Strom poznania

 

 

Omraam Mikhael Aivanhov

 

 

 

 

Obsah:

 

1      Dva stromy raja. 3

2      Dobro a zlo, dve sily, ktoré točia kolesom života. 11

3      Nad pojmami dobra a zla. 17

4      Podobenstvo o burine medzi pšenicou. 24

5      Filozofia jednoty. 31

6      Tri veľké pokušenia. 34

7      O nežiaducich. 43

8      O samovražde. 49

9      Premôcť zlo láskou a svetlom.. 54

10    Víťazstvo nad skúškami vyžaduje duchovné posilňovanie. 58

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Učenie Majstra Omraama Mikhaëla Aïvanhova je len v ústnom podaní,

 jeho diela sú zapísané na základe improvizovaných prednášok,

stenografický zachytených či nahratých

 na magnetofónových páskach.

 

 

 

 

 

 

 

1                    Dva stromy raja

 

Už po tisícročia sa ľudia pokúšajú pochopiť pôvod sveta, taktiež i objavenie sa zla (a jeho následok: utrpenie) na tomto svete. Často si ho vykladali v podobe mýtov, a preto vo svätých Knihách a všetkých náboženstvách nachádzame rôzne symboly, ktoré je treba vedieť správne vysvetliť. Kresťanská tradícia prevzala z Genesis Mojžišovo rozprávanie, ale je otázkou, či ho kresťania skutočne pochopili.

        Študujme teraz to, čo napísal Mojžiš. Šiesty deň Stvorenia stvoril Boh muža a ženu a umiestnil ich do záhrady nazývanej Eden, medzi rôzne druhy zvierat a rastlín. Medzi stromami tejto záhrady Mojžiš vyzdvihoval dva: Strom Života a ešte druhý, ktorý sa stal od istej doby povestným: Strom Poznania Dobrého a Zlého, z ktorého Boh zakázal Adamovi a Eve jesť plody. Dokiaľ poslúchali nariadenie Pána, žili obaja v šťastí a hojnosti. Tu sa však objavil Had, aby podnietil Evu k ochutnaniu ovocia zo Stromu Poznania Dobrého a Zlého; Eva potom presvedčila Adama, aby ochutnal tiež, a Boh ich vyhnal z Raja. Za chvíľu si podrobne vysvetlíme niektoré body tohto príbehu.

        Mnoho ľudí sa vydalo hľadať pozemský Raj s predstavou, že sa musí nachádzať v Indii, Amerike či Afrike, a samozrejme ho nikdy nenašli. Raj bol celkom isto na Zemi, ale o ktorú krajinu sa vlastne jedná? Ako uvidíte, všetko je symbolické. Nie je možné uviesť všetko, pretože táto téma prvého muža a prvej ženy je veľmi obsiahla. Začnem tým, že budem hovoriť o dvoch stromoch: o Strome Života a najmä o Strome Poznania Dobrého a Zlého.

        Adam a Eva teda žili v Raji, kde mohli jesť ovocie zo všetkých stromov, okrem ovocia Stromu Poznania Dobrého a Zlého. Vy však zatiaľ neviete, čo toto ovocie predstavuje. Je symbolom síl, ktoré nevedeli prvý muž a prvá žena usmerňovať transformovať a používať. Preto im Boh povedal: „Príde čas, keď budete môcť jesť aj toto ovocie; teraz ste však ešte slabí, a keď ho ochutnáte a dotknete sa síl, ktoré obsahuje, zomriete,“ čo znamená, zmeníte stav vedomia. Táto zmena stavu vedomia je naznačená v Genesis, avšak tento symbol si ľudia vždy nedokázali správne vysvetliť. Ďalej je napísané, keď Adam a Eva žili šťastne v Raji: „Muž so ženou boli nahí a nehanbili sa za to“. A potom čo ochutnali zakázané ovocie: „Obidvom sa otvorili oči a poznali, že sú nahí. Splietli teda figové listy a opásali sa nimi“. Toto náhle vedomie ich nahoty dokazuje, že sa v nich niečo zmenilo.

        Strom Života predstavoval jednotu života tam, kde sa polarizácia ešte neprejavuje, teda tam, kde neexistuje dobro ani zlo: oblasť nad dobrom a zlom. Druhý strom predstavoval naopak svet polarizácie, kde sme nútení poznať striedanie dňa a noci, radosti a bolesti, atď... Tieto dva stromy sú teda symbolickým označením oblasti vesmíru či stavu vedomia, a nie obyčajnými rastlinami. A keď Boh povedal Adamovi a Eve, aby nejedli ovocie zo Stromu Poznania Dobrého a Zlého, znamená to, že v tejto chvíli ešte nemali preniknúť do oblasti polarizácie. Prečo? Myslíte si, že tento zákaz bol Božím rozmarom? Nie. Pýtate sa, či teda bol tento strom zbytočný? V tom prípade sa tiež mýlite. Boh nikdy nestvoril zbytočné veci. Myšlienka stromu, ktorý plodí ovocie, ktoré nikto neje a nemá z neho prospech nie je v súlade s Božou múdrosťou, ktorá netvorí nič bez zrejmého úžitku.

        Isté bytosti jedli plody zo Stromu Poznania Dobrého a Zlého, pretože to boli schopné uniesť, ale Adam s Evou ich ešte nedokázali zniesť, pretože toto ovocie obsahovalo sťahujúce sily: jemná hmota ich tiel sa pri ochutnaní ovocia stiahla, zhustila, a to sa práve stalo. Preto tradícia hovorí o „páde“; tento „pád“ symbolizuje prechod z jemnej hmoty do hustej hmoty. Keď Adam s Evou ochutnali zakázané ovocie, náhle „sťaželi“ čo je vyjadrené slovami: „Poznali, že sú nahí.“ Nahí boli už predtým, videli však sami seba oblečených do svetla, lenže po svojej chybe odrazu cítili, že stratili tento svetelný odev, hanbili sa, a tak mali potrebu schovávať sa.

        Keď Adam s Evou ochutnali plody zo Stromu Poznania Dobrého a Zlého, žili samozrejme ďalej, avšak boli mŕtvi vo svojom vyššom stave vedomia: boli „vyhnaní z pozemského Raja (ktorý symbolizuje tento vyšší stav vedomia) a od tej doby začal mečom anjel strážiť jeho vstup. Keďže Adam a Eva boli vyhnaní z „pozemského“ Raja, znamená to, že sa na Zemi už nachádzali. Ako teda pochopiť vetu: Keď opustili Raj, boli „poslaní na Zem“? O akú Zem sa jedná? Kabala učí, že Zem existuje v siedmych formách. Udáva ich mená, ich vlastnosti, od najhustejšej až po najjemnejšiu, a práve z tej najjemnejšej oblasti boli ľudia vyhnaní. Čo vlastne vieme o zemi? Nie veľa.

        Podľa Zasvecovacej vedy má Zem éterického dvojníka, ktorý ju obklopuje ako svetelná atmosféra. Táto éterická, jemno hmotná Zem je tou pravou zemou, o ktorej hovorí Genesis, Zemou, ktorá vystúpila z rúk Boha. Pravá Zem nie je táto tuhá a zhustená Zem, ktorej sa tu dotýkame. Pravá Zem je Zem éterická. A do tejto oblasti, nazývanej Rajom, Boh umiestnil prvých ľudí; žili tam so žiariacimi, svetelnými telami, o ktorých som vám rozprával, a nepoznali ani utrpenie, ani nemoc, ani smrť.

        A viete, že tento Raj stále existuje a nikdy existovať neprestal? I keď ho nevidíme, je všade okolo nás, v oblasti jemnej hmoty, lebo je hmotný; áno, éterická úroveň je hmotná. A Strom večného Života existuje tiež a stále sa v Raji nachádza. Tento strom predstavuje elementy, ktoré prví ľudia vdychovali a živili sa nimi. Žili v tejto éterickej substancii Zeme a živili sa ňou. Práve táto éterická substancia udržovala svetlo a čistotu ich života. Strom života nebol stromom, ale prúdom, ktorý prichádza zo Slnka, a ľudia sa živili slnečnými lúčmi prúdiacimi touto oblasťou. Strom života, to je Slnko!

        Pretože si ľudská bytosť udržala rovnakú štruktúru ako v dávnych dobách svojho stvorenia, má v sebe stále možnosť prijímať slnečné lúče a ďalej jesť zo Stromu Života, čo znamená, navrátiť sa do lona Boha. Každé náboženstvo má svoj vlastný jazyk, svoj typický spôsob vyjadrovania, avšak všetky hovoria o navrátení k Bohu, návrate k prvotnej Príčine. Používajú rôzne výrazy, ale hovoria o tej istej realite.

        A teraz, čo je to Strom Poznania Dobrého a Zlého? Predstavuje iný prúd, ktorý rovnako prechádzal Rajom a práve on uviedol ľudí do kontaktu s najhustejšou hmotou Zeme. Boh povedal prvým ľuďom: „Uspokojte sa zatiaľ s preskúmaním Stromu Života. Ešte nenadišiel čas opustiť túto oblasť svetla, aby ste zostúpili študovať korene Stvorenia. Ponechajte túto otázku zatiaľ stranou, nesnažte sa poznať všetko naraz.“ Avšak tento druhý strom tiež existoval, nebolo teda možné ho vynechať, rovnako ako nemôžeme človeku odobrať tráviace ústroje, pečeň, slezinu, atď. Pretože rovnako ako vesmír, je aj človek tvorený dvoma oblasťami: vyššou oblasťou, ktorá odpovedá Stromu Života a nižšou oblasťou, ktorá odpovedá Stromu Poznania Dobrého a Zlého, kde sa nachádzajú korene vecí.

        Ovocie Strom Poznania Dobrého a Zlého malo tak silno sťahujúce vlastnosti, že mu prví ľudia nemohli odolať. Ovocie predstavovalo prúd „coagula“ a Pán vedel, že pokiaľ sa s ním Adam a Eva stretnú, zmení to odrazu kvalitu ich stavu vedomia. A práve to sa stalo: pri kontakte s týmto sťahujúcim prúdom sa hmota ich tiel premenila, postupne sa stala hustou, nepriehľadnou a nevýraznou. Keď Boh zakázal prvým ľuďom jesť toto ovocie, alebo študovať tento prúd, experimentovať so silami prírody, chcel ich ochrániť pred utrpením, nemocami a smrťou – samozrejme smrťou fyzického tela, nie smrťou ducha, pretože boli stvorení nesmrteľní. Umreli však vo svojom svetelnom stave a ožili v nižšej, temnej a ťažšej úrovni. Museli teda opustiť svoje Kráľovstvo, tento Raj, kde žili v ľahkosti, svetle a radosti, a zostúpili do nižších úrovní Zeme, tam kde žijeme dnes. Keďže sa dnes nachádzame na tejto Zemi, je to preto, že sme opustili Zem, ktorá bola našou prvou vlasťou...

 

        A zamyslíme sa ďalej: kto bol tento inteligentný Had, ktorý pokúšal Evu, dokázal hovoriť a povedať také presvedčivé veci? Had je veľmi rozsiahly a hlboký symbol, ktorý nachádzame vo všetkých náboženstvách. Zaujímali sa o neho Zasvetenci všetkých dôb, aj keď o ňom radšej nehovorili otvorene. Tento symbol predstavuje na pohľad veľmi odlišné skutočnosti: silu Kundalini, Zlo, Diabla či magickú silu, ktorá odovzdáva všetky veci z Neba na Zem a zo Zeme do Neba...

        Zasvetenci nepovažujú hada za jednoznačný symbol zla: rozlišujú v ňom nižšiu, temnú časť a časť vyššiu, svetelnú. Had pre nich predstavuje magickú silu, ktorá rovnakým dielom odovzdáva dobro i zlo. Eliphas Lévi ho nazýva „astrálnym svetlom“. Keď je toto svetlo nasýtené nečistými elementmi, vytvára na svojej ceste škodlivé efekty, ak je však presýtené svetelnými myšlienkami svätcov a prorokov, odovzdáva ich až ku Trónu Boha. Had je teda svetelný vo svojej vyššej časti a temný vo svojej nižšej časti. V Zohare, „Knihe Žiary“, nájdeme obraz predstavujúci bielu, svetelnú hlavu, ktorá sa odráža v priepasti, v jazere hrubej hmoty ako čierna, desivá hlava. To je tieň Boha... Radšej však nechám tieto veci na neskôr, keď budeme lepšie pripravení im porozumieť. Had či drak, je teda symbolom tejto magickej sily, ktorá naplňuje celý vesmír až ku hviezdam a ktorá odovzdáva ako dobré tak aj zlé vyžarovanie.

        Ak poznáte hru Tarot, mohli ste si všimnúť, že karta XV je kartou Diabla. Stanislas de Guaita pochopil hĺbku tejto arkány a popisuje tiež obraz, ktorý predstavuje hore žiariacu, svetelnú tvár víťazného, všemocného Zasvetenca, a dole naopak jeho odraz, tvár schátralej desivej bytosti s výrazom zla: obraz diabla. A spoločne vytvárajú jednu a tú istú realitu, ktorú môžeme ešte zobraziť dvoma trojuholníkmi, nie však prekríženými ako v Šalamúnovej pečati , ale symetricky postavenými vzhľadom k ich základni  . Toto zobrazenie znamená, že Diabol a svetelná, magická sila predstavujú tú istú realitu, ale v odlišných oblastiach. Je to obdoba človeka: jeho nižšia časť je špinavá a odpudzujúca, jeho vyššia časť je naopak krásna, nebeská, božská. Všetko teda závisí od toho, s ktorými silami pracuje, v akej oblasti sa nachádza jeho vedomie a ktorých elementov sa dotýka.

 

        Had v Genesis teda predstavuje prúd, ktorý stúpa zo zeme a dosahuje veľmi vysokých oblastí; vo výškach je čistý a svetelný, ale v nízkych oblastiach je temný a odpudzujúci. V každom prípade sa nachádzal v záhrade Raja, ktorý bol jeho domovom a kade sa Eva raz prehádzala... Pretože bola veľmi zvedavá, chcela vedieť, aký je Strom Poznania Dobrého a Zlého. Skúmala ho z diaľky, aby si o ňom utvorila názor, a zvedavosť ju zožierala. Približovala sa k nemu čím ďalej tým viac, najprv ho pozorovala, bez toho aby sa ho dotkla, stávala sa citlivejšia k hlasu Hada, teda k pozemskému prúdu, ktorý k nej veľmi inteligentne prehovoril: „Vidíš, ešte nepoznáš všetko. Príď sa k nám učiť, lebo ovládame dôležité vedomosti.“

        Konečne, tento Had nebol jedinou bytosťou, ale zahrňoval v sebe množstvo bytostí, ktoré Boh stvoril dávno pred ľuďmi; rody anjelov, archanjelov, a božstiev, ktoré boli Stvoriteľom poverené pracovať v hlbinách zeme na kovoch, kryštáloch, ohni, atď., pripravovať všetky pozemské bohatstva a po ukončení svojej úlohy sa vrátiť k Pánovi. Áno – tak to hovorí tradícia, nie ja; ja občas pridám pár drobných dekorácií v podobe slov, aby bolo rozprávanie živšie, nič si však nevymýšľam. Tradícia teda hovorí, že Boh stvoril svetelné bytosti, celú hierarchiu anjelov a archanjelov, ktorí sa po vykonaní svojho poslania mali vrátiť do vnútra Hospodina. Pretože však boli slobodní, tak sa niektorí nechali ovplyvniť životom dole a nechceli sa už vrátiť späť. Práve tomu sa hovorí vzbura anjelov. Nevzbúrili sa hore v Nebi, ale keď boli ďaleko od Boha.

        Stvoriteľ ich však nechcel potrestať smrťou či rozpadom. Povedal im: „Zostaňte tam, naučíte sa mnoho vecí, a keď už nebudete chcieť žiť ďalej  v tme a obmedzeniach, vráťte sa, prijmem vás.“ Áno, dal aj týmto odpadlým bytostiam možnosť, aby sa k nemu vrátili. Ak je Boh láska, ako by mohol navždy odmietnuť vinníkov, ktorí sa k Nemu chcú vrátiť? To by bola krutosť, to nie je možné. Pretože je úplná Láska, môžu sa k Nemu vrátiť aj démoni. Nemali by sme si myslieť, že sú šťastní vo svojej situácii, vôbec, oni trpia. Ich pýcha im však bráni, aby sa navrátili k Bohu. Napriek tomu dvere k Nemu im ostávajú stále otvorené a vo chvíli, keď začnú ľutovať a prestanú škodiť ľuďom, nájdu miesto, ktoré stratili. A Lucifer sa potom stane Archanjelom svetla. Tradícia podáva správu, že keď bol Lucifer spolu so vzbúrenými anjelmi zvrhnutý do priepasti, z jeho koruny vypadol kameň, ohromný smaragd. A práve z toho smaragdu bol vytvorený pohár Svätého Grálu, do ktorého bola prijatá Kristova krv. Aké sú vzťahy medzi Luciferom a Kristom? Čo majú spoločné?...

        Vráťme sa však späť k Hadovi. Povedal som vám, že je symbolom všetkých duchov, ktorí sa oddelili od Boha. Boli to veľmi vyvinuté bytosti, ktoré ovládali vedu a mali neuveriteľné znalosti. A práve vďaka tomu sa im podarilo zviesť Evu, keď jej sľúbili že ju zasvätia do svojich tajomstiev. Toto popisuje Genesis, keď hovorí, že Eva zjedla jablko... Že by zjesť jablko bol zločin? Veď jablká jedia všetci! Zaujímavá je však symbolická stránka. Za týmto jablkom je treba vidieť všetko učenie až k neznámemu Adamovi a Eve. Had hovorí Eve: „Boh vám zakazuje jesť ovocie z tohto stromu, pretože vie, že ak ochutnáte, stanete sa rovnako mocní, ako je On a to On nechce. Povedal vám, že zomriete, ale to nie je pravda; budete žiť a spoznáte oblasti, ktoré vám doteraz zostávali utajené.“ Eva sa vtedy nechala zlákať, a podľa Kabaly, prvýkrát počala a zistila, že je tehotná. To bolo prvé Zasvetenie. Udivená Eva sa ponáhľala vysvetliť Adamovi svoj nový zážitok. Predtým žiadny z nich túto oblasť nepoznal.

        V tejto chvíli je treba pochopiť, že existuje viac možností, ako vysvetliť toto biblické rozprávanie, pretože záhrada Edenu so Stromom Života a Stromom Poznania Dobrého a Zlého je symbolom reality, ktorá existuje nielen vo vesmíre, ale aj v ľudskej bytosti. V tej či onej podobe, muž a žena vo svojich fyzických telách (symbolicky záhrada Edenu) aj naďalej jedia ovocie zo Stromom Života či Stromu Poznania Dobrého a Zlého. Adam a Eva mali v sebe Strom Poznania Dobrého a Zlého, nejedli však jeho ovocie, pretože nevedeli, čo v sebe obsahuje. Prvé Zasvetenie pre Adama a Evu spočívalo v kontakte so silami prírody, ktoré predtým nepoznali. Pretože v egregore nazývanom Had bolo mnoho ženských entít, Adam bol zasvetený démonom, známym v tradícii ako Lilith, zatiaľ čo démon, ktorý zasvätil Evu, sa menoval Samaël. Od tejto chvíle išla Eva jedným smerom a Adam druhým: jednota ich páru bola prerušená.

        Práve vtedy začala zvieravá sila svoju prácu kondenzácie. Do tejto chvíle sa nehanbili za svoju nahotu, pretože ich telo bolo tvorené svetlom. Keď sa však zbadali takí ťažkopádni, ťažkí a neobratní, začali sa za svoju nahotu hanbiť; preto Biblia hovorí: „Ukryli sa v záhrade.“ Ale ako by sa mohli ukryť? Nie je predsa možné uniknúť Božiemu pohľadu.

        Nemyslite si, že keď Boh videl, ako jedia ovocie, bol nazlostený. Pýtam sa vás, ako mohol byť nazlostený? Odpoviete, že by bolo samozrejmé, keby bol nazlostený,  pretože ho Adam s Evou neposlúchli. Ako ale môžeme vedieť, že táto neposlušnosť nebola súčasťou Pánových plánov? História prvotného hriechu je históriou zostúpenia človeka do hmoty; otázka, ktorá teda vyvstáva, je vedieť, či to boli len ľudia, ktorí to rozhodli, či mal Pán nepochopiteľné, ďalekosiahle a úžasné plány, v ktorých si napriek tomu ľudia mohli ponechať istú slobodu voľby: zostať v Raji, alebo preskúmavať iné oblasti Stvorenia...

        To, čo niektoré náboženstvá nazývajú úpadkom, nie je ničím iným, než rozhodnutím prvých ľudí zostúpiť do iných úrovní a preskúmavať hmotu. Túto myšlienku je možné vysvetliť obrazom stromu. Dá sa povedať, že prví ľudia, ktorí žili v Raji, sa nachádzali v korune stromu. V korune stromu sú kvety;  žili teda medzi kvetmi a boli v kontakte sa svetlom, teplom, životom, krásou, slobodou... Kládli si však otázky a hovorili si: „Čo je to za strom? Odkiaľ prichádza táto energia, táto sila? Vidíme kmeň, čo je nižšie? Chceme to poznať.“ Ak chceme veci poznať, musíme ich ísť preskúmať na miesto, kde sa nachádzajú. Preto opustili nádherný príbytok, ktorý sa dotýkal neba, a zostúpili cez kmeň až ku koreňom. Ak však zmeníme miesto, musíme sa podriadiť novým podmienkam, a tak v koreňoch trpia, nariekajú, lebo je tu temno, ťažko a cítia sa utlačení.

        Celý tento život, ktorý človek prežil v Raji, sa do neho zaznamenal ako nezmazateľná stopa, čo je predsa len potešujúce. Nachádza sa v jeho vnútri a čas od času človek začuje ozvenu tejto harmónie, tejto nádhery a opäť zakúsi v kráse, hudbe a poézii chvíle Raja. Raj sa nachádza v každej ľudskej duši, pretože každá duša sa na začiatku nachádzala v Raji. Teraz je však život, ktorý ľudia vedú, taký prozaický, temný a obmedzený, že si už nedokážu spomenúť. Niekedy, keď sa ponoria do mystického čítania, stretnú sa s istými bytosťami, obdivujú krajinu či počúvajú krásnu hudbu, niečo sa v nich prebudí a zažívajú chvíľky Raja. Bohužiaľ, za pár minút sa všetko vymaže, zabudnú na to, čo zažili, alebo si dokonca myslia, že to bola len ilúzia, nad ktorou by sa nemali pozastavovať. Je škoda, že takto rozmýšľajú, lebo tieto nebeské stavy odpovedajú realite, a práve tej najskutočnejšej realite. Preto je žiaduce, aby častejšie zažívali podobné chvíle a čakali, že sa vrátia do Raja, do lona Boha.

