutočný život je len ten, ktorý povstáva z Ducha, pretože nie je život, ktorý nie je započatý Duchom. Život, ktorý pochádza z Ducha, je dokonale inteligentný. V tomto živote nič neumiera. Vylučuje všetko utrpenie, všetky choroby, všetky protiklady, všetok chcenie.

 

Duch je večný, nesmrteľný základ tohto veľkého života.

 

V ňom sú ukryté všetky záýkladné formy, cez ktoré sa život prejavuje.

 

Základné formy sú všetky formy, ktoré pochádzajú priamo z Ducha.

 

Každá forma Ducha je stránkou z veľkej knihy života.

 

Duch vo svojej podstate je jeden, ale vo svojích prejavoch je rozmanitý. Jednota a mnohosť - to sú atribúty Ducha.

 

Ako prejav, Duch je mnohonásobný od jednoho svojho pólu k druhému.

 

Preto hovorím: Duch je Jeden, duchov je mnoho.

 

Duchovia sú dychmi, narodenými z jedného Dychu.

 

Vo svojom množstve Duch odkrýva svoju nevyčerpateľnú rozmanitosť.

 

Veľkosť Božieho Ducha je prejavená v tejto rozmanitosti. Duch obsahuje všetky nevyčerpateľné bohatstvá viditeľných svtetov a odhaľuje, aký je Boh.

 

Boh k nám schádza posielaním svojho Ducha, ako slnko posiela svoje lúče.

 

Boží Duch vychádza každý deň a každodenne nám posiela svoje požehnania dobrovoľne, bez toho, aby sme o ne žiadali a bez očakávania nejakého odplácania od nás.

 

Vďačíme mu za všetko, čo máme.

 

Ľudia si to vždy viac alebo menej uvedomovali. Rôznymi spôsobmi pomenuvávali túto inteligentnú silu, ktorá prichádza od Boha a  prejavuje sa vo svete, a dávali jej rôzne mená: pôvodná substancia, pôvodná energia, zákony prírody, atď.

 

Zákony sú vytvorené Duchom. Vzťahujú sa k tejto veľkej energii sveta, ktorá vychádza zo svojho pôvodného stavu a odlišuje sa, aby sa mohla prejaviť vo svojích nevyčerpateľných variáciách.

 

Takýto spôsob vývoja je len univerzálny postup Ducha v uskutočňovaní dokonalého kozmického plánu.

 

Duch je najvznešenejšia realita. Z pohľadu fyzického sveta je to neviditeľné, ale z hľadiska Božského sveta je to tak objektívne, ako je telo vo fyzickom svete a duša v duchovnom svete.

 

Všetko čo je vo svete veľké, vznešené a mocné je vďaka Duchu.

 

Duch zrodil najvzácnejšie plody života.

 

Tieto plody sú: Láska, Radosť, Mier.

 

                        Trpezlivosť, Nežnosť, Dobrota.

 

                        Viera, Pokora, Striedmosť (alebo Sebakontrola).

 

Toto sú tri veľké trojuholníky troch svetov, božského, anjelského a ľudského. Láska, Radosť, Mier - toto je božský trojuholník. Láska je otec, Radosť je matka a Mier je ich dieťa.

V trojuholníku anjelského sveta Trpezlivosť je otec, nežnosť je matka a Dobrota je dieťa.

 

Získajte tieto kvality a budete medzi anjelmi.

 

V treťom trojuholníku, Viera je otec, Pokora je matka a Striedmosť je dieťa.

 

Získajte tieto kvality v ich hlbokom mystickom význame a budete zaradení medzi svätých.

 

Aby ľudská duša porozumela čo je Duch, musí byť prebudená.

 

Len duša má priame spojenie s Duchom.

 

Bez duše by sme nemali žiaden pojem o Duchu.

 

Dá sa povedať, že aký je vzťah rastúceho semena k slnku, taký je vzťah ľudskej duše k Božskému Duchu.

 

Ľudská duša zažíva svätú úctu v prítomnosti Božského Ducha, pretože na ňom závisí jej rast a život.

 

Duša ešte nedokončila svoj vývoj. Prejde miliónmi foriem. Keď ukončí svoj vývoj, spojí sa s Duchom a potom už viac duša a Duch nebudú existovať oddelene.

 

Potom sa manifestuje večný život.

 

Duch môže bývať len s dušou. Nemôže bývať s našími myšlienkami, pretože naše myšlienky sa stále menia.

 

Pamätajte si: základnou podstatou človeka je jeho duch.

 

Prvým prejavom človeka je jeho manifestácia ako ducha. Duch je ten absolútny bod, v rámci ktorého sa človek javí vo stvorení. Duša reprezentuje schopnosti ducha.

 

Ľudský duch je večný. Ustavične zostupuje, manifestuje sa a znovu stúpa. Ľudský duch sa prebudí a manifestuje sa, keď do neho zostúpi Božský Duch. Zostúpi a potom znovu stúpa k Bohu.

 

Pri tomto zostupe a stúpaní sa ľudský duch pohybuje v troch smeroch, ktoré spôsobujú troje snažení:

Prvým snažením ducha je snaha smerujúca k životu.

    Druhým snažením ducha je snaha smerom k poznaniu.

Tretím snažením ducha je snaha smerom k slobode.

 

Ľudský duch učí človeka všetko. Stimuluje ľudskú dušu, aby rástla a vyvíjala sa. Duša je pokladnicou ľudského ducha. Obsahuje v sebe všetko, čo ľudský duch získal od čias pradávnych, po súčasnosť.

 

Ľudský duch je autorom všetkých pozemských vecí. Všetky prírodné vedy, všetko umenie, všetké náboženstvá, všetky epochy a kultúry, cez ktoré zem prešla, boli vytvorené ľudským duchom, ktorý sa ešte naplno nerozvinul. Dokonca aj ľudské telo, so všetkými jeho orgánmi a celým svojím usporiadaním je vytvorené svojím duchom.

 

A keď je telo človeka vytvárané v lone matky, duch muža sa spolupodieľa na tomto tvorení s duchom matky. Všetky energie, všetky sily pôsobiace vo vesmíre sú ľudskému duchu k dispozícii. Pracuje s matériou voľne - môže ju zhustiť, zriediť, formovať ju. Napríklad, keď si duch praje zredukovať vibrácie svetla, zhustí hmotu okolo seba.

 

Hmota neustále núti ducha formovať nové, dokonalejšie formy. Duch vytvára formy, a hmota individualizuje ducha. A to, čomu hovoríme konflikt medzi matériou - ktorá sama o sebe je neživá a nehybná - a duchom, ktorý je plný života, je snaha ducha spraviť matériu viac plastickou a viac poddajnou pre svoju tvorivú prácu.

 

Človek v živote hľadá šťastie, poznanie a blahobyt.

 

Ale tieto veci môžu byť získané len od Ducha.

 

Len Duch udeľuje všetky tieto požehnania. On nadeľuje všetky vlohy a všetok talent, všetku inteligenciu a všetku genialitu.

 

S príchodom Ducha sa rodí všetko veľké.

 

Keď príde Duch, stimuluje všetko to, čo sa nahromadilo v človeku počas miliónov rokov. Všetko toto sa prebudí a začne sa rozvíjať.

 

Keď príde Duch, človek zažíva expanziu, jeho obzor sa vyčistí, rozpory zmiznú a začne zreteľne vidieť.

 

Ak si človek praje, aby sa v ňom odhalila Božská láska, musí v ňom byť nevihnutne Duch.

 

Ale Duch je veľmi citlivá bytosť. Je veľmi citlivý na všetky ľudské slabosti a je podľa prirodzenosti schopný vstúpiť do tých, ktorí sú na Ceste. On neklope silno. Klope veľmi jemne vo vašom srdci, a ak mu otvoríte, okamžite zmení celý váš život. Duch vám ukáže ako žiť, čo robiť, a ako to robiť vedomo.

 

Božský Duch do nás prichádza pracovať len vtedy, keď naše srdcia a naše mysle pracujú správne.

 

Najprv sa javí ako intuícia, ale keď človek pokročí, prehovorí zreteľne. Jeho prejavy sa stanú jasnejšími a konkrétnejšími.

 

Keď Duch vstúpi do človeka, celkom určite sa prejaví. Neexistuje vo svete sila, ktorá môže zabrániť Duchu, aby sa prejavil.

 

Ale bez čistoty sa ľudský duch nemôže prejavit vo svojej plnej sile.

 

Načúvajte svojmu duchu! A pamätajte si, že je to veľký autor všetkého , čo je na zemi. Veda, ktorú ľudia občas uctievajú, je výtvor ľudského ducha. Ľudský duch je nad všetkou vedou.

 

Preto, nehonoste sa tým, čo vytvoril ľudský duch, že ste to vy vytvorili!

 

Rešpektujte svojho ducha ako veľkého tvorcu, ako veľkého tlmočníka a vykonávateľa Božskej vôle.

 

Ľudský duch vždy plní vôľu Boha. Robí to, čo sa naučil od Boha.

 

Ak si želáte následovať cestu Pravdy, potom nechajte Ducha vo vašom vnútri byť slobodným. Nechajte ho, aby vás viedol a riadil. Vo vašom vnútri alebo mimo vás, Duch pozoruje všetko, čo robíte.

 

Dnes vedie Duch ľudstvo novými cestami. Celý solárny systém vstúpil do novej sféry. Po čase vedci zistia, že zem sama vstúpila do novej konfigurácie so slnkom. Prichádzame do kontaktu s panenskou matériou, a tí, ktorí sú pripravení, vstúpia do nového života, ktorý je v nej ukrytý, a budú vzkriesení, a tí, ktorí neboli pripravení budú musieť čakať a budú vzatí v budúcnosti novou vlnou.

 

Pripravte sa na príchod Ducha!

 

A nezabudnite, že keď príde Duch, dvere vášho srdca musia byť otvorené.

 

Keď Duch vstúpi, musíte dvere vášho srdca zavrieť.

 

Neotvárajte dvere pred príchodom Ducha.

 

Nezatvorte dvere pred vstupujúcim Duchom.

 

Pracujte tam, kde aj Duch pracuje.

 

X. Dobro

 

Láska plodí dobro.

 

Dobro je základ života. Dobro je pôda života a zároveň jeho výživa. Len dobro môže udrzovať život, len dobro ho môže vyživovať.

 

Keď sa Boh obmedzil v sebe samom, vo svete sa zrodilo dobro.

 

Keď je človek obmedzený, zrodí sa zlo. A keď je obmedzenia zbavený, zjaví sa dobro. Inými slovami, keď túžba slúžiť Bohu povstane v ľudskej duši, potom sú vytvorené podmienky pre dobro.

 

Ľudia si želajú v sebe vytvoriť dobro, ale ono nie je vytvorené, ono sa rodí. Je vštepené od počiatku v každom človeku a on si toho má byť len vedomý, a odhaliť ho.

 

Človek musí byť dobrý, pretože dobro je základ života. Bez dobra život človeka nemá žiaden základ.

 

Ak človek nekoná dobro, zrodí sa zlo. Zlo, ktoré je teraz vo svete je nezúžitkované dobro minulosti.

 

Zlo vyplýva z nestabilného poriadku. Je to svet absolutizmu. /svojvoľných pravidiel/

 

Vo svete prírody by to mohlo byť definované, ako reprodukcia mimo zákona.

 

Zlo je však nevyhnutné vo vzťahoch medzi silami a bytosťami. Zlo a dobro sú v Živej Prírode sily, ktoré ona rovnomerne využíva.

 

V pozadí dobra a zla je veľká inteligencia, ktorá zúžitkuváva všetko.

 

Človek nesmie bojovať zo zlom. Musí mu uniknúť. Nesmie bojovať zo zlom, ale radšej proti nemu postaviť dobro.

 

Človek, ktorý zo zlom bojuje najviac, najviac chybuje.

 

Jediná bytosť, ktorá môže zapriahnúť zlo do práce je Boh.

 

Musíte vedieť, že existuje kolektívne vedomie dobra a kolektívne vedomie zla. Tvoria dva veľké póly stvorenia.

 

Ľudský život sa pohybuje medzi týmito dvoma veľkými pólmi.

 

Keď je vnútri zlo, prevláda nad dobrom, a dobro je vonku, potom na zemi vládne zlo. Inými slovami, "peklo" vládne na zemi.

 

Ale keď je vo vnútri dobro, víťazí, a zlo je vonku, potom "nebo" panuje a vo svete vládne dobro.

 

" Peklo" je miesto, kde zlo je tak vnútri ako aj vonku.

 

"Nebo" je miesto kde dobro je vnútri i vonku.

 

A ľudský život je "miesto", kde je občas dobro vo vnútri a zlo vonku, ale niekedy opačne.

 

Každý človek, podľa života aký vedie, je buď na póle dobra alebo na póle zla.

 

Človek, v ktorom je pánom zlo žije v neustálom nepokoji. Navonok môže mať veľké bohatstvo, môže byť u ľudí uznávaným, ale v sebe samom nie je v mieri. Je neustále nepokojný od zlých obáv a strachu. Postupne stráca svoje zdravie a svoju silu.

 

Ale keď je v srdci človeka dobrota, nemôže mať ani bohatstvo ani moc, ale je v mieri a plný radosti. Jeho vonkajšie podmienky sú zlé, ale jeho vnútorné podmienky sú dobré. Taký človek má v sebe niečo mocné a kvôli tomu je všetkými milovaný.

 

Dobrí ľudia sú vo svete skutočne silnými ľuďmi.

 

Ľudia si myslia, že zlo je vo svete silné. Zlo je vo svete silné len preto, že ľudia ho milujú. Láska poskytovaná zlu, mu prináša silu. Zlo získava silu z lásky.

 

Napriek tomu ale, snaha o dobro nemôže nikdy prestať.

 

Postup dobra je večný.

 

Je to tvorivý proces života. Preto by mohlo byť dobro nazývané cestou života. Riadi nás ako žiť.

 

Zlo je cestou k smrti. Je odsúdené k neplodnosti.

 

Aby ste rozlíšili medzi dobrom a zlom, pamätajte si následujúce:

 

Dobro a zlo je veľkosť a láska vo svete. Zlo je najslabšia možná vibrácia dobra. Preto, dobro je cena rozumnosti a zlo je cena nerozumnosti.

 

Dobro zväčšuje hodnotu ľudského vedomia. Zlo ju znižuje.

 

Cez dobro sú posilované vlohy; skrze zlo sú oslabené a stlmené.

 

Dobro začína s malými bezvýznamnými vecami. Ale oni neusále rastú, zväčšujú sa, a rozmnožujú a potom sa usporiadávajú  a spájajú do jedného celku. V zle je vždy rozklad, rozpojenie.

 

Dobro môže byť prirovnané k prameňu, ktorý neustále prúdi. Zlo je na druhej strane ako vysušený prameň, ktorý sotva kvapká.

 

Zlo sľubuje mnoho, ale nedáva nič. Dobro nesľubuje nič, ale dáva mnoho. Je potrebné pre prameň sľubovať, že bude prameniť? Jednoducho tečie.

 

Tak je to aj s dobrým človekom. V ňom je dobro ako prameň. Zostáva dobrý za všetkých okolností. Je to klam myslieť si, že by ho okolnosti mohli zmeniť. Dobro preniká celú jeho bytosť. Je to základ jeho štruktúry.

 

Dobrý človek sa v stavbe podstatne líši od zlého. Nervový systém dobrého človeka je spletitejší a preciznejšie skonštruovaný. Jeho mozog má viac buniek a viac záhybov; je odlišne vybudovaný. Jeho obehový systém taktiež tvorí bohatšiu a hustejšiu sieť. Pleť dobrého človeka má viac buniek, a je jemnejšia než pleť zlého človeka.

 

Dobrý človek má spravidla dokonalejšie zloženie. Je vysoko rozvinutou bytosťou. Preto každý človek, ktorý zaostáva vo svojom vývoji sa stáva zlým.

 

V takom prípade hovoríme, že zlo je dobro, ktoré nie je využité. Zlo nemôže byť vymetené zo sveta. A keď Kristus hovorí nedotýkať sa buriny až do času žatvy - " konca sveta "- tým mieni, že v budúcnosti začne nová éra a všetko čo je teraz zlé vo svete, vstúpi do iného štádia vývoja.

 

Keď hovoríme o dobre, o dobrom skutku, vždy ho vzťahujeme k zdravému človeku. Chorý človek nemôže konať žiadne dobro. Je zjavné, že tu nezahrnujeme obyčajné "dobro", ako ho chápu ľudia.

 

Skutočné dobro sa z pohľadu duchovnej vedy vyznačuje tromi kvalitami: prináša život, svetlo a slobodu.

 

Ak nemá tieto tri kvality, nie je to dobro.

 

Život prichádza cez Lásku, svetlo prichádza cez Múdrosť a sloboda prichádza cez Pravdu. Ak si niekto želá konať dobro, musí byť v spojení s týmito tromi božskými svetmi.

 

Ak náš skutok má byť skutočne dobrý, musí byť živý, musí nás prekračovať. Dobro nás musí doprevádzať. Ak po nás nemôže následovať dobro, nie je to dobro.

 

Moje dobré skutky musia za mnou následovať. A aby tak činili, musia prinášať život, svetlo a slobodu pre mňa, rovnako ako pre tých, pre ktorých boli konané. Pretože, Boží zákon je hromadným zákonom, pôsobí na všetko zároveň. Keď niekomu činíte dobro, toto dobro pôsobí na celý svet. Či o tom ľudia vedia, alebo nie, to v božskom svete nerobí žiaden rozdiel. Napriek tomu však je pravdou, že všetci budú mať z tohoto dobra prospech. Preto hovorím: konať dobro je posvätný čin, pretože touto cestou spôsobíte, aby sa Boh skrze vás prejavil vo svojej Dobrote, Láske a Múdrosti.

 

Nejestvuje väčší čin, ako tento - konať dobro.

 

Ajkeby to bola len minúta dobra, je to ušľachtilý skutok, ktorý všetci v nebesiach chvália, pretože v dobrote je ukrytý Boh.

 

Príroda je veľmi pozorná dokonca k najmenšiemu úžitku. Keď človek koná vo svete dobrý skutok, keď uskutočňuje inteligentný akt, v neviditeľnom svete je ohromný jasot.

