Sila mysle

 

Omraam Mikhael Aivanhov

 

 

(preložené len pre vnútornú potrebu)

   Je  evidentné, že človek je viac pripravený pre prácu  vo svete  materiálnom ako  pre prácu spirituálnu, pretože nástroje, ktorými disponuje pre  pôsobenie na matériu, päť zmyslov, sú oveľa vyvinutejšie, ako tie ktoré by mu umožnili pôsobiť vo svete   spirituálnom. Z tohoto dôvodu mnohí, ktorí sa vydajú na cestu spirituality, majú dojem, že nezrealizovali nič a stratou odvahy končia svoje snahy.

   Sú mnohí, ktorí ich zastavia: Čo je to za prácu, kde výsledky nie sú nikde viditeľné? Prácou na fyzickej rovine sa aspoň veci realizujú: niečo sa mení, stavia,  alebo sa búra. Aj intelektuálna práca obsahuje niečo evidentné: sme vzdelanejší, schopnejší rozhodovať, posúdiť určitú vec. Áno v skutočnosti toto všetko je pravda. Keď ste sa rozhodli postaviť dom, po určitom období aktivity, možno za niekoľko týždňov váš dom bude hotový, bude tu viditeľný a hmatateľný. Keď však tvoríte v rovine spirituálnej, nikto  nič nevidí, ani vy, ani iní.

   Teraz v tomto stave neistoty je možné, že vás pochybnosť  privedie až k tomu, že  necháte padnúť všetko, a uprednostníte to čo mnohí, v prospech aktivity,  v ktorej je pohodlnejšie si overiť výsledky. Nikto vám to nezakazuje, ale jedného dňa aj keď sa budete tešiť plnému úspechu, pocítite, že vnútorne vám niečo chýba. Je to  neodvratné - od chvíle keď ste sa prestali dotýkať podstaty a nezasadili ste nič vo svete svetla, múdrosti, lásky, sily nekonečnosti.

   Čo sa týka spirituálnej práce, je treba pochopiť raz a na vždy,  že táto sa týka matérie tak extrémne jemnej, že uniká naším bežným spôsobom pozorovania. Práca, ktorá sa robí   v spirituálnej rovine, je taká reálna,  ako tá, čo sa deje v rovine fyzickej.

   Tak ako je  reálne vo fyzickej rovine rezať drevo, alebo variť polievku, tak je reálne v rovine spirituálnej postaviť budovu, oslobodiť energiu, nasmerovať prúdy, alebo presvetliť vedomie. Keď toto všetko nie je možné vidieť, je to preto, lebo sa to  týka inej matérie. Nakoniec, ten čo žije naozaj v spirituálnom svete, nemá potrebu, aby sa realita, ktorú cíti okolo seba, stala viditeľnou, alebo hmatateľnou, ako tá čo je vo svete fyzickom. Hoci  časom sa aj ona môže skonkretizovať.

   Nepoznajúc dobre tieto zákony sa myslí, že je hneď možné pozorovať výsledky spirituálnej práce, a  preto je ľahké stratiť odvahu a zničiť to, čo bolo postavené. Jedná sa o veľmi jemnú matériu a preto je ju ľahko modelovať. Preto podľa toho, ako je človek presvedčený a vytrvalý, buď stavia, alebo búra. Stáva sa často, že sa najprv stavia, aby sa ihneď potom ničilo, odkloniac sa pritom od definitívnej realizácii veci. Ale materiálna realizácia musí jedného dňa nevyhnutne  prísť.

   Nakoniec, keby ste sa pýtali Zasvätencov, povedali by vám, že toto všetko, čo na zemi vidíte, nie je nič iné,  ako materiálna realizácia éterických elementov, ktoré časom zostúpili do tohoto stupňa hustoty a materializácie. Keď však máte vieru a trpezlivosť pokračovať v tejto podnikavej práci, dokážete na fyzickej rovine skonkretizovať všetko, čo si želáte. Keď sa zastavíte pri tom: „Ale ja si po roky želám veci, ktoré sa  nikdy nezrealizovali,“ znamená to, že neviete pracovať, alebo že pre rôzne dôvody nemohli byť vaše želania ešte vypočuté.  Keď sa vaše želania vzťahujú na celok, okolité ľudstvo, bude prirodzene veľmi ťažko ich realizovať, oproti tým, ktoré sa týkajú len vás. Medzitým, čo želáte  zemi mier, koľko ľudí želá zemi vojnu. Je teda evidentné, že ich želanie odporuje vášmu, ale  netreba stratiť odvahu. Čo hovorí Ježíš v Evanjeliu? Hľadajte kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a všetko ostatné vám bude pridané. Hľadanie Božieho kráľovstva nám všetko zaplatí.

   Duchovná práca a materiálna práca sú dve absolútne rôzne veci. Je potrebné vedieť, čo môžeme a čo nemôžeme čakať. Čakať z duchovnej práce svetlo, pokoj, harmóniu, zdravie je dobré, ale očakávať peniaze, slávu, poznanie, nie, to nie. Keď si popletiete tieto dva svety, budete nešťastný. Nesmiete vôbec očakávať  žiadnu  materiálnu výhodu od vašich duchovných aktivít. To čo vytvoríte, ostane neviditeľné a nehmatateľné ešte dlhý čas.

   Zoberme si teraz názorný príklad: rozdiel medzi spiritualistom a materialistom.  Spiritualista nesie zo sebou svoj dom kdekoľvek ide. Áno spiritualista, ktorý vlastní vnútorné poklady, sa ich nikdy nemôže zbaviť, ani po smrti. Pretože sú to vnútorné realizácie a patria človeku, majú v ňom korene, a keď má opustiť fyzický svet uloží vo svojej duši a duchu vzácne kamene, kvality, cnosti, odnesie si ich so sebou, a jeho meno sa zapíše v nebeskej Knihe Života.

   Takže spiritualista  je bohatý iba v miere, v ktorej si uvedomuje, že pravé bohatstvá sú iba tie spirituálne.  Keď jeho poznanie  nie je osvietené, nevlastní nič, a nie je ničím iba chudákom. Materialista má zasa stále na druhej strane vonkajšie dobrá, ktorými disponuje, aspoň na nejaký čas, čo mu dáva nadradenosť oproti spiritualistovi. Je teda na spiritualistovi, aby pochopil v čom pozostáva ozajstná nadradenosť, ináč je stratený.  Veľkosť a bieda spiritualistov.... taký je titul knihy, ktorý by bolo treba napísať.

Bohatstvo spiritualistu je niečo tak extrémne jemné, že keď si je toho vedomý, vlastní nebo i zem, zatiaľ čo iní vlastnia iba kúsok zeme. Je to také ťažké pochopiť? Niekto povie: Áno rozumiem. Rozumiem, že iba duchovný majetok  je  istý a trváci, že nič materiálne nám naozaj nepatrí, pretože jedného dňa musíme všetko opustiť a je nemožné si to zobrať so sebou na druhú stranu. Ale aj napriek tomu, že vieme o svojom omyle, radšej žijeme tento materiálny život, pretože sa nám páči. Ah áno, bohužiaľ je to tak, hoc aj rozum chápe výhodu  jednej veci, srdce si želá inú, a čo teraz urobí vôľa? Tá bude nasledovať želanie srdca, urobí iba to, čo sa páči srdcu. Aby mohla žiť život plný, bohatý, je potrebné ho milovať - pochopiť ho, to nestačí.

   Moja úloha spočíva v poskytnutí objasnení, vysvetlení, argumentov a môžem vám poukázať mnohé iné veci, ale milovať za vás spirituály život nemôžem urobiť. Určitým spôsobom  vás môžem ovplyvniť. Keď sa niečo miluje, táto láska je nákazlivá a môže iných ovplyvniť, pretože každá ľudská bytosť má túto možnosť  pomocou elementu, ktorý vlastní. Aj kvety, kamene, alebo zvieratá to môžu robiť. Je tak isto možné, že niečo z mojej lásky pre nádheru božieho sveta vám odovzdám, ale závisí od vás, či  to prijmete, alebo sa necháte ovplyvniť.

   Robím  všetko, aby  pre vás bolo možné pochopiť, ktorá cesta je zaujímavejšia pre nasledovanie, ale napredovať po tejto ceste musíte vy sami vnútorným pestovaním. Keď niečo milujete, ste tlačení k tomu, aby ste sa k tomu priblížili. Keď máte hlad, ste priťahovaní k jedlu a ihneď idete k jedlu, alebo idete do komory si niečo zobrať. Tá istá vec platí aj pre všetko ostatné. Keď milujete spirituálny život, nemôžete ostať pasívni so založenými rukami: budete nútení hľadať odbytištia pre svoju lásku, a budete robiť všetko, čo bude možné pre uspokojenie vašich potrieb pre duchovný život.

   Zhrnieme a môžeme povedať, že je potrebný učiteľ, aby vysvetlil  jasne učeníkom, v čom spočíva spirituálny život a prečo je potrebné  napredovať, ale potom je na učeníkoch, aby ho milovali a žili. Učiteľ dá svetlo a učeník sa prejaví srdcom: či miluje alebo nemiluje a aplikácia nasleduje automaticky. Vidíte aké je všetko jasné? Svetlo prichádza od učiteľa, láska  od žiaka, a pohyb a akcia je výsledkom obidvoch. Keď si predstavíme, že majster by bol  lampou: a učeník niekým, kto miluje čítanie, on sa priblíži k lampe a začne čítať.

   Všetko bohatstvo spiritualistu je v ňom samom, uložené v jeho vedomí, a keď si toho nie je vedomý, je chudobnejší ako ktorýkoľvek materialista. Tí vlastnia aspoň niečo konkrétne, ale spiritualista v tomto prípade nemá nič, úplne nič.

   Ale keď sa bude učiť rozširovať svoje vedomie, aby mohol mysľou komunikovať so všetkými vyvinutými bytosťami vesmíru a dostával ich poznanie, ich svetlo, ich radosť, potom ktorý materialista môže obstáť v konfrontácii? Dokonca aj všetky drahé kamene a diamanty by zbledli už pri iskre zapálenej od  vnútorných pokladov, od nádhery duše žiariacej, a od ducha, ktorý vyžaruje.

 Spiritualista, ktorý vlastní obsiahle a osvetlené vedomie, je bohatý ako Pán, a oveľa bohatší ako ktorýkoľvek  boháč, ktorý vlastní iba pozemské bohatstvá. Materialista nevie, že je dedičom Boha, myslí iba nato, aby mohol dediť  po otcovi, dedkovi, ujovi, ale  to je veľmi  málo v porovnaní s dedičstvom Božím. Spiritualista však cíti, že je božím dedičom, a že bohatstvo, ktoré dedí, sa nachádza v duchu. Pokiaľ sa  takto nenaučíte rozmýšľať, budete stále biedni. Poviete si - byť Božím dedičom? Čo za historky mi to rozprávate? Nejedná sa o historky. Keď naše vedomie bude osvietené, budete naozaj cítiť, že ste dedičom Božím.

   Ľudia, ktorí sa cvičia iba v rozvíjaní svojich intelektuálnych schopností, to bohužiaľ robia tak, že im unikajú ďalšie  možnosti pátrať a predovšetkým realizovať: jemný život univerza  uniká ich pátraniu a ich aktivite. Klesajúc do matérie zabúdajú na svoj nebeský pôvod, nepamätajú si už na to, akí boli mocní, múdri a pekní. Teraz ich zaujíma zem: prebádať ju a zničiť kvôli svojmu obohateniu. Ale príde deň, v ktorom obrátia svoju pozornosť do vonkajšieho sveta, na ktorý neustále pozerajú a začnú kráčať smerom ku nekonečnosti: nestratia žiadnu možnosť získanú tisícročiami, pretože ich výstup z matérie bude obrovským ziskom a už nebudú výlučne zameraní na obmedzený aspekt univerza, pôjdu objavovať ďalšie svety bohatšie, reálnejšie a  v týchto svetoch zrealizujú prácu Božích detí.