Tento návrat raz nastane. Boh je vždy pripravený, aby nás prijal a vzal nás do náručia. Nie je na ľudí nazlostený, očakáva deň, kedy sa budú chcieť vrátiť. A pretože im dal večnosť, je štedrý, chápajúci a hovorí si: „Nejaký čas budú trpieť – hoc aj niekoľko miliárd rokov! – a potom sa vrátia a budú takí šťastní, že na všetko zabudnú. Ich duch je nesmrteľný, preto trocha utrpenia nie je taká vážna a zlá. Čo je to pár miliónov rokov oproti večnosti?“ Toto je Pánovo uvažovanie, vidíte? Neuvažuje ako my – On tak neponáhľa...

Než sa ľudia vrátia do vnútra Boha, naučia sa mnoho vecí. Pretože teraz začali preskúmavať hustú hmotu, musia pokračovať až do konca. Pokiaľ žili v božskom svetle, mohli tu zostať navždy, ako však raz zostúpili, musia prejsť všetkými etapami. Predstavte si, že ste na vrchole hory: ak ste rozumní a dávate pozor, aby ste neskĺzli, nespadnete a môžete tu zotrvávať, ako dlho chcete. Ak však urobíte zlý krok, budete padať cez kamene a krovie s rizikom, že spadnete do priepasti. Keď raz porušíte zákon, mechanizmus, potom od vás už nič nezávisí, nie je vo vašej moci robiť to čo chcete, ste nútení prejsť rôznymi zvratmi osudu.

Nie je treba si predstavovať, že história ľudstva sa mohla odvíjať bez súhlasu Pána a že ani jeho neposlušnosť, ani zvraty jeho osudu neboli vopred určené. Človek sa vzdialil od Boha, ale On nebol úplne proti, inak by sa nikdy nemohol vzdialiť, to je jednoduché. Všetko čo človek robí, je z určitého pohľadu so súhlasom Boha. A teraz sa k Nemu bude vracať. Po involúcii nastane evolúcia či, ako to nazýva Zasvecovacia veda, reintegrácia, návrat do vnútra Hospodina.

Aby ste videli, že táto myšlienka nie je v protiklade s filozofiou Ježiša, poviem vám, že je obsiahnutá v podobenstve o márnotratnom synovi. Poznáte toto podobenstvo? Mladý chlapec opustil rodný domov, aby odišiel do ďalekej krajiny znásobiť všetky svoje úspory, až mu nezostalo ani na jedlo. Preto, aby prežil, šiel jedného dňa strážiť svine, ale nedostal ani šupky, ktoré svine žrali a mal hlad. Spomenul si vtedy na domov svojho otca, kde mal mnoho jedla, a rozhodol sa pre návrat. V tomto rozprávaní Ježiš zhrnul históriu ľudstva. A viete ako otec prijal svojho syna? Keď bol ešte ďaleko, otec ho zbadal a bežal k nemu, aby ho objal a pobozkal. Potom rozkázal svojím služobníkom, aby zabili vykŕmené teľa a urobili na počesť nájdeného syna hostinu. O tomto vám tiež rozprávam.

Pán čaká na návrat človeka, ktorý chcel prejsť svetom. Bol zvedavý, chcel svet preskúmať, tak prečo mu v tom mal zabrániť? Pán vopred vedel, že bude nešťastný, bude mať hlad a smäd, bude trpieť, pretože ho nikto nebude milovať tak, ako On, ale videl i to, že sa nakoniec vráti a všetko bude v poriadku. Stále si predstavujeme, že Pán bol nazlostený kvôli chybe človeka... Vôbec nie! Pán ho nechal slobodne jednať. Mal svoje plány a povedal si: „Skôr či neskôr sa moje deti vrátia.“ A rovnako ako otec márnotratného syna, im pripravuje hostinu, aby ich potešil.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2                    Dobro a zlo, dve sily, ktoré točia kolesom života

 

Jedna z otázok, ktorú si ľudia často kladú, ktorá ich predovšetkým zaujíma a na ktorú ťažko nachádzajú uspokojivú odpoveď, je dôvod existencie zla: „Prečo existuje zlo?“ V skutočnosti je odpoveď veľmi prostá.

Dám vám prirovnanie. V minulosti, keď sme chceli nabrať vodu zo studne, sme často používali veľké koleso, za ktoré boli zapriahnuté voly, kone či dokonca ľudia. Ten kto ich pozoroval, videl, ako sa jedni približujú dopredu a druhí sa chrbtom vzdiaľujú, a mohol z toho vyvodiť, že sa pohybovali v opačných smeroch. Keby však mohol pozorovať túto scénu zhora, jasne by videl, ako jedni i druhí idú tým istým smerom a zúčastňujú sa tej istej práce.

Tento príklad nám umožňuje pochopiť, že zlo a dobro, ktoré sa predstavujú ako protiklady, sú v skutočnosti dve sily zapojené do tej istej práce. Pretože ich nepozorujeme zhora, teda z duchovného, Zasveteneckého pohľadu, hovoríme, že to sú sily, ktoré si odporujú. Ti, ktorí pozorujú udalosti a činy zdola, z úrovne kde sa odohrávajú, sa mýlia. Keby sa pokúsili povzniesť, aby sa pozorovali z pohľadu múdrosti, z pohľadu ducha, mali by správnu víziu. Videli by kruh, koleso... a pochopili by, že dobro a zlo sú dve sily, ktoré spoločne otáčajú kolesom života.

Ak chceme zničiť zlo, zničíme súčasne aj dobro. To samozrejme neznamená, že musíme zlo živiť a posilňovať ho, vôbec, je dostatočne silné aj bez našej pomoci, ale tiež by sme by sme sa nemali pokúšať o jeho zničenie – nakoniec, ani by sa nám to nepodarilo. Je potrebné zlo využívať a dokázať k nemu zaujať správny postoj. Áno, prichádza teraz chvíľa, keď je treba ľudstvu dať novú filozofiu.

Keby ste sa nachádzali v Slnku, možno by ste nepoznali temnotu. Vy ste však zo Slnka odišli, prišli ste na Zem, a pretože sa Zem otáča okolo Slnka, je tu rovnako svetla aj temnoty. Ak ste mimo dosah Slnka, je treba prijať túto alternatívu: deň a noc, svetlo a tma, dobro a zlo; a nielen ju prijať, ale rovnako ju vedieť využiť. Keby bola temnota zlom, ako je možné, že práve v temnote zeme či v temnote podvedomia sa rodia tie najdôležitejšie diela? V skutočnosti je temnota podmienkou pre zrodenie či budúce znovuzrodenie. Prečo začína dieťa, semeno, svoj vývoj v tme?... A vy, ako využívate noc? Úžasné: spíte a na druhý deň, keď sa prebudíte, mate opäť silu, aby ste sa mohli pustiť do ďalšej práce.

Poviete: „Áno, ale aký je pôvod zla?“ Existuje večný Princíp, ktorý je Zdrojom všetkých stvorení. A keď tento večný Princíp dal Elohinom, ktorí pracujú s dvoma princípmi, mužským a ženským, pozitívnym a negatívnym (pretože obidva póly sú nevyhnutné pre manifestáciu), za úlohu vytvoriť... nezachádzajme príliš ďaleko, nie celý vesmír, ale len našu Zem, bolo nevyhnutné, aby sa tu a tam nachádzali nejaké pozostatky, elementy, ktoré by neboli ani usporiadané, ani použité a ktoré by narušovali harmóniu celku. Tieto materiály, tieto energie, ktoré sú pre Stvoriteľa alebo pre Archanjelov nepredstavujú zlo, sú pre ľudí ktorí ich nevedia, ako ich používať, škodlivé.

Dám vám ešte jedno prirovnanie. Máte dom: v tomto dome máte určené miesto na odpadkový kôš a tiež pre toalety. Nech budete robiť čokoľvek, i keď ste tou najosvietenejšou a najrozumnejšou bytosťou, vždy budete mať nejaký odpad na vyhodenie: papier, škatule, prázdne fľaše, odpadky, zbytky jedla; i vo vašom organizme sa nachádzajú zbytky, ktorých sa musíte zbaviť. I tá najlepšia vec na svete má aspoň jeden malý negatívny aspekt... opačnou stranou mince, ako sa hovorí. Všetci si to už povšimli. Ako je teda možné, že ľudia doposiaľ nepochopili reč všetkých týchto detailov každodenného života, ktoré sa odohrávajú pred ich očami? Keď bola stvorená zem, bolo treba niekde zhromaždiť nepoužité materiály, okná a rozbité tehly, dosky a nespotrebované klince – symbolicky povedané. Preto má aj Zem svoje odpadkové koše: je to temný kužeľ, ktorý sa nachádza za ňou, jej tieň. Ktovie či to vedia astronómovia?

Pôvod zla je skrytý v zbytkoch materiálu použitých na konštrukciu Zeme; a pretože zbytky priťahujú rôzne zvieratá, mravce, muchy, červy a i., nutne sa s týmito stvoreniami musíme stretnúť, keď navštívime túto oblasť, ale my si predstavujeme, že tu nájdeme len samú radosť a potešenie. Tejto oblasti zvanej Peklo, svet temnôt, je predurčené uschovávať odpadkové koše, do ktorých sa zbierajú všetky nečistoty.

Prečo existujú bytosti, ktoré v tejto oblasti hľadajú šťastie? Rovnako ako existujú chudobní ľudia, ktorí musia hľadať v popolniciach zbytky potravín či staré topánky, rovnako tak existujú v psychickom svete čudáci, ktorí nemajú možnosť jesť hore, v reštauráciách Anjelov, Archanjelov, Pána. Nemajú dosť peňazí (týmito peniazmi sú samozrejme myšlienky kvality a cnosti), aby si mohli nakupovať čistú a svetelnú potravu, ktorá pochádza zo Slnka, a musia chodiť jesť do pekelných reštaurácií, kde sa nachádzajú všetky nečistoty a odpadlé bytosti.

V tejto oblasti zla, neorganizovaných síl, môžeme napriek tomu nájsť mnoho dobrých vecí. Keby ste dokázali pracovať tak, ako Zem transformuje všetky nečistoty, vybrali by ste z tejto oblasti sily a elementy, ktorými by ste mohli živiť dokonca Anjelov... Veď ľuďom sa podarilo vynájsť chemické procesy dokonca i na dezinfekciu znečistenej vody! Príroda má všetky prostriedky pre transformáciu zbytkov a dokonca i človek má v sebe tieto možnosti – musí ich nájsť a naučiť sa ich používať. Človek však najprv musí pochopiť, čo je to dobro, lebo keď pochopí, čo je dobro, potom je schopný čeliť zlu.

Dobro je vďačný, tvorivý, všemocný princíp, je to sám Boh..., napriek tomu že sa Boh v skutočnosti nachádza nad dobrom. V Kabale je dobro a zlo predstavené ako dva prejavy jednej sily, ktorá je im nadriadená. Pre lepšie pochopenie si môžeme predstaviť Boha ako Princíp dobra, i keď sa v skutočnosti Boh nachádza nad dobrom. Dobro je manifestáciou Boha a zlo je odpadom dobra, niečím, čo nemohlo nájsť svoje miesto vo vesmírnej harmónii. Zlo teda nikdy nemôže byť prirovnané k dobru. Nemá večnosť, moc a bohatstvo, aké má dobro. Tí, ktorí sa domnievajú, že dobro a zlo sú dve rovnocenné sily, ktoré proti sebe bojujú, bez možnosti zvíťaziť jedna nad druhou, sa mýlia.

Ako som vám povedal, zlo je odpadom dobra. Môžeme ho prirovnať ku hmote, ktorá zostáva, keď získame esenciu okvetných lístkov ruže či inej kvetiny, hmota, ktorá, keď nemôže byť rafinovaná, nie je v stave, aby odrážala Božstvo. Zlo je to, čo zostáva, keď všetko dobro bolo „vylúhované“. Je teda neodvratné, že tam, kde je dobro, je tiež zlo, pretože zlo je to, čo zostáva z dobra. Zlo nemôže existovať samo o sebe, nemá nezávislú existenciu; závisí na dobre, je z neho zrodené, dobro ho stvorilo. Pokiaľ budú ľudia pripisovať zlu svoju vlastnú existenciu, nezávislú na dobre, nikdy sa im nepodarí ho transformovať a budú ním ďalej obťažovaní, pretože sami svojou nevedomosťou mu dávajú túto silu a nezávislosť.

Je to svetlo, ktoré rodí tmu. Tam kde je svetlo, je neodvratne aj tieň. Obyčajná prítomnosť predmetu vytvára tieň. Môžeme vidieť tieň, keď nie je svetlo? Nie. Poviete si: „Je možné, že tma vládne preto, že nie je žiadne svetlo.“ Ale nie je to tak. I keď je na nejakom mieste úplná tma, je to preto, že nejaký predmet svetlu bráni. Z tohto dôvodu je polovica Zeme stále ponorená v tme. Bez svetla by nemohla existovať tma, a zlo by nemohlo byť, keby nebolo dobro.

Prejavy zla sú teda nevyhnutné, ale nie sú ani večné, ani absolútne, sú závislé na silách dobra. Aby sme mohli vyriešiť problém, je treba ísť ďalej než k dobru. A ak chceme ísť ďalej než k dobru, je treba mať jasno v tom, čo dobro je. Dobro je harmonickým prejavom, do ktorého vstupuje láska, inteligencia, krása, jemnosť, atď... Ako som vám však povedal, dobro samo nie je ešte Bohom; je jeho prejavom, ale nie je to Boh. Boh sa nachádza nad dobrom a zlom, nemôžeme vedieť, čo On je.

Ak budeme myslieť na dobro, ktoré je prejavom Boha, budeme sa spojovať so Stvoriteľom vesmíru, s večným Princípom; naše vedomie sa premiestni, odíde z oblasti temnôt, kde sa nachádza utrpenie, úzkosť a strach, aby sa spojilo so Stredom, tvorivým Princípom všetkých vecí. Pretože práve On je Stvoriteľom, pozná úlohu všetkých elementov, všetkých síl, všetkých bytostí, a vie, ako všetko napraviť. My to nemôžeme vedieť; On má však všetky možnosti, a preto by sme k Nemu mali vždy znovu chodiť žiadať o pomoc, pretože je nadriadený dobru a zlu. Potom budeme schopní vyvolať mimoriadne jemné sily, ktoré budú pracovať v celom vesmíre.

Toto je pre žiaka ta najdôstojnejšia a najslávnejšia práca. A nemal by sa znepokojovať keď táto práca neprinesie okamžite hmatateľné výsledky! Väčšina ľudí pracuje len na hmotných výsledkoch, na fyzickej úrovni, a preto zažívajú toľko sklamania: pretože tieto realizácie nie sú trvalé. Keď sa rozhodneme pracovať s Bytosťou, ktorá je najnedosiahnuteľnejšia, so samotným Bohom, uskutočníte vo vedomí pravé realizácie, realizácie vnútorné, a tie prebehnú okamžite. To, čo je najvzdialenejšie, je v skutočnosti najbližšie, a to, čo sa nám zdá blízke, je v skutočnosti oveľa vzdialenejšie: ak to budeme chcieť žiť, neprežijeme to, ak to budeme chcieť, nedostaneme to. Len keď pracujeme na najvzdialenejších realitách, žijeme ich okamžite.

Áno, ak chceme mať okamžité realizácie, určite si ten najvzdialenejší cieľ. Už dnes si poviete: „Teraz som pochopil, kde sa nachádza pravda, moc, pravý život: nachádza sa v tomto jedinom strede nad dobrom a zlom.“ Budete na neho myslieť, neustále sa s ním spájať, veriť len v neho, hľadať tento cieľ a pracovať s ním... A v tejto chvíli sa tento stred dotkne dobra, ktoré sa vo vás začne prejavovať ako zlepšenie vášho vnútorného života, skôr, než sa jedného dňa prejaví tiež navonok.

Naozaj je pravda, že je jednoduchšie vytvárať zlo než dobro. Ale prečo?... Nie je to preto, že by dobro bolo slabé a zlo silné, kdeže. Dôvod je taký, že tu na Zemi, ľudstvo postupne vytvorilo také podmienky, ktoré sú ďaleko priaznivejšie pre zlo. Chcete činiť zlo? Všetci sú pripravení vám pomôcť. Ak sa však jedná a vykonanie dobra, je to iné, je to, ako keby dobro bolo paralyzované, uspané, slabé. Áno, pretože tak je tomu v nízkych oblastiach vždy, a ľudia príliš žijú v nízkych oblastiach. Ak však vystúpime z týchto oblastí, je to opačne: zlo je zatlačené, spútané. Keď žijeme na vyšších úrovniach, nie je možné vytvárať zlo, a ak chceme konať dobro, ide to samo od seba.

Môžem vám dať príklad: predstavte si, že je zima, všetko je vlhké a pokryté snehom; ak chcete zapáliť les, jednoducho to nejde, oheň sa nechytí. Avšak v lete, keď je teplo, malý kúsok skla, ktorý zachytí slnečné lúče, stačí, aby všetko vzplanulo; je to akoby celý les súhlasil so vznietením, pretože má priaznivé podmienky. Skúste vypáliť z dela, keď je prach navlhnutý. Nepôjde to... Teraz chápete, že ak je na Zemi zlo silnejšie než dobro, je to preto, že mu ľudia poskytli tie najlepšie podmienky. Jedného dňa sa však všetko zmení a nastane opačná situácia; zlo sa už nebude môcť manifestovať, nenájde už priaznivé podmienky.

Aby sme riadili, ovládali či premenili zlo, nestačí byť služobníkom dobra, pretože dobro, ako som už povedal, je obmedzené. Ak sa nepodarilo dobru premôcť zlo, je to preto, že nie je samotným Bohom, je len jednou jeho polovicou a zlo je druhou polovicou. Dobro a zlo sú bratom a sestrou, ak ich chcete tak nazvať, nie sú však otcom. Je treba ísť k otcovi, pretože on prikazuje synovi a dcére, či dvom bratom. Ísť k Otcovi znamená stať sa jeho služobníkom, a to nielen služobníkom dobra. Je treba vystúpiť ešte vyššie, aby ste slúžili Bohu, ktorý riadi dobro i zlo. Tam sa nachádza pravé útočisko. Samozrejme, hore nie je zlo a v miere, kedy dobro znamená dokonalosť, môžeme povedať, že služobník dobra je služobníkom Boha. Avšak dobro, tak ako ho intelektuálne chápeme, teda protikladne zlu, nie je len jeho polovicou.

Môžem vám dať ešte ďalšie príklady, ktoré vám pomôžu pochopiť pravdivosť toho, čo vám hovorím. Vezmite si krvný obeh. Keby existoval iba tepnový obeh, život by nebol možný, lebo je treba, aby boli odvedené všetky nečistoty, a preto zasiahne druhá polovina, žilový obeh: odvádza krv do pľúc, kde sa očisťuje , a keď je čistá, putuje do srdca, odkiaľ znovu prichádza do tepien. Zo srdca teda odchádza čistá krv, dobro; áno, ale toto dobro sa za nejakú dobu zašpiní, a tak to stále pokračuje. Rovnaký fenomén nájdeme v cestnej premávke: vpravo, vľavo... Keby sa jazdilo len jedným smerom, čo by robili autá, ktoré by sa chceli vrátiť?

V prípade existencie dvoch protichodných síl teda zlo neexistuje, pretože robia tú istú prácu. Keby však namiesto práce určenej vesmírnou Inteligenciou tieto sily do seba narážali, bojovali proti sebe a ničili sa, jednalo by sa o zlo. Je to ako oheň a voda. Koľko neuveriteľných vecí môžeme urobiť, keď postavíme vodu na oheň!... avšak s priečkou ktorá ich oddeľuje, inak oheň odparí vodu a voda uhasí oheň, čo sa stáva vo všetkých oblastiach života, ak sme nevedomí. Sily, sú teda škodlivé len pre človeka, ktorý nie je ani dostatočne poučený ani dostatočne silný, aby ich mohol používať. Avšak pre prírodu zlo neexistuje.

Dokonca môžeme istým spôsobom povedať, že zlo je súčasťou dobra. Vezmime si prípad stravy. Keď jeme, prijímame prvky, ktoré sú užitočné a nevyhnutné pre naše zdravie, a odstraňujeme tie, ktoré organizmus nemôže stráviť a ktoré by ho otrávili, keby ich nemohol vylúčiť. Zlo sa teda nachádza v dobre, sú spolu spojené a úlohou organizmu je, aby robil výber a vylučoval toto zlo. Vezmite si ďalšie príklady. Stretnete sa s tou najpôvabnejšou, najviac okúzľujúcou dievčinou a oženíte sa s ňou: toto je veľké dobro. Vy však nie ste jediný, kto obdivuje túto bytosť, zaujímajú sa o ňu aj iní a tu prepuknú problémy: podozrievanie, žiarlivosť, hádky,... pokiaľ to tu skončí! Predstavte si teraz, že zdedíte veľký majetok: ste bohatý, to je báječné! Áno, ale i tu nastanú starosti: budete neustále žiadaní, vystavení nebezpečenstvu, že budete každú chvíľu okradnutí, kľud vás opustí... A tak ďalej, to isté platí pre všetky oblasti života. Len múdrosť e schopná používať dobro a zlo, a najmä dohliadať, aby sa dobro nepremenilo na zlo.

Ako som vám už povedal na začiatku, dobro a zlo sú zapriahnuté ku tomu istému kolesu; keby existovalo len dobro, nemohlo by ním otáčať. Som možno jediný, kto sa opováži povedať, že dobro by nebolo schopné robiť všetku túto prácu, keby mu zlo nepomáhalo. Poviete, že zlo je predsa len opačnou silou... A práve to je treba – aby bolo opačné! Keď chceme zavrieť či otvoriť fľašu, používate obidve svoje ruky a tie pracujú v opačných smeroch: jedna tlačí jedným smerom a druhá opačným a vďaka tomuto protikladu sa vám podarí zaskrutkovať či vybrať zátku. Teraz chápete, ako pracujú opačné sily vo vopred určenom cieli... Je to proces, ktorý sa každý deň odvíja pred vašimi očami, avšak vy ho nevidíte.

Na záver vám odporúčam, aby ste sa každý deň spojili s Pánom, so Stredom, s týmto bodom, ktorý všetko vstrebáva. A On, ktorý je neúnavný, nikdy neodpočíva, je večný, nezničiteľný, ktorý je nad všetkým, zhromaždí sily dobra a tieto sily všetko báječne očistia a zorganizujú.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3                    Nad pojmami dobra a zla

 

Môžeme povedať, že existujú dve školy: škola dobra a škola zla. V škole dobra sa odporúča odmietať všetko, čo je zlé, s nádejou, že keď takto budeme jednať, budeme zachránení. V škole zla bojujeme proti dobru a predstavujeme si, že sa nám ho podarí zničiť. V skutočnosti existuje ďaleko vyššia škola, vysoko nad školou dobra a zla, ktorá dokáže používať obidva sily: využíva i zlo, avšak v homeopatických dávkach a k nádherným počinom; neodmieta nič, ale učí, že ak existuje zlo, je to preto, že Boh umožňuje jeho existenciu, inak by už dávno zmizlo.