 

A keď Kristus odporúča ľuďom, aby si hromadili poklady v nebesiach, poukazuje na dobro. Poklad je dobro, ktoré človek vykonal na zemi.

 

Konať dobro znamená vyzývať Boha, aby konal skrze vás. A keď Boh jedná, robí tak nielen pre jednu osobu, ale pre všetkých. Preto, keď je konané dobro, zapájajú sa všetky nebeské bytosti.

 

Tak každý čin, na ktorom sa nepodieľajú nebesia, je ľudský a každý čin, na ktorom sa nebesia podieľajú, je božský.

 

Dobro musí byť konané v správnom čase. Nezaberie mnoho času vykonať dobro, ale je nevyhnutné, aby vaša myseľ, vaše srdce, vaša vôľa, vaša duša a váš duch boli plne koncentrované v priebehu okamihu, keď toto dobro konáte.

 

V konaní dobra nesmie byť žiadne otáľanie. Keď si prajete vykonať dobro, musíte to urobiť ihneď, bezodkladne. Ak ho odkladáte, stratíte vhodnú príležitosť.

 

Nemyslíte si však, že musíte konať dobro, len keď ste dobre naladený. Dobro môže byť konané dokonca aj vtedy, ked ste v najhoršom rozpoložení. Indispozícia je niečo, čo sa týka tela. Netýka sa to ducha človeka.

 

Ľudia si myslia, že dobro je niečo, čo je mŕtve. To nie je pravda. V posvätnej myšlienke, ktorá vás nabáda aby ste konali dobro jedná vyšší, skrytý duch, ktorý prežiari tento skutok a odhalí, že život človeka ktorý slúži Bohu je vždy spokojný.

 

Dobro je prvým článkom v živote.

 

Dobro je prvým zväzkom medzi ľuďmi. Je to jediné materiálne puto, ktoré skutočne spája ľudí. Naviac, dobro je prvým skutočným putom medzi dušami všetkých ľudí na zemi, alebo v nebi.

 

Bez dobroty nemôžete nadobudnúť žiadne poznanie. Poznanie začína zoznámením sa s dobrom.

 

Dobrý skutok nie je nikdy zabudnutý. Je zaznamenaný v božskej knihe, pretože je to čin lásky a ako taký bude pamätaný v božskom svete navždy.

 

Každý, kto koná dobro sa stáva ideálom pre iných.

 

Nemyslíte si, že keď konáte dobro, že o niečo prichádzate. Naopak, dobro vás pozdvihne.

 

Z tohto dôvodu nikdy neustupujte potiažam, keď by ste mali vykonať dobro. Buďte statoční, budte rozhodní, konajte dobro a dovoľte tomuto dobru prinášať život, svetlo a slobodu k vaším blížnym.

 

Všetci môžete konať dobro, pretože dobro existuje v srcdci každého z vás.

 

Každé dobro, ktoré vykonáte je putom, ktoré postupne naberá na sile.

 

Musíte neustále tvoriť takéto putá - nielen raz.

 

Avšak, nezabudnite, že človek musí zostať anonymný v konaní dobra, ako sa pokúša zostať anonymný v konaní zla.

 

Neponáhľajte sa stať dobrým. Dobro je nevyhnutná podmienka pre dokonalosť človeka, ale človek sa nestáva dobrým za jeden deň. Akokoľvek, ak sa usiluje o dokonalosť, dobro mu pomôže.

 

Aby ste boli dokonalí, musíte byť silní v dobre.

 

Jediná vec, ktorá odlišuje človeka, je dobro, ktoré v ňom žije.

 

Dobro je cesta, ako nájsť božskú Lásku.

 

XI. Sloboda

 

Pravda prináša ľudskej duši slobodu.

 

Ľudská duša túži a usilije o slobodu. Tento ohromný vnútorný impulz nie je impulz obyčajného človeka, ale človeka, v ktorom bolo prebudené Božské vedomie.

 

Počuli ste, že bolo povedané: " Hľadajte pravdu a pravda vás oslobodí."

 

Pravda je svetlo božského sveta. Sloboda, to je nekonečnosť.

 

Preto, keď hovoríme o Božskej slobode, ktorá pochádza z pravdy, mienime tým neobmedzenosť, alebo usilovanie ľudskej duše žiť vo večnosti.

 

Len Boh je absolútne slobodný.

 

A ľudská duša, ktorá žije v pravde pozná Boha ako slobodu bez obmedzení.

 

Keď človek začína cítiť túto slobodu, všetky jeho bremená, všetky obmedzenia, ktoré ho utláčali zmiznú. Zažíva mier, slobodu, expanziu. Neexistujú žiadne obmedzenia jeho vedomia; vniká na prvý pohľad do vnútra vecí. Všetok ľad pod ním a okolo neho sa roztápa. Slnko svieti jasne a všetky ušľachtilé semená zasadené hlboko v jeho duši a čakajúce tisíce rokov na to, aby vyklíčili, sa začnú vyvíjať a rásť.

 

Sloboda je nevyhnutná pre dosiahnutie tohoto vyššieho ideálu, o ktorý človek usiluje.

 

Ľudia dnes nie sú slobodní. Usilujú o slobodu, ale hľadajú ju po vonkajších cestách.

 

Sloboda neprichádza zvonku.

 

Nemôže byť vynútená zákonmi.

 

Každá sloboda, náboženstvo alebo politika , ktorá je vynútená zvonku, je len tieňom slobody.

 

Ideálna sloboda, sloboda, ktorá pochádza z pravdy, nie je založená na sile. Nezávisí na žiadnej ľudskej znalosti, ani na ľudskom právnom poriadku. Nie je hájená vonkajším zákonom, ani silou.

 

Vskutku, je sloboda, ktorá musí byť chránená zbraňami skutočne slobodou?

 

Dnes sú ľudia otrokmi a preto, aby boli slobodní, musia sa narodiť znovu. Nové narodenie je uvoľnením z pút, ktoré nás teraz spútavajú. To znamená, uniknutie z reťazí osudu a núdze; to jest, obnovenie primárneho spojenia človeka s Bohom, existujúceho od objavenia sa človeka na zemi. Znamená to, obnovenie jeho slobody.

 

Na počiatku boli všetky bytosti stvorené ako slobodné.

 

A ak sloboda zmizla zo sveta, môže za to sám človek. On sám prerušil svoje pôvodné spojenie s Prvotnou Príčinou. A vytvoril mnoho iných pút, ktoré ho obmedzujú a klamú.

 

Božský prameň ho neustále oslobodzuje od obmedzení starého spôsobu života, ale po krátkej dobe sa človek znovu dostane na starú cestu.

 

Preto, ak človek túži byť slobodný, musí mať len jedno spojenie s Bohom - a so všetkými ostatnými bytosťami musí mať len vzťahy.

 

Jediná bytosť, ktorá je slobodná je Boh.

 

A jediná bytosť, ktorá môže úplne oslobodiť človeka je Boh. Boh si praje, aby všetky bytosti boli slobodné, tak ako On. A oni musia byť slobodní, pretože sú časťou Božského organizmu.

 

Preto, len keď žijúci Boh Pravdy príde žiť do vnútra človeka, len keď Božský Duch a Moc začne jednať v jeho vnútri, len vtedy bude človek skutočne slobodný, len potom človek spozná Boha a bude Ním spoznaný. Len potom bude slúžiť Bohu slobodne v Duchu a v Pravde.

 

Sloboda vyžaduje, aby bol človek pripravený urobiť v ktorejkoľvek chvíli to, čo od neho požaduje Boh. A to môže urobiť len slobodný človek. Práve v tomto spočíva  jeho sloboda.

 

Dnes ľudia diskutujú o tom, či človek má slobodnú vôľu, alebo nie.

 

Len človek, ktorý žije v tejto realite, nezmeniteľnom svete, v ktorom žije Boh, len človek, ktorý rozumie jeho zákonom a slúži mu v Duchu a v Pravde - len on je slobodný a má slobodnú vôľu.

 

Vskutku, sloboda spočíva vo vôli človeka. A sloboda vždy zahrňuje nie tvrdohlavosť, ale racionálnu vôľu.

 

Len rozumný človek môže byť slobodný. Živá príroda dáva slobodu len rozumnému. Príroda obmedzí ignoranta, ktorý nemá vôľu, ale len tvrdohlavosť. Existujú tisíce a milióny bytostí v kráľovstve Živej Prírody, ktoré sú uväznené a očakávajúce svoju slobodu. Prečo? Pretože v nich ležia neústupné túžby pohybujúce sa bezrozdielne hociktorým smerom. Sloboda naznačuje pohyb len v jednom smere - v Pravde.

 

Nesmie byť zabudnuté, že Pravda je smer, v ktorom sa pohybujú všetky veci vo stvorení.

 

Takto, človek vždy môže byť slobodný, ale len v Pravde. Všetky naše obmedzenia a prekážky vyplývajú z nestýkania sa s Pravdou. Naša sloboda závisí na rozsahu, v ktorom sa stýkame s Pravdou. Žiadna iná miera nie je. Mohli by sme vysvetliť naše obmedzenia jedným spôsobom, alebo druhým - to sú naše vlastné názory. Ale pravda je, že naše obmedzenia, prekážky a rozpory signalizujú, že nie sme v styku s Pravdou.

 

V Pravde - podľa skúseností slobodného človeka -  všetky rozpory ustanú. Ak sa voľajaké rozpory objavia, hodci nepatrné, sme mimo sféru Pravdy.

 

Nezabudnite: sloboda neprichádza zvonku. Každá sloboda, ktorá je vynútená zvonku, je le tieňom slobody.

 

Nenaháňajte sa za tieňmi!

 

Pravá sloboda je sloboda Ducha. Tá prichádza zvnútra.

 

Keď má človek vnútornú slobodu, ocení sa sám, posúdi sa sám. To je zákon.

 

Žijúc vo vnútornej slobode sa človek obmedzuje sám - dobrovoľne sa obmedzí sám. Kedy? Len keď koná dobro, pretože na ceste slobody je šľachetnosť duše a dobročinnosť ľudského srdca testovaná.

 

Keď človek koná dobro, na začiatku obmedzuje seba. A obmedzuje sa, pretože dáva. Ale keď uskutoční dobro, stáva sa znovu slobodným.

 

Preto, všetko čo na počiatku človeka obmedzuje a zbavuje ho slobody, ale nakoniec jeho slobodu obnoví, je dobré.

 

A všetko, čo na počiatku dáva človeku slobodu a neskôr jej ho zbaví, je zlé.

 

V tomto spočíva hlboký súvis medzi dobrom a slobodou, medzi zlom a otroctvom.

 

Ak si prajete mať správne merítko, pamätajte si toto:

 

Všetko,  čím človek stráca svoju slobodu je zlo.

 

Všetko, čím človek svoju slobodu dosiahne je dobré.

 

Zasaďte Pravdu vo svojej duši a získate slobodu, o ktorú sa snažíte.

 

 

XII. Svetlo

 

Svetlo - to je tvorivý akt Božskej prirodzenosti. Rozlišuje vytvorené od nevytvoreného, dočasné od večného, prechodné od skutočného.

 

Svetlo - to je prvý akt precitnutia v živej prírode. A " precitnutím " rozumieme prechod Prírody z neobmedzených podmienok do obmedzených.

 

Ak sa opýtate súčasných fyzikov na svetlo, definujú ho ako sériu vibrácií, ktoré obsahujú sedem farieb, od červenej po fialovú. Toto sú nižšie a vyššie hranice, medzi ktorými sa svetlo manifestuje vo fyzickom svete. Presnejšie, sú to hranice, vo vnútri ktorých človek vníma svetlo.

 

Ale je svetlo vo svojej podstate vibráciami? Vpravde, vibrácie sú súčasťou svetla, ale svetlo samé nie sú vibrácie.

 

Otázka svetla je téma hodiaca sa k pokročilejším ľuďom, ktorí sú odlišne založení, než súčasní ľudia. Bude nevyhnutný dlhý čas pre ľudské telá vyvinúť sa tak, aby mohli vnímať živé javy prírody v ich pravdivej forme.

 

Ak sa opýtate týchto vyspelých ľudí na pôvod svetla, ktoré priemerní ľudia vnímajú, vysvetlia vám, že akýsi iný druh svetelných vibrácií prichádza k zemi z kozmického priestoru a dosiahne toho, že je transformovaný, aby vytvoril obyčajné svetlo. Avšak, za obyčajným svetlom, ktoré je len odrazom, sú ďalšie typy energií, a za týmito energiami je inteligencia.

 

Pre tých, ktorí sú schopní vidieť, je všetko v Živej Prírode svetlo. Všetko na zemi, všetky minerály, rastliny, zvieratá, práve tak ako telá ľudí, nie sú nič viac než svetlo, transformované do týchto najrôznorodejších prejavov.

 

Pre tých, ktorí sú schopní vidieť, svetlo nie je neživé; neskladá sa len z vibrácií, ako sa dnes tvrdí.

 

Svetlo vystupuje zo života.

 

Ked sa manifestuje láska, narodí sa život. A keď sa manifestuje život, zjaví sa svetlo.

 

Pretože, veľký princíp života je tvorcom svetla. A svetlo samé vytvára všetky živé formy v Prírode. Je to najsilnejší faktor v tvorivej práci Prírody.

 

Preto je  napísané: Boh je svetlo. Boh vo svojej podstate nie je svetlo, ale vytvára svetlo a prejavuje sa v ňom. Jeho duch je nositeľom dokonalého svetla.

 

Duša chápe Boha ako nekonečné svetlo bez tieňov. Chápe Jeho jedinečnosť v manifestujúcom sa svetle.

 

Toto svetlo má mnoho stupňov prejavenia sa. Svetlo, ktoré vnímame vo fyzickom svete sa líši od svetla, ktoré svieti v duchovnom svete, práve tak, ako sa líši od svetla, ktoré osvetľuje Božský svet.

 

Človek musí mať duchovný zrak, aby mohol vnímať a pochopiť duchovné svetlo, alebo osvetlenie. Potom mu bude otvorený veľkolepý svet, svet, v ktorom panuje svetlo. Toto svetlo je živé a rozumné a všetci veľkí mystici, ktorí majú toto svetlo vo svojom vnútri sú schopní vidieť nekonečný svet, pulzujúci najjemnejšími, najdelikátnejšími, a najkrajšími farbami, ktoré napĺňajú ich duše prúdmi života.

 

Pretože, pre tých, ktorí sú schopní vidieť, je svetlo tisíckrát skutočnejšie než tento svet. Svetlo, ktoré vnímame vo fyzickom svete je len odrazom tohoto svetla.

 

Svetlo je ohromná tvorivá sila v prírode, ktorá vytvára formy ľudských myšlienok, ľudských túžob a emócií. Zahaľuje ľudského ducha, ľudskú myseľ. Bez neho nikto nemôže myslieť, alebo cítiť. Svetlo robí veci jasnými. Spôsobuje, že myseľ myslí a usudzuje logicky. Je to svetlo, ktoré intuícia vníma spontánne.

 

Pretože, žiadna mentálna aktivita, žiaden organický proces nemôže nastať bez prítomnosti svetla.

 

Stupeň vývoja všetkých bytostí závisí na kvalite a kvantite svetla, ktoré si zadržali.

 

Tento štandard platí takisto pre človeka. Jeden človek sa líši od iných podľa stupňa svojho svetla. Ľudský charakter, jeho inteligencia a duchovná úroveň sa posudzuje podľa kvality a množstva svetla, ktoré vníma a ktorým sa prejavuje.

 

Preto je človek poznaný podľa svetla svojho života. Keď človek vstúpi do sveta príčin, je poznaný podľa svetla, odkiaľ prichádza a akým spôsobom života žije.

 

Keď človek naplnil Božiu vôľu, keď vstúpi do sveta príčin, bude zahalený takým svetlom, takou radosťou, takým požehnaním, že sa bude cítiť, ako keby bol majiteľom celého sveta. Kdekoľvek pozrie, uvidí len svetlo, nekonečné svetlo, a žiaden iný predmet. Vo vnútri tohoto nekonečného svetla nie sú žiadne tiene. Je to ustavičný a nekonečný jas.

 

Prejavy inteligentného života sú vždy charakterizované prítomnosťou svetla. A stupeň inteligencie je posudzovaný podľa stupňa svetla. Čím žiarivejšie, intenzívnejšie, jemnejšie a delikátnejšie je svetlo vychádzajúce z inteligentných bytostí, tým mohutnejšie žiari a dáva životu zmysel, a vyššia je aj inteligencia, ktorú prináša.

 

Z tohoto pohľadu, svetlo, ktoré existuje vo vesmíre prezrádza, že príčina existuje v prírode.

 

Všetky hviezdy a planéty, ktoré vidíme žiariť v priestore sú rozumné entity, ktoré zo seba vydávajú svetlo.

 

Svetlo slnka je tiež produkované mnohými rozumnými entitami, ktoré zo seba vydávajú svoju inteligenciu vo forme svetla.

 

Vo svojej podstate je človek takisto svetlo. Všetci dobrí ľudia sú žiariví a všetci zlí, ktorí stratili zmysel života sú temní. Vyžaruje z nich matné, blikajúce svetlo.

 

Všetci dobrí ľudia majú svoje " hviezdy ". To nie je len rečnícka figúra, ale realita. Celý jeho súčasný život a všetky jeho budúce životy závisia na svetle jeho " hviezdy ". Táto hviezda je pokladom jeho života.

 

Keď Kristus prišiel na Zem, jeho hviezda prišla s Ním. Ale bola videná len tromi mudrcami z Východu. Keď sa Kristus opať vráti na Zem, jeho hviezda bude desaťkrát jasnejšia, než bola pred dvetisíc rokmi. Ale bude videná len tými, ktorí sú pripravení prijať Božské svetlo.

 

Je to preto, že Kristus príde ako vnútorné svetlo v mysliach a srdciach ľudí. Toto svetlo pritiahne ľudí k sebe a vnútorne ich spojí.

 

Títo ľudia budú ľuďmi svetla, ľuďmi s " hviezdami ".