   Je tu jedna pravda, ktorú musíte poznať, keď bytosť naozaj obetovala svoj život svetlu: jej aktivity majú rozhodujúci vplyv pre osud sveta. Hocikde sa nachádza, poznaná, či nepoznaná, je centrom života, ohniskom veľkej sily, bez ktorého nič nemôže byť uskutočnené, harmonizuje sily univerza pre svetlý cieľ, zúčastňuje sa na rozhodnutí veľkých duchov neviditeľného sveta. Udivuje vás to, keď vám to hovorím, je to normálne?  Prečo by svetlí duchovia, ktorí bdejú nad osudom sveta, nemali vziať do úvahy doporučenia iných duchov, podobných svojim vyžarovaním a svetlom? Keď sú rozhodnutia nad osudom sveta pre budúcnosť ľudstva, a nikto na zemi  by nemohol do nich vložiť svoje úsilie, nebolo by to ani logické, ani správne. Je treba, aby ste vedeli, že váš hlas môže byť vypočutý pri rozhodnutiach o osude sveta, a že vám môže  byť daná možnosť zúčastňovať sa na poradách, ktoré sú v neviditeľnom svete. Náš život vtedy naberie nový zmysel a lepšie pochopíme dôležitosť začatia utvárania nebeského života v sebe, aby vás to urobilo hodným, že váš hlas bude vypočutý nebeskými entitami.

    Pýtate sa: Ale je učeník schopný takejto úlohy? Môže sa stať schopným, ale na začiatku určite nie. Je v ňom niečo, čo je hore počúvané a dôjde až na vysoké stupne jeho vedomia, kde  jeho nízke vedomie  nikdy nevystúpilo. Fyzický plán je tak tesný a pevný, že je potrebné veľa času nato, aby sa udalosti z nebeského sveta premietli do neho. Hoci na začiatku jeho účasť nemôže byť veľmi vedomá, je aj tak v skutočnosti reálnou.  A nebolo by to ani správne, keď by hocikto  mohol získať všetky schopnosti bez toho, aby  bolo umožnené úbohým spiritualistom hlasovať v nebeskom hlasovaní. Ale aby sme mohli hlasovať hore, je potrebné byť veľmi pozorný, vedomý, múdry a čistý, pretože  to nie je ako na zemi, kde na to majú právo aj blázni a kriminálnici.

   Keď Ježíš hovoril: Môj otec pracuje a ja pracujem s ním: hovoril o tom že Otec zapája svoje deti aj do rozhodnutí. A nielen Ježišovi je daná možnosť zúčastňovať sa na rozhodnutiach Otca, pretože hovorí: Každý kto zachováva moje prikázania, môže robiť tie isté veci ako robím ja a môže ich robiť väčšie. Keď sme schopní  dodržať nevyhnutné podmienky,  aj my sa môžeme zúčastniť. Kedy sa kresťania rozhodnú definitívne pochopiť nebeské pravdy, ktoré by im umožnili oslobodiť a uskutočniť niečo vznešené pre okolité ľudstvo? Prečo stále ostať nevýrazný a zbytočný? Čo je to za cieľ kresťana, aby ponoril prst do svätenej vody, zapálil sviečku, prehltol oblátku a  potom sa vrátil domov a jedol sliepky a prasatá, dal si dobrý pohárik a možno zbil ženu? Je čas aby kresťania hlbšie pochopili učenie Krista, aby začali naozaj tú prácu, ktorú im ukázal, namiesto toho, aby sa oddali pokoju, pretože keď za nich Kristus vylial krv, oni už nemajú čo robiť.

   Na zemi ste ako na poli, o ktoré sa máte starať. Prv než vojdete do lesa na prechádzku, alebo oddych, musíte zabrániť všetkému, čo môže pripomínať stagnáciu, a vložiť do seba poriadok a harmóniu, možno tiež povedať transformovať všetky prúdy a energie, ktoré sú vo vás a okolo vás, a nasmerovať ich ku prameňu života, ku svetlu. Toto je jediná práca učeníka, ktorú musí ozajstne uskutočniť. Do sveta prichádza nové svetlo a týmto svetlom je nové pochopenie slova práca. 

   Keď sa pýtate ľudí, čo robia, zvyčajne počujete odpoveď, že : pracujú. Ale ako sú ešte vzdialení od poznania toho, čo skutočná práca je, v skutočnosti  trochu špekulujú a váhajú, ale toto ešte nie je pravá práca. Dokonca aj medzi Zasvätencami je málo tých, čo môžu povedať, že pracujú. Mali by  sme však povedať: Snažím sa niečo robiť, alebo robím nešťastné pokusy, toto by mohla povedať väčšina ľudí. Ale aby sme mohli povedať: pracujem zo zmysluplne, ako to myslel Ježíš, je potrebné sa pozdvihnúť až ku Svätému Duchu, aby sme si mohli zobrať od neho vzor a nechať sa ním inšpirovať. V skutočnosti iba Boh pracuje. Anjeli, archanjeli, jeho služobníci, pracujú, pretože si zobrali príklad od neho, v učení budúcnosti slovo práca bude zobrazené v novom svetle a bude mať magický význam, pretože len vďaka tejto  práci sa človek premení.

   Dvetisíc rokov  sa ešte neprehĺbil  zmysel  vety: Môj otec pracuje a ja pracujem s ním. Nikdy sme sa nepýtali, aká  bola práca Boha, ani akým spôsobom pracoval, ani prečo je  v Ňom. V skutočnosti tá práca je niečo obrovského. Sám to ešte nechápem v úplnosti. Áno, je to niečo závratné. Tá pravá práca Krista je prácou ducha, myšlienky, ktorá všetko očisťuje, harmonizuje, osvetľuje... Kvôli privedeniu všetkého ku božiemu prameňu, aby voda z tohto prameňa mohla oživovať zem a bytosti na nej. Preto sa Ježiš modlil k Pánovi, aby dal jeho učeníkom hojný život, pretože život je  nebeskou vodou, ktorá umožňuje, aby všetko rástlo. Zbavený tejto vody, tohto života, človek nie je ničím len púšťou. Prácou Krista je nechať prúdiť život, a to je tá práca, ktorú človek, dieťa Božie, sa musí naučiť uskutočniť.

   Je jasné, že  prv než vystúpia ľudia na tento stupeň, musia prejsť najprv cez aktivity fyzické, hrubé a namáhavé, tak ako sa to deje dnes vo väčšine prípadov. Je to nevyhnutná fáza, pokiaľ nebudú schopní uskutočniť inú prácu, budú mať ľudia aspoň prácu zvyčajnú, pretože v každom prípade je  treba niečo robiť. Príroda netoleruje bytosti, ktoré nerobia nič. Každý sa musí niečím zaoberať, pohybovať sa: bunka, ktorá  sa začne pohybovať bez presnej úlohy, nie je trpená, tolerovaná, je nevyhnutné aby si osvojila všetko, čo je súčasťou systému. Každý kto blúdi bez cieľa, bez orientácie, pritiahne bytosti z centier hrôzy a je s ním koniec. Oplatí sa  však stále  pracovať proti silám zla a pracovať presne tak, ako pracoval Kristus.

   V skutočnosti sa každá práca môže stať prácou spirituálnou. Pre mňa je všetko prácou. Slovo práca je prítomná v mojej mysli dňom i nocou, a snažím sa použiť všetko  ku  tejto práci. Nič neodmietam, ale využívam. Aj keď ostanem na pohľad nehybný, ako keby som nerobil nič, pracujem s myšlienkou, aby som posielal život, lásku a svetlo všade do univerza. Robte to aj vy, pretože iba tak dáte zmysel svojej existencii.

II.

            Podľa zasväcovacej vedy je priestor  preniknutý jemnou matériou, kvintesenciou, ktorá je všade rozšírená, tak okolo nás, ako aj  v nás. Je  na deťoch Božích, aby skúmali túto matériu, ktorá nemá formu ako  cesto na tvarovanie, aby sa obdržali prekrásne výtvory. Neviditeľný svet skúma zo záujmom naše výtvory a potom sa vyjadrí. Keď vidí  niektorých, ktorí nerozširujú univerzálnu harmóniu, ale ktorí rušia a ničia, zbaví ich dobrých podmienok a možností, takže títo sú degradovaní a klesajú  o stupienok nižšie vo svojom vývoji.

   Začínajúc od kameňa až po Boha, existuje mnoho stupňov. Avšak otázka, ktorá sa vynára je  vedieť, ktoré sú pre žiaka zasväcovacej školy najlepšie práce a ja vám jednu môžem  ukázať.

    Učeník sa zaujíma predovšetkým o to, aby sa zlepšoval, snaží sa nájsť obraz seba, ktorý už vlastnil v ďalekej minulosti, prv než opustil Raj, obraz ktorý následne stratil. Je to ten obraz, o  ktorý sa musí zaujímať, musí sa vrátiť ku svojej originálnej podobe, ktorá bola plná svetla, nádhery a dokonalosti a keď mu všetky sily prírody slúžili. Aj zvieratá prišli do vytrženia pred ním. Bol kráľom a všetko slúžilo ku zdokonaleniu jeho tváre. Neskôr keď opustil raj, aby zbieral skúsenosti vo svete, stratil svoju dokonalosť a bytosti mu viac neslúžili, už nebol tak pekný, výrazný, nemal tak sladký výraz tváre a bytosti sa otočili  a viac mu už neslúžili. Učeník ktorý si pamätá na svoju minulosť, nemyslí  na nič iné, ako na návrat ku tomu, čo stratil. Pretože tá tvár bola ako Boh sám, pretože človek bol stvorený k obrazu Božiemu a má možnosť návratu mysliac na Boha. Mysliac na svetlo, nádheru a dokonalosť Božiu, ktorá je nekonečná, všemocná, láska sama, má chcieť nájsť svoj obraz.

   Keď v Genezis Mojžiš povedal, že človek bol stvorený ku božiemu obrazu, nepovedal to iba tak, aby tieto slová ostali neužitočné a bez zmyslu, ale aby ukázali smer Zasvätencom, a aby sa začali zaoberať týmto obrazom. Takže učeník sa učí koncentrovať na božiu dokonalosť, na jeho lásku, jeho múdrosť, na jeho silu.. Boh má toľko atribútov a kvalít, že sa to vnútorné bohatstvo nebude môcť nikdy vyčerpať. Takýmto spôsobom sa modeluje a približuje ku dokonalosti. Iste je to veľmi dlhá práca, nekonečná, ale patrí medzi najlepšiu: nachádzame pri nej stratenú kráľovskú dôstojnosť. 

   Samozrejme, že ľudské bytosti nie je možné nútiť, každý reaguje podľa svojho stupňa vývoja. Čo môžete očakávať od mačky? Akúkoľvek vec jej vysvetlíte, stále vám povie: Ja  nehrám na klavír, nechodím na univerzitu, neviem veliť armáde, ale viem chytať myši. Môžete jej rozprávať, čo chcete, veľmi rada vás vypočuje a potom vás naraz opustí, aby skočila za myšou a vrátila sa a oblizovala si fúzy.  Každý chápe podľa stupňa svojho vývoja. Ja rozprávam pre tých, čo počujú, že tu je práca, ktorú treba robiť s myšlienkou, niektorí spomalia a povedia: To je pekná práca pre nás. Iní zasa pôjdu hľadať tie myši, to znamená vnútorné potešenia.

   Viem dobre, že málo ľudí prijme tieto idei, ktoré sú takéto rozvinuté a neobyčajné. Koľkí sú napätí pri rozprávaní o novej  éterickej kvintesencii, ktorá sa dá  modelovať? Ale teraz sa časy menia, človek musí uskutočniť novú prácu. Nie je však veľa takých, čo vám  krôčik po krôčiku  ukážu, ako na to.

   Možno, že mnohí z vás sa budú cítiť viac priťahovaní viac neosobnou aktivitou, ako sa neustále zaoberať predstavou. Môžu si teda myslieť, že okolitý svet je jednou rodinou, kde členovia sa milujú, chápu sa a usmievajú sa na seba, aby už viac neboli vojny, hranice, aby všetci cestovali a slobodne sa stretávali. Aby celá okolitá krajina spievala hymnu radosti a poznania Stvoriteľa...   Je toľko dobrých vecí, na ktoré je možné myslieť pre šťastie ľudstva. Nie je to lepšie, ako myslieť na mnohé iné prozaické a egoistické veci?