        A naozaj: ak existuje zlo, je to preto, že Boh súhlasí s jeho existenciou, inak by bolo treba uznať, že sa mu nedarí premôcť silnejšieho nepriateľa, než je On, a nie je teda všemocným Pánom, ktorý riadi celý vesmír. Pokiaľ mu vo Stvorení niečo čelí, kto to teda stvoril? Iný Boh, silnejší, než je On sám?... Mimochodom, práve tomu ľudia často verili. Hovorili si: „Ale čo je to za Boha, ktorý nie je všetkého schopný? Prečo nevie všetko, nedokáže robiť ani proroctvá ani zázraky, zatiaľ čo ten Druhý toho schopný je... Choďme teda za ním!“ Istým spôsobom uvažujú títo ľudia správne. Prečo slúžiť neschopnému, bezmocnému Bohu, keď všetky znalosti a dary prichádzajú od jeho protivníka, Diabla? A toto hovorila cirkev! Niekto robil zázraky... – bol to diabol! Niektorí veriaci nikdy nepripustili, že by Boh mohol konať tieto zázraky: v ich predstave toho Boh nebol schopný. Nemôžeme sa diviť, že ľudia podpísali zmluvu so Satanom; predsa to bolo logické! Tu vidíme, k čomu smerujeme, keď elita stratí kľúče k pravému poznaniu...

        Poviete: „Áno, ak je však Boh skutočne všemocný, prečo nás nepríde vyslobodiť z nášho utrpenia a nešťastia?“ nemôže nám prísť pomôcť, pretože sme medzi Neho a seba umiestnili toľko bariér, toľko nepravdivých a svojvoľných myšlienok. V mysli ľudí panuje názor, že Boh je tak vzdialený a nedosiahnuteľný, že ich nepočuje, zatiaľ čo Diabol je blízko, počuje ich a môže ich vypočuť. Skúste si urobiť prieskum a uvidíte, či ľudia naozaj takto rozmýšľajú: „Tento Boh, ktorého už tak dlho prosíme, je nedosiahnuteľný... hluchý... spi... Zatiaľ čo Diabol je prebudený a príde ihneď.“ Je to pravda, ľudia však nevedia, že to oni sami vytvorili túto vzdialenosť, prehĺbili medzi sebou a Bohom túto priepasť. V skutočnosti nám nie je žiadna iná bytosť tak blízka, žiadna nás nemiluje tak ako Boh a nikto nám nechce pomôcť tak ako On. My sa však musíme zbaviť všetkého, čo bráni tejto láske, aby prišla až k nám.

        Spomínate si, ako som vám raz hovoril, že Slnko uvádza planéty do pohybu, vytvára vegetáciu a podnecuje epidémie, vojny a iné udalosti púhou zmenou prúdov, ktoré vysiela, a je pritom bezmocné pred oknom so zatiahnutými záclonami... Pokiaľ ste zatiahli svoje záclony, môžete naliehavo prosiť tak dlho, ako chcete: „Vstup, moje drahé slnko, príď ku mne, osvetli ma, si také krásne!“, a slnko odpovie: „Nemôžem.. Nemôžem... Musíš roztiahnuť záclony.“ A teraz očakávate, že Boh sám rozhrnie naše záclony! Vôbec. I keď riskujem, že to bude znieť ako svätokrádež, poviem vám: „Boh môže všetko, je však bezmocný pred vašimi zatiahnutými záclonami. Je na vás, aby ste ich roztiahli.“

        V každom prípade si nepredstavujte, že ak ponechá Boh zlu manifestáciu vo svete, znamená to, že ho nemôže premôcť a navyše potrebuje ľudí, aby mu  pomohli, ako tomu verí mnoho kresťanov. Uvedomujete si, aká by to bola pomoc! Možno budete prekvapení, ale poviem vám, že zlo je nevyhnutné a dokonca nutné pre prácu prírody, pretože príroda ho vie používať. Je to ako v laboratóriách, kde potrebujete jedy pre výrobu silných liekov. Zlo je jed, ktorý môže zabiť slabých a nevedomých, ale pre silných a inteligentných jedincov je univerzálnym liekom, lieči ich. Toto je filozofia tretej školy: používať zlo.

        Všade sú informácie, aby sa ľudia poučili a boli privedení k uvažovaniu. Prečo teda nevedia ťažkosti a skúšky využívať? Od teraz by mal žiak na tomto probléme pracovať. Predstavte si, že chcete pomôcť nepriateľa a netušíte, že v skutočnosti je vaším priateľom, ktorý sa pred vami nevedel vyjadriť. Zabijeme ho, tak ako sa to niekedy stáva. Najsamprv však musíte študovať toho „nepriateľa“, ktorý vás ruší: možno objavíte, že nie je až tak škodlivý a nepriateľský, a môže sa stať dokonca vašim priateľom.

        Zlo pociťujeme ako nepriateľské sily. V skutočnosti k nám však neprechovávajú žiadne nepriateľstvo; je to preto, že všetko, čo nám nevyhovuje, sa nám zdá byť nepriateľské. Ako nepovažovať elementy, ktoré nás paralyzujú či otravujú, za škodlivé? Všetko čo s nami nevibruje v harmónii, čo nám bráni v ceste, čo zatemňuje či mätie naše vedomie, vyzerá ako náš nepriateľ, to je normálne. Je to však konečná situácia? Vôbec nie. Ak sa vám podarí zlo premeniť, stane sa pre vás tento element priaznivou silou. Mám vám dať príklady?

        Oheň, blesk, vodu a vietor považoval človek spočiatku za nepriateľov, s ktorými bojoval a v boji zomieral. V deň, keď človek začal všetky tieto sily krotiť, pochopil, že boli jeho nepriateľmi len preto, že ich nevedel premôcť a využívať ich. Prečo teda nepochopiť, že v živote môžeme robiť to isté s využitím iných síl? V skutočnosti predstavuje zlo veľmi mocné sily, s ktorými nemáme dobré vzťahy, pretože nevieme, ako ich usmerniť. Isteže všetko, čo nevieme usmerňovať, nám môže len uškodiť. Elektrina predstavuje jeden z najlepších príkladov toho, čo človek môže urobiť, aby usmernil energiu, ktorá ho v prírodnom stave sústavne ničila. Pozrite sa na všetky siete drôtov, transformátory, stroje, tlačidlá... Podarilo sa nám tak dobre ovládnuť elektrinu, že aj dieťa ju môže spokojne používať.

        Je to jednoduché, je to jasné. Keď študujeme sily, ktoré máme vo zvyku považovať za zlé, povšimneme si, že zlé nie sú, pretože v prírode zlo neexistuje.

Pozrite sa, Zem je inteligentnejšia než ľudia: hádžeme na ňu všetky nečistoty, odpadky, a ona ich berie ako vzácnu hmotu, ktorú pretvára na rastliny, kvety, a ovocie. A uhlie: ako sa stalo uhlím?... A ropa?... A drahé kamene?... Pokiaľ Zem a istí Zasvetenci vlastnia túto múdrosť, pokiaľ Boh vlastní túto múdrosť, pretože nechce zničiť zlo, prečo by sme ju nemohli vlastniť aj my? Po milióny rokov ľudia prosia: „Pane Bože, nič zlo!“ Boh sa však škrabe za hlavu, usmieva sa a hovorí: „Chudáci! Keď pochopia, že zlo je nevyhnutné, prestanú ma prosiť.“ Koľko do tej doby bude vyrieknutých modlitieb! Iste, musíme sa modliť, počúvajte však, čo musíme žiadať: „Pane Bože, nauč ma, ako si stvoril svet, ako si predstavuješ veci... Poskytni mi toto chápanie, túto múdrosť, túto inteligenciu, aby som sa mohol ako Ty nachádzať nad zlom, aby sa ma nedotýkalo a bol som schopný ho využívať pre realizáciu veľkých vecí.“ Koľko príkladov nám ukazuje, že to, čo je zlom pre jedného človeka, nemusí byť nutne zlom pre ostatných! Niektoré zvieratá neuveriteľne odolávajú ohňu, iné mrazu, jedu či nedostatku potravy. Niektoré zvieratá nezomrú, ak ich rozrežeme na polovicu... Názory, ktoré si ľudia vytvorili vo veci zla, nie sú univerzálne platné. Práve preto by som chcel, aby ste pochopili: sú to naše názory, naše predstavy, ale existujú iné bytosti, ktoré sa ku zlu vyjadrujú odlišne, pretože došli na taký stupeň vývoja, kedy zlo vedia používať.

Môžem vám dať ešte niekoľko príkladov! Ak si nalejete vodu do žalúdka, je to dobré, pokiaľ ju nalejeme do pľúc, je to zlé. Ak sa nadýchnete do pľúc – to je v poriadku, avšak do žalúdka už to tak dobré nebude. Je treba vyvodiť záver: ak je niečo dobrom na jednom mieste, stáva sa zlom na mieste inom.

Človeku s chorými očami nerobí dobré svetlo; svetlo teda môže byť podľa ľudí rovnako dobré ako aj zlé. To taktiež dokazuje, že ľudia nemôžu vedieť, čo je zlo, pokiaľ to súdia podľa svojich slabostí a svojich nedokonalosti. Keď sa priblížia k dokonalosti, zmenia svoj názor. Z tohto dôvodu je názor obyčajných ľudí na zlo taký odlišný od názoru Zasvetencov a mudrcov; na tomto desivom aspekte, ktorý naháňa strach slabým, vedia Zasvetenci nájsť priaznivú silu, dokonca priateľa.

Vidieť zlo ako nepriateľa je tým najlepším spôsobom, ako sa oslabiť. Keď sa stretnete s nevýhodou, naučte sa ju brať ako základ, operný bod, ktorý vám poskytne pevnosť a vytrvalosť pre vašu prácu. Keď ste išli na výlet do hôr, všimli ste si, že rôzne nerovnosti a kamene vám umožnili výstup? Ak si prajete, aby váš život bol hladký, bez hrbolcov, ako sa chcete dostať až na vrchol?  A obzvlášť dôležité sú hrbolce pre zostup; inak vás čaká pád! Našťastie hrbolce existujú a vďaka ním sme ešte živí. Neprajte si, aby bol váš život hladký, bez utrpenia, bez nepríjemnosti, bez smútku, bez nepriateľov, pretože by ste sa nemali za čo zachytiť, aby ste stúpali ďalej. Ak získate všetko, čo žiadate, máte ľahký spokojný život s potešeniami, peniazmi, avšak vnútri vám nič nezostane. Našťastie vás Nebesá neposlúchajú! Všetci si prajú žiť ľahko a v bohatstve a v skutočnosti nevedia, že túžia po svojom nešťastí.

Viem, že je ťažké prijať to , čo vám hovorím. Každý deň vám predstavujem nový aspekt tejto filozofie a niekedy ste trochu nešťastní, pretože tieto myšlienky sa nezhodujú s vašimi predstavami. Zbavte sa svojich predstav, skúste sa zamyslieť nad tými mojimi a uvidíte výsledky! Vy si však trváte na svojom: „Chcem moc, peniaze, slávu, a aby bol zo mňa celý svet udivený...“ Môj Bože, aké sú ľudské túžby! Jeden chce obchod s cukrovinkami, druhý kabaret alebo kadernícky salón... A všetky dievčatá a ženy, ktoré sa chcú stať filmovými herečkami či nejakou Miss, si prajú prechádzať sa po ulici s malým psíkom, aby sa občas pri nich zastavil nejaký muž a bol z ich psíka vo vytržení: „Ach, ten je krásny!“ Ach, ten je dobrý! V skutočnosti však chce tento muž hovoriť s paničkou... a očakáva, že sa stane aj jeho paňou! Keby sme mohli vstúpiť do srdci mužov a žien, čo by sme tu videli! Buď by sme sa smiali... alebo plakali!

 

Pretože zlo predstavuje veľmi výbušné sily a materiály, ktoré sa nám nepodarilo ešte ovládnuť, je treba povedať, že vždy existuje možnosť dosiahnuť vyšší stupeň, na ktorom toho môžeme dosiahnuť. Pokiaľ vás nejaká vec prevyšuje, môže sa stať našim zlom. Musíme sa preto zdokonaľovať, aby sme dosiahli tohto vyššieho stupňa, kedy sa budeme nachádzať nad zlom a budeme ho môcť premeniť na dobro. Vezmime si malé deti: ak im dáme rovnakú stravu či dokonca nápoje ako dospelým, môžu zomrieť; keď však vyrastú, dodávajú im tie isté pokrmy silu a nemôžu im ublížiť. Vidíme, sú to maličkosti každodenného života, ktoré má každý možnosť vnímať, avšak nevyvodili sme z nich správne závery. Je treba sa naučiť pozorovať udalosti života.

Pokiaľ ľudia nemajú o dobre a zle správne predstavy, je to preto, že obišli skutočný problém a ignorujú, že to, čo je pre niekoho zlé, môže byť pre iného dobré. Ak vie žiak, ako sa posilňovať a ísť ďalej v chápaní vecí, tak zlo, ktoré otrávi či zničí iné, ho učiní krajším, šľachetnejším a zdravším. Človek by sa mal posilňovať, aby odolával zlu, nemal by však proti nemu bojovať. Čo robíme proti dažďu, búrke? Vyjdeme z domu a kričíme na sily prírody, aby sa utíšili? Áno, snáď je tomu tak v nejakých rozprávkach, avšak v bežnom živote sa staráme o svoj dom, skontrolujeme izoláciu, zakúrime si v piecke a to stačí. Vieme čo robiť na fyzickej úrovni, ale vo vnútornom živote jednáme ako nevedomí: chceme zlo zničiť. Prečo sa nestarať miesto boja proti zlu radšej o posilňovanie seba samého pre lepšie pochopenie a jednanie?

Samozrejme, ak sme vážne chorí, nie je ľahké sa posilňovať, aby sme nemoc prekonali. Pretože sme počas mnohých rokov a dokonca počas viacerých inkarnácií robili všetko preto, aby sme onemocneli, je treba teraz pracovať ešte dlho na obnovení svojho zdravia. To neprotirečí tomu, čo som vám práve povedal. Pokiaľ sme robili všetko, aby sme boli slabí, temní a nevedomí, je isté že sme sa takými stali. Nemôžeme poprieť, že zlo existuje. Keď však najprv pochopíme, že sme ho my sami živili, a následne na neho zmeníme názor, môžeme ho oslabiť, rozložiť či ho využiť.

Nikdy som nepovedal, že väčšina ľudí nežije v ťažkých či dokonca v úbohých situáciách. Aby sme nevideli túto smutnú, biednu, žalostnú realitu, je treba byť slepý. I napriek tomu však dávam dôraz na to, aby ste boli spokojní. Často cítim, že sa vo vás niečo búri a myslite si: „Čože Majster nevidí, v akých ťažkých podmienkach žijeme?“ Ale áno, vidím, dokonca vidím všade len to. Ale vidím tiež iné veci: vidím dobré podmienky, ktoré sa pred vami nachádzajú, vy ich však nevidíte, pretože vás problémy tak zatemnili, že vidíte len ich. A najmä vidím, že vo svojom vnútri máte dobré podmienky, poklady, neuveriteľné bohatstvo, vy však vidíte len vonkajšiu situáciu. Keď ma pochopíte, budete sa cítiť silnejší a poviete si: „Ach potrebujeme niekoho, kto vidí aj dobrú stránku a kto nám dodá odvahy.“ Áno, vidíte len svoje slabosti; chudobu, ženu, ktorá vás opustila, deti, ktoré nechcú poslúchať... existuje však toľko iných vecí, ktoré by ste mali vidieť!

Keď ma počúvate, odrazu sa cítite povzbudení, za hodinu však zabudnete na svoju odvahu a inšpiráciu. Prvý malý problém, z ktorým sa stretnete, pohľad, nepríjemné slovo vás celkom položí na lopatky. Koľkokrát som to už zaznamenal: pri najmenšej ráne sa zrútite.

 

Zapamätajte si túto myšlienku – to, čo je pre niekoho zlom, môže byť dobré pre ostatných – veľmi vám pomôže. Ak pochopíte, že zlo nie je absolútne, že je dokonca veľmi relatívne, bude pre vás ľahšie ho znášať a pomaly zistíte, že to, čo vás predtým trápilo, sa vás teraz vôbec nedotkne. Budete si dokonca myslieť: „Sláva, Nebo ma oslobodzuje!“ Koľko Zasvetencov si uvedomilo, že všetky straty, ktoré podstúpili, všetky skúšky, ktoré prekonali, boli v skutočnosti len pre ich oslobodenie. Prijmite teda i vy ich filozofiu, inak budete nešťastní zakaždým, keď by ste naopak mali ospevovať Hospodina či spievať radostné spevy.

Svetlom pochopenia môže byť od zajtrajšieho dňa zlo premenené na dobro, ak mu však zatiaľ nerozumieme a nevyužívame ho, zostáva zlom. Moji drahí bratia a sestry, čaká vás dobrá budúcnosť a s týmito pravdami sa vám otvárajú fantastické možnosti. Pokiaľ ste tomu skutočne porozumeli, nič vás nemôže zastaviť. Pretože sa ľuďom podarilo na fyzickej úrovni využívať sily prírody – vietor, vodopády, prílivy – musí sa im to podariť tiež v psychickej oblasti, čo je otázkou zvyku. Je treba pochopiť to podstatné: nesmieme bojovať.

Okultisti, ktorí chceli zaútočiť na zlo a skutočne zlu vyhlásili vojnu, zomreli. Nepoznali tieto pravdy, vydali sa sami v nebezpečenstve proti zlu a bolo neodvratné, aby ich zničilo. Nehovorím, že by Zasvetenec nemal bojovať proti zlu, najprv sa však musí dlho pripravovať, očistiť sa, aby sa v ňom mohol usadiť Pán a prejavovať sa skrze neho v celej svojej moci. Len sám Boh môže zničiť zlo. My pre to nemáme ani potrebnú veľkosť a rozsah, ani moc, ani metódy. Prečítajte si Apokalypsu: je tu napísané, že Archanjel Michaël spúta Draka, symbol zla, a uväzní ho na tisíc rokov. Je treba sa zamyslieť: keď ani samotný Archanjel Michaël, ktorý má všetku moc, nezničí zlo, len ho spúta, ako sa to podarí nám, chudákom nešťastným?

Mnohí z vás sú iste udivení týmto novým spôsobom pohľadu na zlo. V skutočnosti to, čo vám hovorím, je záverom porovnania, ktoré môžeme konať každý deň. Ľudia len nemajú vo zvyku zastaviť sa pri najmenších udalostiach každodenného života, aby pochopili a vysvetlili si ich reč. Veď v každodennom živote a v prírode sa nachádzajú a riešia najdôležitejšie filozofické problémy, dokonca jasnejšie a jednoduchšie než v abstraktných filozofických knihách.

Zlo je ako neorganizovaná sila, ktorá trápi človeka, pretože nemá možnosť ju ovládať a používať. Pokiaľ si však žiak uvedomí, že to čo považujeme za zlo, mu môže poslúžiť k jeho duchovnému vývoju, stáva sa pomaly pánom všetkých situácii. Keďže sa nám nikdy nepodarí premôcť zlo, je odteraz treba nahradiť slová „premôcť, zabiť, vyhubiť, vyplieniť“, ktoré sú prejavom pomýlených názorov, inými slovami ako „krotiť, zvládnuť, usmerniť, sublimovať, použiť“, ktoré vyjadrujú pokročilejšie, duchovnejší stupeň uvažovania. A v tomto okamžiku sa čierna farba uhlia premení na svetlú červenú. Nech sa jedná o sexuálnu silu, hnev, žiarlivosť, závisť, nepriateľstvo, nemoc či o akékoľvek pokušenie, ak prijmeme túto novú filozofiu, vždy budeme mať tie najlepšie podmienky k práci, posilneniu a k úplnému vyriešeniu svojich problémov.

Radím vám teda toto: keď ste v pokušení brať nejakú udalosť ako zlo, pýtajte sa: „Je to naozaj zlo? Nie je to skôr skryté dobro?“ pokiaľ si nepoložíte túto otázku, budete bojovať alebo sa búriť a nebudete mať prospech zo zla, ktoré bolo v skutočnosti dobrom, len ste to nevedeli zbadať. Zriedka ľudia dokážu vidieť, čo je pre nich dobré či zlé. Koľko vecí majú vo zvyku považovať za dobré, avšak v skutočnosti to naozajstné nebezpečenstvá! Koľko úspechov a zdarov priviedlo niektorých ľudí ku katastrofe! A naopak, koľko prekážok a neúspechov sa stalo pre tých, ktorí ich vedia použiť, skutočnými príčinami ich skvelej budúcnosti. Je však treba mnohé zažiť, mnoho študovať a prejsť mnohými skúškami, aby sme pochopili, ako je toto pravdivé.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4                    Podobenstvo o burine medzi pšenicou

 

„Ježiš im predložil iné podobenstvo: S kráľovstvom nebeským je to tak, ako keď jeden človek zasial dobré semeno na svojom poli. Keď však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, zasial burinu do pšenice a odišiel. Keď vyrástlo steblo a nasadilo na klas, tu sa ukázala i burina. Prišli sluhovia tohto hospodára a povedali mu: Pane, prečo si nezasial na svojom poli dobré semeno? On im odpovedal: To urobil nepriateľ. Sluhovia mu povedia: Máme ísť a burinu vytrhať? On však odpovie: Nie, pretože pri trhaní buriny by ste vytrhli z koreňov i pšenicu. Nechajte, nech spolu rastú oboje až žatvy; a v čas žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv burinu a zviažte ju do otiepok na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.“

Mat. XIII:24-30

 

Ježiš niekoľko krát použil metaforu poľa, rozsievača, zrna, atď... a sám o tom podal vysvetlenie. K tomu sa už nebudem vracať. Chcem sa zaoberať odpoveďou, ktorú dal hospodár svojím sluhom v tomto podobenstve, keď sa ho pýtali, či majú burinu vytrhať. Odpovedal: Nie, pretože pri trhaní buriny by ste vytrhli z koreňov i pšenicu. Nechajte, nech spolu rastú oboje až žatvy...“

Ak pochopíte toto podobenstvo o burine medzi pšenicou, pochopíte jeden z najdôležitejších zákonov života: ako sa vyvíjať napriek na pohľad nepriaznivým podmienkam, ktoré osud umiestnil na našu cestu, ako sa prispôsobiť rozhodnutiu, ktoré dal hospodár: „Nechajte, nech spolu rastú oboje až žatvy.“ Táto otázka je veľmi dôležitá ako z pedagogického, tak zo sociálneho pohľadu. Ľudia sa vždy hnevajú na zlých ľudí a ich reč je naplnená takými výrazmi ako: „Zabime ich, vyhubme ich!“ Od počiatku sveta sa nám ešte nepodarilo odstrániť všetky zlé bytosti. A čo na to hovoria pedagógovia, veriaci, moralisti? „Vyhubme hriechy! Vyplieňme zlé zvyky!“ To je veľmi dobrý zámer, ale ako ho zrealizovať? Prichádzajú so zbraňami, aby zničili zlo, ale to mu v jeho existencii nezabráni. A niekedy sa dokonca môže stať, že tí, ktorým sa podarilo prekonať určité chyby, sa stanú korisťou ešte väčších nerestí.