 

Kedysi takímito ľuďmi s "hviezdami"  boli apoštoli. Keď Kristus vstal z mŕtvych, objavilo sa mnoho " hviezd ". Boli to tie " ohnivé jazyky " na ktoré sa zastretým spôsobom odvoláva písmo. Tieto hviezdy vydávali také ohromné svetlo, že bolo vytvorené spojenie medzi viditeľným a neviditeľnými svetmi, medzi apoštolmi a inteligentnými, žiarivými bytosťami, obyvateľmi nebies.

 

Keď takéto svetlo zahalí dušu, ona neváha, nepochybuje. Je to jeden z najväčších okamihov v živote človeka. V tej chvíli sa zrodí vznešený, jemný pocit a ten ticho a nepretržite vyžaruje von. Tento pocit je jemný a delikátny, napriek tomu intenzívny. Vládne takou vnútornou silou, že človek sa stáva nepremožiteľným.

 

Takže, ak chceš pochopiť svetlo, choď tam, kde sa svetlo prechádza. Vchádza svetlo len do kráľovských palácov? Ono vstupuje na čisté aj na nečisté miesta. Ruky živého svetla sú špinavé. A ak svetlo, ktoré je tak vznešené zostúpi a ušpiní si ruky hriechmi ľudí, o čo viac by to mali robiť ľudia na Zemi!

 

Svetlo nič nezastaví - prenikne do najskrytejších miest, aby ich osvetlilo a oživilo. To je ohromná pokora. Človek by sa mal učiť pokore od svetla.

 

Ak nemáte pokoru svetla, nič sa s vami nestane.

 

Buďte ako svetlo! Svetlo ide všade, prechádza skrze všetko, ale nezostáva tam. Ani čiastočka svetla nezostáva tam, kde vstúpilo. Svetlo stále obchádza Zem.

 

Aké ohromné je srdce svetla!

 

Následujte cestu svetla! Cesta svetla je cesta, na ktorej nie je žiaden prach.

 

Nezabudnite na jednu vec: ak na ceste, ktorú následujete je vaša hviezda stále na vzostupe, ste na ceste svetla. Ak na ceste, ktorú následujete vaša hviezda stagnuje, ste na ceste temnoty.

Ak stratíte zmysel života, kľadajte to, čo svieti. A to, čo svieti večne a nikdy neklesá je Múdrosť!

 

Buďte priateľmi toho, čo svieti - Múdrosti! Dá vám poznanie. Poznanie vás oblečie do najkrajších zo všetkých šiat - svetla, pre svetlo je rúchom poznanie.

 

Ak si prajete zostať slobodní, buďte ako svetlo. Svetlo je slobodné.

 

Ak chcete byť silní, myslite na svetlo. Svetlo je silné a živé.

 

Milujte svetlo a buďte slobodní!

 

 

XIII. Podstata duchovného učenia

 

 

Pýtate sa ma: " Aká je podstata učenia?"

 

Povedal som vám a opakujem znovu: "Podstatou duchovného učenia je Láska, Múdrosť a Pravda."

 

Viem, že sa opýtate: "A čo sú to?"

 

Počúvajte, vy, ktorí ste už urobili nenapraviteľnú chybu, vy, ktorí ste rozbili škrupinu života, aby ste ochutnali jeho jadro, jadro, ktoré vy všetci jete, ale ešte ho nemôžete stráviť. Pokračujte vo svojom omyle - jedzte jadro, ale nezakopnite o škrupinu.

 

A hovorím vám: Jedzte jadro, ochutnávajte pravdu, ale nepodknite sa o škrupinu - nežiadajte "dôkazy".

 

Teda, počujte odpoveď na vašu otázku!

 

Láska je to, bez čoho žiaden život nemôže existovať.

 

Múdrosť je to, bez čoho nemôže existovať žiaden pohyb.

 

Pravda je to, v čom nejestvujú žiadne obmedzenia.

 

Láska je počiatkom života.

 

Pravda je koniec života. Sú to dve hranice Veľkej Reality života.

 

To, čo sa pohybuje uprostred a dáva veciam formu je Múdrosť.

 

Múdrosť nemôže jednať, ak neexistuje žiaden počiatok a žiaden koniec. Medzi nimi pôsobí múdrosť - v priestore medzi počiatkom a koncom - , ktorá napĺňa celú večnosť bez toho, aby vôbec niekedy bola naplnená.

 

V tomto priestore sa pohybuje Múdrosť a odhaľuje čo je Láska a Pravda.

 

Múdrosť hovorí:

 

Ja, ktorá sa pohybujem medzi počiatkom a koncom vám hovorím: Láska je počiatok všetkého stvorenia.

 

Pravda je najvyššia hranica stvorenia, jej najvyšší cieľ. A za Pravdou? Za Pravdou nie je nič. Nie je možné dôjsť za Pravdu. Všetko, čo bolo vytvorené, po tom čo sa posúva a postupuje sa nakoniec zastaví v Pravde. Môže postupovať milióny a miliardy rokov, ale keď dospeje k Pravde, tam sa zastaví. Musíte si vybrať - alebo sa budete držať zákonov Pravdy a žiť podľa nich, alebo sa premeníte na prach a popol.

 

Poviete: "Povedz mi Pravdu!"

 

Pravda nemôže byť povedaná; musí byť žitá.

 

Pravda je ovocím všetkého života. Zahrňuje to, v čom sa Boh odhaľuje. Zahrňuje to, v čom sa odhaľujú všetky dokonalé bytosti. Zahrňuje všetky veky, ktoré sú zložené z tisícov a miliónov "vekov", pretože sú veky, ktoré sú ohraničené a veky, ktoré sú neohraničené.

 

Preto si pamätajte: ak so svojou láskou nemôžete prejsť od počiatku na koniec a vstúpiť do Pravdy; a ak so svojou pravdou nemôžete prejsť späť od konca k počiatku, nikdy nepochopíte, čo je život.

 

Musíte spojiť počiatok a koniec. Ak to neurobíte, nedokážete urobiť nič a ani nič pochopiť.

 

A čo môže spojiť počiatok a koniec?

 

Len Múdrosť.

 

 

XIV. Živá príroda

 

Živá príroda vo svojej celistvosti je manifestáciou inteligentných síl, inteligentných bytostí rozličných stupňov, ktorí žijú v úplnej harmonii, spoločenstve a jednote.

 

Každý z nich má vznešený cieľ, ktorý nazývame Boh, to jest to, čo nemá žiadne obmedzenie, to, čo nemá žiaden počiatok, ten, v ktorom všetko existuje, pohybuje a vyvíja sa.

 

Je jasné, že pod "Živou prírodou" nemienime  to, čo vyjadrujú súčasní prírodovedci. Pre nás je príroda niečo veľké nielen kvôli jej organizácii, ale aj kvôli inteligencii a najvyššej múdrosti, ktorou sa prejavuje.

 

Živá príroda je úhrnom mysliacich bytostí, ktoré reprezentujú "atomy" veľkého nedozierného sveta. Celý vesmír, v ktorom žijeme  a pohybujeme sa je plný bytostí rôznych kategórií a kultúr.

 

Teda, keď hovoríme o univerze, mienime súčet inteligentných bytostí, ktorých vzťahy medzi nimi sú absolútne harmonické. Tieto bytosti dávajú hodnotu celému kozmu.

 

Preto z pohľadu tých, ktorí majú kozmické vedomie, je celý kozmos so svojou prírodou živou bytosťou, v ktorej je všetko zjednotené.

 

Tento vesmír môže byť "ohraničený" alebo "neohraničený", veľký alebo malý: významným atribútom Večnosti je, že môže nadobudnúť akúkoľvek podobu si praje.

 

V duchovnom pohľade všetkých veľkých zasvätencov všetkých dôb a epoch sa úplné univerzum, nazývané v starých časoch "makrokozmos" objavuje vo forme človeka - veľkého Nebeského človeka. V kontemplovaní tohoto Kozmického človeka odhalili zhodu, ktorá existuje medzi Ním, a malým človekom, "mikrokozmom".

 

Preto vám hovorím, že človek, ktorého každá bunka jeho tela je prebudená a uvedomelá, môže komunikovať s celou Živou prírodou.

 

Vidíte hviezdy ako vzdialené jasné body na nebi. Ale každá hviezda Mliečnej dráhy, alebo akejkoľvek galaxie má svoje vnemové centrá v ľudskom mozgu. Človek môže okamžite obdržať podnety prichádzajúce z rozličných hviezd. V tomto zmysle hovorím, že človek môže byť v spojení s celým vesmírom.

 

Ak pre ľudí na zemi nie sú hviezdy nič viac než jasné body, pre anjela sú to svety obývané miliónmi bytostí. Tieto bytosti majú kultúru omnoho vyššiu než ľudia.

 

Preto nazývame inteligentnou Živou Prírodou to, čo je odhalené. A to, čo ešte odhalené nie je, voláme Dokonalá duša stvorenia. Dokonalý, večný, tajomný, neodhalený je Boh, počiatok života. Ona je spojená s prejaveným. To je dôvod, prečo niektorí hovoria, že Príroda je telo Boha. Je to len rétorická figúra, ale poniektorí sú tak zaujatí touto podobou, že zastávajú názor, že Príroda a Boh sú jedna a tá istá vec. Ale ak je Boh a Príroda jedna a tá istá vec, potom by bol Boh obmedzenou bytosťou.

 

Vieme s istotou, že Príroda je odhalená a Boh neodhalený, nekonečný, ktorý sa neustále odkrýva a stále zostáva neodhalený.

 

Bežní ľudia, ktorý vidia len malú časť sveta si myslia, že Príroda je niečo mechanické a neinteligentné, kde vládne príležitosť. Ako sa zdá, oni sami sa premietli do Prírody.

 

V skutočnosti v prírode nie je nič náhodné, nič svojvoľné. Vo vnútri je to všetko vybudované a usporiadané podľa nemenných zákonov božskej matematiky. Tak každý úkon prírody je striktne a inteligentne vymedzený.

 

Múdrosť Živej prírody je zrejmá všade. Ak skúmame nejaký organizmus, študujúc hlboko a pozorne jeho stavbu a funkcie, so všetkými jeho zákonitosťami a užitočnosťou, presvedčíme sa o veľkej múdrosti prírody, ktorá všetko riadi.

 

Prirodzene, je požadovaná vyššia inteligencia a prenikavá myseľ, práve tak, ako vysoko vyvinutá schopnosť a dar jemného a prenikavého pozorovania, aby sme pochopili všetku jemnosť inteligencie, ktorá sa v prírode odhaľuje.

 

Živá príroda má svoj vlastný jazyk, a ak človek túži rozumieť prírode, musí sa naučiť jej jazyk.

 

Príroda používa vždy predstavy, a hovorí vždy v obrazoch a symboloch. Tento jazyk nie je ako jazyk súčasných ľudí - suchopárne koncepcie a biedne logické formy analytického rozumu. Jazyk prírody je živý, malebný, a symbolický, je to jazyk veľkej a nádhernej rozmanitosti.

 

Príroda netoleruje žiadnu jednotvárnosť alebo opakovanie. Miluje rôznorodosť v progresívnom a vzostupnom intervale.

 

Preto, ak si ľudia želajú zmeniť všetko v živote na mechanickú jednotvárnosť, robia zle. Keď tvoria podľa zákonov rôznorodosti a harmónie, ako to robí príroda, konajú dobre.

 

Živá príroda miluje rozmanitosť a hojnosť, ale netoleruje nijaký nadbytok. Ak jej energie nie sú múdro využívané, ak sú brzdou v jej ustavičnom pokroku a premene, ak sú obmedzené v uzavretom kruhu jednotvárnosti, príroda ihneď reaguje. Príroda sa nezastaví. Je v nej večný pohyb, večná tvorba riadená inteligentnými zákonmi. Pozorujme rytmus a pravidelnosť v týchto zákonoch, ktoré sú hlboko zakorenené v pravej podstate stvorenia, v spôsobe, akým sa prejavuje.

 

Na tomto kozmickom rytme sú založené dva veľké procesy živej prírody - involúcia, v ktorej je to pohyb smerom z centra k periférii, a evolúcia, v ktorej pohyb života je z periférie smerom k centru.

 

Tieto dva procesy vytvárajú podmienky, v ktorých sa môže univerzálny život manifestovať.

 

Sú to dva veľké prúdy - jeden z nekonečna, ktorý sa postupne redukuje a zostupuje k nekonečne malému, k bunke; druhý, neustále rastúci prúd z nekonečne malého, bunky, k veľkému, neohraničenému.

 

A keď sa tieto dva veľké prúdy stretnú v človeku, potom sa zrodia veľké schopnosti a ctnosti ľudských duší.

 

Živá príroda všetko zahaľuje vo svojej aure. Táto aura je jasná, čistá, rozumná a láskavá.

 

Je to Živá príroda, ktorá zasadila všetko v človeku a ktorá mu pomáha každú minútu jeho života rozvíjať semená zasadené do jeho duše.

Ako nežná matka, stále udržuje svoje vedomie bdelé, obracajúc svoju pozornosť, rozličnými spôsobmi a metodami smerom k všetkému, čo sa okolo neho deje.

 

Súčasní ľudia sa veľmi mýlia, ked si myslia, že si môžu podrobiť prírodu. Ak by v tom skutočne boli úspešní, celá zem by bola zničená a žiadna živá vec by na nej nezostala. Živá príroda sa však nepodrobí nadvláde. Jediná vec, ktorú toleruje je, že jej energie môžu byť zapriahnuté do práce. Ale len múdry človek, ktorý sa drží prírodných zákonov, môže beztrestne zapriahnúť jej sily do práce. Každý, kto sa nedrží jej zákonov, bude zničený.

 

Skúsenosť ukazuje, že všetci tí, ktorí si predstavovali, že by ovládli prírodu, boli pochovaní pod prachom svojej vlastnej zruinovanej fantázie. Ľudia, ktorí si mysleli, že musia bojovať s prírodou, akokoľvek blízko koncu svojho zápasu a pripravení ochutnať ovocie, vždy boli kruto sklamaní vo svojích nádejách. V poslednej minúte ich príroda zbaví plodov ich úsilia a nechá ich začať prácu odznova, moriac sa, aby opravili svoje omyly a podvody.

 

Človek nesmie bojovať s prírodou, pretože on bude vždy porazený. A viete čo je jeho porážka? Smrť! Príčinou ľudskej smrti je, že človek neustále bojuje s živou inteligentnou prírodou, ktorú sa pokúša márne si podrobiť.

 

Nesmie byť zabúdané, že príroda ľahko neodpúšťa. Človek by mohol oľutovať svoje hriechy desaťkrát a aj tak by zostal neospravedlnený. Príroda odpustí človeku len vtedy, ked sa začne držať jej zákonov, nie vonkajším, mechanickým spôsobom, ale uvedomelo.

 

Všetci, ktorí skúšajú ovládnuť prírodu, všetci, ktorí bojujú s prírodou, ktorí jej vzdorujú, z hlbšieho hľadiska sú " mimo " nej. To je alegória. Takým ľuďom sú dvere prírody zamknuté; pre nich je uzavretým svetom. A viete aké krásy sú v tomto svete, aké bytosti tam žijú?

 

Všetci ľudia, ktorí dnes lozia po zemi, môžu byť nazývaní " zaostalými žiakmi ", väzňami prírody. V tomto význame sú skutočne " mimo " nej.

 

Príroda má svoje polepšovne pre týchto ľudí. A často tam prichádza zo svojou trestajúcou palicou!

 

Ale pre rozumných ľudí, je Živá Príroda podivuhodne usporiadaným svetom - svetom harmónie, hudby a krásy.

 

A jedného dňa, keď uši ľudí budú otvorené, budú počuť všade vo svete velebnosť hudby prírody. Príroda má svoju zvláštnu hudbu. Ale nespieva vždy. Niekedy je ticho. V takom čase v prírode vládne nepopísateľné ticho. V tomto tichu je hlboký význam - hlboko v jej náručí je počatá veľká ídea, a dovtedy, kým je formovaná a rodí sa, je príroda potichu.

 

Keď sa ídea narodí, Príroda začne spievať novú pieseň.

 

A ak žijete vedomý život, ak je vaša duša prebudená a milujúco naklonená ku všetkým živým bytostiam, budete počuť božskú hudbu prírody, ktorá bude prúdiť ako živý impulz všade vo vašom tele. Myšlienky všetkých živých bytostí k vám budú prenesené v tejto hudbe. Život všetkých rozumných bytostí v Živej Prírode bude doručený k vám rýchlosťou väčšou než je svetelná a pocítite, že ste občanmi veľkého kráľovstva Prírody.

 

 

 

XV. Veľké Univerzálne Bratstvo.

 

Na zemi existuje lóža učených ľudí, ktorí sa raz v roku stretávajú, aby prediskutovali rôzne vedecké otázky. Títo zasvätenci vedia o zemi - jej minulosti a jej prítomnosti - omnoho viac než súčasní vedci, ktorí reprezentujú oficiálnu vedu. Ale pokiaľ ide o budúcnosť zeme, ani títo ľudia lóže nevedia nič určité a tvoria o tom hypotézy.

 

Okrem tejto lóže zasvätencov na zemi, existuje na slnku ďalšia lóža veľkých zasvätencov, ktorí poznajú jasne nielen minulosť a prítomnosť našej planéty, ale aj jej budúcnosť.

 

Obe tieto lóže sú len orgány tohoto veľkého univerzálneho dokonalého organizmu, vysoko pokročilých bytostí, ktoré tvoria Veľké Univerzálne Bratstvo.

 

Tieto dokonalé bytosti sú omnoho pokročilejšie, než dokonca najgeniálnejší ľudia na zemi, pretože oni vyšli z Pôvodného Premeňa omnoho skôr. Oni všetci následovali zvláštnu cestu vývoja, pod vedením Božského ducha, k tomu stupňu pokroku, ktorý v súčasnosti dosiahli.

 

Keď hovoríme o Veľkom Univerzálnom Bratstve, máme na mysli hierarchiu inteligentných bytostí, ktoré dokončili svoju evolúciu pred miliónmi a miliardami rokov a ktoré teraz riadia celý vesmír. Oni ho riadia, pretože oni sami sa účastnili jeho vytvorenia pod vedením Božského Ducha.