   Môžete myslieť aj na život všetkých nebeských entít: Anjelov, Archanjelov, Božstvá, všetky Hierarchie... Myslite na ich cnosti, na svetlo v ktorom žijú, na ich lásku, a predovšetkým ich čistotu, a predpovedajte, že táto nádhera zostúpi jedného dňa na zem.

   Áno, radšej ako nechať vašu myseľ ponevierať sa a myslieť pomýlene, je nevyhnutné  jej zveriť prácu. Či v predsieni, či v čakárni u zubára, nasmerujte svoju myseľ stále smerom, aby si vaša nebeská práca nemohla oddýchnuť. A čo myslíte, že si ľudia myslia v metre, v autobuse, alebo vo vlaku? Jeden myslí nato, ako sa pomstiť tomu, čo ho podviedol, ďalší zasa, ako zviesť ženu svojho najlepšieho priateľa, tretí na to, ako preskočiť v práci svojho kolegu. Každý má niečo v hlave, to je isté, ale často niečo negatívne škodlivé, niečo čo upokojí apetít, alebo si to vybaví s blízkym. Nájdite len jedného, alebo dvoch, čo komunikujú s Nebom. Ostatní sú ponorení do najbežnejších znepokojení, alebo dokonca kriminálnych. Ja to vidím. Nakoniec to nie je ťažké, pretože všetko sa odráža, nič nie je jasnejšie, ako to, čo sa myslí a želá. Veria, že to môžu skryť, avšak jedným alebo druhým spôsobom sa  všetko ukáže... predovšetkým vtedy, keď sa to chce skryť.

   Áno stojí zato prestať sa znepokojovať určitými starosťami, ktoré neprinášajú nič dobré a začať sa oveľa viac venovať duchovným aktivitám. V týchto aktivitách môžete konečne dýchať a znova sa narodiť, budú to oni ktoré vás oslobodia od Kniežaťa  tohto sveta, pretože toto kráľovstvo mu nepatrí, vtedy  s ním nemáte nič do činenia, a  všetko, čo môžete prijať v tomto momente ako bohatstvá a dobrodenia , vám bude dané od nich, od nebeských entít a budete sa cítiť slobodní, slobodní, slobodní...

   Snažte sa teraz  meditovať o týchto troch  metódach práce, pretože podstata  nášho učenia, je spôsob práce: poznanie viac či menej neúplné hockto môže nájsť v knihách. Je množstvo kníh v knihovniach. Ale ľudia čítajú a nerobia žiadnu prácu, zatiaľ čo je to práca, ktorá sa počíta. Nakoľko, všetko čo som vám povedal, doteraz sú len teoretické predbežné vysvetlenia, ktoré sú nevyhnutné, ale nie sú ešte prácou. Práca začína teraz. Musíte ihneď začať pracovať. S týmito troma metódami. Iba s týmito troma metódami máte prácu pre nekonečno, ale ste pre takúto prácu pripravený?

   Koľko ľudí mi hovorilo: Ach  duchovný život je nevšedný. Chcel by som sa mu obetovať, ale najprv sa musím oslobodiť od niektorých záväzkov, ktoré mám k manželovi, manželke, deťom atď. Dobre súhlasím.  Potom po desiatich, dvadsiatich rokoch som ich videl, že sa ešte stále nedokázali  oslobodiť od tých záväzkov, a dokonca niektorí boli už mŕtvi bez toho, aby dokázali obetovať čo i len minútu duchovnému životu. Prečo? Pretože o tom zle uvažovali. Aby sme začali duchovný život nie je potrebné čakať, až kým dáme do poriadku to či ono, pretože nič nebude nikdy ozajstne v poriadku. Stále bude niečo, čo  niekde kríva. Nečakajte: aj keď je potrebné ešte pripraviť, začnite ihneď žiť duchovným životom a všetko pôjde lepšie.

   Pretože hocičo robíte vo fyzickej rovine, nič nebude určené absolútnym spôsobom. Je to ako by ste chceli dať okrúhly tvar deravej lopte. Keď opravíte jamku na jednej strane objaví sa na strane druhej. Myslíte, že budete pokojní pretože už budete na penzii, že vaše deti vyrástli, oženili sa  a sú na poriadku... Ale náhle v rodine nastanú nepredvídané problémy, ktoré je potrebné riešiť. Alebo začnú prichádzať vnuci, je potrebné sa o nich starať a ďalej to pokračuje... A potom jeden alebo druhí ochorie...  Ubezpečujem vás, je to neprestajná sekvencia.

   Takže, nečakajte a začnite duchovnú prácu, prácu s mysľou, pretože práve vďaka tejto práci nájdete riešenia na všetky problémy, ktoré vás trápia. S ničím iným nepočítajte. Pokiaľ neumiestnite túto prácu na prvé miesto, budete len sklamaní a nepoznáte uspokojenie a plnosť. Keď sa pýtate kresťanov, povedia vám , že počítajú s Pánom, Prozreteľnosťou.  Ale prečo sú stále chorí, nešťastní a biedny ?  Prečo nepríde Dobrý Boh aby ich uzdravil a urobil ich šťastnými? Je to jednoduché, pretože nemôže.

   Nemôže im pomôcť pretože nič nezasiali, nič nezasadili, aby to mohli  ponúknuť silám univerza a aby tie mali nejaký dôvod dať sa do pohybu. Skúste zasiať zrnko a uvidíte či dážď a slnko neumožnia vyrásť rastlinke...

   Keď sejete - symbolicky povedané - nielenže všetky sily Neba a zeme budú s vami, ale môžete s nimi počítať kvôli obdržaniu výsledkov.  Jediná vec, v ktorú verím, je  práca s myšlienkou, ona nakoniec dá nebeský zmysel všetkým aktivitám života, pretože budú blahodárne  pre vás samých a pre všetky ďalšie bytosti sveta. Táto práca vám pomôže,  podrží  vás,  a ochráni vás. Profesionálne aktivity nemôžu ináč, iba povrchne ovplyvniť: ísť do fabriky, úradu, pracovať v laboratóriu, robiť politiku, liečiť chorých, učiť deti, to všetko je dobré, ale neprebudí to  v ľuďoch všetky možnosti uložené stvoriteľom, pokiaľ sa súčasne nezačne pracovať s myšlienkou a tak sa dotkne celej bytosti.

   Naučte sa odteraz robiť tú prácu, ktorá vám dá  výsledky až po nekonečno: výsledky, o ktoré vás nikto nemôže pripraviť, pretože je to práca, ktorú uskutočňujete na sebe, ktorú vám nikto nezoberie. Aj keď je vaša profesia extrémne dôležitá a zaujímavá, začnite ihneď tamtú prácu, ktorá dá zmysel každej vašej činnosti. Zachovajte si svoju prácu, ale robte aj vnútornú prácu, pretože iba ona je vás schopná zmeniť, zlepšiť do hĺbky a dať vôňu každému vášmu činu.  Ináč pomaly, pomaly vás veci prestanú baviť a to je veľké nešťastie. Môžem vám úprimne povedať, že pre mňa neexistuje nič, čo má väčšiu hodnotu: jedná sa o prácu, ktorú je možné robiť každodenne, je to moc s ktorou môžeme dať do pohybu všetky veci univerza.

   Chcem vám dať príklad.  Ste na brehu mora a máte palicu, s ktorou sa zabávate a pohybujete po vode. Po chvíli sa kúsok slamy, potom kúsok zátky a kúsky papiera začnú pohybovať. Keď budete takto pokračovať malý člnok sa dá do pohybu. Pokračujete... pokračujete... pokiaľ nebudú do toho vtiahnuté dôležité lode a nakoniec celý okolitý svet. Je to záležitosť vytrvalosti. Vysvetlíme si teraz tento obraz. Ľudská bytosť je ponorená v kozmickom oceáne, oceáne kozmickom, éterickom, ale nevie aké pohyby má robiť, aby ovplyvnila svoje prostredie a obdržala výsledky. Dobre, práve tieto pohyby sú prácou, o ktorej som vám hovoril. Meditujúc, modliac sa, alebo jesť a umývať sa, alebo prechádzajúc sa môžete mať úžitok z každej aktivity, aby ste sa stali čistejšími, svetlejšími, inteligentnejšími, silnejšími, zdravšími. Sú mnohé príležitosti, aby sme dosiahli so slovom, myšlienkou, ten element schopný spôsobiť zlepšenia v nás a okolo nás. V skutočnosti vnútorné zlepšenie končí, aby po čase uskutočnilo zlepšenie vonkajšie.

   Takže práca, ktorá stojí za to je tá, keď učeník začne ozajstnú prácu a potom sa už viacej nezastaví. Pamätám si , že keď som bol veľmi mladý, učiteľ Peter Danov mal zvyk opakovať mi tri slová: Rabóta, rabóta, rabóta, Vremé, vremé, vremé, Véra, véra, véra, čo znamenalo: práca, práca, práca, čas, čas, čas, viera, viera, viera.   Nikdy mi nevysvetlil, prečo opakoval tie tri slová, to trvalo roky a znepokojovalo ma to, ale nakoniec som pochopil , že v tých troch slovách skondenzoval celú filozofiu. Takže vidíte, práca, ale aj viera je nevyhnutná pre činy a následné pokračovanie a predovšetkým čas.  Netreba veriť, že všetko sa môže zrealizovať naraz. Teraz viem čo znamená čas: roky ubehli a vidím, že čas je dôležitá vec.

   A práca. Koľko by sa ešte dalo povedať  o tomto slove. Ľudia iste pracujú,  namáhajú sa, aby zarobili na živobytie, ale toto nie je pravá práca. Sejú, potia sa, trápia sa a veria, že pracujú, pretože robia to nevyhnutné pre zabezpečenie každodenného chleba. Nie, ešte nezačali, pretože práca, tak ako ju chápu Zasvätenci, je aktivitou slobodného človeka, aktivita šľachetná, grandiózna. Práca spirituálna obsahuje zvláštnu aktivitu. Dnes som vám ukázal tri tieto aktivity, ale sú mnohé iné, ktoré na vás čakajú.

                      Ako myslieť na budúcnosť.

   Budúcnosť, aj keď ďaleká, ponúka celému svetu nádhernú perspektívu, pretože je zapísané v evolúcii človeka, že sa musí stále viac priblížiť ku svetu Nebeskému. Snažte sa teda si predstaviť ten úžasný stav jasu, krásy, sily a  už ju pocítite,  zažijete a bude pre vás  realitou. Toto je vynikajúce cvičenie schopné úplne zmeniť váš život.  Ľudské bytosti sú však ďaleko od toho, aby mysleli takýmto spôsobom, preto ich život ostane zmätený, smutný a nešťastný.

   Sú dve veľké pravdy k poznaniu: prvá, že myšlienka je reálnou silou a druhá, že nám umožní sa premiestniť do budúcna a žiť z tohto budúcna. Dám vám príklad, keď máte čeliť znepokojujúcej situácii, ako napríklad urobiť skúšku, alebo  sa dostaviť pred súd, už niekoľko dní máte strach a cítite sa znepokojení: kto vie ako to dopadne?... Keď myslíte na stretnutie s ním, alebo s tou, ktorú milujete, už v predstihu ochutnávate tú radosť z minút budúcich alebo ďalekých. Keď  myslíte, že pôjdete do divadla, keď ste pozvaní na večeru, kde menu bude delikátne, tak už prežívate ten večer a tešíte sa. Takže, keď vám myseľ  môže vytvoriť  nasledujúce chvíle, prečo by vám nemohla vytvoriť ešte vzdialenejšiu budúcnosť?

   Sila mysle je skutočná, tak pre pozitívny ako aj pre negatívny aspekt, je ju treba teda používať iba pre aspekt pozitívny. Zasvätenci, ktorí pozorovali všetky javy, objavili účinné prostriedky pre zlepšenie ich existencie, zatiaľ čo väčšina ľudí sa nikdy nepristaví pri každodenných skúsenostiach zo života, aby z nich mala úžitok, žijú všetci spôsobom nevedomým, stále mieriacim ku aspektu negatívnemu, stále s napätou tvárou, stále znepokojení s tým čo sa nedarí, čo je strašné a katastrofálne. Nešťastie nepríde, ale keď sa na neho neustále myslí, nakoniec sa uskutoční: sily mysle sú schopné ho pritiahnuť.