Aby ľudia zničili zlo, počínajú si ako ten, kto sa pokúša zabiť všetkých komárov a zabudne vysušiť bažinu, ktorá umožňuje ich rýchle rozmnožovanie. Aby sme zničili zlo, nestačí sa zbaviť zlých, pretože zlí sú splodení istými okolnosťami. Je treba vysušiť bažinu, teda zmeniť podmienky, a komáre potom zmiznú samé. Poviete mi, že toto všetko viete. O tom nepochybujem. Ale neviete, že i niekde vo vás existuje bažina, ktorá vytvára zlo a zlé bytosti. Trávite svoj čas zabíjaním komárov, avšak nerobíte nič pre vysušenie svojej vnútornej bažiny!... To sú pravdy, ktoré však neradi počujete.

Povedať, že pole s obilím predstavuje svet, a burina a pšenica zlých a dobrých ľudí, ktorí budú raz oddelení, je presná, avšak nedostatočná interpretácia. Pole obilia predstavuje nielen svet, ale tiež každú ľudskú bytosť, ktorá v sebe nosí pšenicu i burinu, čo znamená svoju dobrú i zlú prirodzenosť.

Isteže sa môžeme pýtať, ako je možné, že ak bol človek stvorený na obraz Boží a dostal od svojho Stvoriteľa toľko kvalít, prejavuje toľko podivných sklonov, túžbu klamať, kradnúť, zabíjať, podvádzať. Ako je možné, že Boh bol Stvoriteľom takej zlej a zločinnej bytosti?... Podobenstvo odpovedá i na túto otázku. Hovorí, že keď sme spali, prišiel nepriateľ a zasial v nás semená inej prirodzenosti, než tej, ktorú sme dostali od Boha, a oboje semená v nás rastú spoločne. Slová: „keď však ľudia spali“ všetko vysvetľujú. K tomu dochádza aj u tých najvyvinutejších bytostí. Ak vedomie zaspí, rozum sa zahmlí; „nepriateľ“ (ktorý tu symbolizuje veľké spoločenstvo veľmi nízkych bytostí, ktorých ciele odporujú rádu vývoja) zasieva svoje myšlienky, svoje pocity a voje zvrhlé túžby do ľudskej duše. Z tohto dôvodu musia byť žiaci Zasvecovacej školy vždy veľmi pozorní, veľmi prebudení... i počas spánku: telo môže zaspať, nie však duša.

Od počiatku existencie svetla sa stala „burina“ predmetom skúmania. V nemocniciach, školách a na súdoch sa snažíme analyzovať elementy buriny, ale je nemožné odhaliť, čo je zlo vo všetkých jeho manifestáciách, pretože dobro so zlom je tak úzko prepletené, že ak by sme chceli jedno oddeliť, mohli by sme zároveň odstrániť i to druhé. Treba ich oddeliť tak, ako to radi Hermes Trismegistos: „Oddelíš jemné od hrubého s veľkou zručnosťou“. Áno, ale pre to človek ešte nemá ani znalosti ani dostatočne schopnosti. Pre neho je najlepším riešením, aby nechal dobro a zlo žiť spoločne a využíval činnosti a mimoriadne mocné sily, ktoré sú obsiahnuté v čiastočkách zla. To znamená, aby využil celkom nepatrné dávky zla pre posilnenie a vzpruženie síl dobra. Rovnako ako pri štepení stromov. Čo robí záhradník? Ku kmeňu divej hrušky s nejedlými plodmi naštepí konárik šľachtenej hrušky, ktorá bude prospievať z úžasnej sily divého stromu. Rovnakým spôsobom môžeme naštepiť na strom zla konár stromu dobra. Pretože sa silám zla darí mať prospech z dobra, čerpajú z neho silu, premieňajú ju a používajú pre svoje diabolské zámery, rovnako tak má dobro všetky práva čerpať zo síl zla, premieňať ich a využívať.

Napríklad: máme v tele orgány, ktorých funkcie sa nám nezdajú byť ani duchovné, ani estetické, ani čisté, ale napriek tomu sú mimoriadne dôležité a nesmieme ich odstrániť. V prírode je každá vec spojená s inou vecou: každá bunka, každý orgán je v spojení s inými bunkami, s inými orgánmi, rovnako ako sú korene stromu spojené s konármi, listami, kvetmi a plodmi. A ak človek pretrhne tieto korene, presnejšie povedané, ak odstráni orgány, ktoré sú základom jeho existencie, vyplynú z toho nedozerne následky. Je pravda, že tieto orgány niekedy vyvolávajú tragické udalosti, človek ich však musí nechať žiť a naučiť sa z nich čerpať sily a premieňať ich.

Keď čítame životopisy najvýznamnejších mužov a žien, sme často udivení, že v sebe nosili abnormálne, perverzné či dokonca kriminálne sklony. Ak nepoznáme štruktúru ľudskej bytosti, nechápeme, ako je to možné; v skutočnosti je to veľmi jednoduché: kôli svojim nízkym sklonom, s ktorými stále bojovali, začali títo ľudia, nech vedome či nevedome, štepiť sami seba. Čím boli ich vášne (ich korene) hroznejšie a vznetlivejšie, tým chutnejšie z nich vzišlo ovocie, úžasné diela. Zatiaľ čo mnohí iní, ktorí nemali žiadne chyby, nedali ľudstvu nič a žili veľmi nevýznamným a biednym životom.

Nechcem tým povedať, že je treba tolerovať, ospravedlňovať, či pestovať zlo vo svete, vôbec, prichádza však chvíľa, aby ľudstvo pochopilo túto jemnú filozofiu, ktorá nás učí využívať sily zla pre oslavovanie dobra. Čím viac sa kmeň a konáre zdvíhajú do výšky, tým hlbšie sú ich korene vrastené do zeme. Ten, kto toto nechápe, je zastrašený, keď zistí obsah zla. Nesmieme z toho mať strach: v prírode je všetko stvorené podľa neobyčajne múdrych zákonov. Pokiaľ nemáme korene dostatočne hlboko, nebudeme môcť čerpať život zo zeme a čeliť búrkam.

A teraz sa zamyslíme, aký prístup máme mať k bytostiam, ktoré predstavujú v spoločnosti burinu? Na zemi sú hory i rovinatá krajina, a medzi nimi prebiehajú prúdy, ktoré vyvolávajú určité životné manifestácie. Keby bol povrch zeme úplne rovný, život by tu neexistoval. Ježiš, ktorý dobre poznal tento zákon, neváhal a chodil medzi chudobných, hriešnikov i zločincov. Zatiaľ čo farizeji a saducejovia, ktorí zákony prírody nepoznali, Ježišom opovrhovali a obviňovali ho, že navštevuje nevedomých a hriešnych ľudí. Ich pýcha ich držala ďaleko od chudobných a vydedených, zatiaľ čo Ježiš žil rád so slabými, nemocnými, upadnutými, aby s nimi robil výmeny. Dával im svoje svetlo, svoju lásku, svoju čistotu, a zároveň z nich čerpal hrubé, nečisté materiály zrovnateľné s tými, ktoré absorbujú korene v zemi a s ktorých pomocou môže dať strom kvety a ovocie. Zlí poskytujú energiu, ktorú dobrí absorbujú, premieňajú a rozdávajú spracovanú vo forme dobra, láskavosti, múdrosti. Táto výmena je nevyhnutná. Ježiš bral na seba ľudské hriechy, čo znamená , že z nich čerpal hrubé energie, ktoré premieňal v  listoch svojej bytosti a rozdával ich vo forme svetla a lásky.

Ten, kto odmieta kontakt s nevedomými, zlými ľuďmi a chce sa stýkať len s významnými, učenými a cnostnými ľuďmi, sa nemôže vyvíjať, nie je dobrým alchymistom a je ochudobnený o určité kvality a cnosti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho vývoj. Preto napriek svojím vedomostiam, boli farizeji nevedomí, pretože sa držali v ústraní od ostatných, čo im nebránilo, aby boli často hriešnejší a viac zlí než ostatní ľudia. Naopak Ježiš chcel zostúpiť tak nízko, ako to len šlo, chodil vedome medzi ľudí a pracoval na jeho vzdelávaní a očisťovaní, aby ho pozdvihol až k Bohu. Zloba a pýcha farizejov široko otvorila dvere ich duše nečistotám a slabostiam, zatiaľ čo odvaha, presvedčenie a láska Ježišova očisťovala atmosféru všade, kade prechádzal.

Toto vám nehovorím preto, aby ste navštevovali samopašníkov a zločincov! Než sa k nim priblížite, je nevyhnutné začať hlboko študovať otázku buriny a pšenice, čo znamená, vedieť riadiť túto premenu zla na dobro, o čom som práve hovoril. Niekedy vidíme, že cnostné a šarmantné ženy sa vydali za opilcov a zhýralcov v domnení, že ich zachránia, ale pretože dobrý úmysel nestačí, aby sme odtrhli bytosť od hriechu, tak, miesto aby zachránili manžela, upadnú tieto ženy do hrubosti a hanby. Aby sme premenili zlo, je treba mať isté vedomosti. Zasvetenci nám môžu pomôcť, pretože na seba berú naše hriechy, naše chyby, naše slabosti a výmenou nám dávajú svoje svetlo, svoj mier, svoju lásku. Len veľkí Zasvetenci vedia, ako riadiť premenu zla na dobro; oni jediní vedia, čo obsahuje burina, a sú schopní z nej čerpať úžitok.

Pozrite sa na túto schému:

Najprv vidíte, že predstavuje rôzne kategórie ľudských bytostí, ktoré korešpondujú s rôznymi plánmi: fyzickým, astrálnym, mentálnym, kauzálnym, budhickým, atmickým.

Študujme teraz vzťahy medzi bytosťami a rôznymi časťami stromu. Hrubí ľudia sa nachádzajú v koreňoch života, pracujú, povedal by som, pod zemou. Obyčajní ľudia pracujú v kmeni, nechávajú skrz seba prechádzať prvotnú hmotu, ktorú iní budú premieňať. Talentovaní ľudia predstavujú vetvy a posielajú túto hmotu listom, a potom, čo je tu spracovaná, posielajú ju ďalej ku koreňom; berú aby dávali, starajú sa o výmeny. Géniovia sú púčiky, z ktorých vyrastajú listy; tu začína veľká práca: spracovanie surovej miazgy s pomocou slnečných lúčov. Svätci sú kvetmi vesmírneho stromu: svojimi farbami, svojou krásou, svojimi vôňami, priťahujú motýle, hmyz, vtákov, ľudí. Ich predurčením je vytvoriť ovocie; vďaka nim sa život stáva čistý a krásny. Veľkí Majstri sú plodmi vesmírneho stromu, nebeskou potravou, „chlebom pochádzajúcim z neba“; majú sladkosť všetkých štiav.

Ľudská bytosť predstavuje strom s koreňmi, kmeňom, konármi, listami, kvetmi, a s ovocím. Všetci ľudia majú korene, kmeň, a konáre, ale len veľmi málo z nich navštívi jar; väčšina ľudí predstavuje stromy bez ovocia, bez kvetov a dokonca bez listov, stromy zimy, smutné, čierne a bez ozdôb. Samozrejme, v každej bytosti sa môžu nachádzať kvety; kôli tomu musia pracovať, mať veľké vedomosti a obetovať mnoho času, aby tieto kvety mohli rozkvitnúť, uvoľniť svoju vôňu a vytvoriť ovocie. Toto ovocie je výtvorom rôznych cností.

Listy, kvety, ovocie, to je láska, múdrosť a pravda. S veľkou múdrosťou premieňajú listy surovú miazgu na spracovanú miazgu, rovnako ako alchymisti premieňali kovy na zlato vďaka kameňu mudrcov. Kvety sú spojené s láskou: ich farby, ich vône, čistá hmota ich okvetných lístkov priťahuje bytosti. V nich sa nachádza nektár, ktorý saje hmyz. Ovocie predstavuje pravdu, ktorá je výsledkom jednoty, múdrosti a lásky.

V určitých ročných obdobiach, listy, kvety a ovocie spadnú zo stromu, a zostanú len vetvy, kmeň a korene, ktoré sú vždy prítomné. Rovnako tak hrubí, obyčajní a talentovaní ľudia sú stále na svete, zatiaľ čo géniovia, svätci a veľkí Majstri sú ďaleko vzácnejší. V zime zostáva z listov, kvetov a letného ovocia len spomienka na ich farby, chute a na ich vône; všetka krása ostáva vrytá v pamäti. Rovnako je tomu s géniami, svätcami a veľkými Majstrami; ešte dlho po ich zmiznutí ľudstvo hovorí o ich dielach a o radosti, ktorú okolo seba rozširovali. Na Zemi nemá láska, múdrosť, krása a pravda veľmi priaznivé podmienky pre prežitie. Géniovia, svätci a veľkí Majstri prichádzajú navštíviť Zem, aby tu rozširovali požehnanie, a potom odídu. To čo na Zemi stále zostáva, je podpriemernosť, ošklivosť a obyčajní ľudia. V Nebi sú naopak listy, kvety a ovocie večné, zatiaľ čo všetko ostatné je pominuteľné.

Môžeme povedať, že v samotnom človeku predstavujú korene, kmeň a konáre, ktoré odpovedajú fyzickému, astrálnemu a mentálnemu telu, nižšiu prirodzenosť, personalitu, zatiaľ čo listy, kvety a ovocie, ktoré odpovedajú kauzálnemu, budhistickému a atmickému telu, predstavujú vyššiu prirodzenosť, individualitu. Pozorujte sa a uvidíte, že to, čo je vo vás stále, odolné, tuhé, sú korene, kmeň a vetvy, teda to, čo odpovedá inštinktom, vášňam a čisto osobným sklonom. Čas od času sa objavia listy vo vašej inteligencii (svetelné myšlienky), kvety vo vašej duši (vrelé pocity) a ovocie (neosobné a nezištné činy). Bohužiaľ, táto jar netrvá dlho! Tieto inšpirácie, tieto jemné stavy vášho nadvedomia rýchlo zmiznú a ste zase rovnakí so svojimi potrebami jesť, piť, zápasiť a mať zo všetkého prospech.

Pôjdeme ešte ďalej, aby sme objavili niekoľko výnimočných vzťahov, ktoré existujú v prírode. Schéma, ktorú som vám vysvetlil, vám ukazuje, že korene sú spojené s ovocím; sú počiatočným bodom, zatiaľ čo plody sú cieľom. Keď je ovocie dozreté, práca koreňov sa preruší. Neuveriteľné je, že jadrá či kôstky nachádzajúce sa v ovocí sú budúcimi koreňmi; z nich opäť začína rásť stonka. To, že niektoré rastliny majú plody vo svojich koreňoch (hľuzy), tiež vypovedá o existencii tohto spojenia medzi koreňmi a ovocím. Rastliny s hľuzami patria medzi rastliny, ktoré sa nevedeli vyvinúť v duchovnom svete; zostali pod zemou... Tiež si môžeme všimnúť, že existuje vzťah medzi kmeňom a kvetmi, medzi konármi a listami. To isté platí pre človeka, ktorého fyzické telo je spojené s duchom, srdce s dušou a intelekt s kauzálnym telom. Z tohto dôvodu existujú výmeny a úzke spojenie medzi nadanými ľuďmi a géniami.

 

Odstránenie zla nie je v našej právomoci, len Boh udeľuje spravodlivosť. My sa musíme starať len o dobro, študovať, pracovať pre dobro. Čím viac zvýšime duchovnú moc dobra, tým viac bude zlo obmedzené. Vyššie sily môžu premeniť zlé, avšak my toho nie sme schopní.

Dokonca vám poviem, že sa ľudia mýlia, keď si predstavujú, že sa zbavia zločinca tým, že ho zabijú. Keď zomrie, dostáva sa na astrálnu a nižšiu mentálnu úroveň, kde má možnosti zlo ešte zväčšiť. Chce sa pomstiť a takto narobí ešte viac zla, pretože sa vlúdi do mysle ľudí a ženie ich k rôznym zločinom, aby cez nich uskutočnil svoje zlomyseľné projekty. Má dokonca viac možností jednať než pred svojou smrťou, pretože už nie je obmedzený telom a môže jednať skrz mnoho ľudí tým, že ovplyvňuje ich myšlienky a pocity.

Keď je zapáchajúca kvapalina uzavretá v banke, nemôžete zápach ucítiť, ak otvoríte banku, zápach sa rozšíri do celej atmosféry. Preto, pokiaľ je zločinec nažive, je uzavretý vo svojom tele, ako náhle zomrie, jeho duch sa oslobodí, rozšíri sa a navštívi mozgy mnohých ľudí, aby ich mohol ovplyvňovať. Nemali by sme teda trestať zločinca smrťou vzhľadom k následkom, ktoré tým vyvoláme na neviditeľnej úrovni. Našou úlohou je vytvoriť také podmienky života, aby zločinci prestali existovať. Spoločnosť, ktorá nie je založená na duchovných zákonoch, je ako bažina – a tá môže rodiť len komárov.

 

Zastavme sa, aby sme skončili slovami hospodára poľa: „V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv burinu a zviažte ju do otiepkov na spálenie.“ Vidíte, burina je hodená do ohňa, pretože len oheň môže oddeliť dobro od zla. Čo sa deje, keď máte horúčku? Prišla hodina žatvy. Snáď je to len malá žatva (veľká by bola horšie znesiteľná, a nikto nevie, či by ste sa dostali do stodoly či do ohňa). Keď príde oheň (horúčka), vyberá vo vás burinu a spaľuje ju; to znamená, že vylučuje zlo, odpadne látky, všetky škodliviny. Keď oheň skončí svoju prácu, uľaví sa vám, pretože sa cítite lepšie. Žatva je malá i veľká, a horúčka príde, aby vás oslobodila od určitej buriny. Burina existuje na troch úrovniach: fyzickej, astrálnej a mentálnej.

„Nadíde čas, a ten sa blíži, kedy bude zlo vyhnané zo Zeme. Archanjel Mikhaël príde spútať draka a uzavrie ho na tisíc rokov. To bude hodina žatvy.“ Neviditeľný svet pošle oheň, aby očistil Zem, a v tomto okamžiku sa v nás odohraje oddelenie buriny od pšenice. V súčasnej dobe sa Zem nachádza v ohni a ten, kto má v sebe mnoho buriny, bude veľa trpieť, pretože oheň prenikne všetkým. Ten kto má však dostatok pšenice, sa bude radovať a bude sa podobať lampe, ktorej plameň bude čím ďalej tým jasnejší, lebo tento nebeský oheň, ktorý spáli burinu, osvieti synov Božieho Kráľovstva.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5                    Filozofia jednoty

 

Všetko, čo vám hovorím o zle, možno znepokojuje a poburuje vaše koncepcie, avšak za niekoľko rokov celý svet prijme túto najpravdivejšiu filozofiu, ktorá ako jediná umiestňuje veci presne na svoje miesto. Nadíde doba, keď v človeku skončia tieto boje, rozbroje a rozpory – a to bude jednota. Dobro a zlo pôjdu spoločne rovnakým smerom, budú slúžiť Nebesiam. Pokiaľ človek stavia dobro proti zlu, stojí sám proti sebe a mučí sám seba až do úplného zničenia. Čo môže robiť bytosť, ktorá so sebou stále bojuje? S touto zastaranou filozofiou mier nikdy nepríde. Mier a harmónia prídu, len vtedy, keď vytvoríme jednotu a všetko pôjde rovnakým smerom.

Vezmite si ľudskú bytosť. Ak sa pozeráme na vrchnú časť jej tela – na jej ústa, nos, oči, mozog – sme naplnení obdivom; pokiaľ sa však dívame nižšie – na žalúdok, tráviace ústrojenstvo, atd. – jme už nadšení menej. A napriek tomu sú obe tieto časti nevyhnutné a pracujú spoločne. Dôkazom je, že človek neustále pohybuje s obidvomi časťami, nosí ich všade so sebou; nenechá jednu z nich niekde ležať a nevezme si len tu časť, ktorá mu príde vhodnejšia a estetickejšia! Prečo je teda vo svojej myšlienke oddelil? Tieto dve časti pracujú spoločne, aby zaistili existenciu a vývoj všetkých jeho schopností, a ak sa stavia jedna proti druhej, tak je to spôsobené človekom, ktorý nechal vo svojej nevedomosti v sebe nastoliť neporiadok a rozdelenie. V skutočnosti sú spojené a pracujú spoločne.

Keby som vám rozprával, kam som až došiel vo svojich úvahách, vyľakali by ste sa. Predstavte si, že sa pýtam teológov, veriacich ... všetkých puritánov: „Dobre, povedzte mi, ako si predstavujete Raj, Kráľovstvo Božie: keď prídu bytosti na onen svet, myslite si, že zanechajú časť seba samého inde, alebo že sú „kompletní“? A čo sa stane so všetkými orgánmi, ktoré sú vám také ošklivé? Vysvetlite mi to!“ Povedali by: „O tom sme nepremýšľali.“ – Niečo teda našim koncepciám chýba. Ako vyzerajú všetci tí muži a ženy, ktorí sú hore? Majú všetky svoje orgány, alebo si ponechali len mozog, hlavu, oči?“ ... Toto je veľmi chúlostivá otázka, že áno? Vy sami ste o tom možno nepremýšľali a prekvapuje vás to. Povedali by ste: „To je pravda, ako ten Raj vyzerá? Kde sa nachádza? ... Aké sú bytosti, ktoré v ňom žijú?“ Uisťujem vás, že Raj, tak ako si ho veriaci predstavujú, musí byť nudný! Dôkazom je, že všetci sa ponáhľajú, aby sa prišli opäť inkarnovať na Zem!... Nie, pochopte ma, žartujem, aby som vám ukázal, že mnohé veci nie sú ani jasné, ani príliš logické, a také, aby som vás priviedol do situácií, v ktorých si uvedomíte isté problémy, pri ktorých by ste sa ani nezastavili. To je moja úloha.

Teraz sa asi budete pýtať: „Ako teda budeme žiť tam hore?“ Boh nestvoril ľudskú bytosť, aby ju rozpolil na dve časti. To by bolo také neestetické, že by maliari a sochári boli znechutení už pri púhom pohľade na takúto zmrzačenú, zničenú bytosť. A pre čie potešenie?... Boh je tým najväčším estétom a nestvoril človeka len tak. Ani nevieme, koľko času potreboval, aby ho stvoril. Poviete: „Ale áno, vieme to: jeden deň, šiesty.“ To je úžasné, ste dobre informovaní! Jeden deň... Veríte, že bolo treba len jeden deň, aby bol stvorený človek, taký, aký je, so všetkým, čo vidíme, i s tým, čo nevidíme, s jeho jemno hmotnými telami? Len skúste zahliadnuť túto krásu a pochopíte, prečo Pán nechce zničiť človeka tým, že ho rozpoltí pre potešenie nevedomých.