 

Keď uvážime ako múdro je celý vesmír skonštruovaný, so všetkými jeho galaxiami a so všetkými jeho nespočetnými sĺnkami a planétami, alebo ak sa len pozrieme na mechanickú a technickú dokonalosť, s ktorou je zem skonštruovaná, mohli by sme pochopiť silu mysle a ducha týchto tvorivých bytostí, ktoré si uvedomili vesmírny Božský plán.

 

Tieto bytosti sa radia v hierarchickom poradí podľa rozsahu svojích znalostí a rozvoja, a podľa služby, ktorú vykonávajú. Sú známi podľa následujúcich mien: serafovia - bratia lásky; cherubovia - bratia harmónie; tróni - bratia vôle; panstvá - bratia múdrosti a radosti; sily - bratia pohybu a rastu; mocnosti - bratia vonkajšej formy a umenia; archeovia(prapočiatky) - bratia času, podmienok a mier; archanjeli - bratia ohňa a tepla; anjeli - nositelia života a rozvoja. Posledná desiata pozícia bude obsadená pokročilými ľudskými dušami.

 

Všetci spoločne reprezentujú veľkého Kozmického človeka.

 

Aktivity všetkých týchto bytostí sú tak harmonicky rozvrhnuté, že každý vie kedy, ako a čo robiť. Riadia funkcie veľkého univerzálneho organizmu, ktorý zahrňuje sám v sebe všetky slnečné systémy.

 

Naše poznanie je, že existujú tri typy slnečných systémov. Prvý - orgány hviezdných vesmírov - tvorí materiálny, fyzický svet, vytvorený z najhustejšej matérie, ajkeď, má rôzne stupne hustoty. Druhý je vytvorený z jemnejšej substancie, substancie duchovného sveta a je časťou anjelského sveta. Tretí typ slnečných systémov, vo svojej úplnosti tvorí božský svet a je vytvorený z najjemnejších  a najvznešenejších substancií.

 

Nebesia, spomínané v Posvätných písmach, to nie je tá modrá klenba nad našou hlavou, za ktorou sa stráca univerzálny vesmír, v ktorom počas noci jasne svietia hviezdy.

 

Nebo je organizované vyššími bytosťami, veľkými dušami a preto je veľké vo svojej aktivite. Anjeli, ktorí obývajú nebesia sú veľké duše, ktoré neustále posielajú svoje svetlo do celého sveta. Energia ich mocných myšlienok je distribuovaná skrze celý vesmír a ako kolektívna sila hýbe všetkým vo svete.

 

Nemyslite si, že anjeli sú nehmotné bytosti, niečo ako preludné prízraky. Sú to bytosti, ktorích telá sú vysoko usporiadané, vytvorené z čistej žiarivej substancie. Anjel dokáže ovládať svoje telo takým spôsobom, že sa môže stať viditeľným i neviditeľným. Môže voľne cestovať cez bezhraničný vesmír rýchlosťou vačšou, než je rýchlosť svetla; môže sa potulovať skrz slnečnými systémami a hviezdnými vesmírmi.

 

Anjeli sú takisto na rozličných stupňoch vývoja, ale všeobecne sú rozdelení do dvoch veľkých kráľovstiev. Tí z vyššieho kráľovstva zriedkakedy zostúpia na zem, ale tí z nižšieho často prichádzajú pomôcť v duchovnom pozdvihnutí ľudstva. Títo múdri bratia človeka pochádzajú z ľudskej rasy, ale následovali svoju evolučnú cestu miliardy rokov pred človekom, za priaznivejších podmienok, ktoré múdro využili.

 

A ak život ľudstva plánovito postupuje, ak prekvitá kultúra na zemi s jej vedou, náboženstvom a umením, ak ľudia majú ustavičnú ašpiráciu pre rozvoj a zdokonaľovanie, je to vďaka týmto inteligentným bytostiam, ktoré sú s ľudstvom tesne spojené, neustále pracujúce a starajúce sa o neho. Láska, radosť a život prúdia z anjelských sŕdc. A vďaka ich inšpirácii ľudia žijú a snažia sa. Anjeli si prajú pre ľudstvo, aby dosiahlo svetlo, ktoré oni sami majú, a slobodu z ktorej sa tešia. Túžia naučiť ľudí žiť zhodne s veľkými zákonmi, ktorími žijú aj oni. Používajú najinteligentnejšie zákony vo svete. Žijú najčistejší a najvznešenejší život, absolútne nesobecký život.

 

Vo svojom úžasnom zrieknutí sa seba samého sa títo milujúci služobníci Boha vracajú na zem v ľudskej podobe, aby pomáhali ľuďom. V jednej alebo druhej podobe, stále posielajú svojích poslov na zem. Všetci ľudia génia, všetci veľkí ľudia, svätci, odborníci, všetci vedci, spisovatelia, štátnici, ktorí podporujú vzostup ľudstva v tom alebo onom smere - všetci týto sú služobníci Veľkého Univerzálneho Bratstva. To si vyberá najpokročilejšie duše ľudstva a pripravuje ich pre duchovnú prácu medzi ich bratmi. Uprostred súčasného ľudstva sú osoby, ktoré majú jemnejšie duchovné sily, ktoré majú jemnejšiu skladbu. Sú charakteristický svojími vysoko usporiadanými a prispôsobivými telami, pretože žijú absolútne čistý a svätý život. Je to ich mimoriadný vývoj, čo ich robí vhodnými na to, aby boli duchovnými pomocníkmi ľudstva. Najpokročilrjší medzi nimi dokončili svoj vývoj na zemi a vlastnia nesmierne poznanie. Majú rozsiahlu znalosť pozitívnej, úplnej , Božskej náuky, ktorá existovala od vytvorenia vesmíru. Mnoho z nich žije na zemi tisíce rokov. Keďže prešli procesom vzkriesenia, žiadna smrť ani znovuzrodenie pre nich nejestvuje. Títo ľudia, nazývaní " Synovia Boha ", v ktorých žije duch a duša Boha, a ktorí sú spojený s celým inteligentným svetom, zo všetkými pokročilými bytosťami vo všetkých solárnych systémoch sú tými veľkými dušami, majstrami ľudstva, ktorí dosiahli najvyšší prejav myšlienky a skutku v každej oblasti. Oni sú tí mocní duchovia, ktorí otvorene alebo tajne nabádajú ľudstvo k pokroku. Objavíte týchto bratov za každou duchovnou aktivitou na zemi, za každou duchovnou manifestáciou; oni sú za každými veľkým človekom, každým veľkým básnikom, hudobníkom alebo maliarom.

 

Aby sa človek génia mohol objaviť na zemi, je nevyhnutné, aby sa zjednotili tisíce duší géniov, aby sa vyjadrili skrze neho.

 

Aby sa mohol objaviť majster, je nevyhnutné, aby sa v ňom spojili všetky inteligentné duše.

 

Čo je Kristus? Kristus je kolektívny duch. Je súhrnom všetkých synov Božích, ktorým v dušiach a srdciach preteká láska a život. Všetci synovia Boží sa spojili do jedného, všetky inteligentné bytosti, ktoré žijú v božskej zhode - to je Kristus. V tomto zmysle je On hlavou Veľkého Univerzálneho Bratstva.

 

A hviezda, zmienená v evangéliu, ktorá sa zjavila pri Kristovom narodení, bola niečo živé: bola to jednota živých bytostí zostúpených zhora, aby ohlásila príchod Krista. Ale len traja mudrci z východu, veľkí zasvätenci, videli a poznali hviezdu. A títo traja mudrci boli taktiež služobníci Veľkého Univerzálneho Bratstva.

 

Preto si pamätajte: Jediné veľké spoločenstvo, ktoré vo svete v súčasnosti existuje, je Veľké Univerzálne Bratstvo.

 

Tí členovia Veľkého Univerzálneho Bratstva, ktorí riadia vývoj ľudstva a vedú ho smerom k jasnej budúcnosti, netvoria žiadnu spoločnosť alebo organizáciu viditeľnú ľuďom. Predstavujú živú jednotu a inteligentné spoločenstvo, ktoré existuje mimo skazené pomery, v ktorých žijú ľudia. A preto je smiešne povedať, že ústredie tohoto bratstva je tu alebo tam, v tej alebo tamtej krajine.

 

Všetci títo veľkí bratia, ktorí pracujú v duchovných sférách zeme patria k siedmim hierarchiám, siedmim kategóriám. Niektorí z nich patria k Láske a sú nazývaní " Bratmi Lásky ". Iní prináležia k Múdrosti a sú nazývaní " Bratmi Múdrosti ". Inšpirujú vedy a umenie a prinášajú ľudstvu poznanie. Ďalší sú nazývaní " Bratmi Pravdy ". Prinášajú slobodu ľudským mysliam a srdciam. Vnášajú takú slobodu, ktorá robí ľudského ducha, ľudskú dušu, ľudskú myseľ a ľudské srdce slobodným - slobodným v plnom význame slova. Zase ďalší sú nazývaní " Bratmi spravodlivosti ". Prinášajú ľudstvu spravodlivosť a disponujú tími neviditeľnými požehnaniami, ktoré súčasní ľudia potrebujú. Niektorí sú nazývaní " Bratmi Ctnosti ", a iní, " Bratmi Krásy ", a nakoniec prichádzajú tí, ktorí majú meno " Jehovovia ".

 

Avšak, toto nie sú skutočné mená týchto bratov. Neodvážim sa vysloviť jediné skutočné, pretože sú posvätné.

 

Títo bratia nie sú všední, ako by sa ľudia mohli domnievať. Každý z nich môže vziať zem do ruky a hodiť ju do vesmíru ako loptu! Môžu to urobiť, pretože za nimi je niečo, čo je ešte mocnejšie, vznešenejšie, čomu oni slúžia.

 

A ak si niektorí ľudia myslia, že môžu vzdorovať tímto bratom, tak to prezrádza, že nerozumejú hlbokému významu, ktorý sa nachádza vo výraze, " Biely Brat ". Ak je to otázka moci, tak títo Bratia disponujú najväčšou silou. Poznajú funkcie ľudského mozgu tak dobre, že v jednom dni by mohli spôsobiť, aby celé ľudstvo zaspalo. Čo sú najmocnejšie súčasné svetové zbrane pred mocou tíchto veľkých Bratov? Ale oni nechcú použiť silu - dovolia ľuďom, aby si skúsili veci sami, dokonca za cenu tisícov utrpení, pretože len utrpenie môže zušľachtiť a napraviť ľudstvo. A jedného dňa sa ľudia dozvedia, že vo svete je veľká, pravá vláda, občania - synovia Boha - ktorí sú najmúdrejšími bytosťami, ktoré žijú podľa Božích zákonov a vykonávajú Jeho vôľu. Nezostane žiaden národ, ktorý by neokúsil silu a moc tejto pravej vlády.

 

Ale ak dnes ľudia nenásledujú správnu cestu, dôvodom je protiváha Veľkého Bieleho Bratstva, iná lóža inteligentných bytostí, pracujúcich bytostí, ktoré neruzumejú hlbokému významu života a chápu ho diametrálne odlišne. Oni predstavujú takzvané Čierne Bratstvo. Čierne Bratstvo je hierarchia bytostí, ktoré majú rôzne pozície, podľa stupňa svojej inteligencie. Aby som vám podal jasnejšie pochopenie ich pôsobenia, poviem, že zatiaľčo Biele Bratstvo pracuje vo vetvách a kvetoch života metódami, ktoré sa k nim hodia, Čierne Bratstvo pracuje v koreňoch života. Zatiaľčo Biele Bratstvo pracuje v hlave a hrudi kozmického človeka, Čierne Bratstvo pracuje v žalúdku, pečeni a črevách. Z tohoto dôvodu je Biele Bratstvo spojené s pozitívnymi silami, s dobrom a Čierne Bratstvo zo zápornými silami, zo zlom v najširšom zmysle slova. Ale v súčasnosti sú obidve sily nevyhnutné pre manifestáciu života. Ich služby sú striktne definované.

 

Okrem týchto dvoch škôl existuje tretia - škola Veľkých Majstrov, ktorí sú z vyššej hierarchie a riadia aktivity prvých dvoch. Pre svoje veľkolepé ciele používajú metódy oboch, ale neprináležia ani k jednej, ani k druhej zo škôl. Sú to tí Veľkí Majstri Univerzálneho Bratstva, ktorí riadia celý vesmír a ktorí, po dokončení každej evolúcie vytvoria nové vlny vývoja podľa iného plánu a iného rytmu.

 

Pod vedením svojho mocného ducha, títo pokročilí duchovia, ktorí vytvorili slnečné sústavy, vrátane našej vlastnej, kedysi zostúpili z najvyšších vrcholov stvorenia. Oni tiež vytvorili a organizovali pôvodnú "kozmickú" zem - ktorá bola kedysi "rajom". Na tejto"kozmickej zemi" stále žijú tí dokonalí praotcovia ľudí, ktorí dokončili svoj vývoj. Oni sú veľkými predkami ľudstva.

 

Títo tvorcovia minulosti, títo veľkí predkovia stále zostupujú na našu zem. A oni ju pretvoria na raj. Spoločne s nimi príde tých 144 000 duší, spomínaných v zjavení a medzi nimi budú zástupcovia všetkých minulých i súčasných národov. Všetci svätci, odborníci a Majstri od nepamäti prichádzajú. Ich mocný duch bude riadiť všetky prebudené duše všade na zemi a všetci spoločne zavedú vo svete dokonalý poriadok a harmóniu. Potom čo skončia svoju úlohu, stiahnu sa a opustia ľudstvo, aby žili a pracovali v nových podmienkach. Takto bude obnovená komunikácia medzi viditeľným a neviditeľným svetom.

 

Toto je spôsob, akým Veľké Univerzálne Bratstvo pracovalo, pracuje teraz a bude vo svete pracovať.

 

A bude pracovať, až kým Láska, Múdrosť a Pravda zahalia celé stvorenie.

Potom každý živý tvor bude chváliť Boha v posvätnom mieri a harmónii.

 

XVI. Štyri hlavné zásady

 

Sú štyri veci, ktoré musí mať človek vždy na pamäti:

 

Boh stvoril zem, aby ľudia mohli byť dobrí.

 

Boh stvoril vodu, aby ľudia mohli byť čistí.

 

Boh vytvoril vzduch, aby ľudia mohli správne myslieť.

 

Boh vytvoril svetlo, aby ľudia mohli ísť správnou cestou.

 

Človek dosiahne pravý život štyrmi cestami: prostredníctvom zeme, prostredníctvom vody, prostredníctvom vzduchu a prostredníctvom svetla.

 

Človek nemôže dosiahnuť pravý život, ak nie je dobrý. Môžete sa opýtať: " Ako môže byť človek dobrý? Ako môže človek konať dobro?"

 

Dobro sa nerobí. Človek musí kráčať po ceste dobra. Musí vždy ísť.

 

Človek nemôže dosiahnuť pravý život, ak nie je čistý. Voda ho urobí čistým. Voda je dobrý nosič života.

 

Ak človek dýcha vzduch, naučí sa správne myslieť.

 

Kráčajúc po ceste svetla, človek sa naučí čítať z veľkej Božej knihy.

 

Ale pre človeka to nestačí, len kráčať, na tejto ceste sa musí naučiť čítať, aby poznal, čo mu svetlo prináša.

 

Svetlo - to je list poslaný Bohom.

 

Ľudia sa pozerajú na svet, ale nerozumejú ničomu.

 

Svetlo sú dopisy ! Je tam niečo, čo má byť čítané každý deň. A ak človek nečíta, stáva sa zaostalým.

 

Pokročilá duša je duša, ktorá je dobrá. Ona vie, prečo bola vytvorená zem. Pokročilá duša je duša, ktorá je čistá - vie, načo bola vytvorená voda. Pokročilá duša je duša, ktorá myslí správne - ona vie, načo bol vytvorený vzduch. Pokročilá duša je duša, ktorá kráča po správnej ceste. Vie, prečo bolo vytvorené svetlo.

 

A ak sú ľudia zlí, tak je to preto, že nevedia prečo bola vytvorená zem. Sú zlí, pretože nevedia, prečo bola vytvorená voda. Sú zlí, pretože nevedia, načo bol stvorený vzduch. Sú zlí pretože nevedia, prečo bolo vytvorené svetlo.

 

Žijú na zemi, ale nie sú dobrí.

 

Pijú vodu, ale nie sú čistí.

 

Dýchajú vzduch, ale nemyslia správne.

 

Majú svetlo, ale nie sú na správnej ceste.

 

A potom sa pýtajú: " Prečo Boh vytvoril svet?" alebo " Čo budeme robiť ?"

 

Ak by sa vás ktokoľvek toto opýtal, môžete mu odpovedať: " Buď dobrý!" A potom? " Buď čistý !" A ďalej? " Mysli správne!" A nakoniec? " Choď správnou cestou a nauč sa čítať!"

 

Ak ste dobrí, zem je vaša.

 

Ak ste čistí, voda je vaša.

 

Ak kráčate správnou cestou, svetlo je vaše.

 

Potom sa opýtam: Môže byť človek, ktorý má všetky tieto veci, chudobný?

 

Len dobrí ľudia zdedia zem. Zlí ľudia zaostanú a budú vyčerpaní. Nebudú mať prospech zo zeme, ani z vody, ani zo  vzduchu, ani zo svetla. Vskutku, môže chorý, slabý človek pracovať? Len dobrý človek, čistý človek, človek ktorý správne myslí a ide správnou cestou môže pracovať.

 

V súčasnosti ešte riadi zem zlo, ale to je len dočasné. Boli časy, keď zem ovládali a riadili zvieratá. Teraz ju riadi živočíšny človek. Ale prichádza čas a už prišiel, keď " pokorní zdedia zem " a ovládnu ju.

 

Pravdivý človek je dobrý človek. A dobrý človek, čistý človek, človek, ktorý správne myslí a ide po správnej ceste, je silný človek. Je človekom narodeným z Boha. Môže byť človek narodený z Boha a žijúci v Ňom slabý?

 

Človek sa musí narodiť z Boha, nie jednoducho veriť v Boha. Viera je len cesta smerom k láske. A láska je len vnútorná väzba s Ním, ktorý vás splodil.

 

Ak si želáte byť silní, slúžte Bohu! Skrze službu Bohu, človek získava v živote silu. Toto je jediný spôsob, akým sa môžete stať v živote skutočne silným.