   Všetci  môžu konštatovať,  že častokrát sa žije v hrôze skôr, ako sa budúcnosť uskutoční. Ale prečo žiť iba v budúcnosti dneška, alebo zajtrajška?... Keď rozprávam o budúcnosti, podčiarkujem tú budúcnosť, ktorá príde oveľa neskôr, za milióny rokov... Keď pozorujeme ľudí, ktorí myslia na budúcnosť, zistím že budúcnosť je tak blízko, že pre mňa je už súčasťou minulosti. Následky toho, čo sa volá minulosť sú aj nepríjemnosti, utrpenia, pochybnosti, trápenia a úzkosti. A oni opakujú do nekonečna túto minulosť a projektujú si ju do  budúcna. Tým, že sa domnievajú, že musia stretnúť len utrpenie, v budúcnosti žijú už dnes, bez toho aby si uvedomili, že ich očakávaná budúcnosť nie je nič iné ako minulosť.

   Minulosť, tak ako ju chápem ja, je stavom vedomia, ktorý je žalostný, v ktorom stále niečo chýba, zatiaľ čo budúcnosť je vedomím  dokonalosti. Takže všetky stavy vedomia nedokonalé, ktorými prechádzate, obavy, strach atď.  vzťahujete na budúcnosť, ale v skutočnosti prináležia minulosti, pretože minulosť nie je nič iné ako neporiadok, zlozvyky, choroby, živočíšnosť. Budúcnosť na druhej strane je zlepšovanie, zdokonaľovanie, pretože všetci kráčame v ústrety dokonalosti.

   Dokiaľ budete prenášať nedokonalosti včerajška na dni budúce, budete pokračovať v reprodukcii a opakovaní starej minulosti, a vaša budúcnosť nebude nič iné ako séria úlomkov minulosti, ktoré ste si pred tým vytvorili. Jedná sa o tvorbu budúcnosti, avšak nerestnej a pokazenej. Keď si však predstavujete všetko, čo je pekné, žiarivé a dokonalé, žijete už v pravej budúcnosti, ktorá na vás čaká. Stáva sa už realitou, pretože ju žijete. Keď cítite  v prítomnosti veci, ktoré ešte nie sú zrealizované, je to preto, lebo oni už sú reálne v inej forme, nie v rovine fyzickej, ale v rovine mysle, a  to už je nevšednou vecou. Takže toto  je treba sa naučiť robiť, je cvičiť sa v tomto zmysle a  uvidíte , že nebudete môcť žiť ten istý život, ktorý ste žili v minulosti: bude to nemožné.

   Je veľkým dobrodením pre vás, že môžete poznať tieto pravdy, pretože od teraz navždy sa budete obohacovať deň po dni novými skúsenosťami, môžete si zostrojiť budúcnosť, ktorá bude úplne odlišná od minulosti. Toto, čo vám hovorím je isté, matematické a absolútne také, ako sú postavené veľké univerzálne zákony. Neostáva vám nič ako sa vrhnúť  na túto duchovnú prácu. A prvou úlohou je dávať  pozor na svoje myšlienky. Akúkoľvek vec robíte, musíte sa stále pozrieť na váš vnútorný svet, aby ste vedeli, čo robí vaša myšlienka a kde sa nachádza. Je treba byť stále bdelý, svetlý a vedomý... Koľkokrát som sa pýtal mnohých - načo myslíte? A nevedeli, nikdy si na to nedávali pozor. Je to neuveriteľné, celý deň byť zamyslený a ani nevedieť, na čo myslí. Ako je v týchto podmienkach možné  získať schopnosť dominovať inštinktívnym silám, dávať im smer, koncentrovať ich a využívať? Je to absolútne nemožné. Keď necháte vojsť akúkoľvek vec bez vášho vedomia a bez žiadnej kontroly, tak potom vás jedného dňa tieto sily ovládnu. Byť pánom, to je predovšetkým vziať situáciu do rúk, to znamená byť si stále vedomý myšlienok a pocitov, ktoré vás obklopujú. Toto je najväčšou kvalitou učeníka: byť si stále vedomý a analyzovať v akomkoľvek momente prúdy, ktoré ho obklopujú; akonáhle sa do jeho mysle vkradne negatívna myšlienka, alebo cit, musí ju ihneď zablokovať, vrátiť a premeniť.

   Toto je prvá práca, ktorú je potrebné robiť: dominovať, smerovať a ovládať všetko, čo k nám prichádza. Dobre to pochopte, pretože to je absolútna otázka. Pravá zasväcovacia veda začína tu: nedať nikdy priestor psychickým fenoménom, emóciám bez správneho smeru. Väčšina ľudí si je vedomá svojho vnútorného života len keď tragédie a katastrofy už nastali. Iba vtedy si uvedomia, že sa v nich  nachádza niečo, čo je strašné. Ale pokiaľ nie sú okolnosti veľmi strašné, tak si to neuvedomujú a dovolia, aby sa v nich zbierali negatívne energie, ktoré ich pomaly, pomaly zničia, a keď si to uvedomia, tak už pre nápravu bude príliš neskoro.

   Takže vidíte, prvou úlohou, je byť žiarivý, dohliadať na to, čo do nás vchádza, a akonáhle sa negatívny element prejaví, robiť všetko pre jeho náhradu: týmto spôsobom môžete získať ozajstnú moc. Základom všetkej sily, je schopnosť pozorovať seba samého. A to nebráni aktivite, práci, tvoreniu. Niektorí ľudia veria, že keď sa začnú pozorovať a analyzovať, že už nič nestihnú urobiť. Práve naopak, analyzovať sa   má stať zvykom. Každý, kto si myslí, že sa jeho duchovný život sám dokáže zorganizovať bez vyvinutia žiadneho úsilia, ostane sklamaný. Je zbytočné očakávať veľké duchovné výsledky, keď chýbajú základné pravidlá pre započatie práce.

   Začiatok, závisí od toho, aby sme boli pozorní a prebudení, bdelí a neustále si vedomí všetkých prúdov, ktoré vás obklopujú. Sú chvíle, v ktorých ste zamestnaní čistením, opravou, šoférovaním vášho automobilu a ste sústredení na tento fakt, ale v skutočnosti časť z vás je ponorená do záporných myšlienok a citov, nevraživosti, závisti atď.. a toto trvá hodiny, bez toho, aby ste si toho všimli. A je si toho treba byť vedomý, ináč sa vo vás budú ako podzemné rieky tvoriť, pretekať a nezastavia sa nikdy, až keď niečo nezmeníte.

   Ako vidíte, stále sa vraciame ku príkazu vyslovenému Ježišom: Bdejte a modlite sa. Bdejte to iste neznamená nespať, ale nespať  v duchovnej rovine. Je potrebné byť stále bdelý a pozorný v samotných myšlienkach, aby sme si boli vedomí toho, že existujú prúdy nečistých  a škodlivých elementov, ktorých sa treba vyvarovať. Každý, kto nie je bdelý, kto si nedáva pozor, je vystavený všetkým nebezpečenstvám. Nie je nič horšie, ako žiť zo zatvorenými očami. Oplatí sa mať oči otvorené, aby sme si bez prestania uvedomovali, čo nás ovplyvňuje. Iba ten, kto vie mať otvorené oči, vlastní vnútornú inteligenciu života, nenechá sa preniknúť hocijakou energiou a hocijakou entitou. Je to  jasné, že hocikto môže napadnúť uspaného človeka. Je teda potrebné bdieť.

   A modliť sa, čo to znamená sa modliť? Potom čo sme bdelí, to znamená že sa pozeráme  na to, čo sa stane, musíte zasiahnuť, zaoberať sa priamo odstránením určitých elementov, pridaním ďalších, ostať pánmi situácie a zabrániť tak nepriateľom votrieť sa a vydrancovať vás. Toto znamená modliť sa. Modliť sa znamená zaobstarať si liek, uskutočniť zlepšenie, aby ste dokázali najlepšou metódou spojiť sa s nebeským svetom. Ľudský mozog je ako prístroj - rádio alebo televízia, chytá rôzne stanice rôznych frekvencií. Na vašom prístroji točením gombíka si môžete vybrať : hudbu, informácie... A  vnútorne je to to isté: keď sa  kvôli chybe spojíte s pekelnou hudbou, pekelným rámusom. Tak teda zmeňte frekvenciu. Myšlienkou, predstavou, otočte gombíkom: je to ľahké a tak sa naladíte na vysielanie Nebeského sveta.

   Modliť sa nie je nič iné ako sa naladiť na krátku a rýchlejšiu frekvenciu, ktorá vás spojí s Pánom a takto zmeníte pohyby  a vibrácie vášho vnútorného sveta. Modliť sa znamená uvolniť vo vás pozitívny, žiarivý, božský pohyb. Nezabudnite na to nikdy: je to prvý krok ku slobode, prvý krok k sile je pohľad do seba samých pre overenie stavu, v ktorom ste a urobenie nápravy podľa vašich možností.

   Tento príkaz: „Bdejte a modlite sa“ má teda obrovský význam pre duchovný život. Fyzickému telu je potrebné dať nevyhnutný čas na spánok, ale je to duch vo vás, ktorý nesmie nikdy späť. Spať môžete, ale nech váš duch pokračuje v práci aj počas spánku. Je mnoho ľudí na zemi, ktorí sú nešťastní a trpia, sú ponorení vo tme a práve v noci im Zasvätenec môže pomôcť. Jeho fyzické telo nehybne odpočíva, ale jeho duch ide hocikam, aby pomáhal a osvetľoval bytosti. Jeho duch nespí, je stále aktívny. Aj vy môžete započať s  touto prácou tak, že sa naučíte sa pripravovať na spánok. Prv než zaspíte si povedzte: teraz zanechám svoje telo, aby som sa išiel  učiť do neviditeľného sveta pomáhať ľudským bytostiam. Nezabudnite nikdy zaspať s ušľachtilým ideálom, aby ste išli inam pracovať, pretože vďaka tomuto ideálu si vytvoríte vašu budúcnosť a budúcnosť celého ľudstva.

III.

PSYCHICKÉ ZNEČISTENIE

    Všetci ľudia myslia, ale na čo a ako myslia? ... Približujú sa ku halde smetí, ktoré premiestňujú a vychádza z toho hnusný smrad. Áno častokrát takto ľudia rozmýšľajú, hýbu nečistotami a odpadkami. Všetci myslia, neexistuje človek, ktorý nemyslí, dokonca aj lenivci, flegmatici, ktorí nerobia nič, rozmýšľajú, ale ich myšlienka sa kolíše, ako lístok vo vetre. Mnohí rozmýšľajú o tom, ako môžu klamať, kradnúť alebo vraždiť. Dni a noci používajú ľudské bytosti svoju myseľ a pretože ju nevedia správne využiť, myšlienka im nič veľké neprinesie, ale bude ich stále iba trápiť a ničiť. Myslieť v skutočnosti znamená vedieť na čo myslieť a ako myslieť.

   Myšlienka je energiou, silou, nástrojom, ktorý Pán dal človeku, aby sa stal tvorcom ako On, to znamená tvorcom krásy a dokonalosti. V skutočnosti sa človek pomocou svojej myšlienky môže spojiť s  každým druhom materiálu, kvintesencie a s  bytosťami nebeského a pekelného sveta. Každý, kto nevie, že myšlienka je tvorcom, sa častokrát  ponára do znepokojení tak  negatívnych a ničivých, že sú schopné zničiť jeho samého.

   Preto podstatou je byť si vedomý, ako používate svoje myšlienky, čo si želáte, či to na čom pracujete, je naozaj pozitívne a výhodné, tak pre vás, ako aj pre okolitý svet, alebo naopak, či to nie je škodlivé. O toto  je potrebné sa starať a vedieť, že vaše  myšlienky a priania sa zrealizujú. Jedna vec je istá, že skôr či neskôr sa vaše želania zrealizujú, keď sú zlé, tak deň, keď  sa zrealizujú, to budete  vy, ktorí budú obeťami. Bohužiaľ ľudská prirodzenosť ešte nie je veľmi vyvinutá, a to čo ako prvé  skúša, keď sú mu prezradené určité možnosti a prostriedky, je používať ich pre svoje uspokojenie pre zisk osobný a egoistický. Tu je to nebezpečenstvo. Z tohoto dôvodu v minulosti Zasvätenci radšej mlčali v otázkach sile mysle a odhaľovali to iba učeníkom, ktorí prejavovali čistotu a ovládanie. Ale či sa prezradia alebo neprezradia  tajomstvá tejto témy, ľudia používajú nevedomú silu mysle. Či to poznajú, alebo nepoznajú, oni myslia, predstavujú si, túžia a želajú si. Takže keď sa im nič nevysvetlí,  nie je to bezpečné ani pre nich, ani pre nikoho, preto je lepšie ich poučiť, upozorniť ich, že vlastnia prostriedky, ktoré môžu byť strašné.