Dualita nie je ničím iným než prejavom jednoty. Číslo 1 je prvým a jediným číslom. Je treba pochopiť, že existuje len číslo 1. A čo predstavujú čísla 2, 3, 4 a tie ostatné?... Časti čísla 1. Ľubovoľne rozdeľujme 1 na 2, 3, 4, 5, 6 časti... a každé toto rozdelenie je reprezentované ako nové číslo, i keď je len odlišným pohľadom na číslo 1, fragment čísla 1. Čo je teda číslo 2? Polarizované číslo 1. Pozrime sa na magnet: je polarizovaný, nie je však rozdelený, je to číslo 1 a tým zostáva. Nikde nie je číslo 2 oddelené od čísla 1. Akýkoľvek predmet... dokonca i človek, má dva okraje, dva póly, zostáva však stále jedným. A čo číslo 3? To sú dva póly, ktoré zostali spojené a pôsobia jeden na druhý, aby vytvorili bytosť či predmet, ktorý je číslom 3; avšak číslo 3 nie je taktiež oddelené. A 4, 5, to sú ešte nové aspekty čísla 1; neexistujú samostatne, existuje len číslo 1.

Dodnes sme si mysleli, že každé číslo má vlastnú existenciu, že je číslo 1, potom čísla 2, 3, čo znamená, že nie všetky čísla nachádzajú na svojej úrovni číslo 1. Vôbec, existuje len číslo 1: je Otcom, príčinou, pôvodcom všetkého. Toto sme však nepochopili a myslíme si, že čísla 1 a 2 existujú oddelene, teda že Boh a Diabol sú si rovní a majú rovnakú moc. To nie je pravda. Diabol neexistuje samostatne, aby čelil Bohu. Diabol je aspekt Jednoty; nachádza sa niekde ďaleko vo Všetkom, je však jeho súčasťou, je spojený s Jednotou. Pozrime sa na kanály: nie sú oddelené od mesta...

Samozrejme problém zla nebol nikdy takto vykladaný. Teraz ho však vidíte, existuje len jedno číslo: 1; všetky ostatné čísla sú jeho aspektmi, viacnásobné rozdelenie čísla 1, ktoré ich všetky obsahuje. Je nemožné vystúpiť z Boha, z čísla 1. Toto je pravdivá filozofia, ktorá bola vždy vyučovaná v chrámoch a v starodávnych mystériách. Avšak ostatným ľuďom boli pre zábavu dávané malé hračky: boli ponechaní v tom, čomu chceli veriť.

Je nevyhnutné poznať číslo 1, pretože obsahuje všetky ostatné čísla. Je zbytočné ich hľadať inde než v čísle 1, pretože inde neexistujú. Všetci tí, ktorí sa nezastavili pri čísle 1, ktoré predstavuje samotného Boha, našli Diabla, ktorý ich prichádzal trápiť. Tí ktorí sa starajú o číslo 2, zabudnú na číslo 1. V istých dobách kresťanstva, keď maliarstvo a sochárstvo zobrazovalo všade Diabla a utrpenie odsúdených do Pekla, sa zabúdalo na Boha. Iste, čo predstavoval chudák Boh, oproti takému mocnému Diablovi? Vidíte aké to bolo odlúčenie a úpadok! Najväčšou chybou ľudstva je vystúpenie z čísla 1, pretože pri myšlienke na číslo 1 všetko negatívne a nepriateľské spolu s Diablom zmizne a zostáva len Boh.

Taktiež je treba študovať ľudskú bytosť z pohľadu jednoty. I keď je rozdelená na dve časti: dušu a telo, individualita a personalita, vnútro a vonkajšok, horná a spodná časť tela, duch a hmota, emitujúci a absorbujúci, konkávny a konvexný, muž a žena, dobro a zlo, Nebo a peklo, zostáva stále jednou. Môžeme ju taktiež rozdeliť na tri časti: hlava, trup a údy, alebo hlava, pľúca a žalúdok, je však stále jednou Alchymisti ju rozdeľujú na 4, theozofovia na 7, iní ešte na 9 či na 12 časti, ale je stále jednou. Kto má teda pravdu? Všetci; nech rozdeľujú človeka na toľko časti, na koľko chcú, vždy bude jedným.

Pracuje teda s jedničkou, lebo neexistuje ani dvojka ani trojka. I keď človeka s jeho orgánmi, nervami, cievami, bunkami a atómami buniek rozdelíme na nekonečno, nevystúpime z neho, teda z Jednoty. Je to práve jednota, ktorá je zaujímavá. Keď rozdelíme človeka, znetvoríme ho, umŕtvime ho, rozložíme ho, pokiaľ ho však uvidíte v jeho jednote, uchováte mu jeho život a silu.

Číslo 1, to je harmónia, plnosť, nesmrteľnosť, zatiaľ čo ostatné čísla prinášajú rozklad. Číslo 2, to je vojna, antagonizmus, dobro a zlo, Ormuzd a Ahriman, deň a noc. Číslo 3 ich dočasne uzmieruje, je to syn, ktorý hovorí: „Tati, mami, nehádajte sa!...“, a obaja sa pobozkajú. Vďaka láske ku svojmu dieťaťu sa spolu zmieria, i keď si stále vymieňajú názory. Predsa viete, ako to v živote býva!... Potom príde dievča, číslo 4, a opäť prepukne vojna, pretože mama uprednostňuje svojho syna a otec svoju dcéru. A diskusie začnú opäť a nikdy nemajú konca... Len v čísle 1 sa nachádza mier. Preto sa musíte naučiť prekonať dobro a zlo. Samotné dobro nestačí, pretože sa mu doposiaľ nepodarilo vyriešiť problém zla a stále je proti nemu vo vojne, bez víťazstva. A zlu sa taktiež nedarí poraziť dobro, páli ho, týra a bije ho, avšak dobro sa zrodí vždy znovu, rastie a všade sa rozširuje, pretože i dobro je odolné! S dobrom a zlom nič nezmôžeme, je treba byť nad nimi.

Nakoniec, v starodávnych chrámoch Zasvetenci hlásali len túto filozofiu jednoty. Až neskôr sa objavila dualita: napríklad v náboženstve Peržanov, manicheizmu či v kresťanstve, ktoré predstavuje Diabla ako protivníka Boha. Boh nemá protivníka, nemôže ho mať: všetko sa pred Ním klania, všetko Ho poslúcha, pretože On je Stvoriteľ. My možno máme protivníkov, pretože sme nevedomí a neustále prekračujeme zákony, nie však Boh!

Nad dualitou, polaritou je číslo 1. Nikdy som vám nepovedal, aby ste neštudovali ostatné čísla, to nie, je treba ich študovať a pritom vedieť, že to sú len aspekty, prejavy čísla 1, a vždy sa k číslu 1 vrátiť. Je pre vás ešte ťažké, aby ste ma pochopili, jedného dňa mi však porozumiete. Zatiaľ si zapamätajte, že iné čísla existujú len v triedení, analýzach, schémach, ale v skutočnosti je všetko obsiahnuté v čísle 1.

6                    Tri veľké pokušenia

 

Vtedy bol Ježiš Duchom vyvedený na púšť, aby bol pokúšaný od diabla. Postil sa štyridsať dní a štyridsať nocí, až nakoniec vyhladovel. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si syn Boží, povedz nech z týchto kameňov sú chleby.“ On však odpovedal: „Je napísané: Nielen chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.“ Tu ho vezme diabol do svätého mesta, postaví ho na vrchol chrámu a povie mu: „Ak si syn Boží, vrhni sa dolu; veď je napísané: Svojim anjelom dá príkaz a na ruky ťa vezmú, aby si si neudrel nohu o kameň!“ Ježiš mu odpovedal: „Je tiež napísané: Nebudeš pokúšať Hospodina, Boha svojho.“ Potom ho diabol vezme na veľmi vysokú horu, ukáže mu všetky kráľovstvá sveta i ich slávu a povie mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Tu mu Ježiš odpovie: Choď z cesty, Satan; pretože je napísané: Hospodinovi, Bohu svojmu, sa budeš klaňať a jeho jediného uctievať.“ V tej chvíli ho diabol opustil, a hľa, anjeli pristúpili a obsluhovali ho“.

 

Mat. IV: 1-11

 

Vtedy bol Ježiš Duchom vyvedený na púšť, aby bol pokúšaný od diabla.“ Už tu je niečo, čo je treba vysvetliť. Ak to bol sám Duch (dobrý Duch), ktorý vyviedol Ježiša na púšť, aby tu bol pokúšaný, dokazuje to, že takzvaní zlí duchovia, ktorí nás pokúšajú a prinášajú nám skúšky, sú v skutočnosti robotníkmi Boha, ktorým bolo predurčené vykonávať vôľu vyvinutejších entít, než sú oni sami.

Nie je to vlastne jediný príklad v Biblii, kde sa jedná o úlohu diabla. V Jóbovej Knihe je zaznamenaný rozhovor medzi Bohom a Satanom. Je napísané: „Nastal potom deň, kedy prišli Synovia Boží, aby predstúpili pred Hospodina; prišiel medzi nich i Satan.“ Satan ako osoba sa zúčastnil tohto zhromaždenia, a aby bol prijatý, musel byť významný, pretože Boh neprijíma na svoje zhromaždenie len tak niekoho! Hospodin sa spýtal Satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan Hospodinovi odpovedal: „Prechádzal som krajinou krížom krážom.“ Hospodin sa Satana spýtal: „Či si si potom všimol môjho služobníka Jóba? Nemá na zemi rovného. Je to muž bezúhonný, priamy, bojí sa Boha a vystríha sa zlého.“ Satan však Hospodinovi odpovedal: „Či sa potom Jób bojí Boha bezdôvodne? Veď si ho zo všetkých strán ohradil, tak isto jeho dom a všetko čo má. Dielu jeho rúk žehnáš a jeho stáda sa na zemi rozmohli. Len polož ruku a zasiahni všetko, čo má, hneď ti bude do oči zlorečiť.“ Hospodin na to Satanovi odvetil: „Nuž, maj si moc nad všetkým, čo mu patrí, len naňho rukou nesiahni.“ A Satan od Hospodina odišiel.

Tento rozhovor dokazuje, že diabol je v službách Pána. Viete, ako príbeh pokračuje. Poznáte všetky nešťastia, ktoré sa Jóbovi stali? Stratil všetko, čo mal: svoje deti, svoje stáda, svoje domy, atď... On sa však nevzbúril. Za nejaký čas bolo iné zhromaždenie Synov Božích a Boh povedal Satanovi: „Vidíš, neuspel si: Jób mi zostáva verný.“ – „Neuspel som, pretože má svoje zdravie. Vezmi mu jeho zdravie, hneď ti bude do očí zlorečiť.“ – Nuž, maj si ho v moci, avšak ušetri jeho život.“ Jób podstúpil veľké utrpenia, všetci ho opustili, posadil sa do popola, telo posiate ošklivými vredmi, nerozhorčil sa však. Boh bol dojatý jeho vernosťou a všetko mu vrátil: jeho synov a dcéry, domy, dobytok, Bohatstvo, zdravie a dokonca viac než predtým, a všetci jeho priatelia, ktorí sa mu vysmievali a kritizovali ho, sa mu prišli klaňať.

Istí teológovia a veriaci boli tak znepokojení objavom Satana hovoriaceho s Pánom, že chceli odstrániť z biblie túto knihu, ktorá protirečila všetkým ich koncepciám. V skutočnosti vás táto pasáž privádza k úvahám; a tí, ktorí premýšľajú, sú nútení uznať jej hĺbku. Je to celá baňa! Nakoniec Goethe prevzal myšlienku z Knihy Jóbovej a dielo Faust začína rovnako rozhovorom Boha s Mefistom vo veci Fausta.

V tomto rozprávaní je veľmi zaujímavé upozorniť na to, že keď Boh dal Satanovi súhlas, aby Jóba trápil, stanovil mu podmienky: prvýkrát mohol Satan siahnuť rukou len na Jóbov majetok, nesmel sa však dotknúť jeho osoby, a tak mu vzal jeho stádo, služobníkov a jeho deti; druhýkrát Satan dostal súhlas, aby pokryl Jóba vredmi, musel mu však ponechať život. A zakaždým Satan poslúchol, neurobil Jóbovi nič viac, než čo bolo dohodnuté, čo dokazuje, že tí, ktorých nazývame diablami a zlomyseľnými duchmi, sú robotníci, ktorí vykonávajú Božiu vôľu. Všetci tí ktorí zostupujú k ľuďom, aby ich vyskúšali, zviedli, spôsobili im utrpenie, sú len zamestnancami, úradníkmi, ktorí im prišli dať lekcie pre ich vývoj.

 

Vráťme sa teraz k textu Evanjelií. Vyvstáva jedna otázka. Duch nepriviedol na púšť obyčajného človeka, ale Ježiša, aby tu bol pokúšaný. Prečo? Zdá sa to byť v rozpore s tým, čo si myslí mnoho kresťanov, ktorí veria, že Ježiš bol sám Boh. Pokiaľ by bol Ježiš Bohom, ako by mohol byť podrobený pokušeniu? Nebo ho nepoznalo? Nebolo tak osvietené, že potrebovalo vedieť, či Ježiš odolá či podľahne?

V skutočnosti je Nebo o všetkom, čo sa nás týka, dokonale informované: našej moci, trpezlivosti, odolnosti, múdrosti, pretože pozná kvality hmoty, z ktorej sme stvorení, rovnako ako fyzici poznajú vlastnosti kovov: ich váhu, hustotu, teplotu tavenia, atď... Isté kovy môžu odolávať vysokým teplotám, iné vôbec. A rovnako je to ľuďmi. Všetci sme stvorení zo zvláštnej hmoty a Nebo veľmi dobre vie, či môžeme odolávať rôznym životným pokušeniam. Nemá potrebu nás testovať, aby to vedelo. To my potrebujeme poznať našu silu, vernosť, láskavosť či naopak našu slabosť, zlobu a uvedomiť si nutnosť nášho zdokonalenia. Ak sme testovaní, tak je to informácia pre nás.

Aby mohol človek rozvinúť všetky svoje vnútorné schopnosti, musí počas neprerušeného vývoja, ktorý ho ma doviesť až k vrcholu, prejsť skúškami. Je teda nevyhnutné, aby si bol najprv vedomý týchto schopností. Rovnako ako musí podstúpiť proces rastu a prejsť rôznymi etapami fyzického života, rovnako tak musí každá ľudská bytosť, ktorá zostúpi na zem v akomkoľvek stupni svojho vývoja, prejsť rôznymi skúškami, aby sa duchovne posilnila. Jediný rozdiel medzi ľuďmi je, že každý prechádza týmito skúškami podľa svojho stupňa vývoja: jedni z toho majú úžitok, ostatní nie. Jedni majú úžitok zo všetkého, získavajú bohatstvo, zatiaľ čo iní podľahnú a nepremenia sa. Ježiš musel prejsť rovnakými skúškami ako ostatní ľudia; nemusel sa možno učiť, potreboval však nimi prejsť.

Prirodzenosť pokušení, ktoré musel Ježiš podstúpiť, a odpovede, ktoré dal zakaždým diablovi, sú veľmi významné. Z tohto dôvodu by sme mali venovať veľkú pozornosť tomuto textu, aby sme si vedeli osvojiť rovnaký prístup ako Ježiš a vyvodili z neho rovnaké odpovede pre víťazný prechod skúškami, ktoré sa pred nami nevyhnutne objavia.

 

Vráťme sa teraz podrobne ku trom pokušeniam.

Diabol vyžadoval od Ježiša:

1)       aby premenil kamene na chlieb;

2)       aby sa vrhol z vrcholu chrámu s presvedčením, že mu Pán zošle anjelov, aby ho ochraňovali. Tu sa pochopiteľne jedná o symbolický chrám. Diabol nepremiestnil fyzicky Ježiša na vrchol chrámu, aby potom od neho žiadal skok dolu;

3)       aby mu padol k nohám, klaňal sa mu a za to získal všetky kráľovstvá sveta a ich slávu, ktoré mu z vrcholu hory ukazoval. Tu sa tiež jedná o symbolickú horu.

Tieto tri skúšky sú vzájomne spojené so žalúdkom, srdcom a hlavou, teda s fyzickou, astrálnou a mentálnou úrovňou.

Každá ľudská bytosť prechádza vo svojom živote týmito tromi fázami žalúdka, srdca a hlavy. Keď je dieťaťom, žije neustále na úrovni svojho žalúdka: len je a jej túžba ju poháňa ochutnávať všetko čo jej príde do ruky. Keď zostarne, jej srdce sa chce prejavovať, žije v láske a viere a je poháňaná aby sa vrhla do vznetlivých vášní srdca v nádeji, že jej Boh pošle anjelov, ktorí ju budú ochraňovať, a i keď spadne, títo anjeli ju umyjú a vyliečia. Verí, že pre ňu Nebo urobí výnimku, pretože sa nachádza na chráme vyznania lásky, uctievania a obdivu... vskutku k roztomilej bytosti, ktorá však nie je Stvoriteľom.

 

       

Detstvo je teda spojené s problémom stravy, dospievanie s pocitmi... A keď človek dospeje, myslí a premýšľa , má viac skúsenosti, znalosti, autority, cíti sa na vrchole a má sklony k tvrdosti, prísnosti; chce, aby ho ostatní poslúchali a je v pokušení veriť, že celý svet ho musí uznať ako veliteľa, pána. Takto čelí tretiemu pokušeniu, ktoré prichádza od hlavy, vrcholu hory.

Týmto pokušeniam nebol vystavený len Ježiš. Stretávajú sa s nimi na svojej ceste všetci Majstri a žiaci. A koľko okultistov dôjde k tomu, že predajú svoje znalosti či používajú sily, ktoré nadobudli, pre zaistenie svojho hmotného života! ... Iní sa zase cítia tak istí sami sebou, že chcú pokúšať Boha; predstavujú si, že nech robia čokoľvek, neviditeľný svet bude nad nimi bdieť a bez hlavy sa vrhnú z výšky s presvedčením, že budú ochránení. Je to však omyl, neviditeľný svet neochraňuje šialencov. Tretie pokušenie odpovedá inej etape. V istom období, žiak, okultista nadobudne mnoho znalostí, symbolicky dosiahne vrcholu hory. Vidí svet zhora, cíti sa schopný ovládať ho, aby sa zmocnil slávy a bohatstva, a verí, že je rovný Bohu.

Pretože sme nútení čeliť pokušeniam, ktoré prichádzajú zo žalúdka, srdca či hlavy, ako sa máme vlastne chovať, aby sme nad nimi zvíťazili? Ako mame odpovedať duchom, teda nízkym myšlienkam a túžbam, ktoré na nás útočia? V týchto troch odpovediach uvidíme, že Ježiš stanovil pravidlá bielej mágie.

Na prvý podnet diabla, aby boli premenené kamene na chlieb, Ježiš odpovedal: „Nielen chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.“ Jedlo je tu v skutočnosti symbolom. Existuje samozrejme fyzická strava pre žalúdok, avšak vzduch, vône, zvuky, svetlo, farby sú taktiež potravou pre pľúca, nos, uši, oči, atď... Je to jemnejšia strava, než je strava fyzická, a mali by ste vedieť, že vo svete existujú bytosti, ktoré sa takto živia zvukmi, vôňami a farbami.

Obvykle si ľudia predstavujú, že okrem kráľovstva kameňov, rastlín, zvierat a ľudí neexistuje nič iného. Dokonca nemajú ani tušenia o existencii neviditeľných oblastí, ktoré sú obývané inými bytosťami, než sú oni sami, a ktoré presahujú všetko, čo oni poznajú. V skutočnosti je celý vesmír naplnený úplne mimoriadnymi tvormi, ktoré môžu niektoré vyvinutejšie bytosti pozorovať a poznať. Namietnete, že je ťažké veriť v existenciu entít, ktoré sa živia svetlom, farbami a zvukom. Iste, pre ľudí nie sú farby, zvuky ani svetlo hmotnou potravou, avšak pre bytosti stvorené z veľmi jemnej a subtílnej hmoty, predstavujú skutočné sily, moci, pokrmy. Mali by ste najmä vedieť, že existuje spojitosť medzi zvukmi, farbami, vôňami a ľudskými myšlienkami a pocitmi, pretože myšlienky a pocity vytvárajú v éterickom svetle farby, vône a zvuky... Nachádza sa pred nami celý svet ku štúdiu, rozsiahly svet nekonečnej rôznorodosti a bohatstva. A práve tieto vzájomné vzťahy môžu vysvetliť základy morálky a náboženstva.

Teraz sa Ježišova odpoveď zlomyseľnému duchovi stáva jasnou: človek sa neživí len chlebom, ale i slovom Božím, čo znamená čistými farbami, harmonickými zvukmi, jemnými vôňami. Takto sa Ježiš mohol stravovať počas štyridsiatich dní pôstu a dokonca počas celého svojho života.

Rôzne stavy hmoty bez prerušenia nasledujú jeden za druhým, a rovnako ako sila môže vykryštalizovať do tvarov, môže sa hmota rozpadnúť a znovu sa stáť energiou. Vezmite si však príklad stravy. Ovocie, ktoré jeme, sa premieňa na sily, ktoré prichádzajú podporiť nielen náš fyzicky život, ale aj náš život mentálny, citový. Vďaka týmto silám môžeme hovoriť, milovať, myslieť, atď... To ukazuje, že dokážeme premeniť hrubú hmotu na tú najjemnejšiu substanciu a dokonca ju premeniť do stavu svetla. Opak je tiež možný. Môžeme premeniť svetlo na myšlienky, pocity na stravu. Avšak len samotní Zasvetenci sú schopní túto premenu vykonať vedome. Preto môžu zostať dlhšiu dobu bez pevnej stravy. Berú si svetlo z priestoru, Kondenzujú ho a živia sa ním. Je to samozrejme ťažké, ale možné. V istých prípadoch to môžete robiť aj vy; konečne, niekedy to nevedome robíme. Stane sa vám, že celý deň nejete, pretože ste tak zamestnaní, tak naplnení láskou, že sa cítite plní. Je to vzácne, avšak stáva sa to. V menšej miere sa môžu týmto spôsobom živiť všetci ľudia.

Všetka múdrosť, všetka láska, každá božská myšlienka je potravou: premieňajú sa a dokonca vyživujú náš žalúdok. Môžete si to overiť.