 

Ľudia sa pýtajú: " Existuje Boh, alebo nie ?" Dokiaľ jete chlieb, existuje Boh. Boh je v chlebe. Dokiaľ pijete vodu, existuje Boh. Boh je vo vode. Dokiaľ dýchate vzduch, existuje Boh. Boh je vo vzduchu. Dokiaľ vnímate svetlo, existuje Boh. Boh je vo svetle.

 

Ak neveríte v Božské, ktoré je ukryté vo veciach, s ktorými ste spojení, ako nájdete Boha inde?

 

Pamätajte: Ak sa zháňate po Bohu vonku, nájdete zem. Ak sa zháňate po Bohu vonku, nájdete vodu, vzduch, svetlo. A ak nejete chlieb, ktorý vám dáva zem, očakáva vás smrť! Ak nepijete vodu, zomriete od smädu. Ak nedýchate vzduch, udusíte sa. Ak nevstrebávate svetlo, stanete sa slabí a potácajúci sa životom.

 

 

XVII. Majster

 

Je len jeden majster vo svete.

 

Je len jeden majster, ktorý prináša skutočné poznanie. Má mnoho prejavov v živote, ale v podstate je jeden a ten istý. Ak človek nájde jeden z momentov Jeho manifestácie, zároveň nájde sám seba.

 

Je to zákon - keď nájdete jediného Majstra, keď nájdete Boha, nájdete taktiež seba samého. Keď vidíte Boha, uvidíte seba samého. Uvidieť Boha a uvidieť seba, to je najposvätnejší okamih života. Človek žije pre tento veľký okamih.

 

Len Boh môže byť vo svete Majstrom. A keď Kristus hovorí svojím učeníkom: " Jeden je váš Otec ", mieni jediného Veľkého Majstra.

 

Majster - to je Otec. Boh sa stáva Otcom a podľa zákona múdrosti, vstupuje s nami do určitého vzťahu.

 

Preto Majstrom, v univerzálnom zmysle slova mienime Veľkú Božskú Múdrosť, ktorá prináša do sveta pravé poznanie, ktoré zavádza v živote všetky nové ídee, všetky nové formy a všetky nové city.

 

Preto, je len jediný Veľký Majster vo svete, ajkeď Jeho prejavov je mnoho.

 

Povedal som vám a opakujem vám znova: je len jedno poznanie a jedno svetlo. Ale poznanie nepríde len z jedného miesta a svetlo neprechádza len skrze jedno okno.

 

Cesty poznania sú nespočetné a okná svetla sú nesčíselné. Každý, kto má poslanie učiniť pravdu známou pre ľudí, nehovorí zo seba. Hovorí v mene Jediného Majstra. Preto Kristus hovorí: " Neprišiel som na svet, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal."

 

Každý skutočný Majster, každá Duchom svätým pomazaná bytosť je poslaná na zem na zvláštnu misiu. Podľa ľudských zákonov, ktoré sú koniec koncov odrazom zákonov duchovného sveta, je požadovaná určitá kvalifikácia osoby, ktorá si praje stať sa učiteľom a rovnaké je to aj v duchovnom svete. Len ten, kto je osvietený a pomazaný Božím Duchom môže byť Majstrom. Ten, kto Božským Duchom osvietený nie je, nemá právo učiť iných, pretože poruší Božský Zákon.

 

Nemyslite si, že sa Majstri neučili. Študovali v školách fyzických, duchovných a božských svetov a obdržali odhalenie celého vesmíru. Poznajú najvnútornejšie zákony prírody, rozumejú štruktúre sveta, človeka, jeho evolučnej ceste a jeho veľkému určeniu. Rozumejú striktne definovanému vzťahu medzi ľudským duchom a jeho dušou, medzi jeho mysľou a jeho srdcom. A preto, len oni môžu riadiť človeka ne jeho evolučnej ceste.

 

Mohli by ste sa opýtať: " Ako môžeme rozpoznať Majstra?"

 

Rozpoznanie majstra je čisto duchovný proces. Majster sa nemôže objaviť vo svete ako dokonalý akt. Ale taktiež nemusí do života prísť ako vonkajší zjav. Majster sa zjavuje ako vnútorná, inteligentná manifestácia v človeku.

Preto, rozpoznanie majstra prichádza z vnútra duše žiaka. Mnoho ľudí vníma určité myšlienky skrze sugesciu a myslia si, že to ich majster s nimi hovorí zvnútra. Avšak, je veľký rozdiel medzi vnútorným hlasom majstra a sugesciou. Sugescia je donucovací akt. Reč majstra je slobodný akt. A preto, ak z vnútra hovorí majster, žiak je inšpirovaný.

 

Ale keď majster hovorí z vonku, cez slová nejakého jazyka, jeho reč má isté pevné kvality. Majster používa každé slovo na jeho správnom mieste. Vie, prečo používa určité slovo a presne vie, aký vplyv bude odvodený z jeho zvuku.

 

Pojem majstra je v Živej Prírode striktne definovaný.

 

Majster je ten, u koho nie je žiaden nátlak. Je silný, ale nepoužíva žiaden nátlak. Majster je ten, u koho nie je žiadna faloš. Jeho vysoká múdrosť vylučuje akúkoľvek lož.

 

Majster je ten, u koho neexistuje žiadne zlo. Jeho dobrota eliminuje každé zlo.

 

Ak je v človeku donucovanie, faloš a zlo, nie je majster, je žiak.

 

Toto je najjednoduchšia charakteristika majstra a žiaka. Prítomnosť majstra je známa podľa skutočnosti, že dáva život, svetlo a slobodu.

 

Majster je len ten, kto žije a pracuje podľa zákonov Lásky, Múdrosti a Pravdy.

 

Ten, kto v plnej miere nedodržuje tieto zákony, nie je majster, je ešte žiak.

 

Láska majstra je osvedčená; nie je potrebné ju testovať.

 

Poznanie majstra je osvedčené; nie je potrebné ho preverovať.

 

Čistota majstra je dokázaná; nie je potrebné ju overovať.

 

Majster, v plnom význame slova, je dokonalý človek. Nie je v ňom ani tieň rozpakov, váhania, alebo pochybností.

 

Len majster môže byť právom nazývaný veľkým a silným človekom, pretože jeho život sa odráža v celom vesmíre. A ak sa život a myšlienka človeka odráža v celom vesmíre, sú božské.

 

Majstrovstvo naznačuje vyšší stav sebauvedomenia. Medzi Majstrom a žiakom sa musí odohrať čisto duchovný proces. Plné uvedomenie je nevyhnutná povinnosť, ktorú musia splniť. V tom prípade musí byť medzi Majstrom a žiakom tak dokonalá výmena, ako medzi matkou a dieťaťom v jej lone.

 

Ako ľudský duch pracuje v lone matky, aby vybudoval telo dieťaťa, ako sa učí v priebehu tohoto procesu, berúc si diel z práce vykonávanej duchom matky, tak musí Majster a žiak spoločne pracovať a za pomoci Božieho Ducha vybudovať duchovné telo žiaka, jeho večný príbytok.

 

Preto, byť Majstrom znamená rodiť duchovne.

 

Toto je to, čo je mienené v Biblii, keď je napísané, že človek splodil iného človeka. Človek musí rodiť, to jest, že musí byť dobrý Majster. A prvá vec, ktorú musí Majster robiť, je sňať žiakovi závoj duchovného sveta, ktorý ešte nevidel, tak ako matka, po deväťmesačnom nosení dieťaťa vo svojom lone mu odhaľuje svet, ktorý je pre neho nový.

 

Z dohto dôvodu sa stáva zreteľným, aká delikátna a zodpovedná úloha to je, byť Majstrom. Preto sa Kristus obrátil ku svojím učeníkom zo slovami: " Vy si však nedajte hovoriť: majster!" Ak sa niekto odváži zo svojej vlastnej vôle pôsobiť  ako majster a duchovne zmrzačí nejaké duše, bude zodpovedný pred Veľkým Zákonom. Veľký Zákon je laskavý ale taktiež spravodlivý. Všetci tí, čo sa vydávajú za majstrov sú daní do vazenia a potom, čo podstúpia svoj trest, potom konečne nastúpia správnu cestu svojho vývoja. A viete koľko tisícročí je na to potrebných?

 

Veľký Zákon je láskavý, ale taktiež spravodlivý!

 

Mám vám pripomenúť Mojžíšov prípad? Študoval u najlepších Egyptských majstrov. Študoval dlho a dokončil istú školu. A skutočne, zázraky ktoré pred faraónom vykonal prezrádzajú, že mal nejaké vedomosti. Ale kvôli jednomu priestupku - zabitiu Egypťana, niečomu absolútne zakázanému žiakovi Bieleho Bratstva - musel odísť do exilu na púšť na štyridsať rokov, aby pykal za svoj hriech. Za jednu vraždu musel študovať a pykať štyridsať rokov. A len potom obdržal nové zasvätenie.

 

Pripomínajúc vám vážnu zodpovednosť, ktorú zasvätenec má, dokonca za jednu chybu, si prajem obrátiť vašu pozornosť k veľmi vážnej zodpovednosti, na ktorú sú braní tí, ktorí sa vydávajú za majstrov a mrzačia duše ľudí.

 

V tom spočíva dôvod Kristovho vážneho varovania jeho žiakom: " Nenazývajte sa majstrami!"

 

Možete sa ma opýtať, ako je možné rozlíšiť skutočného majstra od podvodníka, majstra Bieleho Bratstva od toho z Čierneho.

 

Majster Čierneho Bratstva nepozná Pravdu a kvôli tomu venuje viac pozornosti vonkajšiemu zjavu. Oblieka sa do najlepších šiat, nosí drahé klenoty a prstene s diamantami.

 

Hovorí svojím žiakom, " Budete počúvať len mňa; len vo mne nájdete pravdu."

 

Majster Bieleho Bratstva sa oblieka skromne, ale vždy čisto a upravene. Nenosí prstene a šperky. Hovorí svojím žiakom, " Neočakávajte odo mňa veľké veci!" Aby žiak nemohol byť pomýlený, chce, aby žiak sám otestoval čistotu svojho majstra, objavil pre seba majstrove vnútorné poklady, a videl jeho vnútro a nie jeho zovňajšok, odlesk. Naviac, majster Bieleho Bratstva nikdy neobmedzuje svojích žiakov - dáva im plnú slobodu.

 

Majster Bieleho Bratstva , majster Pravdy, sprostredkuváva tri veci: slobodu duši, svetlo do mysle a čistotu do srdca. Falošný majster prináša duši - otroctvo, mysli - temnotu a srdcu - skazenosť. Aby ste mali úplnú predstavu majstra, poviem vám, že sú ešte ďalšie kategórie majstrov - Veľkí Majstri Univerzálneho Bratstva - ktorí poznajú metódy oboch, bieleho aj čierneho bratstva a riadia ich činnosť.

 

Príchod Majstra na zem je múdry akt celej Živej Prírody. Aby sa mohol veľký Majster manifestovať, musia sa všetky inteligentné duše zhromaždiť na jednom mieste. Okrem toho, musia byť na zemi pripravené nevyhnutné podmienky pre jeho príchod.

 

Aby som stručne načrtol spôsob, akým sú tieto podmienky pripravované, uvediem toto:

 

Musia sa narodiť dvaja geniálny ľudia, aby sa mohol narodiť svätec - tieto slová sú užívané v zmysle, ktorý im bol daný Živou Prírodou. Aby sa mohol objaviť veľký Majster, musí sa narodiť desať svätcov.

 

Je teda zreteľné, prečo Majster, ktorý je kolektívnou jednotkou, odráža život celého vesmíru a prečo sa jeho život odráža v celom vesmíre.

 

Majster vyťahuje svoje vedomosti a princípy z veľkej knihy Života, v ktorom každý malý kameň, každá vetva a kvetina, každá rastlina a zviera, každá ľudská bytosť, skrátka každá živá forma predstavuje písané slová.

 

Keď vezme list zo stromu a pozerá na neho, číta, kde a kedy a za akých podmienok sa tento typ rastliny vyvinul, aký druh ľudí vtedy žil a aký bol potom stav slnečnej sústavy. Číta taktiež o mnohých súčasných udalostiach, ktorých bol tento list svedkom.

 

Všetko zanecháva stopu, značku na liste. Listy stromu zaznamenajú všetko, čo sa stane v jeho okolí. Povedia čo za typ človeka prešiel okolo a aké boli jeho myšlienky, želania a skutky.

 

Pre majstra neexistuje v Prírode žiadna nezrozumiteľná bytosť- všetko k nemu prehovára vo svojom vlastnom jazyku.

 

Pred dvetisíc rokmi bohatý mladík položil Kristovi následujúcu otázku: "Dobrý Majster, čo mám urobiť, aby som dosiahol večný život?"

 

" Dobrý Majster!" V bulharskom jazyku nie sú žiadne dve slová, ktoré by mali plnší obsah, žiadne slovo, ktoré by bolo melodickejšie a harmonickejšie, než tieto dve slová. Mnoho je požadované od žiaka, aby mohol dospieť k pochopeniu ich hlbokého významu.

 

Slovo " majster " v bulharskom jazyku je dokonalé po všetkých stránkach - matematickej, kabalistickej i hudobnej.

 

" Dobrý majster ! " Tieto dve slová v sebe obsahujú všetky Božské požehnania. Prinášajú podmienky pre uskutočnenie Božskej Lásky, Múdrosti a Pravdy. Nesú v sebe podmienky pre uvedomenie si všetkých ctností. Tieto slová sú kľúčom, s ktorým sa otvárajú dvere, zatvorené po celé minulé veky. Sú zaklínadlom, sila ktorého by mohla byť testovaná a dokázaná. Viera je pre toto nevyhnutná!

 

Pred dvomi tisíckami rokov sa bohatý mladík pýtal Veľkého Majstra," Dobrý Majster, čo mám urobiť, aby som dosiahol večný život?" Ale odpoveď spôsobila, že odišiel zarmútený, zo sklonenou hlavou.

 

Teraz pozdvihnite svoje hlavy k Veľkému Majstrovi a povedzte, " Dobrý Majster, prajem si zachovávať tvoj zákon!"

 

Toto je jediný spôsob, ako sa môžete stať žiakmi Veľkého Majstra a služobníkmi Živého Boha.

 

XVIII. Žiak

 

Delím ľudí do štyroch kategórií: starozákonní ľudia, ľudia nového zákona, spravodliví a žiaci. Používam tieto termíny kvôli nedostatku iných vhodnejších slov a pretože vzbudzujú v ľuďoch známe predstavy a myšlienky. Tieto slová vyjadrujú štyri veľké epochy vo vývoji človeka, štyri druhy kultúry, štyri hlavné kolektívne prúdy v ľudskom vedomí. V Starom Zákone nájdete druh názorov, ktoré mali ľudia Starého zákona.

 

V Novom Zákone nájdete pohľady ľudí Nového Zákona. Môžete sa naučiť pojmom spravodlivých, ak  študujete našu súčasnú kultúru. Spravodliví sú ľudia ustanovení poriadkom zákona. Ale ak hľadáte cestu žiaka, nenájdete ju v Starom, ani v Novom zákone, ani vo vedeckých a ani v etických systémoch súčasného sveta.

 

Cesta žiaka - to je nový pojem, ktorý je dnes uvádzaný do života ľudstva.

 

Aby som podal predstavu o postavení týchto štyroch kategórií vo svete, dám vám následujúce vysvetlenie. Poprvé, ste inteligentná bytosť, ktorú nadzmyslový svet posiela na zem, dávajúc vám telo bez opýtania sa vás, či to chcete, alebo nie. Toto je postavenie Starozákonného človeka. Podruhé, ste poslaní na zem, dostanete telo a máte malé množstvo slobody, aby ste povedali, kam chcete ísť. Toto je postavenie Novozákonného človeka. Potretie, ste poslaní na zem nadzmyslovým svetom, aby ste študovali za najpriaznivejších podmienok, a máte pomerne vačšiu slobodu. Toto je postavenie spravodlivého človeka. V Starozákonnom živote pykáte za svoje hriechy a trpíte. V Novozákonnom živote sa pokúšate zdokonaliť. V živote spravodlivého pomáhate iným, ale keď prídete na zem ako žiak, začnete študovať veľkú náuku lásky.

 

V živote lásky je človek skutočne sebaurčujúci a zároveň určuje svoj vzťah k iným ľuďom a k dokonalým bytostiam.

 

Všetky existujúce rozpory vo svete pochádzajú z týchto štyroch typov života, týchto štyroch hlavných prúdov, ktoré pracujú vo svete. Aplikované na ľudský organizmus, majú štyri následujúce zhody: Starozákonný život vteká do žalúdka a do čriev; Novozákonný život preteká pľúcami a sympatickým nervovým systémom; život spravodlivého vteká do nižších vrstiev mozgu; a život žiaka priteká do vyšších vrstiev mozgu. Tento posledný obsadzuje najlepšie miesto. Z tohto dôvodu, život žiaka reprezentuje najvyšší ideál v človeku.

 

Mnohí sa už pokúsili uzmieriť tieto prúdy života, odstrániť protiklady, ktoré vyvstávajú ako ich prirodzený dôsledok. Ale výsledky týchto štyroch typov života sú vzájomne nezmieriteľné. Tieto prúdy nemôžu byť oddelené za okamih. Ich oddelenie, alebo ich plná kontrola sa uskutočňuje postupne. Je to dosiahnuté, len keď život žiaka prichádza k svojmu ukončeniu a dospieva k svojím vysokým cieľom.

 

Život žiaka zahrňuje hodnoty všetkých štyroch typov života, pretože tieto typy života sú sami o sebe fázami, cez ktoré musí človek nevyhnutne prejsť. Starozákonní ľudia pripravujú cestu pre Novozákonných ľudí a títo pripravujú cestu pre spravodlivých, a spravodliví pripravujú cestu žiaka, a žiaci sa pripravujú pre príchod Kráľovstva Božieho na zem - im náleží táto ťažká úloha. A keď človek prechádza zo Starozákonného života do života Nového zákona, berie si sebou všetko cenné z predošlého do druhého. Neskôr, keď prechádza z Novozákonného života do života Spravodlivého, berie si do tohoto tretieho života všetko cenné z druhého. Nakoniec, všetko hodnotné zo života Spravodlivého  je prevzaté do života žiaka. Týmto spôsobom je zaistené vnútorné spojenie medzi všetkými ľuďmi, vnútorná jednota stúpa i cez rozpory, ktoré sú obsiahnuté v týchto štyroch typoch života.