   Všetci musia vedieť, že disponujú určitými prostriedkami, ktoré im dala príroda, a že vďaka týmto prostriedkom sú tvorcami svojho osudu. Povie sa im: robte si čo chcete, ale pozor, budete to vy, čo budete znášať následky. Keď si želáte peniaze, úspech, slávu... vedzte predovšetkým, že nielen, že si ich nemôžete udržať nadlho, ale  že vás predovšetkým urobia závislé na ľuďoch, ktorí nimi disponujú. Ježiš hovoril: Kniežaťu tohto sveta nepatrí nič, čo patrí mne. To znamená, že Knieža tohto sveta - možno povedať Diabol - vlastní bohatstvá, ktoré šíri na tých, ktorí sú mu k dispozícii. Ježiš nevlastnil nič jeho, preto bol slobodný. Táto pasáž z evanjelia je veľmi hlboká. Keď sa zameriate iba na materiálno,  vojdete do vzťahu s Kniežaťom tohto sveta, pretože je to on, čo ho vlastní a rozdáva. Takže priamo, alebo nepriamo  si ho pýtate od neho a s ním máte do činenia. Je možné, že vám ho dá, ale na výmenu mu musíte odovzdať  vašu slobodu, vašu vôľu.. Takže, pozor.

  Teraz musíte vedieť, že myšlienky a pocity, ktoré sú veľmi negatívne a  ktoré ľudia okolo seba šíria, robia  psychickú atmosféru  zeme ozajstnou bažinou. Čo je to bažina? Je to miesto, v ktorom voda stojí a kde sa to hemží hmyzom každého druhu, ktorý tam nachádza potravu. Ich výkaly ostávajú v tej istej vode, takže jedni prijímajú odpad iných. Tu máte ľudstvo: červy, žaby v jednom močiari, šíria okolo seba nečistoty, aby robili iných nešťastnými: choroby, nenávisť,  sexualita, zloba, žiarlivosť, chamtivosť... Ľudia to nevidia, ale keď by boli trochu jasnovidní, videli by vychádzať množstvo hrozných foriem, čiernych, lepkavých bytostí, ktoré sa zhromažďujú vo vrstve atmosféry.

   Môžeme si urobiť skúšku, keď sa približujeme ku mestu po pobyte v horách. Po tom, čo ste si zvykli na čistotu hôr, kde žijú veľmi žiarivé entity, je nemožné  nevnímať tie mraky vznášajúce sa nad mestom. Aj keď je nebo jasné, tak sú videné, cítené, sú niečím temným, ťažkým a hustým.

   Stále viac sa sťažujeme na znečistenie; vedci nás varujú, že všetko je znečistené: zem, voda, vzduch a rastliny, ryby, vtáky, ľudské bytosti pomalý zomierajú. Už viac nevedia, aký liek poskytnúť. Nakoniec, keď by sa aj našli lieky, tie by slúžili iba k vylepšeniu vonkajšej situácii, čo by nebolo dostačujúce. Pretože práve v spirituálnom svete sa tvoria nákazy, ktoré zabíjajú ľudstvo, keď by ľudstvo bolo citlivejšie, cítilo by, že atmosféra psychického sveta je ešte nedýchateľnejšia, ako atmosféra fyzického sveta. Narieka sa o výfukových plynoch z automobilov. Ale ľudia nerobia nič iné ako otravujú spirituálne atmosféry jedovatými plynmi: ich zlé myšlienky, ich pocity nenávisti, žiarlivosti, zlosti, sexuality... Všetko to, čo je v človeku pokazené, nečisté, jeho myšlienky a nečisté city vytvárajú pochmúrny a dusivý odpad. Často sa obviňujú automobily, ale čo predstavujú ony oproti šiestim miliardám nevedomých ľudí, ktorí sa nenaučili kontrolovať svoj vnútorný život?

   Keď  teraz  máme obrovské množstvo chorých, tak to nezávisí  iba od znečistenia vzduchu, vody a potravín. Keď by psychická atmosféra nebola tak znečistená, ľudská bytosť by dokázala neutralizovať všetky vonkajšie jedy. Zlo je predovšetkým vo vnútri. Keď ľudská bytosť žije v harmónii, vnútorné sily, ktoré vlastní, reagujú a vytláčajú nečistoty dokonca aj vo fyzickej rovine a takto sa organizmus dokáže brániť.

            Predovšetkým sme zraniteľní vnútorne a potom pomaly, pomaly, sa toto oslabenie prejaví aj navonok. Predstavme si niekoho, kto má nevšednú vieru, on má veľmi čistú krv, on môže žiť aj medzi postihnutými leprou alebo tuberkulózou bez toho, aby sa nakazil, zatiaľ čo iný, aj keď by unikli ďaleko, aby sa zachránili, aj tak budú týmito mikróbmi napadnutí. Áno,  pretože keď vnútorne majú niečo, čo hnisá a hniloba v nich pramení, vytvárajú optimálne podmienky pre mikróby. Už som vám to vysvetlil, čistota krvi a mysle zničí všetky priaznivé podmienky pre nevítaných hostí aj vo fyzickej rovine. Ale keď zlo preniklo do  myšlienok a citov, do srdca a  želaní, tak ste už otvorili dvere vo fyzickej rovine, a bude teda ľahké pre choroby, aby sa vkradli a zapríčinili krviprelievanie. Toto zatiaľ veda nepochopila, je veľmi pozadu v tejto oblasti.  V niektorých oblastiach je  veľmi pokroková, v posielaní kozmonautov a ľudí na iné planéty, ale čo sa týka objavovania vnútorného sveta, je ešte veľmi pozadu. Preto už nie sú na zemi zdraví ľudia. Je teda potrebné predovšetkým vložiť vnútornú čistotu: do myšlienok, do pocitov, do želaní, do pohľadov, do slov a do gest. Všetky vyžarovania musia byť opravené a vylepšené.

   Ako  je možné si neuvedomiť, že znečistenie neexistuje len vo fyzickej rovine? Sú ľudia, ktorí bez toho, aby sa vás dotkli, vás môžu otráviť iba svojím vyžarovaním . Keď by sme mali laboratória s vhodnými prístrojmi, mohli by sme konštatovať, že fluidické vyžarovania ľudských bytostí sú dusené malými zvieratkami. Nezištná prítomnosť, plná lásky, pôsobí priaznivo na každého, kto je okolo, tak ako prítomnosť kriminálnika môže pôsobiť negatívne. Aj duchovia, ktorí opustili zem prichádzajú, aby sa živili jeho vyžarovaním. Keď nie je atmosféra zeme ešte  úplne nedýchateľná, je to vďaka bytostiam, ktoré sa snažia okolo seba šíriť pokoj a svetlo.

   Ako naučiť ľudí aby ovládali svoje myšlienky, želania a nepokračovali tak v znečisťovaní prírody a éterického sveta? Nie sú ešte dostatočne  bdelí,  aby zabránili fyzickému znečisteniu, a ešte  menej znečisteniu v rovine psychickej, ktorú ani nevidia a pokračujú vo vyžarovaní zlých myšlienok a pocitov, ktoré zasiahnu všetkých ľudí,  ktorých stretnú. Môže sa stať, že vedomie tých ľudí nie je dostatočne prebudené, aby si uvedomili prirodzenosť elementov, ktoré nimi prenikajú, otravujú  a ničia ich, ale aj keby si toho boli vedomí, tieto elementy už sú v akcií a tí čo ich poslali budú potrestaní. Áno pretože všetko je zaznamenané, koľko miest znečistili, koľko bytostí pošpinili, všetko je to zaznamenané.

   Príroda je živý organizmus, ktorej sme súčasťou. Každá ľudská bytosť je bunka umiestnená do nekonečného kozmického organizmu a je ním držaná, vyživovaná a oživovaná. Keď sa človek správa ako škodlivá bytosť, ktorá otravuje prostredie, stáva sa istým druhom rakoviny tohoto organizmu. A pretože príroda nemôže tolerovať indivíduum, ktoré nerobí  nič iné, iba zakladá ohniská infekcie, začne sa brániť a vypudí ho. Čo si myslíte, príroda sa nevie brániť? Je potrebné teda myslieť a žiť v harmónii s týmto veľkým univerzálnym telom, na ktorom sme vyživovaní a sme tu na návšteve.

   Žiť v harmónii s prírodou znamená, byť opatrný a posielať čo najmenej nečistoty a tak zredukovať na minimum škody, a pracovať predovšetkým na tom, aby sme priestor zaplnili s myšlienkami čistými, svetlými a blahodárnymi. Keďže veci nie sú nikdy na tom istom mieste, ale sa šíria, tak tieto  očisťujúce vlny sa šíria a budú pre ľudstvo požehnaním. Ale kde sú tie osvetlené bytosti, ktoré chcú uskutočniť túto prácu? Nie je ich veľa, každý sa zaoberá vlastnými záujmami, snažiac sa pri tom dosiahnuť úspech akýmikoľvek prostriedkami. Ale bohužiaľ sa zaoberajú prostriedkami nevhodnými pre  vydanie sa na cestu. Ale koľko bude stáť ľudstvo tento  postoj?...

   Je nevyhnutné aby sa na celej zemi sformovali duchovné centrá, v ktorých sa ľudia vyučení  Zasväcovacou vedou naučia očisťovať atmosféru,  predovšetkým tú vnútornú  a potom aj tú vonkajšiu a potom príde Kráľovstvo Božie.

                                                     Život je prúdenie myšlienok

Je jedna vec, ktorú musíte vedieť, že všetky myšlienky aj nepatrné a nevýrazné sú realitou. Môžu sa dokonca vidieť a sú bytosti ktoré ich vidia. Samozrejme, že vo fyzickej rovine myšlienka ostane neviditeľná a nehmatateľná, ale  je reálnou, je na svojom stupni a je urobená z  jemných materiálov, je to živá bytosť schopná  jednať. Odmietať túto pravdu je príčinou mnohých nešťastí: ľudia nevidia, necítia že myšlienka pracuje, že buduje, alebo trhá a ničí, preto si dovolia myslieť hocijaké veci, bez toho, aby vedeli, že robiac takto si brzdia svoju evolúciu.

   Duchu dal Boh nevšednú moc, väčšiu ako môžete pripustiť.  Pretože každá myšlienka - stvorenie duše -   je naplnená takými silami a je prirodzené, že oni  pôsobia. Na základe tohto poznania sa každý z vás môže stať dobrodincom ľudstva: cez priestor až do najvzdialenejších  svetov môže posielať myšlienky ako poslov, ako svetlé bytosti, ktoré poverí, aby pomáhali bytostiam, utešovali ich, osvetľovali a liečili ich. Každý kto vykonáva vedome túto prácu, vniká po troške do tajomstva Božieho tvorenia.

   Keď by sa aspoň oficiálna veda rozhodla preskúmať takú dôležitú otázku ako je otázka myšlienky. Avšak nie, teraz  vytvára iba rakety a bomby... Avšak s istotou viem, že niektorí výskumníci z Ameriky a Ruska sa zaoberajú problémom telepatie. Pozrime sa iba na niektoré americké výskumy v tejto oblasti. Boli vybrané dve osoby s telepatickými schopnosťami: jedna mala vysielať myšlienky a druhá ich zachytávať. Osoba ktorá posielala myšlienky bola pod dohľadom vo Washingtone pozorovaná komisiou špecialistov, ktorí boli prítomní kvôli kontrole a overeniu, všetky odoslané správy boli zaznamenané a uložené v trezore, aby neboli sfalšované. Osoba, ktorá správy prijímala, bola umiestnená na palube ponorky pod vodou v Pacifickom oceáne, vzdialenej tisícky kilometrov vo veľkej hĺbke. Mala zapisovať správy, ktoré prijímala a bola tiež pozorovaná komisiou, ktorá ukladala do trezoru všetko, čo táto osoba zapísala. Keď sa potom robilo porovnanie medzi odoslanými správami a prijatými správami zistilo sa, že je medzi nimi minimálne množstvo chýb.