Na druhý podnet diabla, aby sa Ježiš vrhol z chrámu dole s presvedčením, že mu Boh zošle pre jeho ochranu anjelov, Ježiš odpovedal: „Nebudeš pokúšať Hospodina, Boha svojho“, to znamená: nepodrobíš skúške jeho vernosť, jeho ochranu. Toto je tiež veľmi dôležité. Koľko ľudí, pretože vyznávajú nejaké náboženstvo či sú stúpenci duchovného hnutia, či predstavuje, že sa vo svojom živote teší špeciálnym privilégiám, ktoré sa umiestňujú nad zákonmi prírody či nad zákonmi spoločnosti. Veria, že nech robia čokoľvek, Nebo ich bude ochraňovať. To je pochybený názor. Len ten, kto sa „nevrhá“ dolu, pretože keby sa vrhol, uviedol by do pohybu iný zákon, je ochraňovaný. Než sa vrhneme z chrámu, sme slobodní, potom sme však podriadení inému zákonu, slobodní už nie sme.

Predstavte si na svahu kus kameňa alebo skalu: ako náhle ho uvediete do pohybu, je koniec a jeho pohyb už nie je v našej moci. Skôr , než vyslovíte slovo, sľub, ste slobodní, ako náhle ho však vyslovíte, stáva sa nezávislým a nemáte už nad ním žiadnu moc. Rovnakým spôsobom ste slobodní priviesť dieťa na svet; ako náhle sa však narodí, uniká vám, robí, čo sa mu zaľúbi a niekedy i proti vám. Je nezávisle, má svoju vlastnú vôľu.

Pokiaľ čin nebol vykonaný, existuje sloboda; potom už vôbec. Ako náhle je čin započatý, vstúpime do oblasti, kde pre nás vládne priaznivý či nepriaznivý zákon, ktorý na nás pôsobí. Druhé pokušenie sa týka spôsobu, ako rozumne jednať v harmónii s možnosťami, ktoré nám život ponúka. Môžeme jednať inteligentne alebo môžeme pokúšať neviditeľný svet. A verte mi, je lepšie ho nepokúšať.

 

Na tretí podnet diabla, ktorý sľubuje, že mu dá poklady sveta, keď sa pred ním bude klaňať, Ježiš odpovie: „Choď z cesty, Satan, pretože je napísané: Hospodinovi, Bohu svojmu, sa budeš klaňať a jeho jediného uctievať.“ Tu so svojim spôsobom opäť nachádzame v mieste deja prvotného hriechu, kde Had sľúbil Adamovi a Eve, že ak Pána neposlúchnu, nielenže nezomrú, ale sa mu stanú rovní. Ak sa pokúšal diabol presvedčiť Ježiša, aby ho obdivoval, keď mu za to sľuboval bohatstvo a slávu, bolo to preto, že ho chcel oddeliť od Boha: skúsil v ňom prebudiť ducha pýchy, ktorý kedysi spôsobil, že sa časť Anjelov postavila proti Pánovi. Keď videl, že sa mu nedarí, odišiel.

Po tejto poslednej prehre diabol vedel, že už nič nezmôže, pretože Zasvetenec, ktorý v sebe premohol pýchu, je nezničiteľný. Áno, pretože pýcha je tou najťažšou slabosťou na premôženie. Rovnako ako lišajník, ktorý sa zachytí za vrcholky hôr, pýcha sprevádza Zasvetencov až na vrchol. Koľko ich upadlo pýchou, boli hrdí na svoje vedomosti, svoje cnosti, svoje schopnosti! Dokonca verili, že sú samotným Bohom, vše vedúci a vše mocní, a postavili sa proti Nemu. Ježiš dal proti pokušeniu pýchy túto magickú odpoveď: „Hospodinovi, Bohu svojmu, sa budeš klaňať a jeho jediného uctievať.“

 

Tri pokušenia, ktorým škodlivý duch podrobil Ježiša, sa teda týkajú žalúdka, srdca a intelektu. Povedal som vám, že tiež my budeme povinne podrobení týmto pokušeniam; aby sme ich prekonali, máme k dispozícii len tri zbrane: nádej, vieru a lásku.

Nádej je spojená so žalúdkom, pretože môže premeniť kamene na chlieb, má moc transformovať hmotu.

Viera je spojená s pľúcami a so srdcom. Tu je chrám, kde býva Boh. Keď Ježiš odpovedal diablovi: „Je tiež napísané: Nebudeš pokúšať Hospodina, Boha svojho“, potvrdzoval svoju vieru v Pána, ktorý v ňom žije, a odmietal dať túto vieru do skúšky tým, že vykoná taký nezmyselný čin a vrhne sa z vrcholu chrámu.

Tretie pokušenie, ktoré sa týka hlavy, môže byť prekonané len láskou. Vystúpiť na horu, na vrchol (hlava), znamená byť učený, mať autoritu a silu. Ten, kto sa sem dostal, je pokúšaný pýchou: len láska k Bohu ho môže pred týmto pokušením zachrániť. Nádej, viera a láska sú veľkými zbraňami, ktoré nám umožnia zvíťaziť nad skúškami. Nádej je magická zbraň proti nešťastiam materiálneho života, nedostatkom, stratám či chudobe. Viera nám dovoľuje cítiť prítomnosť Boha v nás a zároveň Ho potrebujeme pokúšať, aby sme sa uistili, že nás ochraňuje. Vďaka láske Mu zostávame verní a unikáme hriechu pýchy.

 

A teraz by som sa chcel navrátiť k bodu, ktorého som sa pred chvíľou trochu dotkol: tých, ktorých nazývame diablami či škodlivými duchmi, sú v skutočnosti robotníkmi, ktorí vykonávajú Božiu vôľu.

Dám vám prirovnanie. Iste ste už videli v prírode, blízko nejakej dediny mladé dievča, ktoré pasie kravy. Sedí a pletie, číta, alebo nič nerobí. Pri nohách leží veľký pes, ktorý sa na ňu díva s láskou a je pripravený urobiť všetko, o čo ho požiada. Kravy, ktoré sú veľmi múdre, inteligentné, sú kľudné; všetko je v poriadku. Tu však jedna krava vykročí k susedovmu poľu. Je to zlé, nastanú komplikácie! Dievča teda pošle psa: „Bež, uhryzni ju!“ Poslušný pes sa za štekotu zdvihne a rýchle beží, aby ju trochu hryzol do nohy; krava, ktorá má samozrejme zo psa strach, sa rýchle vráti na pánovo pole a spokojný pes opäť zaľahne ku dievčaťu. Za chvíľu sa iná krava vzdiali a dievča opäť pošle psa... Kravy predsa nemajú právo prekračovať pravidlá a opúšťať lúku, i keď sa im susedova tráva páči viac. Pokiaľ lúku opustia, je za nimi poslaný pes.

S týmto pánom, diablom, to je úplne rovnaké. Keď ľudia začnú prekračovať niektoré pravidlá, tak sa im stane to isté čo kravám, ktoré idú na susedovo pole: uteká za nimi diabol. Poviete si: „Čože, my sme kravy?“ Prečo nie? Ľudia boli umiestnení na pole, aby sa na ňom múdro pásli; ak však začnú vstupovať do oblasti, ktoré sú im zakázané, prekračujú pravidlá a psi sú pripravení poslúchnuť rozkaz, aby ich našli a priviedli späť. Skúšky a utrpenie teda prichádza, pretože sme prekročili zákony. Ak je človek čistý, nie je dôvod, aby mal v živote nešťastie. Pretože však často prekračuje zákony, dokonca nevedome, objavuje sa veľký pes. Je ohromný, zlý, avšak pastiera poslúcha. Ako náhle sa človek stane pravým služobníkom Boha, pes je pri ňom stále, ale už ho nehryzie, dáva sa do jeho služieb.

Áno, mali by ste vedieť, že diabli a všetci pekelní duchovia sú Božími služobníkmi. Veríte, že sú to anjeli, ktorí trestajú? Tí majú za úlohu iné veci! Keď ľudia porušia božský poriadok, prichádzajú ich trápiť diabli. A keď človek v sebe nastolil poriadok a opäť sa uviedol do harmónie s Božími plánmi, už neprídu. Vidíte, z tohto dôvodu nechce Pán zničiť tieto bytosti: sú užitočné. Sú ako hmyz, ktorý príde, keď sa niekde nachádza špina, nečistoty, aby ich mohol jesť; áno, čistí pôdu! Ako náhle však špinu odstránime, nevracia sa, pretože ho nič nepriťahuje.

Dokedy ľudia prekračujú božské zákony, pekelní duchovia ich budú stále trápiť. Ani anjeli, ani archanjeli netrestajú, nemajú za úlohu nastoľovať poriadok a privádzať ľudské bytosti k rozumu; skúšali to, žiadali, vysvetľovali, ľudia ich však neposlúchali, mali svoju hlavu. Anjeli a archanjeli žijú len v harmónii, kráse, dokonalosti, avšak hovoria: „Teraz choďte vy!“ A ostatní poslúchajú, sú verní rozkazu, pretože sľúbili, že budú plniť Božiu vôľu. Tí „ostatní“ to sú diabli, démoni, anjeli vyhladzovači. Iste poviete, že v Apokalypse svätého Jána je napísané, že anjeli nosili ľudstvu pohromy. Áno, avšak boli takí mocní, že v skutočnosti dali len znamenie, aby sa iné sily dali do pohybu a spustošili zem.

Aj mudrci, svätci, proroci boli mučení škodlivými duchmi, ktorí k nim boli poslaní, aby ich vyskúšali a týmito skúškami ich posilnili. Títo duchovia sú služobníci; idú tam, kam sú poslaní, podrobujú sa rozkazu. A tí, čo nešťastím a nemocami pustošia ľudstvo, sú tiež poslaní bytosťami, ktoré dávajú pozor, aby boli rešpektované zákony. Ako náhle však ľudia obnovia poriadok, títo duchovia ich opustia; sú nútení ich opustiť, pretože nerobia to, čo chcú, nemajú na to právo. Tu vidíte, čo sa učí v pravej Zasvecovacej vede.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7                    O nežiaducich

 

V myšlienke Petra Danova, ktorú som vám dnes ráno čítal, bola jedna veta, pri ktorej by som sa chcel zastaviť: „Zlo je zrovnateľne s nájomníkmi, ktorí prišli do vášho domu a zostávajú niekoľko rokov bez platenia nájomného...“ Táto veta môže udiviť mnoho ľudí, lebo myšlienka, že ľudská bytosť je obývaná cudzími entitami, nie je taká rozšírená. Napriek tomu je veľmi dôležité, aby ste to vedeli. Prečo dôležité? Predsa pre vaše zdravie, vašu slobodu, vašu spásu.

        V Evanjeliách Ježiš hovorí: „Kto mňa miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si v ňom príbytok.“ To teda znamená, že ľudská bytosť je stvorená takým spôsobom, že v sebe môže uchovávať iné entity. A pokiaľ týmito entitami môžu byť Pán, Duch Svätý, Kristus, bohužiaľ môžu nimi byť aj duchovia zla, diabli. Evanjelia o nich hovoria veľmi zrozumiteľne.

        Poznáte príbeh Márie Magdalény, ktorú Ježiš oslobodil od siedmych démonov. Hovorí sa o siedmych, ale mali so sebou množstvo služobníkov; bola to celá légia nežiaducich. Takto sa im hovorí, však najprv boli veľmi žiaduci!... Áno, Mária Magdaléna urobila všetko, aby ich prilákala, aby ich poznala. Namietnete: „To predsa nie je možné! Predsa nevedela, že títo duchovia existujú...“ To je pravda, pretože bola nevedomá, nevedela, že svojim spôsobom života, svojim zvykom zvádzať mužov, pozývala k sebe škodlivých duchov. A tí, ak sú raz pozvaní, usadia sa, aby mohli bývať a jesť zadarmo: jedia, pijú, potom všetko zašpinia, rozbijú nábytok a nádoby – to je samozrejme symbolické.

        Keď Ježiš stretol Máriu Magdalénu, videl, že to nebola zlá žena, že bola dokonca dobrá a veľkorysá a možno práve kôli tejto dobrote začala slúžiť ľuďom... avšak podivným spôsobom. Nakoniec, keď trochu pozorujeme tento typ žien, prostitútky, všimneme si, že často majú veľké cnosti. Len im vedľa týchto kvalít, chuderám, chýba inteligencia, schopnosť rozlíšenia; sú také slabé a ovplyvniteľné, že sa ľahko stanú obeťami, pretože vždy niekto využije ich slabosť. A tiež spoločnosť je k nim krutá.

        Ježiš sa vtedy rozhodol, že Máriu Magdalénu oslobodí od týchto zlých duchov, pretože videl, že raz od nich oslobodená urobí dobro mnoho iným, ktorí patrili ku rovnakému prostrediu ako ona. Áno, pretože každá bytosť je v spojení s obyvateľmi oblasti, s prostredím, ku ktorému patria. Keď upadne, stiahne so sebou mnoho iných, a keď sa zdvihne, tiež ich postaví. Moc dobra a zla je spôsobená tým, že ani dobro ani zlo nie je osamelé: zlo má rozvetvenie, známosti, nespočetne zväzky, a dobro tiež. Preto každá bytosť je zodpovedná za to, čo robí, akým spôsobom myslí a aké pocity prežíva.

        Iste tiež poznáte príbeh o uzdravení posadnutého v Geraze. Ježiš sa obrátil k duchovi, ktorý v ňom býval, a spýtal sa, ako sa menuje. „Légia“, odpovedal duch, pretože do neho vstúpilo mnoho démonov a tí ho viedli ku konaniu nezmyselných činov: behal v horách bez oblečenia a pritom kričal, bil do seba kameňmi. Nie je potrebné aby som vám rozprával o všetkých prípadoch posadnutosti, ktoré sú spomínané v Starom a Novom Zákone, tieto príklady postačia. V každej ezoterickej literatúre nájdete veľký počet príbehov, ktoré rozprávajú, ako sa duchovia zmocnili istých bytostí, aby ich mučili, oslabovali, ničili, a v každom náboženstve nájdete rituály pre zaklínanie zlých duchov s modlitbami a príslušnými formulami. Už od stvorenia sveta vieme, že ľudská bytosť nie je prázdnou stavbou, ale že v nej býva veľký počet iných obyvateľov.

        Nežiaducimi sú teda bytosti nižšieho radu, ktoré sa usídlia v človeku a inšpirujú ho k rôznym trestuhodným a nezmyselným činom, až ho zničia. Ak je človek týmito duchmi obývaný, je ich väzňom a nemôže sa ich zbaviť. Niekedy, z Božej milosti, alebo keď človek splatil svoju karmu a nadíde čas, prídu mu priatelia z Nebies pomôcť vyhnať týchto duchov. To je však vzácne, veľmi vzácne; je treba si to zaslúžiť a snažiť sa.

        A keby sme teraz povedali ľuďom, že pozvali zlých duchov, aby sa v nich usídlili, tak nielen že vám nebudú veriť, ale sa vám budú vysmievať či budú zúriť. Bohužiaľ je to pravda, čistá pravda. Nechcem vám popisovať týchto duchov, ich tvary, ich emanácie, pretože keď o nich hovoríme, spájame sa s nimi, oživujeme ich a sprítomňujeme ich. Len vám poviem, ako ich človek priláka: zakaždým, keď nie je čistý vo svojich myšlienkach, svojich pocitoch a svojich činoch, pripravuje podmienky, aby títo nežiaduci duchovia prišli.

        Vezmime si príklad z každodenného života: ak máte čistý stôl, dobre umytý, žiadne zvieratko sa na ňom neobjaví. Ak však necháte z nepozornosti na stole potraviny, uvidíte, ako sa rôzne zvieratka budú zbiehať, najmä ak nájdu malé štrbinky či malé dierky, kam by mohli vkĺznuť. Ďalší príklad: keď študujeme zoológiu, konštatujeme, že každý zvierací druh (hmyz, šelmy, cicavce, plazy, vtáci) má určenú potravu. Jedni jedia zrno, druhí trávu, mäso či červov a šakaly, hyeny, supy sa živia mŕtvolami. Teda, aby sme mohli nakŕmiť zvieratá, musíme vedieť, aká potrava im prislúcha. Tieto úkazy práve vysvetľujú, že pokiaľ v sebe udržujete čisté túžby či pocity, ktoré nie sú ani svetelné ani čisté, ihneď prídu entity, ktoré majú tieto nečistoty rady a usadia sa vo vás, aby sa nimi mohli živiť. Pokiaľ sa však očistite a stanete sa múdrymi, tieto entity vás opustia a konečne začnete dýchať. Vidíte, je to jasné! Len veľmi málo ľudí vie čítať z knihy živej prírody, ktorá je pred nimi otvorená. Poviete, že to sú len malé detaily, áno, ale ich vysvetlenie má pre psychický život nesmierny význam.

        Každá myšlienka, každý pocit, ktorý prejde človekom, vyšle elektromagnetické prúdy priaznivé dobru či zlu. Takto môže človek prilákať tých najsvetelnejších, najvyvinutejších duchov a zahnať škodlivé bytosti, ktoré zmiznú do stredu zeme; či naopak pritiahne larvy, démonov, a v túto chvíľu svetelní duchovia, ktorí mu prišli na pomoc,  odídu, pretože nemôžu zniesť odporné emanácie, ktoré nežiaduci vytvárajú. Bohužiaľ, táto oblasť nie je taká známa a táto nevedomosť je príčinou mnohých nešťastí.

        Pokiaľ oficiálna veda nepripustí existenciu týchto neviditeľných stvorení, pokiaľ obmedzuje všetko, čo sa v človeku odohráva, na chemické a fyzikálne procesy, nedosiahne veľkých výsledkov. Už som vám povedal, že chemické a fyzikálne procesy sú v skutočnosti následkom psychických procesov; áno sú len následkami. Samozrejme, že sa biológom nepodarilo objaviť nežiaduce entity so skalpelom, lupami a mikroskopmi, to však nie je dôvod, aby sme popierali ich existenciu; to, že ich nevideli, neznamená, že neexistujú.

        Keby ste len vedeli, aké entity jasnozrivý vidia, vstupovať a usadzovať sa v ľuďoch! Ľudia ich samozrejme nevidia, keby však boli bdelejší a mali vo zvyku sa nad sebou zamýšľať, uvedomili by si, v ktorom okamžiku do nich negatívna entita vstupuje, a aké prevraty v nich vyvoláva. Ak sa odrazu cítite znepokojení, nešťastní či ovládnutí najnižšími túžbami a pocitmi, znamená to, že sme navštívení nežiaducimi entitami. A prečo vás navštívili? Pretože ste pre nich pripravili potravu.

 

        Naše fyzické telo je ako niekoľkoposchodový, obývaný dom. Pivnica, prízemie, prvé poschodie, druhé poschodie, atď... majú svojich obyvateľov. A dokonca navrchu, na terase, sa nachádzajú ďalší obyvatelia s prístrojmi na pozorovanie hviezd, Slnka, Mesiaca a odovzdávajú nám informácie. Raz som vám vysvetlil, že rozdiel medzi rôznymi kategóriami ľudí (hrubí ľudia, bežní ľudia, talentovaní ľudia, géniovia, Svätci, Zasvetenci a Majstri) vyplýva z počtu a kvality obyvateľov, ktorých títo ľudia prilákali, a z harmónie, ktorá medzi nimi panuje. Tento jav môžeme tiež prirovnať k tomu, čo sa odohráva v rodine. Ale, v dnešnej dobe už členovia rodiny nežijú spoločne, zatiaľ čo v minulosti bývali všetci od prarodičov až po vnúčatá v jednom dome. A práve takto vyzerá dom vnútorný dom človeka.

        Niekedy hovoríme: „Neviem prečo, ale mám niekedy pocit, že sú vo mne dve bytosti. Ak príde jedna, som dobrý, jemný, chápavý a všetci sú užasnutí... Keď sa však prejaví tá druhá, som neznesiteľný!...“ Je mnoho bytostí, ktoré sa takto môžu prejaviť, vyberme si však len tieto dve. Ani psychoanalýza ani psychológia nemôžu vysvetliť existenciu týchto protichodných prejavov v človeku. Študujeme bunky, ale nevieme, že sa v týchto bunkách nachádzajú obyvatelia. Keď biológovia skúmajú bunku, v skutočnosti skúmajú len dom bytosti, ktorá v ňom býva; uspokoja sa s tým, že popíšu vzhľad (šeťuholníkovy, oválny, atď...), štruktúru (membrána, cytoplazma, jadro) a vzťahy s vonkajším svetom, a nevedia nič o duši, ktorá v nej býva, ani o živote, ktorý v tejto duši prebieha. Napriek tomu práve tu sa nachádza vysvetlenie všetkého, čo sa v človeku deje. Sme stvorení z množstva bytostí, ktoré môžeme rozdeliť na dve kategórie, dobré či zlé, ktoré sa prejavujú striedavo.

Predstavte si rodinu s dvoma bratmi: jeden je úžasný, druhý je takmer netvor. Rodičia, ktorí sú dobrí, čestní, inteligentní si samozrejme trhajú vlasy, pretože nechápu, odkiaľ k nim prišlo také desivé dieťa, a ako je možné, že obaja bratia sú takí odlišní. Pretože ich obidvoch rodičia pozvali. A akým spôsobom? To je jednoduché. Ak vezmeme do úvahy, že obaja rodičia v minulej inkarnácii nepoznali dobre zákony karmy, zadlžili sa bytosti, ktorá k nim teraz prišla, aby bola živená, bývala a ... bola ospravedlnená. Preto sa musia o toto dieťa starať, báť sa o neho a platiť za jeho hlúposti, ktoré navystrája.

Rovnako každý z nás je vo svojom vnútri ako početná rodina s deťmi, rodičmi a prarodičmi. A je až neuveriteľné, čo sa môže dozvedieť o tejto vnútornej rodine ten, kto sa pozoruje! Každý chce mať svoje slovo, gestikuluje, požaduje; to sa vyplatí si stále uvedomovať!... Ak sa v nás nachádzajú nežiaduce bytosti, je to preto, že sme ich prilákali porušovaním niektorých zákonov. Áno, je veľmi ťažké sa ich zbaviť; je však treba ich len vychovávať, dosť sa pre nich obetovať, pretože sme im dlžní. Veľmi radi sa vlúdia tam, kde sú podvody, a našou úlohou je im v tom zabrániť. Svetelní duchovia nikdy nevstúpia, pokiaľ ich o to nepožiadame, avšak tí druhí nerešpektujú žiadny zákon a vstúpia bez dovolenia. Zasvetenci niekedy používajú proti zlým duchom magické metódy a pentakle. Ak ste čítali Fausta (je zrejme, že Faust nebol veľkým Zasvetencom, mal však okultné znalosti), povšimli ste si, že umiestnil nad svoje dvere pentagram, aby zabránil vstupu nežiaducich bytostí, a zároveň aby udržal na mieste dobrých duchov. Pre ochranu existujú pentakle, ktoré môžeme používať potom, čo sme ich patrične pripravili určitými formulami a magickými rituálmi, a mnohí okultisti používajú pentagram. V bežnom živote vidíte nápisy: „Zákaz vstupu“, „Súkromný majetok“, „Zákaz skládky“... V duchovnej oblasti je to rovnaké, len zákazy sú označené symbolmi a talizmanmi, ktorým duchovia rozumejú a rešpektujú ich. Lenže ľudské nápisy nie sú vždy účinné. I keď je napísané, že je zakázané odhadzovať odpadky, ľudia ich chodia vyhadzovať v noci; i keď je vo vlaku napísané „Zákaz fajčenia“, všetci fajčia, a takto by sme mohli pokračovať. Zasvetenci majú ďaleko účinnejšie prostriedky ochrany, než sú nápisy, a pokiaľ duchovia napriek ich zákazu prejdú, sú zničení.