 

Zdroje týchto štyroch typov života sú rôzne a podmienky za ktorých sa vyvíjajú sa líšia. Žiak, po prejdení všetkými týmito štyrmi typmi života ako skrz prípravku, vstupuje do úplne nových podmienok a zostavuje život a silu z nového zdroja. Kristus hovoril o tomto zdroji, keď povedal, "Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy."

 

Akonáhle človek nastúpi na cestu žiaka, osvojí si náhľad na život úplne odlišný od predstáv starozákonníkov a ľudí Nového zákona a takisto od ľudí spravodlivých. Všetci ľudia z týchto troch kategórií ešte žijú vo sfére osobného života - nežíjú ešte pre celok.

 

Starozákonní ľudia hľadajú bohatstvo a majetok. Stávajú sa zatrpknutými od starostí života.

 

Novozákonní ľudia hľadajú súcit a jemnosť. Potiaže a utrpenia života ich robia nerozhodnými a zbavenými odvahy, a uvádzajú ich do pokušení.

 

Spravodliví hľadajú česť a vážnosť. Rozpory ich obťažujú a zraňujú. Šplhajú k najvyšším vrcholom osobného života a preto sú tak citliví, pokiaľ ide o ich osobnú dôstojnosť. Vo všetkom čo robia hľadajú uznanie, úctu a honor.

 

Len žiak nevyhľadáva ani vonkajšie bohatstvo, ani súcit a podporu, ani honor a úctu. Iba žiak sa nestáva zatrpknutým, urazeným alebo pokúšaným. Rád prijíma protiklady, ktoré stretáva v živote, pretože vie, že sú nevyhnutnými výsledkami štyroch skupinových prúdov života. Prijíma každý rozpor ako dôležitú úlohu, ktorú musí riešiť.

 

Myslí a koná týmto spôsobom, pretože prešiel skrze sebavzdanie sa. Nastúpil cestu žiaka potom, čo odmietol život Starozákonného človeka, život Novozákonného človeka a život spravodlivého.

 

Preto vám hovorím: Len žiak sa učí; ostatní sa jednoducho niečim zaoberajú.

 

Obyčajní ľudia bojujú jeden s druhým, kritizujú sa navzájom a umravňujú jeden druhého. Žiak nikdy nikoho nekritizuje, ani nikoho neumravňuje. Nezaoberá sa chybami iných. Neexistujú pre neho. Pre neho existuje len pravá cesta života - život Lásky. Pre žiaka nie je Bohom Jehova zo Starého zákona, ktorý súdi a trestá ľudí. Pre neho Boh je Bohom Lásky, Svetla, Mieru a Radosti. Toto sú tiež kvality žiaka.

 

A ak sa ma opýtate aký je ideál žiaka, odpoviem:

 

Lásku, Svetlo, Mier a Radosť pre všetky duše! Toto nie je ideál, ktorý má byť dosiahnutý vo večnosti. Môže byť dosiahnutý ešte teraz. Nehovorím o Múdrosti a Pravde - ďalších epochách, ktoré pre nich prídu. Oni nie su pre tento vek. V tejto dobe žiaci potrebujú lásku, ale nie bez svetla; potrebujú svetlo, ale nie bez mieru; potrebujú mier, ale nie bez radosti. Potrebujú lásku zo svetlom, svetlo s mierom, a mier s radosťou. Všetko toto súvisí jedno s druhým.

 

Dnešní ľudia v sebe namajú ani pokoj ani radosť, z tohto dôvodu, keď ľudia viery alebo vedy hovoria a svojích zážitkoch, ich dedukcia a závery sú obyčajné a dočasné.

 

Keď žiak hovorí o osobnom zážitku, musí to byť zážitok Lásky, v ktorom je svetlo; musí to byť zážitok svetla v ktorom je mier; musí to byť zážitok mieru, ktorý prináša radosť do duše.

 

Láska, Svetlo, Mier a Radosť o ktorej hovorím, sa nemanifestujú v modernom živote v životoch obyčajných ľudí. Sú to atribúty žiaka. Žiaci sú len kanálmi týchto síl, sú len ich interprétmi v živote.

 

Samozrejme, len sa dotýkam týchto vysokých sfér, do ktorých žiak vstupuje. Vpravde predstavujú významnú a rozsiahlu náuku pre štúdium ktorej sú veky času nevyhnutné.

 

Láska je nádherný, bezmedzný svet. Pre človeka je veľkou vecou zažiť lásku v jej vyvíjajúcich sa a neutuchajúcich prejavoch, počnúc fyzickým svetom, prejdúc do duchovného a dosahujúc božský svet.

 

Pre človeka je veľkou vecou zažiť svetlo vo všetkých jeho formách, ktoré vytvára. Veľkou vecou je zažiť mier, zažiť radosť.

 

Toto sú oblasti, cez ktoré musí žiak prejsť, ktoré musí zažiť a skúmať na svojej ceste do tej doby, než dosiahne ukončenie svojho života ako žiak a začne dôsledne študovať veľkú cestu Majstra.

 

Potom konečne dosiahne to hlboké pochopenie života, to hlboké pochopenie Lásky, ktoré pôsobí vo svete, pochopenie príčin, ktoré spôsobujú, že Veľký Majstri zostupujú a pracujú medzi ľuďmi.

 

Láska, Svetlo, Mier a Radosť sú plody Božského Ducha. Žiak musí byť živený týmito plodmi. Prvý plod, ktorý ochutná je Láska. Žiak musí určite ochutnať toto ovocie, pretože obsahuje večný život.

 

A ten, kto si praje nájsť večný život - život, ktorý prúdi z Lásky - musí sa vrátiť k stromu života. Musí opustiť spôsoby Starozákonného človeka, Novozákonného človeka a spravodlivého a následovať cestu žiaka.

 

Poznáte slová Krista: " Choď, predaj všetko čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď a následuj ma." A ja vám hovorím: " Choďte a odhoďte život Starozákonného človeka, odhoďte život Novozákonného človeka, odhoďte život spravodlivého a potom choďte k svojmu Majstrovi! On vás privíta."

 

Majster má vo svete štyroch veľkých žiakov, ktorých miluje najviac. A ak vás mu týto štyria žiaci odporučia, príjme vás do svojej školy. Ak vás Láska odporúča vášmu Majstrovi, ak vás odporúča Svetlo, ak vás odporúča Mier a ak vás odporúča Radosť, on vás príjme. Roztvorí pre vás doširoka dvere školy, požehná vás a zoznámi vás s inými žiakmi a od tej chvíle budete žiakom svojho Majstra.

 

Ale vystríhajte sa ísť k vášmu Majstrovi predtým, než ste rozdali svoje starozákonné a novozákonné poklady a svoje bohatstvo spravodlivého. Ak k nemu pôjdete zo všetkými malichernosťami a ozdobami prináležiacimi týmto trom typom života, ak pôjdete zo všetkou svojou dôstojnosťou /ctihodnosťou/ spravodlivého, Veľký Majster sa len pousmeje a zatvorí vám dvere školy.

 

Žiak musí mať len jeden obsah života. Ten, kto si praje byť žiakom, musí mať o veciach len jedno poňatie.

 

Žiak môže mať v živote len jediného Majstra.

 

Zapamätajte si túto veľkú pravdu:

Je len jeden Majster vo svete a všetci majstri pochádzajú z Neho.

 

Je len jeden Žiak vo svete a všetci žiaci pochádzajú z Neho.

 

Žiak musí vedieť, že môže byť milovaný len tým, kto ho učí - svojím Majstrom. A žiak môže milovať len toho, kto ho učí. Len nesmrteľný je milovaný - len ten, kto nikdy nestráca svoju krásu, svoju inteligenciu, svoju láskavosť a dobrotu.

 

Môžete sa opýtať, čo sú prvé kroky na ceste žiaka?

 

Pravidlo je - žiak musí začať s láskou. Potom prejde k svetlu, potom k mieru a nakoniec k radosti.

 

Žiak vnesie radosť do svojho života, ako riešenie svojích problémov. Nehovorím o radosti, ktorá je premenlivá, ale o radosti žiaka, ktorú nemôže nič zatieniť a nikdy nie je vyčerpaná. Táto radosť je najvyšším vrcholom materiálneho sveta. Žiaden mrak nemôže zakryť tento vrchol, a vždy na neho svieti božské slnko. Na tomto vrchole nikdy neexistujú žiadne búrky - vládne tam láska, svetlo, mier.

 

Toto je prirodzená cesta žiaka: láska, svetlo, mier a radosť. Človek by mohol cestovať po celom svete, mohol by klopať na dvere všetkých škôl, mohol by hľadať všetkých veľkých Majstrov, ktorí prinášajú božie slovo a všetci by mu ukázali túto cestu. Všetci majú rovnakú božskú ídeu o ceste žiaka, ktorá nemôže byť zmenená.

 

Všade bude povedané, že prvým krokom v živote žiaka je Láska. Keď začne aplikovať Lásku, brány jeho mysle budú otvorené a poznanie minulých vekov, rovnako ako vedomosti súčasnosti a budúcnosti začnú do neho prirodzene prúdiť.

 

Vskutočnosti existuje vyššia cesta, než je cesta žiaka, ale len potom, čo človek dosiahne koniec cesty žiaka, bude pred ním otvorená veľká cesta Majstrov. Je to cesta Múdrosti, ktorá je najobtiažnejšia zo všetkých.

 

Láska, svetlo, mier a radosť - to sú stupne na ceste žiaka.

 

Keď hovorím o žiakovi, mám v mysli ideál žiaka. Tento žiak študuje v tomto svete a tiež vo svete neviditeľnom. Nikdy neopúšťa školu - počas dňa študuje v laboratóriách zeme a počas noci ide k svojmu Majstrovi, ktorý ho učí teóriám. Následujúce ráno sa vracia na zem, aby pokračoval vo svojej praktickej práci v laboratóriu.

 

Dokonalý žiak vie, že je vždy žiakom – že bol, je a vždy bude. A v budúcnosti, keď zem a celá slnečná sústava ukončí svoj vývoj, stane sa žiakom v ďalšej, vyššej škole. Potom bude mať iné meno. Slovo "žiak" je príliš slabé aby vyjadrilo hlbokú ídeu ukrytú v tomto pojme. V užšom význame slovo "žiak" naznačuje niekoho, kto študuje na zemi, v tomto obmedzenom cykle života. Študuje tu a učí sa natoľko, nakoľko to dovoľujú podmienky pozemského života. Zatiaľ nemá vedomie spojené s nadzmyslovým svetom - keď ide večer spať, jeho žiacké vedomie sa zastaví. Preto, "žiak" v pravom zmysle slova je ten, kto už mal skutočnú skúsenosť s duchovným svetom, kto s ním má vedomé spojenie.

 

Život žiaka sa po tom, čo je jeho vedomie prebudené stáva životom tvorby a práce - nie životom ušľachtilosti. Skrze ušľachtilosť sa stal žiakom, ale teraz je od neho požadovaná námaha, úsilie a práca. Žiak bude testovaný a zvažovaný po dlhú dobu predtým, než bude prijatý do kráľovstva Božieho. Ak by sa u neho našlo čo i len trošičku chcenia, bude ihneď poslaný spať.

 

Vstup do kráľovstva Božieho závisí na poznaní a múdrosti žiaka a nie na jeho láske. nikto nemôže vstúpiť do kráľovstva Božieho skrze ušľachtilosť.

 

Kristus nám hovorí čo je od žiaka požadované, aby vstúpil do kráľovstva Božieho a získal večný život: "A toto je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." Poznanie Boha a Krista je podmienkou pre dosiahnutie večného života. Len cez toto poznanie je dosiahnutý večný život. Ak poznanie neprináša večný život, potom je na nič.

 

Ale aby sa toto dosiahlo, musí sa žiak učiť tvoriť tak, ako tvorí Boh.

 

Ako? V prvej kapitole Genezis je podaný symbolický obraz tohoto procesu tvorenia, ktoré začína vo vnútri žiaka potom, čo je prebudené jeho vedomie.

 

Predtým však, žiak vstúpi do veľkého ticha, v ktorom nie je ani zvuk ani svetlo. Potom, z hĺbky duše zavolá k neviditeľnému, neznámemu Bohu večnosti, Stvoriteľovi všetkého. Zavolá na Neho celou svojou dušou, celým svojím duchom, celou svojou mysľou a celým svojím srdcom, a povie,"Pane, prajem si poznať ťa. Ty si jediný Stvoriteľ všetkého a okrem Teba nie je žiaden iný Boh!" A ak žiak volá na Boha s takouto plnosťou /úprimnosťou/ odniekiaľ z vesmíru zasvieti malé, mikroskopické svetlo a dá mu takú radosť, že okamžite zabudne na všetko svoje utrpenie a zármutok. A zďaleka bude počuť hlas Boha, svojho Majstra, hovoriaci k nemu," Praješ si poznať ma a otestovať ma - potom, buď pripravený na prácu. Toto je prvý deň tvojho života. Tvoja zem je dezorganizovaná a neplodná; temnota sa prehlbuje. Oddeľ svetlo od temnoty a začni organizovať svoju zem. Povedz, "Nech bude svetlo!""

 

A ak je žiak jedným z vyvolených, povie," Nech bude svetlo!" a v jeho vnútri bude svetlo.

 

"Nech bude svetlo!" - toto je veľká ašpirácia pre dušu žiaka, aby sa učil.

 

Potom jeden po druhom nastúpia významné dni tvorby v živote žiaka a on začne budovať svoj vesmír pod zručným vedením svojho Majstra.

 

"Nech bude svetlo!"

 

 

XIX. Posvätný oheň

 

Vo svete jestvuje posvätný oheň, ktorý horí plameňom večnosti.

 

V tomto posvätnom ohni videli starovekí proroci a mudrci najvyšší prejav Boha.

 

V svätom písme je napísané  "Pán, Boh tvoj, je stravujúci oheň".

 

To je pravda, tento oheň pohlcuje - ale čo pohlcuje? To, čo je smrteľné, fyzické a hriešne.

 

Keď tento oheň pracuje vo svete, niektorí ľudia vzplanú, iní sa roztopia a ešte ďalší ožijú a sú vzkriesení.

 

Všetky veľké nesmrteľné duše vychádzajú z Boha, prinášajúc tento posvätný oheň vo svojom vnútri. Môžu sa pustiť kamkoľvek do nekonečného vesmíru, pracujú s jeho pomocou.

 

A všetky tieto duše majú o tom jedno a to isté poňatie:

 

Posvätný oheň je oheň Lásky. Láska obsahuje posvätný oheň, v ktorom je ukrytý život.

 

Z tohto dôvodu, tam, kde horí posvätný oheň, láska je prejavená, prejavený je nesmrteľný život a plody ducha rastú a dozrievajú.

 

Tento oheň napĺňa všetko vo vesmíre, pretože je tým, ktorý podporuje život.

 

Horí tiež vo vnútri človeka. A pokiaľ horí v jeho vnútri, človek je zdravý a veselý. Všetko v jeho vnútri je harmonické - metabolizmus, krvný obeh i dýchanie. Správne sú city, správne je myslenie a správne sú aj jeho činy.

 

Posvätný oheň vytvára v človeku príjemné teplo. Keď horí tento oheň, človek má blažený pocit; v jeho vnútri panuje harmónia a mier.

 

Ak sa z ľudskej duše tento mier stratí, tak to svedčí o tom, že stratil posvätný oheň a vstúpil do obyčajného ohňa. A obyčajný oheň horí a páli - vytvára dym, sadzu a popol.

 

V posvätnom ohni nie je absolútne žiaden dym. Vytvára príjemné teplo, z ktorého prúdi život.

 

Preto, keď v človeku horí posvätný oheň - nespokojnosť, pochybnosť a úzkosť od neho utečú. Ak sa v človeku objaví najmenšia nespokojnosť a nechuť, je to znak toho, že je mimo posvätný oheň.

 

V posvätnom ohni sú úplne všetky myšlienky, city a túžby harmonické.

 

Potom človek cíti to, čo je nazývané nebeskou blaženosťou.

 

A vskutku, bez posvätného ohňa človek nemôže mať vo svojom vnútri žiaden mier. Bez neho je pre človeka nemysliteľné mať súdnosť. Bez neho sú láska, viera, nádej, milosrdenstvo a pokora nemysliteľné. V krátkosti, bez posvätného ohňa je prejav akejkoľvek cnosti nemožný.

 

Všetky cnosti rastú a vyvíjajú sa v posvätnom ohni. Bez neho nič nemôže rásť.

 

Z tohto dôvodu, človek nemôže žiť dobrý život, v ktorom sa manifestujú cnosti, ak v jeho vnútri nehorí posvätný oheň.

 

Človek nemusí zažínať posvätný oheň. Musí sa len naučiť udržiavať ho zapálený vo svojom vnútri. Sám od seba tento oheň nikdy nezanikne.

 

Je to viera, láska, nádej, poznanie, múdrosť, je to pravda, ktoré spôsobujú, že posvätný oheň v človeku stále horí.

 

Neviditeľný svet teraz koná prostredníctvom tohto ohňa. Používa tento oheň ako najsilnejší prostriedok očisty človeka a zeme.

 

Zem už vstupuje do novej sféry, v ktorej matéria jestvuje v panenskom stave. Tu budú všetky veci očistené a prebudované. Oheň, ktorý na zemi začína pôsobiť, zapáli túto matériu, očistí a transformuje ju tak, že bude prispôsobená reagovať na najprudšie impulzy nového života.

 

Všetko, čo vydrží mocné prúdy  Božieho ohňa bude ponechané, aby bolo použité v živote, ale to, čo nemôže zniesť intenzitu tejto ohnivej vlny, bude zavrhnuté ako nepotrebný popol. Vo vesmíre takisto existujú kanály, prostredníctvom ktorých sa vyhadzuje špina a nepoužiteľný odpad.