    Táto skúsenosť ukázala, že človek dokáže posielať vlny veľmi ďaleko do priestoru. Ešte sa nevie, kde tieto vlny môžu dôjsť, tak ako sa nepozná vzdialenosť, ktorú prešli slnečné lúče alebo lúče hociktorej hviezdy. To isté sa deje s ľudskou mysľou: naše myšlienky sú lúčmi slnka, ktorým je náš duch. Slnko  vytvára kvintesenciu výnimočnej sily, ktorú so svojimi lúčmi ako s vagónmi naloženými životom a cennosťami odváža veľmi ďaleko do priestoru. A náš duch, tak ako slnko posiela svoje lúče, myšlienky, ktoré nesú dobro alebo zlo, ktorými sú nabité.

   Experiment, o ktorom sa hovorilo, tiež ukazuje, že na rozdiel od lúčov alfa, beta, gama, a lúčov X, ktoré vodou nepreniknú, myšlienka dokáže preniknúť vodou a dosiahnuť veľkých hĺbok. Myšlienka je teda prenikavejšia ako iné lúče a je schopná vytvárať efekty aj vo veľkej vzdialenosti. Keď vytvoríte myšlienku, ona ihneď odchádza, aby zasiahla mozog iných ľudí a tam pôsobila. Vašou mysľou uvediete do činnosti sériu  mechanizmov, ktoré nepoznáte. Aký je teda potrebné urobiť záver? Záver, že keď necháme odchádzať negatívne, temné a ničivé myšlienky podľa zákona príťažlivosti  zasiahnú tisícky osôb, ktoré budú práve v im zodpovedajúcom stave. Aj keď si to neuvedomujeme, je to tak. A my sme za to zodpovední... A budeme zato potrestaní, pretože nemáme právo negatívne ovplyvňovať ľudské bytosti, alebo v nich zničiť niečo dobré.

   Keď by ľudia boli dostatočne citliví, videli by ako okolo niektorých osôb obiehajú  mraky temných entít a po chvíľke ako tieto entity odchádzajú do priestoru a tam spôsobujú škodu bez toho, aby ľudia, ktorí sú za to zodpovední, o tom vedeli, že to oni to zapríčinili. Predstavte si, že veľmi nenávidíte nejakú osobu, až jedného dňa si želáte ju zavraždiť, aj keď to neurobíte, pretože nemáte odvahu, riskujete, že vaše myšlienky na smrť sa skutočne zrealizujú, pretože keď niekde vo svete bude nejaké indivíduum príbuznej štruktúry ako vy, s rovnakými dispozíciami ako vy, podľa zákona príťažlivosti zachytí vašu myšlienku a na nejakom mieste na svete uskutoční kriminálny čin, bez toho, aby ste vedeli, že príčinou tohto činu ste boli vy. Koľko ľudí  sa dopustilo niečoho strašného a potom povedalo: Neviem ako som to mohol urobiť, nikdy som si nemyslel, ale zrazu prišiel impulz, ktorý bol silnejší ako ja: sú z toho oni sami prekvapení a nedokážu pochopiť, ako sa toho mohli dopustiť. Častokrát sa stáva, že bez ich vedomia boli ovplyvnení. Samozrejme, že to, čo vám hovorím o myšlienkach platí v rovnakej miere aj o citoch. Tak ako myšlienka, aj cit je sila, ktorá odchádza z človeka do priestoru, aby vytvárala dobro, alebo zlo.

    Snažte sa teda posielať iba myšlienky a city, ktoré budú mať iba dobré následky. Keď cítite, že už nemáte situáciu pod kontrolou, a že necháte odchádzať  negatívne impulzy, musíte pohotovo zareagovať a snažiť sa o nový smer. Keď si to neuvedomujete a keď si pestujete negatívne myšlienky bez toho, aby ste si to  uvedomovali, oni pôjdu pracovať a spôsobia vám škody. Evanjelium hovorí : Buďte bdelí. To znamená byť bdelý na všetko, čo sa v nás deje a nie na to, čo sa deje vonku.  Zvonku neriskujeme veľké veci, nemusíme byť v strehu, že nás niekto prepadne spoza rohu.

   Buďte bdelí... Duch a vedomie majú byť bdelé. Táto rada je zameraná viac na vnútorný ako na vonkajší život. Pre vonkajšie fakty môžete byť celkom pokojní,  nie  každý deň riskujete, že vám niekto dá nôž na krk, ale vo vnútri koľko rán nás  postihne. Kajáte sa, cítite sa zradení, ste trýznení, je to ako by vám do tváre naliali vriacu vodu a potom by vás ponorili do ľadovej vody. Toto je peklo Danteho...  Všetky tieto búrky sú úlomkami myšlienok, ktoré ste mali v minulosti a teraz sa vracajú k vám. Musíte poznať tento zákon a konečne pochopiť, ako je dôležité si byť vedomý a kontrolovať svoje myšlienky. Samozrejme, že  to nemôžete dokázať ihneď. Prejdete ešte strasťami, ale jedného dňa  sa  budete môcť stať pánmi situácie.

II.

  Je to podľa ich sily, ich prirodzenosti, ich kvality, zámeru a pocitu, s ktorými ich človek vystrojí a myšlienky sa adresujú k bytostiam a veciam. Isté myšlienky nežijú dlho, zatiaľ čo iné pretrvávajú stáročia a dokonca tisícročia. Áno sú tu ešte myšlienky, ktoré kolujú z čias Atlantídy: niektoré sú také škodlivé a jedovaté, že  ešte aj dnes zapríčiňujú množstvo pustošenia, iné sú zatiaľ dodnes mostom pre veľké dobrodenia...

   Je potrebné posudzovať každú myšlienku ako bytosť, ktorá sa snaží žiť čo najdlhšie, ako môže a keď to už ďalej nedokáže, tak zomiera. Všetky myšlienky tej istej povahy sa spájajú, posiľňujú a  napĺňajú. Nie sme zvyknutí posudzovať myšlienky ako živé entity. Oficiálna veda o tom nehovorí, pretože sa jedná  o oblasť úplne nepoznanú. Iba zasväcovacia veda, ktorá do hĺbky preštudovala túto otázku učí, že  myšlienky  sú živé entity a hovorí dokonca, že človek ich nevytvára. Oni môžu žiť a bývať u neho aby mu pomáhali, alebo aby mu škodili, ale to nie je on, ktorý ich stvoril: on im vytvára iba podmienky, aby ho prišli navštíviť. V  oblasti myšlienok sa všetko deje ako pri plodení. Muž a žena nikdy nestvoria dieťa, to znamená jeho ducha, vytvoria iba jeho príbytok, fyzické telo, do ktorého duch príde bývať a týmto príbytkom môže byť chatrč, palác alebo chrám a to je podľa kvality materiálov, ktoré ste dokázali obstarať.

    Človek nevytvára myšlienky, ale ich priťahuje alebo vytláča, pretože aj v tejto oblasti existujú zákony príťažlivosti a odpudzovania. Keď by ich on mohol vytvárať, tak by ich aj  dokázal zničiť, ale to tak nie je a vy sami s tým máte svoje skúsenosti. Koľko krát sa na vás myšlienky vrhnú ako roj včiel alebo komárov a nemôžete sa ich zbaviť. Prečo? Pretože ste vytvorili podmienky, aby ste ich pritiahli, nechali ste,  aby do vás vstúpili nečistoty, ktoré priťahujú bytosti, ktoré milujú špinu. Očistite sa a uvidíte,  aké myšlienky vás prídu navštíviť. Máte v sebe myšlienky zo všetkých svetov z priestoru.... od myšlienok, o ktorých hovoril Platón. Čo sú to myšlienky? Sú to nekonečné princípy, archetypy, sily, ktoré pracujú na formovaní univerza. Sú to  božstvá. Každá myšlienka je  božstvom.

   Poviete: Ako  a  čím priťahujeme myšlienky?  Sme to my, čo ich tvoríme a ako priťahujeme ďalšie? Nie je pravda, že my prichádzame na svet s myšlienkami, ktoré sú už  v nás prítomné, tieto myšlienky  sú podobné robotníkom, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe našej budúcnosti.

   A aj každý z nás je myšlienkou. Okolitý svet je obývaný myšlienkami Pána. Iba on  myslí a všetky bytosti viditeľné aj neviditeľné sú jeho myšlienkami. Možno  povedať, že iba Boh myslí a že my myslíme iba v miere, v akej sme schopní sa priblížiť k Nemu a identifikovať sa s jeho Duchom. Pokiaľ nie sme preniknutí  Duchom Nebeským, sú to iní, čo prostredníctvom nás myslia a konajú.

   Prirodzene, že tieto bytosti môžu byť rôznych kategórii. Keď ste v stave radosti, dilatácie, nádhery, keď máte  myšlienky veľmi vznešené, veľmi čisté, tieto myšlienky sú veľmi silnými duchmi, ktorí vás prišli navštíviť, aby vás odmenili, aby vám pomohli a podržali na dobrej ceste. Ich prítomnosť vo vás vytvára stavy nádhery, ale potom odídu a vy odídete tiež z tohoto stavu. Snažíte sa ich znova nájsť, ale nedarí sa vám to. Keď by boli vytvorené vami, mohli by ste ich nájsť kedy chcete,  ako chcete  a koľko chcete. Ale to tak nie je. Boli to len návštevníci, ktorí prišli, mali svoj program cesty. Pripravili vo vás vhodné podmienky  a prejdú okolo vás, aby vám odovzdali svoje dobrodenia.

   Ale ako som vám povedal pred chvíľou, myšlienky sú entity, ktoré majú slúžiť človeku, pretože vďaka ním môže pritiahnuť ďalšie entity. Predstavte si, že máte služobníkov. Dáte im úlohu pripraviť slávnosť a pozvať určitých hostí. Tí pozvaní, to nie ste vy a nie sú to ani vaši služobníci. Vy ste pánmi domu. A tak isto už od narodenia človek má v sebe služobníctvo, určité množstvo služobníkov: myšlienok ale aj citov, impulzov, ktoré sú nezávislými entitami. Viem dobre, že je pre vás ťažké prijať takúto myšlienku, pretože vás to nikto neučil. Sú dokonca vedci, ktorí hovoria, že myšlienky sú sekréciou mozgu, presne tak, ako žlč je sekréciou žalúdka. Ach, to nie, to je  omyl.

    Pokiaľ nemáme v sebe služobníkov, nemáme ani možnosť vytvoriť podmienky, aby nás Nebo  prišlo navštíviť a prebývať v nás vo forme darov, cností a schopností. A keď prestaneme byť rozumní, tieto bytosti nás opustia, pretože nemôžu žiť v negatívnych podmienkach, nemajú radi škaredosť, smrad, hnusný zápach, kvasenie a tak odídu. Keď by sme my sami mali silu vytvárať naše myšlienky, mohli by sme v nás naše cnosti udržať, oni však odídu a strácame ich. Koľko osôb stratilo svoj talent spievať, maľovať, hrať atď.  dar liečiť, dar jasnovidnosti.

   Nepretržite sú entity ktoré do nás vchádzajú a  potom idú. Celé vnútro je v pohybe, pretože sme ako dom s určitým množstvom poschodí a izieb, kde je veľa nájomníkov. Áno je to stále  majiteľ domu, čo je zavretý v maličkej izbe a nikto ho nepočúva. Sú to nájomníci, sluhovia, ktorí mu vnútia svoju vôľu. Urobili revolúciu, zatvorili ich  v cele a dajú mu kúsok chleba, trocha vody, pokiaľ nezomrie hladom, sú to oni, ktorí určujú podmienky...