Začína vám byť táto otázka jasnejšia? Nechceme veriť v existenciu nežiaducich bytostí, avšak, či to chceme či nechceme, neustále dochádza k úkazom a prejavom dokazujúcim ich existenciu. Čo sú napríklad neresti? Všetci uznávajú realitu neresti, ako ich však vysvetliť? Napríklad muž, ktorý je dobrotivý, inteligentný, vzdelaný, s množstvom iných cností, má strašnú neresť, ktorú nemôže premôcť. Vynakladá neobyčajné úsilie, keď však príde ten okamžik, napriek tomu opäť podľahne. V iných oblastiach môže byť výnimočný, mať neobyčajné schopnosti, byť hudobníkom, umelcom, ale nepredpokladáme, že je to opilec, ktorý sa nemôže ubrániť pijatike. Ako napríklad Šaljapin... Aký ten mal hlas! Avšak pil... A iní mali vášeň pre hry: ruletu, bakarat, a hraním sa ničili. Ako si to môžeme vysvetliť? Dalo by sa to vysvetliť nejakým psychologickým komplexom či zlým zvykom, ktorý človek zdedil od svojej rodiny alebo okolia, avšak to všetko nič nevysvetľuje.

Oficiálna veda zatiaľ nie je schopná tieto javy vysvetliť. Vie ich vysvetliť len Zasvecovacia veda a povedala by vám, že toto neresťou sú neviditeľne bytosti, ktoré človek musí živiť, pretože ich pozval a poskytuje im prístrešie; natoľko ich posilnil, že je nimi ovládaný a nemôže sa ich už zbaviť. Áno, moji drahí bratia a sestry, neresti nie sú ničím iným než bytosťami, ktoré sa usadili v ľudskej bytosti, aby z nej urobili otroka. Je možné ich premôcť, ovládnuť ich, avšak k tomu je potrebná mimoriadna vôľa a znalosti.

Aké prostriedky teda použiť, aby sme neprilákali nežiaduce bytosti? Tým prvým je čistota (avšak čistota vo všetkých oblastiach) a ďalej teplo a svetlo. Čistota ich nechá zomrieť hladom, pretože v čistote nie je pre nich potrava. Svetlo ich desí a vyháňa, a teplo ich vysušuje a spaľuje. Toto je samozrejme celkom abstraktne. Mať svetlo znamená vedieť skutočnosť vecí, a teda veľmi jasne chápať tento problém; teplo znamená mať mnoho lásky pre božský ideál; a čistota znamená viesť vzorný život, aby sme nedovolili týmto bytostiam sa na vás zavesiť a usadiť sa v nás. A nakoniec, i keď sa pokúsi vlúdiť, sú okamžite vyhodení, pretože tieto cnosti, akými sú čistota, inteligencia a láska, ich odháňa.

Vidíte teda, Učenie nám prináša všetko, čo je nevyhnutné k pochopeniu. Jasne nám ukazuje, že všetko závisí od nás, že i keď sme v minulosti učinili chyby, ktoré umožnili usídlenie nežiaducich bytosti, existujú na nich lieky. Je treba ich priviesť k rozumu, presvedčiť ich, že miesto aby vo vašom príbytku všetko zničili, bolo by lepšie, aby sa zúčastnili na ich skrášlení svojimi prínosmi; ak sú hudobníci, nech nám prispejú svojou hudbou; ak sú maliari, nech prispejú svojimi farbami; a ak sú vedcami, nech nám prezradia tajomstvá prírody. Niektoré z týchto stvorení sú veľmi učené a schopné, avšak, miesto aby nám pomáhali, berú nám sily. Keď sa v nás však usídlia svetelní duchovia, dávajú nám všetko, čo majú. Nakoniec, mnohí z týchto dobrých duchov, ktorí nám prichádzajú na pomoc, patria k našej rodine; sú to naši dedovia a babičky, ktorí chcú podporiť svoje deti či vnúčatá. Týchto duchov nazýva Zasvecovacia veda „rodinnými duchmi“. Tiež tu je treba rozlíšenie; niektorí z nich sú veľmi nezištní a vyvinutí, avšak iní menej. Napríklad, keď dedko celý svoj život fajčil fajku, chce ju fajčiť ďalej skrze svojho vnuka – a pozrime sa, vnuk začne fajčiť fajku; nemôže sa zbaviť tohto zvyku, pretože dedko na onom svete je veľmi tvrdohlavý a lipne na svojej fajke!... Áno, je ešte niekoľko vecí na poznávanie! Niekto by povedal: „Nežiaduce bytosti? O tom ani nehovor! To nie je moja starosť.“ Avšak bez jeho vedomia sa ho nežiaduce bytosti držia, a držia sa ho dobre!... Z tohto dôvodu by ste sa mali touto otázkou raz vážne zaoberať a naučiť sa, ako sa k týmto škodlivým entitám chovať, ako ich vychovávať, vzdelávať... Hovorím vám, že je veľmi ťažké ich vyhnať; a i keď sa o to pokúsime, výsledky sú často horšie. Je im treba pomôcť, či sa za nich dokonca modliť a ukazovať im veľa dobrej vôle a lásky, inak sa nazlostia a zničia vás. Na to, aby ste ich vyhnali, musíte byť veľmi silní, mocní, a než sa o to pokúsite, bolo by lepšie s nimi rozprávať a dohodnúť sa s nimi. Niektorí jasnozriví ľudia toto videli. Keď nejakého človeka trýznila zlá entita, obrátil sa k nej, modlil sa za ňu, či jej čítal pasáže z Evanjelií. Jasnozrivý človek mohol vidieť entitu, ktorá počúvala a niekedy dokonca túto osobu opustila. Tento človek nič nevidel, len pocítil, že sa zmenil jeho stav, jasnozrivý človek však videl ducha, ktorý ho opúšťal.

Ja som si taktiež mnohé v tejto oblasti overil. Preto nemám pochyby, skutočne verím v tieto veci. Tiež by ste v ne mali veriť, inak nikdy nezlepšite svoju situáciu. Tieto stvorenia naozaj existujú. Niektoré sú dosť chápavé, vyvinuté, osvietené, zatiaľ čo s tými, čo patria skutočne nízkemu rádu, sa nedá nič robiť. I keď im dáme vysvetlenie, nepochopia. Na nich platia úplne iné prostriedky. A najmä sa nesnažte proti nim bojovať, pretože to je nebezpečné, môžu vás zničiť. Musíte prosiť iných, veľmi svetelných a mocných duchov, aby sa do vás prišli usadiť a bojovali namiesto vás, pretože títo duchovia sú toho schopní a majú všetky prostriedky a zbrane, avšak vy nebojujete!

Áno, moji drahí bratia a sestry, je to veľmi rozsiahla veda, ktorú vám nemôžem vyložiť v niekoľkých minútach. Nič menej som vám povedal to podstatné a ak mi veríte, začnete sa úžasne vyvíjať.

 

8                    O samovražde

 

Naplňte pohár do polovice a ponúknite ho dvom ľuďom: jeden človek vám povie, že je poloplný, druhy povie, že je poloprázdny. Pre väčšinu ľudí je to to isté, avšak pre Zasvecovaciu vedu to odhaľuje dve mentality, dva odlišné psychologické procesy. Ak sa zastavíte pri plnosti, cítite sa naplnení, pokiaľ pri prázdnote, vyprázdnite sa. To je magický zákon: keď nemocný mysli len na svoju nemoc, jeho stav sa zhorší, pretože negatívne myslenie pracuje na rozpade. Ak myslí na zdravie, táto myšlienka ho uzdraví.

Možno vám chýba mnoho vecí, a ak chcete aby vám chýbalo ešte viac, zamerajte sa na tento nedostatok!... Ale radšej myslite na to, že ste synovia a dcéry Božie, dedičia ohromného bohatstva a uvidíte, čo všetko sa zlepší. Nakoniec, ľuďom nechýbajú ani tak peniaze, domy, autá... ako skôr svetelná a božská filozofia, ktorá je schopná vyslobodiť ich zo všetkých ich slabostí a problémov. Áno, je to jednoduché, úžasne jednoduché. Nech ľuďom ukazujete čokoľvek, jedni vždy vidia dobrú stránku vecí a situácii, zatiaľ čo druhí uvidia len nevýhody. Iste, že majú obidve strany pravdu, ale táto „pravda“ vnútorne pôsobí dvoma rôznymi spôsobmi. Z pohľadu pravdy môžeme povedať, že je poloplná či poloprázdna, to nie je dôležité; avšak magický účinok je odlišný. A práve toto je podstatné. Ak si zvyknete vidieť nedostatky, medzery, chyby, budete čím ďalej smutnejší, skľúčenejší, zatrpklejší. To sa stáva, ako náhle sa zameriate na nedostatky. Je evidentné, že tieto nedostatky existujú, avšak v tom nie je problém. Problém je vedieť pracovať s tým, čo máme, aby sme sa zlepšovali.

Aby som niektorým ľuďom ukázal, ako sa mýlia a robia si zlo, keď neustále hovoria, že im chýba to či ono a najmä peniaze – najviac sa sťažujeme na nedostatok peňazí! – poviem im: „Dám vám dvadsať miliónov, ale dačo za dačo: dám vám tých dvadsať miliónov za vaše oči.“ Odmietli by a kričali! „Dám vám ďalších dvadsať miliónov za vaše uši..., dvadsať za váš nos..., dvadsať miliónov za vaše ruky... a ešte dvadsať miliónov za vaše nohy.“ Pozrime sa, zvyšuje sa to na miliardy! Nuž i túto čiastku odmietnu. Prečo sa potom cítia takí chudobní? Sú bohatí, len to nevidia. Nevidia to, pretože to sú hlupáci; a hlupáci musia ešte trpieť, ich hlava musí ešte dozrieť. To hovorí príroda, nie ja.

Príroda je neúprosná: môžete kričať, plakať, vyhrážať sa, je nemeniteľná. To vy sa musíte skloniť, poslúchať, zharmonizovať sa s ňou. Áno, je neúprosná, neoblomná. Poviete, že je krutá... Nie, len chce ľudí učiniť inteligentnými, krásnymi a najmä šťastnými. Keď však vidí, že sú to tvrdé hlavy... čo chcete, je treba, aby tieto hlavy dozreli, a preto používa len jej známe metódy. Keď sa do niekoho pustí, nedá mu ani vysvetlenie, len povie: „Prajem si jeho dobro, a keď že neexistujú pre jeho zmúdrenie iné prostriedky, som nútená použiť týchto metód.“ Nemôžeme jej to vyčítať.

Je treba, aby ste prijali túto filozofiu, ktorá vám ukazuje, že ste deti Božie, dedičia pokladu, ktorý čaká na okamžik, kedy z neho budete schopní čerpať. Je to filozofia, ktorá ľuďom chýba, nič iného; všetko sa nachádza v nich a okolo nich a oni sa len sťažujú. Mrzúti, sú stále nevrlí, pretože im chýba Božská filozofia. Preto keď vidím niekoho, kto je uzavretý do seba, zahalený do svojich osobných problémov, mám mu chuť povedať: „Chudák nešťastný, ako by si mohol niečo vidieť? Nevychádzaš vonku, si uzavretý vo svojom úkryte. Trochu sa prejdi, aby si videl svoje dedičstvo: všetky tie lesy, hory, jazerá, rieky, hviezdy... pochopíš, že vlastníš nekonečnosť a nič ti nechýba.“

Ľudí môžete prirovnať ku človeku, ktorý je v jazere a kričí: „Vodu, vodu, mám smäd!“ Sú ponorení v oceáne vesmírneho svetla, majú však také hrubé panciere, že do nich toto svetlo nemôže preniknúť. To je aktuálny stav mnohých ľudí vo svete: sú nešťastní, sťažujú sa, dokonca chcú spáchať samovraždu. Nemôžu pochopiť, že sú sami zodpovední za svoj stav. Kozmická Inteligencia ich netúži podrobiť tomuto extrému. Tým, že sú tak obmedzení, sami došli až k tomu, že si chcú vziať život, pretože pre nich nemá, tak povediac, žiadny zmysel! V skutočnosti sa v živote skrýva toľko netušených možnosti... Byť smutný, v prázdnote, je tou najväčšou hlúposťou, pretože tieto možnosti potom nemôžeme vidieť.

Vráťme sa teraz k poloplnému a poloprázdnemu poháru. Či berieme do úvahy prvú či druhú možnosť, je to z pohľadu konštatovania samozrejme to isté. Avšak konštatovanie vecí nie je tou pravou vedou. Pravá veda znamená vidieť v našom živote následky toho či onoho zistenia. Ak poviete, že pohár je poloplný, zastavíte svoju myšlienku pri plnosti a takto si zvyknete vidieť dobrú stránku vecí. A keď sa stane nepríjemná udalosť, namiesto niekoľko hodinového plaču pre „poliatie vašej záhrady“ si poviete: „Veď je toľko možnosti, Nebo má so mnou dobré zámery, chce, aby som rozvinul vlastnosti, ktoré ešte nemám.“ Aké? Hľadajte... a ak nájdete, budete mu za túto skúšku ďakovať. Je veľmi ťažké prijať túto filozofiu, je však tou najlepšou. Ako náhle ju skutočne prijmete, nič vás nebude môcť zastaviť. Nech sa vám stane čokoľvek, pôjdete dopredu, pretože budete správne uvažovať. A teraz predpokladajte, že sa k vám ľudia veľmi zle správajú: po celý môj život, nech urobíte čokoľvek, sa navzdory vašej dobrote, jemnosti, láskavosti na vás sype bezprávie. Nakoniec zistíte, že je to také kruté, že sa vzbúrite proti Pánovi, a dokonca chcete spáchať samovraždu. Počkajte, ešte jednu vec ste dobre nepochopili: prečo vám Nebo stále dáva tie isté skúšky?... Pristúpte na to, že ste boli v niektorej minulej inkarnácii krutí k istým bytostiam. Aby ste pochopili, ako ste im ublížili, tak vám títo ľudia teraz spôsobujú utrpenie a vy nechápete, že tým vinníkom ste vy sami. Keby to tak nebolo, všetci by vás museli milovať, pomáhať vám, rešpektovať vás, to je zákon. I keď sú „nespravodlivosti“, ktoré skúsite, také do neba volajúce, musíte zabudnúť, že to sú nespravodlivosti. V skutočnosti sú tieto viditeľné a reálne nespravodlivosti výrazom neviditeľnej spravodlivosti. Zasluhujete si všetko, čo k vám prichádza, nech je to z toho či onoho dôvodu: splácate dlh lebo musíte poznať pravdu, ktorú ste nepoznali, či sa musíte posilniť a stať sa géniom, obrom, velikánom.

Ľuďom bráni vo vývoji myšlienka, že problémy či nešťastia, ktoré zažívajú, sú výsledkom bezprávia. Hovoria si: „Osud je nespravodlivý, dokonca i pán je nespravodlivý, zaslúžil by som si lepší osud.“ Ale ako môžu vedieť, že by si zaslúžili lepší osud? Nepoznali sa, nepoznajú ani svoju minulosť, ani svoju súčasnosť a tým menej svoju budúcnosť, ako si to teda môžu myslieť? Dokonca, ak odsúdi sudca nevinného – a koľko bolo v minulosti súdnych omylov! – i za touto nevinnosťou sa v skutočnosti skrýva istá spravodlivosť. Môže sa to stať dokonca svätcom, Zasvetencom i veľkým Majstrom: mnohí z nich boli obesení, upálení, ukrižovaní; na pohľad boli nevinní – v skutočnosti Dvadsať štyri Starcov alebo Páni Karmy sú úplne spravodliví – tieto skúšky im boli poslané, aby splatili dlh, alebo aby pochopili isté pravdy, ktoré by inak nepochopili, či aby sa stali silnými, mocnými a nepremožiteľnými.

Niektorí ľudia si myslia, že ak spáchajú samovraždu, uniknú problémom. Ak sa dostanú na onen svet, je to pre nich v skutočnosti ešte horšie, pretože nikto nemá právo odísť skôr. Je to brané ako dezercia a tú musíme zaplatiť dvakrát až trikrát drahšie. Hore nie je miesto pre toho, kto chce svojvoľne opustiť Zem, nebude tam prijatý: musí vytrpieť toľko, koľko mu zostávalo rokov na Zemi.

Postoj samovraha je v najvyššej miere trestuhodný. Po prvé je nevedomý, pretože nevie dôvod skúšok, ktorými musí prejsť. Ďalej je pyšný, lebo si myslí, že vie lepšie ako Dvadsať štyri Starcov, čo si zasluhoval. A nakoniec je slabý, pretože nedokáže znášať ťažkosti. Teda: nevedomosť, pýcha, slabosť. Neviditeľný svet je nespokojný s touto bytosťou, pretože opustila svoje miesto.

Namietnete: „Avšak niektorí spáchali samovraždu, pretože mali taký mimoriadny ideál, že ho nemohli dosiahnuť. Keď videli, že sa im to nedarí, boli tak sklamaní sami sebou, že si vzali život.“ Nuž ani to nie je dovolené. Ak máme vysoký ideál, je tým najpodstatnejším pracovať na tom, aby sme ho uskutočnili, a nestanovovali si dátum jeho realizácie. A to, že neuspejeme, neznamená, že sme ešte nevlastnili prvok úspechu; pokiaľ si to nechceme pripustiť, a vezmeme si život, nie je to nič iného než pýcha. Bolo treba vytrvať.

Väčšina ľudí si myslí, že prišli na Zem, aby žili v šťastí a uskutočnili svoje ambície. Vôbec, prišli na Zem, aby zaplatili svoje dlhy, učili sa a posilnili sa. Preto si Nebo nemôže vážiť toho, kto sa rozhodne pre samovraždu, pretože sa umiestňuje nad Pánov všetkých osudov, a utrpenie, ktorým musí prejsť, je neopísateľné. Tu vám predstavujem ďalšiu z veľkých právd Zasvecovacej vedy.

Samovraždu môžeme samozrejme vysvetliť rôznymi spôsobmi. Nech sú však dôvody, pre ktoré chce muž či žena prísť o život, akékoľvek, môžeme povedať, že pravý dôvod je tento: jedná sa o bytosť, ktorá nevie, že do nej Stvoriteľ umiestnil ohromné možnosti, aby mohla zvíťaziť v akýchkoľvek životných podmienkach: možnosti komunikácie s bytosťami neviditeľného sveta, možnosti tvoriť myšlienkou a púšťať tieto výtvory do priestoru... Nevie, že i v tej najväčšej osamelosti a núdzi sa nemôže cítiť osamelá a chudobná, ale navštívená, obklopená a obohatená všetkými pokladmi: nech sa deje čokoľvek, má v sebe taký rozsiahly, taký krásny svet, že je šťastná!

Existujú bytosti, ktoré žiadna situácia nerozruší, pretože uznávajú filozofický systém, ktorý je im oporou. Prečo je písané v Evanjeliách, že je treba si postaviť svoj dom na skale? Skala, to je duch a ten zostáva za všetkých okolností neochvejný. Srdce, intelekt či fyzické telo je zraniteľné, nie však duch.

Ľudia sú veľmi zle informovaní, nevedia, čo do nich Boh vložil, a pri najmenšom sklamaní si myslia, že riešením je samovražda. Čo to teda znamená? Že sú to géniovia, tak výnimočné bytosti, ktoré nemôžu znášať zlo vo svete?... Nie, sú to nešťastní chudáci zbavení všetkého, inteligencie, lásky, sily, len ich slabosť im spôsobuje tento koniec. To, že boli v histórii statoční muži a ženy, ktorí sa obetovali, aby zachránili vojsko, mesto, národ, to chápem, to je niečo iného. O nich však nehovorím, hovorím o všetkých ľuďoch, ktorí chcú skončiť žalostne, pretože sa cítia osamotení či nepochopení – jedná sa najmä o mládež.

Mladí si musia uvedomiť bohatstvo, ktorým disponujú. Majú predstavivosť, prečo ju teda nepoužiť? Áno, iste, používajú ju: keď myslia na svojich milých a predstavujú si, ako ich hladia, objímajú; predstavivosť chlapcov a dievčat nezaháľa. Prečo však túto vzácnu schopnosť, ktorú im Stvoriteľ dal, používať jedine pri zmyselných predstavách? Prečo sa ju nenaučiť používať tak, aby vzali do úvahy všetky dôvody, ktoré môžu mať ku šťastiu a bohatstvu vďaka všetkému, čo existuje v Nebi i na Zemi a najmä v nich samých?

Počet samovrážd v minulosti je nespočetný, môžu však byť zhrnuté do troch kategórií. Majú za dôvod buď nedostatok inteligencie, alebo nedostatok lásky či nedostatok vôle. Pokiaľ dobre chápete súvislosti a ak viete, že existuje božský svet obývaný nádhernými bytosťami, že tento božský svet odtlačil svoju stopu do fyzického sveta a tiež že pocity a túžby sú také silné, že s vytrvalosťou ich vždy uskutočníme... skrátka, ak sa vám podarí ovládať samých seba, nevyhľadávať výhradné uspokojenie vašich túžob, ale považovať všetky problémy za prostriedok na cvičenie vôle, tak mi verte, nikdy si nevezmete život. Dokonca ani bieda, straty, nemoc a osamelosť vás nepremôžu. Vy budete víťazom. Mladí ľudia by sa mali presvedčiť aspoň o jednej veci: že svet je taký rozsiahly, že nie sú sami. To, čo ženie ľudí k samovražde, je nedostatok lásky. Ak stratíme lásku, chceme zomrieť, život nemá zmysel. Život je spojený s láskou. Je to tak pravdivé, že ak sa nachádzame v náruči milovanej osoby, chceme žiť večne! Áno starostlivo si strážte lásku a budete chcieť žiť vďaka tejto láske navždy. Ak zničíte lásku, zomriete. Mnohí v sebe lásku potlačili a teraz sa pýtajú, prečo nemajú v ničom záľubu. Práve preto, že im chýba láska.

Keď vidím mladú, neposednú, spievajúcu slečnu, viem, že práve videla svojho milého, pretože láska, to je radosť. A ak ju vidím neskôr skľúčenú, viem, že svojho milého stratila, to nie je ťažké uhádnuť. Preto kladiem taký dôraz na lásku. Avšak nie na takú lásku, ktorá je dnes v móde a ktorá je v skutočnosti púhou neviazanosťou. Pretože táto láska, rovnako ako nedostatok lásky, skončí tým, že vezme bytostiam všetky ich dôvody pre život.