 

Pochopiteľne, žiaden prístroj nemôže nikdy zmerať teplotu tohoto ohňa. Je omnoho vyššia než teplota slnka.

 

Len tento oheň je schopný očistiť srdcia a mysle ľudí a pripraviť zem pre rozkvet novej kultúry. Len potom, keď zem prejde týmto ohňom - a to potrvá mnoho vekov - ,vstúpi do novej epochy.

 

To, čo platí pre zem a ľudstvo ako celok, platí takisto pre jednotlivého človeka. Nový život nemôže začať, kým v jeho duši nie je zapálený posvätný oheň.

 

Ale raz v ňom posvätný oheň zahorí, stane sa magneticky príťažlivým pre všetkých a ľudia k nemu budú milí.

 

Premýšľajte o posvätnom ohni, v ktorom sa prejavuje sám Boh.

 

Premýšľajte o posvätnom ohni, ktorý všetky dokonalé duše nosia vo svojom vnútri a udržiavajú jeho horenie.

 

Udržujte tento oheň zapálený, pretože týmto spôsobom podporujete svoj pravý život.

 

XX. Telo lásky

 

 

Súčasní ľudia vidia a uvedomujú si len svoje fyzické telo. Študujú anatomickú stavbu tela a jeho fyziologické funkcie, a žasnú nad jeho komplexným a múdrym  usporiadaním. Kvôli tomu si začnú myslieť, že nielen fyzický život, ale taktiež život ľudskej duše nie je nič viac, než prejav tela. Ak zmizne telo, človek, ako individuálna bytosť zmizne tiež.

 

Je pravdou, že hmotné telo po smrti zanikne. Ale to, čo je zničené a stráca sa, nemôže byť skutočným príbytkom človeka, jeho duše, jeho ducha.

 

Skutočným nositeľom človeka nie sú ani tieto jemnejšie telá - éterické, astrálne a mentálne telo, o ktorých hovorí okultná veda.

 

Okultná veda tvrdí, že človek má sedem tiel. Ich rôzne názvy a triedenie nájdete v okultnej literatúre.

 

Tieto telá, prostredníctvom ktorých dokonalý človek funguje skutočne existujú. Ale nie všetkých sedem by mohlo byť v pravom zmysle slova nazvaných "telami". V skutočnosti, len tri sú telami a ostatné štyri sú skôr obalmi.

 

Podám nový výklad k týmto trom základným telám, a nazvem ich telom Lásky, telom Múdrosti a telom Pravdy.

 

Telo Lásky - skutočné telo človeka, ktoré nikdy nezomiera - je u súčasných ľudí stavané, ale sú položené iba jeho základy. Ďalšie dve nesmrteľné telá - telo Múdrosti a telo Pravdy - existujú len v zárodku. Pre ich vývoj prídu špeciálne epochy.

 

Celý život človeka v hmotnom, astrálnom, mentálnom svete a vo svete archetypov má ako taký len jeden cieľ, pripraviť materiál pre stavbu tela Lásky.

 

Láska preniká týmito štyrmi svetmi, štyrmi obalmi človeka. Tieto štyri obaly sú laboratóriá, v ktorých je vytváraný materiál nevyhnutný pre budovanie tela Lásky.

 

Tieto obaly sú len jedným zo spôsobov, pomocou ktorých sa Láska odhaľuje. Uskutočňujú sa v nich ustavičné zmeny - ukazujú sa a strácajú podľa istých periodických zákonov. Tieto obaly sú nestále, ale časť z nich sa nikdy nestratí a zachová sa ako trvalé duchovné zárodky pre fyzické, astrálne a mentálne telo.

 

Vyššie Ja je pre tieto duchovné zárodky niečo ako atmosféra. Je spojené zo svetom, ktorý obsahuje možnosti fyzického, astrálneho a mentálneho sveta.

 

Predtým, než človek vstúpi do sveta Lásky, musí prejsť cez svet archetypov, kde sa uskutoční úplné zosúladenie všetkých protirečení. Svet archetypov je svet zmieru.

 

Svet Lásky je vo svojej podstate stály svet, v ktorom je všetko privedené k realizácii. Je to veľký svet, v ktorom sa život skutočne realizuje.

 

A tak všetky želania, ktoré človek má vo fyzickom, astrálnom a mentálnom svete sú uskutočnené len vo svete Lásky. Môžu byť realizované, len keď je telo Lásky úplne vyvinuté.

 

Keď hovorím o láske v človeku, myslím vývoj tohoto tela. Človek bude vzkriesený a získa večný život, len keď ono bolo vyvinuté.

 

Potom bude vyslobodený zo všetkých obmedzení a ťažkostí časného života. Nebude už viac podliehať prudkým zmenám, ktoré sú spojené s cyklickými narodeniami a úmrtiami. Nebude sa ustavične rodiť a zomierať, ale bude žiť večne. Bude stále medzi ľuďmi, ale nie podľa karmického zákona, ale zo slobodou Lásky. Vstúpi medzi ľudí ako Syn Boží, aby im pomohol.

 

Človek, ktorý má toto telo, ktorý dosiahol vzkriesenie môže byť viditeľný i neviditeľný. Celá zem je pre neho otvorená a žiadne bariéry, fyzické alebo duchovné pre neho neexistujú.

 

Celá Živá Príroda ho pozná a odpovedá mu. Je známy najhorším ľuďom a najdivším zvieratám, a oni sú mu poslušní.

 

Ten, kto žije v tele Lásky nemá žiadnych nepriateľov, pretože prináša život, mier a uskutočnenie každého uchovávaného želania. Prináša uspokojenie všetkých potrieb ku všetkým bytostiam.

 

Mať telo Lásky znamená manifestovať Lásku, žiť Lásku.

 

A Láska je večný život a večné omladzovanie, večné poznanie Boha a večný vzrast slobody.

 

XXI. Kristus

 

Dnes ľudia delia Krista do aspektov, ako napríklad "historický", "kozmický", "mystický" a pod. Ale Kristus vo svojej podstate je jediný a nedeliteľný.

 

Je len jeden Kristus - živý Kristus, ktorý je prejavom Boha, prejavom Lásky.

 

Kristus je Boh, odhaľujúci seba samého svetu.

 

Ako prejav Boha, Kristus nemôže byť od Neho oddelený, nemôže byť považovaný za časť z Neho.

 

A keď hovorím o Kristovi, nemienim abstraktný princíp, ale skôr skutočné vtelenie Lásky.

 

Láska je najväčšia skutočnosť a nie abstrakcia. Má formu, obsah a význam.

 

Kristus - akúkoľvek predstavu o ňom ľudia majú, tak "historický", ako "kozmický", ako "mystický" - dal zemi najplnšie vyjadrenie Lásky.

 

Je tomu tak preto, že ako historická osobnosť, ako kozmická podstata, ako mystická skúsenosť, Kristus je a zostáva najdokonalejším vyjadrením Lásky.

 

Vskutku, žiaden človek na zemi pred Kristom nemal väčšiu Lásku než On.

 

Neexistuje ani vonku vo vesmíre, ani v mystických hlbinách duše plnšie vyjadrenie Lásky, než to, ktoré zosobňujeme v Kristovi.

 

Teda, ako majú byť slová "historický", "kozmický" a "mystický" pochopené?

 

Prejaviac sa na zami v určitom historickom momente ako ideálny človek, ako príklad pravého človeka, je Kristus "historický". A časy, v ktorých žil o ňom zaznamenali svedectvo: "Ajhľa, človek! Ajhľa, pravdivý človek, v ktorom Láska, Múdrosť a Pravda žije, a ktorý ich aplikuje."

 

Keď je zažívaný vo vnútorných hlbinách, je "mystický", a keď je pochopený a poznaný ako Boh, manifestujúci sa vo svete, je "kozmický".

 

Fyzickou stránkou Krista je celé ľudstvo, zjednotené v jednom tele. Všetky ľudské duše, v ktorých žije Kristus, zjednotené do jednej - to je fyzický aspekt Krista.

 

Všetci anjeli, zhromaždení v srdci Krista reprezentujú jeho duchovný aspekt.

 

A všetky božské bytosti, zjednotené v mysli Krista sú jeho božským aspektom.

 

To je "kozmický" Kristus, Boh manifestujúci sa vo svete.

 

Preto vidí mystik Krista všade - ako veľkého brata ľudstva, archetyp človeka, Prvorodeného vo svete, počiatok ľudskej rasy, počiatok ľudskej evolúcie. Prvorodený, ktorý rozvil a manifestoval všetky božské cnosti, ktorý aplikoval všetky božské zákony.

 

Mystik vidí Krista ako Prvorodeného, ktorý prešiel každou skúškou a obetoval všetko pre svojích bratov.

 

Hory, polia, pramene, rieky a moria zo všetkým prírodným bohatstvom v nich ukrytým - všetko toto je vyjadrením tohoto veľkého brata.

 

Ale toto je veľké mystérium, pre porozumenie ktorého sú nevyhnutné tisíce rokov vytrvalej práce.

 

Takto je potrebné predstaviť Krista v Jeho obsiahlosti.

 

Je Jeden, ajkeď ho človek niekedy považuje za "historického", niekedy ako "kozmického", alebo ako "mystického".

 

Všetky tieto slová musia ožiť v pravom pochopení Krista, ako prejavenej a odhalenej lásky Božej; nesmú zostať suchými pojmami, väzeniami pre ľudskú myšlienku.

 

Vskutku, nie je "historický" Kristus, ktorý prišiel na zem pred dvoma tisíckami rokov väzením pre mysle mnohých kresťanov? Kde v Svätom Písme Kristus pred dvomi tisícami rokov hovoril o sebe, ako o historickej osobnosti? Hovoril o sebe ako o duchu, ako niekto, kto zostáva na zemi " do konca vekov ", to jest, do epochy násilia a zla; teraz, v jej posledných dňoch príde na koniec.

 

" Choďte teda a učte všetky národy ", povedal svojím učeníkom, " A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta."

 

Jeden z najhorších bludov je myslieť si, že Kristus je v nebi, že sedí a čaká na posledný súd, keď začne súdiť živých i mŕtvych.

 

Pravdou je, že Kristus nikdy neopustil zem. Zapamätajte si tieto slová: " Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi."

 

Kristus je ten, kto podnecoval, podnecuje a bude podnecovať "historický", "kozmický" a "mystický" život zeme a ľudstva.

 

Bez Krista by nemohla byť žiadna historia.

 

Bez Krista by nemohol byť žiaden "vesmír", žiaden usporiadaný a stabilný svet.

 

Bez Krista by nemohol byť žiaden mystický život.

 

Je veľkým podnecovateľom všetkých zjavení vo všetkých časoch. Je neviditeľnou hybnou silou v pozadí celého spirituálneho života ľudstva.

 

Písmo Sväté, v ktorom je Kristus centrálnou postavou, je toho svedectvom.

 

Sám Kristus na to poukazuje slovami: " Mojžíš i proroci o mne písali."

 

Mojžíš, vo všeobecnom význame zahrňuje všetkých duchovných vodcov ľudstva, všetkých vedcov, filozofov, spisovateľov, básnikov, umelcov a hudobníkov, ktorí pripravujú mysle ľudí pre pochopenie Krista, božej Pravdy.

 

Ajkeď ich diela sa zdajú byť pominuteľné, ich teorie nestále, nie sú náladové; sú vytvorené pod vplivom univerzálneho zákona Ducha, pracujúcom špeciálnym spôsobom v ľudstve.

 

Takže, všetci títo ľudia pracovali pre rôznorodé pozdvihnutie ľudstva; pripravovali cestu pre príchod Krista.

 

Nie je jednoduché pre veľkého Ducha ako Kristus prísť medzi ľudí. Ľudia museli tvrdo pracovať počas niekoľkých tisícov rokov, aby sa medzi nimi mohol objaviť Kristus. Nie je jednoduché prísť na zem.

 

Ale svojím zostúpením na zem Kristus otvoril novú epochu vo vývoji ľudstva. Vyznačil jedinú cestu, ktorou môže ľudská duša vystúpiť k Bohu.

 

Preto povedal, " Ja som cesta, pravda a život."

 

Cesta: v najširšom zmysle slova je posun ľudského ducha smerom k inteligentnému používaniu zákonov Prírody.

Život: je harmonické usporiadanie elementov a rozvoja síl v Božskej duši.

Pravda: je manifestácia jediného Boha, ktorý vytvára podmienky pre vývoj všetkých živých bytostí.

 

Prichádzajúc z božského sveta Pravdy a zostupujúc do materiálneho sveta, Kristus pripojil ľudské duše k svetu Pravdy, kde sú ukryté vysoké ciele každého života.

 

Tam musí byť nevyhnutne článok pre spojenie ľudských duší zapadnutých v hmote s Bohom. Len Kristus môže sformovať tento článok - len Kristus môže spojiť ľudí s Bohom.

 

On zostúpil z božského sveta, prinášajúc život zo sveta pravdy, vystúpil späť a týmto spôsobom naznačil cestu, vedúcu od dočasného života k večnému.

 

" A toto je život večný," hovorí Kristus,"aby poznali Teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista."

 

Poznať Boha znamená poznať semená Ducha - podmienky, sily, a zákony, ktoré to podporujú a na ktorých je tento podivuhodný poriadok vecí postavený.

 

A Kristus, je inteligentný počiatok, ktorý pochádza z Jediného Boha, prinášajúc život všetkým bytostiam, riadiac a podporujúc ich a spojujúci ich s východzím centrom všetkého, čo je.

 

Kristus je cesta tohoto inteligentného pohybu duší, ktorá ich vedie k večnému životu v Pravde.

 

A keď je Kristus požiadaný, aby povedal, prečo prišiel na zem, odpovedá," Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde."

 

Avšak, tieto slová sú matematickým vzorcom. Otázka príchodu Krista je jednou z najhlbších otázok ľudského života. Mnoho ľudí si myslí, že je veľmi jednoduché odpovedať na túto otázku. Hovoria, že Kristus prišiel ma zem, aby trpel a zachránil ľudstvo.

 

Príchod Krista na zem nie je vecou utrpenia. Utrpenie bolo druhotnou udalosťou v živote Krista - má to ďaleko od určenia tohoto veľmi dôležitého momentu v histórii ľudstva.

 

Spása, spôsobom akým je jej obvykle rozumené, je tiež čiastočným pojatím tejto veľkej udalosti.

 

Ale dnes všetci kazatelia hovoria, že Kristus prišiel na zem, aby zachránil ľudstvo. Ak Kristus zachránil ľudstvo takým mechanickým spôsobom ako veria ľudia a ak boli skutočne zachránení, potom by nežili spôsobom, ktorý je v takom rozpore s duchom Kristovho učenia.

 

Samozrejme, ídea spásy má úplne iný význam. Nie taký, aký v tom hľadajú ľudia, ani to neprišlo mechanicky, ako si myslia.

 

Kristus priniesol na zem vedu o duši. Poukázal na cestu, ktorou ľudské duše môžu spoznať Boha a získať večný život.

 

Bránou tejto cesty je Láska. Ten, kto prejde touto bránou, nájde sa na tejto kráľovskej ceste, kde ho očakávajú veľké činy.

 

Mnoho veľkých duší prišlo pred Kristom na zem, ale neboli schopní zvládnuť obtiažnú úlohu pozdvihnutia ľudstva. Kristus musel prísť na zem, aby vyriešil tento základný a veľmi dôležitý problém a ukázal ľuďom osvedčenú cestu, ktorou by to mohli tiež vyriešiť.

 

Pred Kristom Boh poslal na svoje pole svojích služobníkov - prorokov a svätcov - ale neboli schopní vykonať úlohu spôsobom, akým by mala byť vykonaná.

 

Keď Kristus, "Syn Boží" prišiel na zem, robotníci všetkých nebies sa spojili v jeho mene, aby dokončili prácu, ktorá bola započatá.

 

V evanjéliu je napísané, že " Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nikto, kto v neho verí nezahynul, ale aby mal večný život."

 

Syn je slovo, rozumnosť, božskosť, jediný, ktorý mohol obnoviť harmóniu vo svete a spojiť ľudské duše s Bohom.

 

Kristus mohol obnoviť toto spojenie, mohol ovplivniť ľudstvo ako celok, pretože on sám bol spojený s veľkým, mocným Bohom.

 

Keď evanjélium hovorí o zostúpení Ducha na Ježiša, odvoláva sa na spojenie Ježiša s kolektívnym Duchom sveta príčin, pomocou ktorého sa stala realizácia Božej ídey na zemi možnou.

 

Toto je zákon na zemi - za účelom vykonania Božej práce sa človek na zemi musí spojiť s bytosťou v nebi. V tomto prípade bol tou bytosťou kolektívny božský Duch.

 

Z tohto pohľadu je Kristus kolektívnym duchom. Existuje ako jedinec a zároveň je kolektívnym duchom. Je súhrnom všetkých Synov Božích, ktorích srdcia a duše sú zdrojmi života a lásky.

 

Všetci Synovia Boží, spojení v jedného , všetky inteligentné duše, ktoré žijú v Božom spoločenstve - všetko toto je Kristus.

 

Zostúpenie Krista na zem je najdôležitejšou udalosťou v histórii ľudstva. Vo svojom obsahu a význame je to unikátna udalosť. Je s tým spojená základná ídea ľudského života - predstava nesmrteľnosti, predstava večného života. A úsilie všetkých ľudských existencií má ako svoj konečný cieľ dosiahnutie nesmrteľnosti a vstup do večného života.

 

"A toto je život večný," hovorí Kristus, " aby poznali Teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si Ty poslal, Ježiša Krista."

 

Poznajte Boha a poznajte Krista.

 

Poznali ľudia Krista, keď sa objavil pred dvoma tisíckami rokov? Poznajú ho dnes? Keď do sveta prichádza pravda, nie je odená v kráľovských šatách, ale skôr v skromnom rúchu.

 

Takto sa objavil Kristus pred dvetisíc rokmi v jednoduchej forme, v ktorej ho ľudia nemohli poznať. Ale také sú zákony tohto sveta.

 

V tomto skromnom odeve, zdanlivo ako každý iný človek, Ho dokonca úplne nemohli spoznať ani jeho učeníci. Len traja z nich videli v premene Kristovu "tvár", Jeho vnútro samé. Videli Ho v tomto vnútornom svetle a rozpoznali Ho, ako bol medzi anjelmi.