  Neveríte mi? Iste veľa ľudí už nie sú pánmi situácie, mnohí už nekraľujú vo svojom kráľovstve. Všetci tí, čo v nich bývajú jedia, pijú a zabávajú sa, zatiaľ čo oni chudáčikovia, nemôžu sa tomu brániť, nemajú hlavné slovo, nikto ich nepočúva. Prečo? Pretože neboli rozumní, oddali sa svojím nižším želaniam, svojim rozmarom, pritiahnúc tak stále väčší počet nižších entít, ktorí ich teraz držia na uzde. Im ostala možnosť iba konštatovať čo sa stalo, bez toho aby mohli niečo zmeniť. Teraz preto, aby mohli stabilizovať situáciu, musia hľadať pomoc, priateľov, ktorí pomôžu, podajú pomocnú ruku a odoženú nepozvaných hostí a znova začnú v svojom kráľovstve kraľovať. A nie je potrebné čakať, je potrebné reagovať okamžite, ináč to pôjde od zlého k horšiemu.

   Prirodzene to pre vás bude ťažké pochopiť, že nie vy tvoríte vaše myšlienky, avšak je to realita. Človek disponuje množstvom myšlienok, ktoré sú jeho služobníkmi presne tak ako otec môže mať desiatku synov, ktorí mu pomáhajú v práci, ale ktorí ním neboli stvorení. Otec a matka im dali fyzické telo, ale duch prišiel od inakadiaľ. A tak ako duch je myšlienka v nás, ktorá nebola  stvorená nami, ale Pánom. My sme silnou myšlienkou dobre vybavenou, ktorá má ku svojím službám veľa ďalších myšlienok.

   Sme božím výtvorom a je to ON jediný, ktorý tvorí a posiela  myšlienky. Anjeli, archanjeli, sú myšlienkami Pána, univerzum je chrámom, ktorý Pán osídlil svojimi myšlienkami, čo znamená služobníkmi, entitami a duchmi. Pán stvoril myšlienky, duchov a univerzum je obydlím, ktoré stvoril pre ich prebývanie.

   Tým istým spôsobom človek vytvára podmienky, obydlie, ktoré budú obývať myšlienky. Nie je to on, čo ich tvorí o nič viac, ako tvorí život vo svojich deťoch. Rodičia sú ako vychovávatelia, boli im zverené bytosti, aby  sa o nich starali a  vychovávali ich. Nevedia ani odkiaľ prichádzajú, ani kto sú, ale to čo musia vedieť je, že jedného dňa budú musieť zložiť účet zato, ako si svoju úlohu splnili. Keď boli nedbalí a nepozorní, budú potrestaní, ale keď boli dobrými vychovávateľmi, dostanú za to odmenu. 

   Zamyslite sa  nad obrazom myšlienok a detí, možno sa vám to zdá jednoduché a nie dosť filozofické, avšak blíži sa to pravde. Ste obklopení vašimi myšlienkami, tak ako vašimi deťmi. Je potrebné  ich živiť, umývať ich a vzdelávať ich. Bez toho, aby sme si toho boli vedomí, niektoré z nich nás ovinú, absorbujú našu energiu a vyčerpajú nás, iné pôjdu do sveta  kradnúť a plieniť. Ale keďže v neviditeľnom svete existuje forma  polície, ona vás nájde a urobí zodpovednými za všetky bláznovstvá uskutočnené vašimi deťmi. Budete teda privedení pred súd tam hore, kde vás odsúdia, aby ste zaplatili odškodné aj s úrokmi. Postihujú vás nešťastia, trápenia, smútky, horkosti a neviete prečo? Jednoducho preto, pretože v neviditeľnom svete máte nezaplatené účty.

   Preto som stále trval na fakte, že našimi želaniami, našimi myšlienkami musíme vytvárať  deti anjelské, božské, ktoré nás budú obklopovať a prinesú nám iba dobrodenia.

V.

Ako sa myšlienka realizuje v hmote

  Je dobré sa stále vracať k otázke myšlienky: čo je to, ako pôsobí, ako sa realizuje v matérii a ktoré podmienky sú nevyhnutné, aby sa mohla realizovať. Veľa vecí v živote závisí od toho, či sme dobre pochopili túto otázku a pokiaľ nebude objasnená, veľké  množstvo problémov ostane nevyriešených.

   Mnohí spiritualisti pri prečítaní, že myšlienka je všemocná sila, bez toho, aby dobre pochopili v akom prípade je to naozaj, sa zaoberajú cvičeniami koncentrácie s  úmyslom dosiahnuť výsledky na fyzickej rovine a keď ich nedosiahnú ostávajú sklamaní. Keď by aj ich koncentrácia mala trvať roky nedosiahli by nič, pretože  túto otázku nepreštudovali dobre. Myšlienka je všemocná, to je pravda, ale preto, aby sme pochopili v čom spočíva jej sila, je potrebné vedieť na akom stupni a s akými  materiálmi pracuje, ako ich môže ovplyvňovať na rôznych úrovniach vedomia, až pokiaľ nezostúpi do matérie.

   Príroda vytvorila zákony. Prečo by človek mal zbytočne  strácať toľko času a energie aby znásilňoval tieto zákony? Keď chcete aby sa lyžička z cukorničky dostala k vašim ústa, môžete sa  koncentrovať koľko chcete, ale lyžička sa nepremiestni... samozrejme že ostanete sklamaný a bez odvahy. Takže pozrite sa: zoberte tú lyžičku a dajte si ju do úst a je to urobené bez dlhých rečí. Príroda nás vybavila rukami práve preto, aby sme nimi chytili veci. Teraz poviete: Ale čo sa dá robiť s myšlienkou? S myšlienkou sa môžu zrealizovať oveľa dôležitejšie veci, ale je potrebné poznať jej povahu, mechanizmus a vedieť ako pracuje.

    Myšlienka je sila, je energia, ale je aj veľmi  jemným materiálom, ktorí pracuje na úrovni veľmi vzdialenej od úrovne fyzickej. Zoberme si ako príklad anténu. Videli ste anténu pre rádio alebo televíziu na streche alebo na vrchu nejakého kopca a viete že slúži nato, aby zachytávala vlny, vibrácie. Aj keď sú tam už dlho, sú pokryté nejakou vrstvou, matériou? To čo zachytila na nej snáď zanechalo nejakú usadeninu? Nie, nenastala na nej žiadna zmena ani na váhe, ani na tvare, niečo prijala,  ale to niečo to nebola matéria. Je potrebné aby na počiatku bolo niečo materiálne, čo vytvorí vlny, ale vlny samé o sebe nie sú materiálne. Takže antény zachytávajú vibrácie rôznych vlnových dĺžok a potom ich prenášajú do prístrojov, ktoré svojím spôsobom prenesú tieto pohyby do iných prístrojov a tieto potom produkujú efekty fyzické.

   Predstavte si teraz že zem je guľou, ktorú s rukou, alebo s nejakým predmetom roztočím a tak ju nabijem pohybovou energiou. Neodovzdal som jej nič materiálne, ale táto guľa sa začne točiť, pretože jej bola odovzdaná energia, ktorá ju roztočila a ona sa bude točiť pokiaľ táto energia nebude spotrebovan, alebo ju nezastaví nejaká prekážka.

   Tento príklad vám pomôže pochopiť, že myšlienky, ktoré formulujeme sa ešte nedotýkajú hustej, viditeľnej matérie, ale dotýkajú sa, rozvibrujú to, čo sa približuje k prirodzenosti danej veci, možno povedať k tým jemným elementom, ktoré sú prítomné v nás a v iných. Takže naša myšlienka komunikuje presne tak, ako pohybová energia komunikuje s guľou.

   Myšlienka ako energia, vibrácia, alebo sila, je vnímaná v rôznych centrách, ktoré sú vybavené anténami, tieto antény umiestnené v mozgu alebo ešte vyššie v rovine éterickej začnú vibrovať a prenášať odkazy do ďalších zariadení, v tejto chvíli sa v celom tele začnú zaznamenávať, uvedú do pohybu cirkulácie síl a energií. Prirodzene, že to sa nevidí  a je zbytočné čakať prejavenie výsledkov v rovine fyzickej, ale zmena prebehla v jemnej rovine a keď to urobíme tak,  že sa dosiahnu hustejšie úrovne, ktoré  sú vybavené hrubšími nástrojmi, celý systém sa uzatvorí. Tak ako v podniku, všetko je spojené, všetko je pripravené. Stačí stlačiť iba určitý gombík, jednoduchý gombík a množstvo vysielacích obvodov a súkolies sa dá do pohybu a celý mechanizmus  funguje.

   Keď by sa dokázalo uskutočniť takéto spojenie v ľudskej bytosti, myšlienka by dala okamžité hmatateľné výsledky. Ale keď komunikácia z jednej úrovne na druhú nie je pripravená správnym spôsobom, potom myšlienka nemôže zasahovať telo: ostanú tam medzery, mŕtve zóny a energia nemôže prejsť.

   Myšlienka, ktorú človek posiela, už pôsobí vo svojom svete hore a dáva do pohybu jemné elementy, ale nemôže vytvoriť nič v rovine fyzickej, pokiaľ zariadenia komunikácie nie sú nainštalované. Akonáhle  sa vytvorí komunikácia, energie môžu cirkulovať, tvoriť výsledky na matérii. Vtedy bude myšlienka  mocná, magická,  a bude sa môcť prejaviť v plnosti.

   Od teraz musíte vedieť, že keď sa povie, že myšlienka sa zrealizuje, potvrdíme niečo, čo je absolútne pravdivé, ale je potrebné vedieť ako. Zoberme si ako príklad človeka z ktorého sa stal zlodej. Najprv sa uspokojil s tím, že si predstavoval: Ah, stačilo by, aby  sa iba natiahol, ale ešte to až tak veľmi nechcel, nemal odvahu to urobiť, iba z času na čas sa oddával tým myšlienkam, predstavoval si tú scénu a okolnosti, v dave v metre alebo vo veľkom obchode sa jeho ruka vkradla do tašky, taštičky alebo  do regálu. Všetko to ostáva v rovine mentálnej, nič sa neuskutoční, on toho ešte   nie je  schopný, ale keďže sa táto myšlienka zaznamenala, dala do pohybu určité mechanizmy v rovine astrálnej a z tejto roviny sa otvoria cesty aby to potom zostúpilo  do matérie. A matéria pre nášho zlodeja je čin, gesto aplikácia. Na začiatku je to, ako keby sa nič nestalo, to čo  on urobil ostáva neviditeľné: na pohľad je čestný a bezúhonný, ale jeho  myšlienka už zostúpila do roviny pocitu. Teraz si začína želať spaľujúco jej realizáciu a táto realizácia nedá na seba dlho čakať, aby sa potvrdila. Komunikácia a spojenia sa začnú vytvárať a potom jedného pekného dňa sa jeho ruka  s veľkou ležérnosťou zmocní peňaženky, alebo nejakej veci. Takže vidíte, ako jeho myšlienka, ktorá bola veľmi vysoko v rovine mentálnej, zostúpi do  astrálnej, roviny želaní a z tejto do roviny fyzickej. Ako je teda možné povedať že myšlienka sa nezrealizuje? Zoberme si ďalší príklad. Jeden človek je milý, mierumilovný, idealista. Keď by ste mu dali facku, nastavil by aj druhé líce. Ale jedného dňa čítajúc historické príbehy, natrafí na myšlienky určitých mysliteľov, ktorí zničili spoločnosť bláznovstvami akéhokoľvek druhu. A títo ľudia sa mu zapáčia, vyživuje sa ich činmi a stáva sa stále odvážnejší. Nakoniec sa zapíše do politiky a začne v nej pôsobiť, naučí sa presviedčať, robiť bláznovstvá a vznikne vodca revolúcie vo svojej krajine. Všetko to začalo s teóriou, s filozofiou. Ako teda môžeme negovať, že myšlienka je úžasná sila? Je neviditeľná, nedokáže pohnúť s lyžičkou cukru, ale môže vzbúriť milióny ľudí...

   Myšlienka prechádza cez múry a veci bez toho, aby tam zanechala stopy a aby začala pôsobiť na matériu, je potrebné postaviť mosty, možno povedať celú sériu prostredníkov. Nechajte ju prejsť cez nich a uvidíte koľko je schopná zodvihnúť, prevrátiť okolitý svet. Tu je zmysel Archimedovej vety: dajte mi stabilný bod a pohnem svetom. Bod stability je tým prostredníkom. Je potrebný stále prostredník, myšlienka je aktívna sila za podmienky, že sa nechá prejsť cez prostredníkov, ktorí jej umožnia, aby zostúpila do matérie.