Áno, o láske je treba hovoriť neustále, celý život, pretože ľudia ešte takí vzdialení od poznania tej pravej lásky, ktorá je schopná premiestňovať hory, tvoriť svety!... Našiel som tajomstvo: milujem... Bratstvo, a pokiaľ milujem bratstvo, všetky otázky sú vyriešené. Myslím len na neho, nič iného nie je v mojej mysli, dáva zmysel môjmu životu. Vy urobte to isté a nikdy nebudete mať túžbu vziať si život.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9                    Premôcť zlo láskou a svetlom

 

Ľudia sú zvyknutí mstiť sa za zlo, ktoré im bolo učinené. Dostali facku? Myslia si, že je normálne ju vrátiť, alebo dokonca dve! A za kopanec?... Dva kopance. Tento inštinkt pomsty pochádza zo vzdialenej doby, kedy ľudia ešte boli zvieratami. Nakoniec, ani dnes v tom nie je veľký rozdiel: navonok sme sa stali trošku dobrákmi či dobráčikmi, avšak vnútri!... Snažíme sa premôcť svojich nepriateľov tým, že proti nim používame prostriedky, ktoré použili oni sami. Pokiaľ však nechceme študovať túto otázku z pohľadu Zasvecovacej vedy, spýtať sa jej na jej názor, dala by nám odpoveď, ktorá by vôbec neodpovedala tomu, čo si ľudia myslia a praktizujú.

Nemôžeme premôcť zle zlomyseľnosťou, ohováračov ohováraním, žiarlivých žiarlivosťou či besných hnevom, pretože takto sa s nimi stotožňujeme a umiestnime sa na ich úroveň. Áno, pretože vysielate rovnaké vlny ako oni a ste teda zraniteľní: môžu vás skrz priestor zasiahnuť a uškodiť vám. Aby ste sa mohli chrániť, byť nezraniteľní, nesmiete zotrvať na rovnakej úrovni ako váš nepriateľ, pretože tam na vás dosiahne. Je treba vystúpiť, vzlietnuť ako vták, ktorý uniká vždy hore, alebo ako lietadlá, helikoptéry... Keď vám hovorím „vystúpiť“, nemyslím samozrejme fyzicky, na strom, na rebrík či na strechu. Vystúpiť znamená, dosiahnuť tie najušľachtilejšie, najčistejšie, najsvetelnejšie a najzbožnejšie oblasti. Ak raz vystúpite do výšky svojou vôľou, meditáciou, modlitbou, váš nepriateľ k vám už nedosiahne, pretože vaše vibrácie budú iné než jeho, a budete v bezpečí. Dokonca zabudnete že existuje!

Každopádne je veľmi škodlivé neustále si vo svojej mysli uchovávať obraz nepriateľa. Keď ho budete stále v sebe nosiť, budete ho posilňovať, živiť a raz sa tento obraz stane takým silným, že vás všetko zničí. A dokonca sa skompromitujete pred ostatnými: keď neustále hovoríte o svojom nepriateľovi, ukazujete druhým, že ste slabí a pomstiví. Z pohľadu Zasvetencov, z pohľadu múdrosti je to veľmi zlý prístup. Túto tému je treba ľuďom objasniť. Nikdy som nepovedal, že by sme nemali usilovať o premnoženie svojich nepriateľov, môžeme však nájsť iné, lepšie prostriedky.

Keď vás ľudia ohovárajú, trápia, vystúpte v myšlienkach do nebeských oblastí, tam, kde panuje svetlo: v tej chvíli, keď budete dobre chránení, dobre obalení svetlom, láskou, nebeskou mocou, nielen že vás zlé myšlienky nebudú môcť zasiahnuť, pretože sa vrátia k vášmu nepriateľovi. Vidíte, takto Zasvetenci, Mudrci a veľkí Majstri môžu premôcť svojich nepriateľov: svojim čistým, šľachetným, čestným, žiarivým životom... Dôjde ku spätnému nárazu. Tento spätný náraz môže nastať, ak ste rovnakí ako váš nepriateľ, teda slabí, zlí, nečistí, neznášanliví; v tomto okamžiku vás dostihnú všetky zlé veci, ktoré vám posiela. Ak však vediete čistý život, nielen že vás tento život ochraňuje, ale zároveň odhodí všetko, čo je zlé a negatívne, späť na tých, ktorí ho poslali.

Pokiaľ majú čierni mágovia a čarodejníci úspech, je to spôsobené tým, že sú ľudia takí slabí a nevedomí, že na nich škodlivé vplyvy pôsobia; áno, dokiaľ sa nevieme brániť svetlom, riskujeme, že nás dosiahnu. Ak však zaútočia títo mágovia na Zasvetenca, na bytosti, ktoré žijú nebeským životom, dopadnú im blesky späť na hlavu a často dokonca zmiznú. Ak teda chcete byť ochraňovaní, mať istotu, tak nech sa čokoľvek hovorí či robí proti vám, musíte zmeniť svoj život, preladiť sa, vstúpiť do inej oblasti, kde budete ochraňovaní.

A ak dokonca chcete, aby bolo vaše víťazstvo rýchlejšie a veľkolepejšie, zväčšite svoju lásku a veľkorysosť. Niektorým bytostiam sa podarilo povzniesť sa nad všetok hnev: nech sú ohováraní, nenávidení, či niekto pracuje proti nim, je im to jedno, pretože veria v moc svetla. Každý deň vysielajú pri svojej duchovnej práci svetelné lúče všetkým bytostiam, a dokonca i ich nepriatelia začnú pociťovať ich veľkosť tak, že sú nútení sa pred nimi skloniť. Teda namiesto, aby tieto úžasné bytosti zničili svojich nepriateľov, premôžu ich svojou veľkosťou, šľachetnosťou, mocou svetla a takto získavajú priateľov. Toto je dôležité: nikdy nesmiete zabudnúť, že pokiaľ premôžete vašich nepriateľov obyčajným spôsobom, silou, ľsťou, či mocou peňazí, víťazstvo nie je konečné. Týmto spôsobom nie sú nikdy porazení, sú proti vám stále zaujatí. Nemôžu vám odpustiť vaše víťazstvo a raz s nimi budete mať problémy, ak nie v tejto inkarnácii, tak v tej budúcej, pretože takýto boj nikdy nekončí.

Predstavte si, že ste zničili svojho nepriateľa: zmizlo len jeho fyzické telo. V skutočnosti nemôžeme nikdy žiadnu bytosť zničiť, pretože má nesmrteľnú dušu a na onom svete vás stále nenávidí a bojuje proti vám. Vojna teda pokračuje, nemá konca. Tento pohľad, ktorý bol ľuďom odovzdávaný z generácie na generáciu, je prehistorickým pohľadom, ktorý nemôže vyriešiť problémy. Mýlime sa, všetci sa mýlia, národy sa mýlia pri myšlienke, že premôžu tú či onú krajinu zbraňami, špionážou či ekonomickou vojnou... Jedna krajina môže vždy na nejakú dobu premôcť inú krajinu, avšak za nejaký čas jej to druhá krajina odplatí. Študujte históriu: pozrite sa čo sa stalo medzi Francúzskom a Nemeckom, medzi Bulharskom a Gréckom, medzi Arménskom a Tureckom... Ako to teda vyriešiť? Ako Francúzsko a Nemecko: podali si ruky a ich nepriateľstvo skončilo. Inak by sa opäť čakalo, či sa Nemci budú chcieť mstiť, a tak to neustále pokračovalo. Je treba, aby jeden z nich prvý podal ruku...

Tento inštinkt, ktorý vedie k pomste, nie je múdrosť: niekto vás udrie a vy bez premýšľania ho udriete tiež. Rozprával som vám príbeh o troch jogínoch, ktorí sa uchýlili do lesa? Modlili sa, meditovali, chceli sa stať dokonalými... Niekto okolo nich prechádzal a dal prvému jogínovi facku. A čo on urobil? Vyskočil a vrátil mu dve. Veru, ten má nádej na dokonalosť! Druhý taktiež dostal facku: vstal, aby ranu odplatil, zamyslel sa na dve sekundy a opäť si sadol. Ten sa aspoň naučil sebaovládaniu. Čo sa týka tretieho... ten si ani nepovšimol, že dostal facku a pokračoval v meditácii! Vidíte teda, aké existujú stupne. Prvý jogín patrí do kategórie obyčajných ľudí, ktorí pohotovo odpovedia na spravodlivosť... či dokonca na nespravodlivosť! Druhý patrí do kategórie tých, ktorí sa ovládajú, pretože premýšľajú; povedal si: „To mi nestojí za odvetu. Ešte veci skomplikujem...“ A tretí jogín je taký vyvinutý, že ani necíti úder svojho nepriateľa.

A teraz pôjdem ešte ďalej, aby som vám povedal, že vaši nepriatelia sú pre vás požehnaním. Myslíte si: „Akože, on snáď stráca rozum! Naši nepriatelia sú požehnaním?“ Táto reakcia dokazuje, že tomu veľmi nerozumiete. Áno sú požehnaním, pretože nepriatelia vám môžu pomôcť, aby ste sa stali silnými, mocnými a svetelnými... Keďže nie ste osvietení, neviete to a vzdávate sa. Keby ste však boli inteligentní, pochopili by ste, že vám ponúkajú možnosť, aby ste sa stali božstvom. Títo nepriatelia sú skrytí priatelia, ktorí vás prinútia ku cvičeniu a vývoju.

Je potrebné vedieť, že vo svete sa neustále prejavujú dva princípy svetla a temnoty a večne medzi sebou bojujú. Ak teda patríte k temnotám, bude na vás útočiť svetlo, a pokiaľ svetlu, budete napádaní temnotami. S tým je treba počítať. Nie je to však dôvod, aby ste sa zastavili a nerobili nič dobrého; navzdory nepochopeniu a nepriateľstvu, je treba pokračovať, dokonca bojovať, avšak len prostriedkami svetla. Lebo, opäť opakujem, ak odpoviete rovnakou nenávisťou a krutosťou, znamená to, že prijímate zostup do inej oblasti, kde sa nepriateľské sily medzi sebou mučia a požierajú. Tu sa samozrejme oslabíte a zatemníte sa. Kôli porazeniu nepriateľa stratíte svoju silu, krásu a svetlo, ale v skutočnosti je to on, kto vás premohol. Taktiež stratíte svojich priateľov, pretože im už nebudete pripadať takí príjemní a šarmantní ako predtým, a vzdialia sa od vás. Vidíte kam vedie tento prístup!

Vysvetľujte to však ľuďom!... Sú takí nevedomí, že sa radšej zničia používaním starej metódy. Predstavujem vám natoľko výhodnú metódu, že ak ma pochopíte, budete vždy premožiteľmi, víťazmi. Pracujete totiž s ešte neznámymi, veľmi vysokými silami a energiami. Neviditeľný svet predstavuje nepriateľov ako pokušenie, pretože máme chuť odpovedať rovnakými zbraňami, aby sme im ukázali, že sme ešte silnejší než oni. Sú teda pokušením, ale zároveň i požehnaním, pretože sú tu, aby ste sa vďaka nim cvičili; miesto aby ste zotrvávali v lenivosti a spali na vavrínoch, nútia vás aby ste sa prekonávali.

Dosiahnuť tohto stupňa vedomia samozrejme vyžaduje veľa lásky, veľa láskavosti. Ľudia sa však neustále mstia, pretože sa im ešte nepodarilo rozvinúť tieto cnosti, a myslia si, že jednajú správne a majú pravdu. Len sa pozrite okolo seba: oko za oko, zub za zub. Veríte, že v súčasnej dobe víťazia Ježišovo prikázania! Vôbec, stále sa nachádzame v Mojžišovej dobe, všade sa uplatňuje zákon odplaty... Isteže máme slobodu robiť to, čo chceme, porážať svojich nepriateľov podľa vlastného úsudku. Avšak skôr či neskôr zistíme, že sme ich nepremohli. I keď ich zabijete, tak nič nekončí, opäť sa s nimi stretnete, to je zákon, karma. Zabijete svojho nepriateľa, neskôr však zabije on vás; a bude to pokračovať do tej doby, než jeden z vás bude schopný ukázať, že je väčší, veľkorysejší, a odpustí. Potom to skončí, reťaz sa pretrhne. Veríte však, že keby som vyslovil tieto pravdy pred celým svetom, že ich ľudia príjmu? Povedali by: „Chudák, čo to hovorí!“ Ľudia sú príliš ovládaní svojimi vášňami, inštinktami, ktoré nazývajú bezpečnosťou, obranou, spravodlivosťou, vlastenectvom..., a neuvažujú, vedia vyjadriť len svoju inštinktívnu prirodzenosť, a to nie je riešenie.

Samozrejme, že je ťažšie pracovať na sebe samých, než sa mstiť. K tomu je treba úsilie a čas, zatiaľ čo vziať zbraň a niekoho zastreliť, to je rýchle vyriešené. Áno, ľudia dávajú vždy prednosť jednoduchosti a rýchlosti, na rozdiel od Zasvetencov, ktorí si vyberajú to, čo je obtiažné a čo vyžaduje mnoho času. V tom spočíva rozdiel.

Teraz prichádza chvíľa, kedy je treba ukázať celému ľudstvu nové koncepcie, aby mohlo vystúpiť z tohto pekla, do ktorého sa prepadlo. Iste, ak uprednostňujete peklo, ste slobodní, avšak tí, kto z neho chcú vykročiť, sa musia naučiť nové metódy. Verte mi, nikdy nepremôžete nepriateľa ponížením, ranami, násilím: zostane v ňom stále niečo vzpurného, čo bude pripravené zahryznúť a bude čakať na chvíľu odplaty. Zatiaľ čo prostriedkami lásky a svetla ho premôžete definitívne, bude vás mať rád a dokonca bude pripravený vás nasledovať, aby vám mohol slúžiť. Toto vyžaduje mnoho práce, mnoho úsilia, avšak úsilie je treba milovať a nikdy nevyhľadávať to, čo je ľahké, pretože to, čo je ľahké, neprináša nič a nakoniec sa stáva tým najobtiažnejším.

 

 

 

 

10                Víťazstvo nad skúškami vyžaduje duchovné posilňovanie

 

Nech sa pred vami objavia akékoľvek problémy, neukazuje svoj smútok a stratu odvahy, snažte sa naopak v sebe zapáliť všetky lampy. Áno, čím je vám horšie, tým viac musíte zapáliť svoje vnútorné lampy. Lebo viete, čo sa potom bude diať? Všetci sa vás budú pýtať: „Čo vám chýba? Potrebujete niečo?“ Dokonca pocítite nadbytok pomoci, ktorú vám iní budú chcieť preukázať... jednoducho kôli vášmu svetlu!

Vy však veríte, že sa vaše nešťastie môže dotknúť srdci iných ľudí. Vy im teda rozprávate a preháňate, pridáte k tomu pár problémov a rán vo viere, že všetci budú dojatí, že ich vaša bolesť zasiahne a že sa rozhodnú vám pomôcť. Oni však v tomto okamžiku začnú uvažovať len o tom, ako sa vás čo najrýchlejšie zbaviť. Áno, bohužiaľ to takto chodí: za týchto okolností vám ľudia zriedka prídu pomôcť, pretože ich nepriťahuje nešťastie, ale len krása, svetlo, láska. Teda, čím je vám horšie, tým musíte byť veselší a žiariaci.

Keby ste boli o trochu väčší psychológovia, uvedomili by ste si, že keď ostatným vykladáte a svojich nešťastiach, zármutkoch a nemociach, aby ste sa posťažovali, nedosiahnete očakávaný výsledok. Nesmiete si predstavovať, že ľudia sú súcitní, veľkorysí, vždy pripravení počúvať žalospevy nešťastných a pomáhať im... Vôbec nie: vyhľadávajú len to, čo je príjemné, jemné, delikátne, zábavné, sympatické, a pokiaľ takí nie ste, opustia vás. Formálne vám prídu prejaviť svoju podporu, prianie či útechu, avšak vo svojom vnútri majú snahu čo najskôr opustiť svoje miesto. Áno, na nešťastie či našťastie, taká je ľudská prirodzenosť. Ak chcete odpudzovať celý svet, hovorte každý deň o svojich nešťastiach, nemociach, zármutkoch: uvidíte, či vás ľudia budú dlho počúvať.

Stretol som sa s ľuďmi, ktorí mali neuveriteľné potešenie z rozprávania tých najnegatívnejších, najnechutnejších detailov svojho života a potom sa divili, že sa im všetci vyhýbajú a opúšťajú ich. Aké hlúpe správanie! Je lepšie všetky tieto detaily schovať. Ak vám ostatní nemôžu pomôcť nájsť východisko z vašich problémov, prečo im o nich rozprávať? Aj tak nič nezmôžu. Nielen že zbytočným rozprávaním o svojich problémoch strácate čas, ale aj klesáte v očiach druhých, prestanú si vás vážiť. Uvedomia si, že nie ste ani inteligentní, ani silní, a opustia vás.

Ak nechcete stratiť svojich priateľov, ukryte pred nimi svoje starosti, nič im nehovorte, nesťažujte sa. Naopak, zapáľte lampy, čo znamená, spojte sa so všetkými nebeskými silami, všetkými svetelnými entitami , ktoré sú pripravené vám pomôcť. V tejto chvíli sa stanete silnejšími, mocnejšími, svetelnejšími, a sila a svetlo, ktoré z vás budú vyžarovať, k vám tieto bytosti prilákajú, pretože ucítia, že ste iní než ostatní: bez toho aby ste sa sťažovali, znášate všetky ťažkosti, odolávate všetkým skúškam. Obdivujú vás, chodia k vám, aby si vzali príklad a dokonca nabrali silu. Ak sa však ukazujete stále skleslí, deprimovaní, slabí, úbohí, nielen že nezískate ich sympatie, ale im ani nepomôžete.

Nech sú teda vaše starosti akékoľvek, nájdite slová, ktoré môžu druhým pomôcť. Uvidíte, že touto nezištnou a veľkorysou snahou rýchle vyriešite svoje problémy, miesto aby ste čakali, že vás nevedomí, slabí, či chudobní prídu zachrániť. A navyše vám nebeské entity, ktoré budú naplnené obdivom, k vašej ohromnej práci, ktorú ste na sebe urobili, venujú svoju pomoc.

V každom prípade, ak ste deprimovaní, nešťastní, nesmiete zostať v nečinnosti; je treba opustiť tento stav a hlavne nerobiť to, čo robí väčšina ľudí, ktorí prehĺtajú rôzne ukľudňujúce či povzbudzujúce drogy, čo je spôsob, ako sa oslabiť. Stvoriteľ daroval človekovi nesmierne zásoby materiálu a energií, ktoré sú ukryté a čakajú na chvíľu, kedy sa človeku podarí ich objaviť a použiť. Ak hľadáme vždy len vonkajšiu pomoc a lieky, tieto sily zostanú uspané. Bohužiaľ táto pasivita je teraz veľmi rozšírená, pretože veda pracuje, aby prilákala ľudskú pozornosť ku všetkým vonkajším prostriedkom, a neuvedomuje si, že ich použitie ľudí oslabuje, miesto aby im pomáhalo k vyliečeniu. A to je pravda, ľudia sú čím ďalej tým krehkejší, zraniteľnejší, i najmenšie nepríjemnosti ich zložia k zemi!

Iní si myslia, že vyriešia svoje problémy športom, gymnastikou. Šport je veľmi prospešný, nie som proti, avšak ruky a nohy nemôžu vyliečiť vnútorné problémy. Behom neprebudíme sily ducha. Je treba vyslať na tieto problémy svetlo a vedieť, že akékoľvek fyzické prostriedky sú pre vyriešenie psychických problémov nedostatočné.

A preto: miesto aby ste sa nechali zachvátiť problémami či hľadali vonkajšie riešenie, myslite na lampy: zapáľte všetky svoje lampy! Pýtate sa: „Čo sú to za lampy? Kde sa nachádzajú?“ Sú to vnútorné lampy, ktoré už od počiatku času Boh umiestnil v našom vnútri. Sú to rôzne veľké, malé, rôznofarebné lampy... je tu tiež elektrický prúd, ktorý prichádza z ďaleka, z elektrickej vesmírnej centrály, a prúdi, aby ich rozsvecoval. „A ako ich zapálime?“ To je jednoduché: vo fyzickom svete máte gombík či spínač, ktorý treba otočiť či zopnúť. Avšak v psychickom svete postačí, aby ho zapálila myšlienka: myslite na to, že ho zapínate, a v zapätí sa rozsvieti. Ako náhle budú niektoré z nich rozsvietené, nezastavujte sa, pokračujte a rozsvietia sa tiež tie ostatné, až nakoniec bude všetko úžasne osvetlené.

Samozrejme viem, že nám spôsobí problémy, ak sa neposťažujeme na svoje zármutky, sklamania, horkosti... a najmä na zlobu! Keď o vás niekto povedal niečo zlého, nazlostil vás, urazil, potom je ťažké sa udržať a musíte sa isť za každú cenu niekomu posťažovať. Problém je v tom, že človek, ktorému rozprávate o svojom nešťastí, sa cíti zaťažený veľkým bremenom a aby sa ho chudák zbavil, ide sa zveriť jednému zo svojich priateľov; potom je spokojný a cíti sa ľahko. Áno, avšak tento priateľ urobí toto isté, ide to od priateľa k priateľovi, až je ich celý rad, a jedného dňa sa vám zlo nejakým spôsobom opäť vráti.

Než sa zbavíme bremena tým, že ho naložíme na niečie plecia, je treba byť vždy pozorný. Predpokladáme, že sa vaše slová dostanú do uší osoby, na ktorú sa sťažujete: riskujete, že zvýšite u tejto osoby, túžbu po pomste. Je lepšie sa zastaviť, ovládnuť sa a všetko zniesť, a zároveň zapáliť lampy, čo znamená, stať sa dostatočne silným a mocným, aby ste premenili, sublimovali svoju zlosť či smútok.

Život je veľmi bohatý na to, čo je nevyhnutné pre vzdelanie ľudí. Mudrci premýšľajú o všetkom, učia sa zo všetkého a všetko využívajú k dobru, zatiaľ čo ostatní ľudia, ktorí nemajú svetlo, nevedia mať úžitok z ničoho. Pokiaľ sa im prihodia dobré veci, nielen že ich nevidia a nevyužijú ich, pretože sa k nim postavia tak, že sa pre nich stanú zlom. Ak ste vedomí, pozorní, všetky ťažké chvíle môžu prispieť k vášmu vývoju, pretože ich viete využiť. Poviete si: „Pozrime sa, ďalšia skvelá príležitosť, aby som sa stal silnejším, múdrejším, duchovnejším“, a čím viac budete mať týchto príležitosti, tým viac sa budete posilňovať. Ak nemáte tieto príležitosti, nevyvíjate sa.

Samozrejme, je to veľmi ťažké. Pre úspech je treba byť vycvičený. Koľkými neúspechmi do vtedy ešte prejdete! Spadnete, vzpriamite sa, opäť spadnete a ešte sa postavíte... až do dňa, kedy dosiahnete sebakontroly a stanete sa skutočne mimoriadnymi. Toto je cesta. Je ťažká, ale je to všemohúca cesta.