 

Pre židov bol Kristus " Jozefov syn, syn tesára." Pre zákonníkov a farizejov bol rúhačom a samozvaným Mesiášom, ktorý sa sám nazýval "Syn Boží". Nevyšiel spomedzi nich, On nimi nebol vyučovaný.

 

Čo v skutočnosti Kristus študoval? Všetko, čo sa osvedčilo jeho rozsiahlemu učeniu. Dokonca ešte aj dnes sú ľudia, ktorý si myslia, že Kristus bol obyčajný nevzdelanec. To nie je pravda. Kristus sám, adresujúc svojím poslucháčom, povedal, "Ak neveríte, keď som vám o pozemských veciach hovoril, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských"? Keď hovoril Kristus o "nebeských veciach", odkazoval na veľké mystériá slnka. Avšak rozumel taktiež "pozemským veciam" - poznal Kabalu a filozófie východných národov a Grékov, rovnako ako vedy o čase.

 

Skutočne, Kristus nepotreboval študovať v ľudských školách. Celý Jeho pozemský život bol pre Neho sám o sebe predmetom učenia sa.

 

Jeho život bol zdrojom nových skúseností, poľom pre aplikovanie tých vznešených princípov a veľkých zákonov, ktorých pôsobenie poznal z neviditeľného sveta.

 

A keď sa modlil, modlitba bola rozhovorom zo svetom príčin.

 

Prostredníctvom modlitby Kristus komunikoval s neviditeľným svetom, zo všetkými tamojšími hierarchiami a s Bohom. Skrze modlitbu neviditeľný svet odhalil Kristovi tú veľkú lekciu, ktorej sa musel na zemi naučiť a odkryl mu problém, ktorý musel riešiť v prostredí pozemského života.

 

Po vyriešení svojej obtiažnej úlohy Kristus skrze skúsenosť pochopil, že jediná cesta záchrany ľudstva je cez Lásku. Len potom úplne pochopil vážny význam všetkého svojho utrpenia.

 

Ale ľuďom, bez ohľadu na to čo hovoria, stále zostáva Kristovo utrpenie, jeho ukrižovanie a jeho potupná smrť jedným z najhlbších mystérií.

 

Čo urobil Kristus, najväčšia duša, ktorá kedy prišla na zem, najväčší charakter, aký sa kedy manifestoval, prečo musel tento dobrý, inteligentný a silný muž podstúpiť takú tragickú smrť?

 

Písmo sväté hovorí, že to bolo takto "napísané" - a nič viac.

 

Iný zastávajú názor, že sa to muselo takto stať preto, aby ľudstvo mohlo byť zachránené.

 

Ale Kristus sám hovorí, že prišiel do sveta, aby prinášal svedectvo o Pravde.

 

Jedna vec môže byť povedaná z istotou - Kristus bol ukrižovaný, pretože sa Láska navonok nepodieľala na jeho živote. A kde sa nespoluúčastní Láska, udejú sa najhoršie utrpenia a najväčšie tragédie. Láska nie je ich príčinou, ale boj o lásku ich vytvorí. Láska sama o sebe vždy  a všade prináša svetlo, mier a radosť.

 

V každom prípade, vidíme, že Kristovo ukrižovanie bolo dovolené.

 

Na kríži Kristus podstúpil to, čo by mohlo byť nazvané ideologicko - mystické utrpenie, najhlbšie a najintenzívnejšie utrpenie, aké ľudská duša môže podstúpiť.

 

Musel piť z pohára utrpenia do poslednej kvapky - onoho kalichu, do ktorého bol pozberaný všetok horký kal minulosti.

 

Ale v priebehu tohto vážneho a stupňovaného utrpenia mu boli odkryté všetky tajomstvá minulosti. A vedomý si veľkej dôležitosti okamihu, po vnútornom zápase v Getsemanskej záhrade Kristus povedal, "Dosť už, prišla hodina!" "It was for this hour that I came."

 

Skrz veľkú alchýmiu Lásky Kristus premenil jedy nazbierané v tomto kalichu a tak naveky zničil násilie.

 

A skutočne nemohol Kristus - silný geniálny človek, ktorý poznal svoj vysoký pôvod, ktorý všetko predvídal, ktorý vedel čo sa práve malo prihodiť - odvrátiť utrpenie, ktoré ho očakávalo? Mal voľbu, alebo povolať "légie anjelov" a s ich pomocou zničiť židovský národ, aj Rímsku ríšu - to jest, využiť metódu minulosti, Mojžišovu a Eliášovu metódu násilia a meča, ktorá bola metodou starých mágov a majstrov - alebo prijať kalich a kríž a zdolať ho mocou Lásky.

 

Kristus si vybral druhý, na zemi jedinečný experiment.

 

A skutočne, ak by sa Kristus bál utrpenia, ak by sa bál kríža, na ktorý bol neskôr ukrižovaný, alebo klincov, ktorými bol k nemu pribitý, alebo kopie, ktorou bol prebodnutý, neposkytol by nové a základné riešenie obtiažnej úlohy pozdvihnutia ľudských duší. Rozpustil urážky a švihnutia bičom, kríž, klince, a kopiu ohňom Lásky - jediným ohňom, ktorý môže roztaviť zbrane násilia. Experiment sa ukázal byť úspešný.

 

Tak Kristus vyriešil problém, od ktorého závisela budúcnosť celého ľudstva. Takto otvoril cestu záchrany pre trpiace duše, kvôli ktorým prišiel.

 

Pre tieto prosté ale ušľachtilé duše, ktoré mali odvahu vložiť v Neho svoju dôveru a nie pre učených, mocných a zbožných ľudí jeho doby Kristus položil svoj život, aby mohli žiť v Láske, ktorú im On dal.

 

V utrpení Krista je ukryté niečo veľmi veľké. Predstavujú skrytú stranu Kristovho života, o ktorej ľudia nič nevedia.

 

A keď hovorím o utrpeniach Krista, prichádzajú mi na myseľ dve veľké Kristové cnosti - Jeho nevídaná trpezlivosť a Jeho pokora. Skrze nich vydržal všetko hrubé zaobchádzanie, potupu a urážky, ktoré mu ľudia zasadili. Kristus všetko toto vydržal a zostal tichý, pokojný a nehybný, akoby sa nič nedialo. Žiadna slza nevypadla z Jeho očí.

 

Toto je ohromná trpezlivosť, toto je sebaovládanie, toto je Láska.

 

Toto je skala, ktorú nič nemôže rozbiť.

 

Kristovo ukrižovanie bolo tragédiou, ale tato tragédia mala svoje riešenie vo vzkriesení.

 

Kristus vstal z mŕtvych a skrze svoje vzkriesenie premohol smrť. A tak, ako mu boli v jeho utrpení odhalené tajomstvá minulosti, tak vo vzkriesení obdržal odhalenie budúcnosti.

 

Kristus je skutočne silný človek, mocný duch a hrdina. Prekonal všetko - mučenia, kríž a hrob.

 

Kristus neniesol drevený kríž do konca. Niesol ho len na určité miesto a potom ho položil na zem. Ľudia si myslia, že ho položil, lebo bol vyčerpaný pod jeho váhou.

 

Kristus nebol slaboch. Mohol uniesť kríž, ale dal ho dole, aby zdôraznil ľudstvu, čo preň bolo prichystané. Naznačil, "Môžem niesť kríž utrpenia živých ľudí, ale netúžim niesť drevený kríž."

 

Ale dnešní kresťania stále nosia a boskávajú drevený kríž, opovrhnutý samotným Kristom.

 

Hodiac drevený kríž na zem, Kristus vstal a vzpriamený vykonal svoju cestu na Golgotu. Pribili Ho na kríž. Ale On tam nezostal dlho. On sám sa zbavil klincov. Ako? Zanechal ho a šiel k Jozefovi z Arimatei.

 

Kristus bol pochovaný a Jeho hrob bol zapečatený. Ale On takisto opustil hrob. Nechcel zanechať svoje telo v hrobe, pretože bolo nažive. On sám ho vzkriesil.

 

Anjel, ktorý spôsobil jeho smrť vzal jeho dušu do pekla, ale Kristus tam nezostal dlho. Jeho vstup do pekla spôsobil revolúciu - zaktivizoval všetko obyvateľstvo pekla a oslobodil ho. Nemyslite si, že po svojom zmŕtvychvstaní bol Kristus sám - v pekle bol vodcom zástupu anjelov, ktorí zbavili peklo všetkých jeho väzňov.

 

Takto Kristus dokázal, že silný človek nemôže zostať pribitý na kríž, ani že nemôže byť uzavretý v hrobe. Silný človek nikdy nezomrie - je vzkriesený a prináša život ďalším.

 

Kristus bol srdcom Božím a preto vstal zmŕtvych. Božie srdce nemôže zomrieť. Vrátilo sa, odkiaľ prišlo. Ale po celú dobu tejto tragédie , ktorá sa odohrala na Golgote, bola do vyčerpaných žíl ľudstva vlievaná nová krv a do božského obehu života bol privedený nový impulz.

 

Keď pred dvetisíc rokmi Kristus prišiel na zem, odhalil nám len jednu stránku svojej prirodzenosti.

 

My potom vidíme Krista v ponížení a žiali, v utrpení a skúškach. Vidíme Ho ako hrdinu vykúpenia.

 

Ľudia už ale nevidia Krista v jeho sláve, v jeho božskej moci a sile.

 

Kristus je teraz silný a mocný!

 

V minulosti boli ruky Krista pribité. Dnes nikto nemôže tieto ruky pribiť - klince by sa hneď roztavili! V minulosti ukrižovali Krista, ale dnes nie je žiaden strom dostatočne veľký na to, aby mohol byť ukrižovaný.

 

Kristus nemôže byť ukrižovaný druhýkrát.

 

Tento Kristus teraz prichádza, aby navštívil mysle a srdcia ľudí. Zbúra všetky väzenia; vymaže všetky bludné učenia - všetko, čo pustoší mysle a srdcia ľudí, to, čo prináša zmätok a anarchiu, čo paralyzuje ľudský život. On je živý Kristus, ktorý prináša život, svetlo a slobodu všetkým dušiam, ktoré sa pozdvihnú a vzbudia v sebe lásku ku všetkému.

 

Keď hovorím, že Kristus prichádza teraz, niekto by si mohol myslieť, že príde vonkajším spôsobom. Kristus nepríde zvonku, nepríde ani vo forme človeka, ani v žiadnej inej podobe.

 

Keď lúče slnka vstúpia do vaších domovov, znamená to, že vás navštívilo samo slnko?

 

Pamätajte si, že Kristus je prejavom božskej Lásky a príde ako vnútorné svetlo do myslí a srdc ľudí. Toto svetlo pritiahne všetkých smerom ku Kristovi, ako akolo veľkého centra.

 

Otvorenie ľudských myslí a srdc, a vnútorné prijatie Krista - to bude druhý príchod Krista na zem.

 

Ak Ho ľudia neakceptujú týmto spôsobom, budú pokračovať v žití bez lásky, v utrpení a biede, vo vonkajšej viere, poverách a klamstvách.

 

Zajatci tejto vonkajšej viery, mnohí zbožní ľudia dneška chybujú, keď hovoria,"Kristus priniesol dobré posolstvá pred dvetisíc rokmi. Povedal všetko to, čo mal povedať, a teraz šiel do neba, kde zostane až do dňa súdu, kedy sa vráti súdiť živých i mŕtvych."

 

Ale ja vám hovorím: Kristus nekázal dobré posolstvá v čase a priestore!

 

Nepovažujme Krista a jeho učenie za niečo, čo je minulosťou.

 

Nepovažujme Krista a jeho učenie za niečo, čo príde v budúcnosti.

 

Pre nás je Kristus a jeho učenie trvalo prítomné!

 

Teda, to nebolo len v priebehu troch rokov jeho pôsobenia, keď k nám hovoril; neprestal hovoriť počas tých dvetisíc rokov.  A ak by bolo možné obnoviť všetko to, čo povedal v tých troch rokoch ľuďom tej doby, a ak by bolo možné obnoviť tiež všetko to, čo povedal behom tých dvetisíc rokov, ľudia by mali veľmi cenné poznatky.

 

Ale len veľmi málo z toho, čo Kristus povedal v priebehu tých troch rokov kázania sa dostalo k nám - len zlomky. Mnoho epištolí Pavla, a tiež iných apoštolov zostalo pred svetom ukrytých. Ale jedného dňa výjdu na svetlo. Už teraz sú odkrývané, ale len pokročilím žiakom.

 

Na druhej strane, myslíte si, že Kristus rozhlásil všetko svoje učenie? V porovnaní s tým, čím vládol, dal Kristus svojím súčasníkom veľmi málo. Ľudia vtedy neboli pre náuku pripravení. Preto k nim hovoril v podobenstvách. Kristus nechcel vložiť svoju zbraň do rúk ignorantov, aby to nemohli otočiť proti nemu.

 

Myslíte si, že ak teraz Kristus prišiel, tak bude hovoriť tak, ako hovoril pred dvetisíc rokmi? Kristus bude v súčasnosti hovoriť úplne odlišným spôsobom.

 

Predovšetkým bude kázať o veľkej náuke Lásky, a metódach jej použitia. Bude kázať o žiackej ceste, bratstve a službe. Zákon evolúcie to dnes vyžaduje.

 

Teraz sa Veľký Majster obráti ku všetkým prebudeným dušiam, hlásajúc zásady nového evanjélia:

 

Že všetci budú pracovitými žiakmi, dobrými bratmi a vernými služobníkmi!

 

Len tí, ktorí sú pracovitými žiakmi, dobrými bratmi a pravými služobníkmi môžu vytvoriť novú kultúru, v ktorej bude žiť Kristus v každom človeku a medzi všetkými ľudmi.

 

Dnes Kristus nepotrebuje obyčajných veriacich, nábožných ľudí, ktorí bojujú jeden proti druhému, ani panovníkov a kňazov, ale skôr skutočných ľudí, tvorcov nového - žiakov, bratov, a služobníkov.

Kristus dnes nechce ľudí, ktorí Ho v sebe neustále pribíjajú na kríž, ale ľudí, ktorí Ho vítajú, aby v nich a medzi nimi žil, ktorí budú s Ním zajedno.

 

Kristus dnes hlása kultúru bez ukrižovaní, kultúru vzkriesenia!

 

Videli sme výsledky, ktoré nám darovala kultúra vytvorená tími, ktorí ukrižovali Krista.

 

Je čas, položiť základy novej kultúry, kultúry postavenej nie ľudmi, ktorí uctievajú ukrižovaného Krista, ale ľudmi - bratmi, v ktorých žije vzkriesený Kristus, živý Kristus Lásky.

 

Základom tejto kultúry bude Láska.

 

Láska je jediná sila, ktorá môže urobiť z ľudí pilních žiakov, dobrých bratov, pravých a verných služobníkov, staviteľov nového života.

 

Toto je to "nové", čo Kristus dnes prináša ľudstvu.

 

Toto je slovo Veľkého Bieleho Bratstva; toto hovorí Majster.

 

A nebude mnoho veriacich, teda tích, ktorí sa nazývajú kresťanmi privábených jeho slovom? A spoznajú Ho?

 

Budú pokračovať v hádaní sa o "ukrižovanom", "historickom" a "kozmickom" Kristovi; o Kristovi, za akého je považovaný rozličnými cirkvami, a duch Jeho živého slova im zostane nezrozumiteľný.

 

Preto vám hovorím: Dajte stranou tieto definície a rozlišovania Krista! Vedzte, že je len jeden Kristus, Kristus veľkej Lásky, ktorý je teraz aktívny vo svete a v dušiach ľudí.

 

Ja vám hovorím o tomto Kristovi, a nie o "historickom" alebo "ukrižovanom" Kristovi. Ľudia Ho poznajú dobre ako historickú osobnosť, ale nepoznajú Ho ako živú Lásku.

 

Hovorím vám o živom Kristovi, ktorý má v sebe život, ktorý prináša živé poznanie a svetlo, ktorý prináša pravdu a slobodu; o tom Kristovi, ktorý učí všetkým metódam pre budovanie rozumného života.

 

On je veľký Kristus, ktorý je nazývaný Hlavou Veľkého Univerzálneho Bratstva.

 

Všetky veľké duše Ho poznajú, a nikdy nediskutujú o tom, kto a aký je, aký bol, kde je teraz, aké miesto zaujíma v "hierarchiách majstrov", a pod.

 

Nikdy sa nehádajú, pretože vedia veľmi dobre, aké miesto má Kristus v rámci Celku; rovnako ako poznajú miesto iních veľkých ľudí, ktorí sa objavili alebo objavujú vo svete.

 

Toto je Kristus, o ktorom sa dnes ľudia musia dozvedieť! Musia Ho vidieť - vidieť a poznať Ho! Mnoho ľudí nás chce presvedčiť, že môžme byť pravými kresťanmi bez vnútorného videnia a poznania Krista. Ale ja zastávam názor, že ak človek nevidí Krista, nič z neho nevzíde.

 

Aby niekto videl Krista, musí mať myseľ, srdce, dušu a ducha ako On. Všetci tí, ktorím sa Kristus zjavil predtým, než dosiahli tento stupeň, padli tvárou k zemi. A čo môže padnutý človek vidieť?

 

Človek musí piť z prameňa samého a nie z rieky, ktorá je zablátená, pretože do nej vteká mnoho iných prísad.

 

Následujte cestu, ktorá vedie k tomuto prameňu - cestu obtiažnú a dlhú, ale budete piť živú vodu z prameňa samého, a ona osvieži navždy vašu myseľ a vaše srdce.

 

Rozsiahle videnie, dovtedy nevidené, bude vášmu zraku otvorené.

 

Na tej hore, kde pramení živá voda, budete počuť Boží hlas.

 

Nežiadajte, aby ste tam mohli zostať, ale zídite dole k svojím bratom. Zídite dole a vložte to do praxe, ako žiak, ako brat, ako služobník, živé slovo vášho Nebeského Otca, ktorý vás ťahá k sebe niťami svojej Lásky.

 

Tieto nite sú v rukách Krista, prejaveného Boha Lásky.

 

 

 

Preložil Viliam Tkáč, December 2008, Brno.