   Vy všetci vyživujete myšlienky, ktoré sú úžasné, dokonca božské, súhlasím, ale dosahujete  naozaj výsledky?.. Nie? To dokazuje, že musíte ešte pracovať na tom, aby tieto myšlienky zostúpili do roviny fyzickej. Tu to máte. Treba ich nechať zostúpiť. Vy poviete: mám nápady. Výborne, ale tieto  myšlienky vás nechajú zomrieť od hladu a smädu, keď neviete ako ich uskutočniť prostredníctvom činov. Nestačí mať nápady. Mnohí ich majú, ale žijú takým spôsobom, že nikdy nevytvárajú spojenie medzi tými nápadmi a činmi. Prostredníctvom citov sa myšlienky stanú hmatateľné a zostúpia, aby sa stali matériou.

   City sú teda pákou, ktorá je schopná pôsobiť na matériu. Myšlienka je veľmi ďaleko, je veľmi jemná, prejde bez toho, aby niečo rozvibrovala. Nemôže sa dotknúť niečoho iného ako našich antén, našich najjemnejších prístrojov umiestnených veľmi vysoko, v oblasti ducha. Preto aby  dosiahla matériu, myšlienka musí prejsť cez dušu, čo znamená cez intelekt a srdce. Toto vám môžem vysvetliť na príklade, ktorý všetci poznáte: pôsobenie slnka na vzduch, vodu a zem.

    Slnko zohrieva vzduch a vodná para napĺňa atmosféru: teplý vzduch sa snaží vystúpiť a vytvára tak oblasti nízkeho tlaku vzduchu, zatiaľ čo sa studený vzduch tlačí oproti pôde a vytvára oblasti vysokého tlaku vzduchu. Tak oblasti s vysokým tlakom tlačia na oblasti s  nízkym tlakom a začnú vytvárať vetry. Keď sa rozdiel tlakov zvýši tak sa vetry stanú búrlivé a je možné, že sa vytvoria aj cyklóny alebo ničiace uragány. Ďalší z efektov slnečného tepla, vody oceánov, morí, jazier, riek, pary a soli. Keď voda dosiahla stav saturácie, vodná para sa premieňa  na dážď alebo sneh, a rieky a bystriny pôsobia  na zem a modelujú jej reliéf. Každý deň tieto prírodné úkazy pôsobia na všetko na planéte a príčinou tohoto je slnko.

   V človeku slnku zodpovedá duch, vzduchu myšlienka, vode pocit, zemi fyzické telo. Keď duch pôsobí na myšlienku, tá potom na pocity,  pocity stimulujú fyzické telo, aby pôsobilo, konalo, gestikulovalo a rozprávalo. Takže fyzické telo sa hýbe vďaka pocitom, pocity sú prebudené myšlienkou, a myšlienka sa rodí vďaka duchu... Tento proces sa opakuje každodenne pred našimi očami: pôsobením vzduchu voda modeluje zem, dá jej tvar, zasahuje ju. Niektoré miesta sú zaplavené, iné sú vymieľané a odnesené  do mora a tak ďalej.  Analogicky teda prostredníctvom ducha človek môže pôsobiť  na fyzické telo, ale za podmienok, že vloží medzi ten vzduch a vodu prislúchajúce funkcie. Vzduch v tomto prípade  predstavuje nervový systém a voda predstavuje krv. Nervový systém reguluje cirkuláciu krvi v organizme a krv ukladá určité látky, zbiera ich z iných častí a takto modeluje telo fyzické.

   Tento argument by sme mohli študovať detailnejšie, ale pre dnešok som vám to objasnil v hrubých rysoch. Mňa predovšetkým zaujíma hlavná myšlienka a tu môžem urobiť záver. Keď by si človek  vedel vysvetliť a použiť vo svojom vnútornom živote tento prirodzený  a normálny proces pôsobenia slnka na zem prostredníctvom vzduchu a vody, tak by mohol obdržať veľké premeny v sebe aj mimo seba. Tu je v čom spočíva sila mysle

   Je potrebné najprv vedieť že myšlienka nemôže uskutočniť priamo svoju silu vo fyzickej rovine. Sú na to potrební prostredníci. Uhlíky alebo vriaca polievka sa nechytá rukami, ale použijú sa kliešte alebo vareška. A takto je to so všetkým. Ruka napríklad: chcete vedieť čo je to ruka? Dobre teda ruka je prostredník medzi  myšlienkou a vecou. Keď si zoberieme ten príklad s rukou a lyžičkou, kto pôsobí? Moja myšlienka, ale prostredníctvom ruky. Predstavte si teraz ,že by myšlienka ostala neaktívna... Máme ruku, ale žiadnu myšlienku žiadne želanie ju netlačí, aby zobrala cukor: v skutočnosti moja ruka nepôjde a nezoberie ju. Takto sa môže rozprávať o sile mysle.

   Je to stále myšlienka, čo poháňa alebo zastavuje ľudí,  spúšťa vojny, pustošenie alebo najšľachetnejšie skutky... Áno myšlienka pôsobí, ale  za podmienky, že máme ruky pre realizáciu. Aj človek je vykonávateľom, rukou. Ruka človeka je symbolom človeka samého, ktorý svojím spôsobom predstavuje ďalšiu ruku. Áno ruka je syntézou človeka: človek je  rukou pre myšlienku a je možné, že myšlienka je svojím spôsobom rukou pre iné  myšlienky a pre vyvinutejšie svety, až po Nebesá ktoré využívajú všetky ruky, to znamená všetky bytosti.

   Preto Zasväcovacia veda všetkých čias vytvorila koncept, že všetko čo vidíme v prírode: zvieratá, hmyz, stromy, hory, jazerá, ovocie, kvety, ... nie sú ničím iným ako skryštalizovanými myšlienkami... Sú to Bohom vytvorené myšlienky, ktoré sa  stali viditeľné. Dokonca aj vy ste materializované myšlienky. Človek je  myšlienkou, je nápadom. A preto, aby sme vedeli, aká idea je pôvodcom bytosti, stačí sa pozrieť na základ tej bytosti.  Keď je nejaký človek perfektný, myšlienka, ktorá mu dala život, je dokonalá. Každá myšlienka sa materializuje: chobotnica, had, škorpión, tiger, majú farbu, formu, správanie myšlienky, ktorá sa do nich vošla, myšlienku krutosti, zloby, myšlienku nenávisti, alebo sexuality. Takže každá myšlienka, každá idea, pretože tieto dva pojmy myšlienka a nápad majú odlišný význam, majú tvar, farbu, dimenziu. Kvôli tomu všetci Zasvätenci vidia a premýšľajú, aby myšlienkou tvorili, kondenzovali myšlienku, myšlienku Nebeskú.

   Keď ľudia majú Nebeské myšlienky a želania, tieto myšlienky sa už  realizujú na nejakom mieste na zemi, ale aj v ich samotnej bytosti. A keď ľudia  sú falošní, pomstychtiví a krutí, ich myšlienky a želania sa taktiež realizujú jednou alebo druhou formou vo svete a aj v nich samých. Čo samozrejme  nie je viditeľné ihneď, ale skôr či neskôr sa to stane viditeľné. A je tak isto dôležité vedieť, že všetky jedovaté rastliny a všetky zúrivé zvieratá, sú kŕmené, vyživované, zlými  myšlienkami a pocitmi ľudských bytostí. Áno jed, ktorí obsahujú sa oddeľuje, aby išiel posilniť zlobu tých zvierat a tých rastlín. Naopak dobré myšlienky a dobré pocity všetkých viditeľných aj neviditeľných bytostí idú posilniť všetko, čo je v prírode pekné, pôvabné, delikátne a voňavé. Takže aj napriek našej nevedomosti   sa zúčastňujeme na vytváraní  toho, čo je najlepšie, alebo najhoršie.

   To čo bráni ľuďom aby pochopili účinky ich myšlienok a ich citov je to, že nevidia okamžite následky. Ale nemajú to byť okamžité výsledky, čo ich majú presvedčiť. Niektorí hovoria: pretože nevidíme výsledky nemôžeme veriť. Ale Zasvätenci, ktorí si dali tú námahu aby pozorovali, konštatovali, overovali, všetko čo sa deje v prírode, vedia, že všetko sa nakoniec kryštalizuje. Presne tak, ako sa to deje pri kryštalizácii soli. Keď pozorujete tekutinu, v ktorej chemik rozpustil soľ, chcete povedať, v tom roztoku nie je nič, pretože nevidíte nič. Počkajte kým sa zohreje, povie chemik. V skutočnosti vplyvom tepla vznikajú kryštály. Keď sa dá soľ do vhodných podmienok ona  skryštalizuje. Je veľa vecí v hlavách ľudí, keď im dáte vhodné podmienky, uvidíte materializáciu prostredníctvom akcie.

   Teraz vám poviem, že myšlienka môže materializovať aj iným spôsobom. Napríklad, niekto chce  posoliť polievku prostredníctvom myšlienky. Podľa mňa, tak ako som vám už povedal, je lepšie  si ju posoliť rukami. Ale predstavte si, že niektorí z vás poznajú zákony materializácie mysle, tak ako je to praktizované na spirituálnych stretnutiach,  oni si  môžu zmaterializovať fluidickú ruku a s touto rukou, ktorá je už skondenzovaná ale ešte neviditeľná idú a posolia   polievku. Myšlienka je teda schopná chytiť matériu, ale prostredníctvom inej roviny, je potrebné ju navinúť na hustejšiu matériu, matériu éterickú, bude to teda tá matéria éterická, ktorá sa dotkne matérie fyzickej, nakoľko prináležia obidva k rovnakému stupňu vedomia, preto sa k sebe priťahujú.

   Preto aby sme mohli pôsobiť na veci a bytosti, myšlienka musí byť skondenzovaná a to je stále možné, dlhodobou prácou na určitých mentálnych kreáciách, pridajúc čiastočky matérie, človek oblieka myšlienkové formy do fyzickej matérie. Určití fakíri to dokážu urobiť rýchlo, pretože poznajú techniky materializácie, aby sa myšlienka stala viditeľnou a hmatateľnou. Ale to, čo sa dosahuje týmto, spôsobom nie je na príliš vyvinutej úrovni. Posielať prach s myšlienkou, alebo vyvolávať otváranie kvetov, alebo dozrievanie ovocia, je iste fantastickým výsledkom, ale lepšie je pôsobiť takým spôsobom, aby prišlo Kráľovstvo Božie.

   Musíte vedieť, že Zasvätenci, sa nezaujímajú o podobné fenomény. Sú schopní ich robiť, ale poznajú veľa ďalších vecí, ktoré im umožňujú pochopiť, že sa nejedná o veľmi  potrebné činnosti, a vyvolali by im iba veľké straty energie a veľa času kvôli ničomu. Je oveľa ľahšie použiť ruku na posolenie  polievky.

   Tak na čo sa zameriavajú Zasvätenci? Na  dôležitejšie aktivity. Pracujú na blahodárnych premenách v hlavách ľudí. Pretože keď raz sa tieto premeny udejú, myseľ nájde spôsob ako komunikovať s citom a cit s činmi... a takto začnú ľudia prichádzať na dobrú cestu. Toto je užitočnejšia činnosť, ako sa koncentrovať na premiestňovanie alebo dvíhanie predmetov, pretože odovzdajúc sa týmto praktikám, nevytvára sa nič v duši, v srdci, v intelekte ľudí, aby sa zlepšovali, vzdelávali a viedli k Bohu. Mnohí  jogíni a mágovia sa zastavili pri javoch malej dôležitosti: nakoľko praví mudrci hovoria: Je to možné môžeme to robiť, ale stratíme veľa energie a času a nakoniec čo získame? Tak málo. Nestojí to zato. Radšej sústredíme našu energiu na prácu v iných oblastiach, ktoré sú tisíckrát dôležitejšie pre budúcnosť ľudstva. Takto uvažujú mudrci.

   Naozaj ma nadchýňa, keď vidím určitých fakírov určitých jogínov, ktorí sú schopní neuveriteľných kúziel, aby urobili atrakciu. Každý kto vlastní  výnimočné psychické dary, schopnosť koncentrácie, nadľudskú silu mysle, musí pôsobiť pre  službu a hľadanie Božieho Kráľovstva a nie pre cirkusové vystúpenie.

   Takže vám nedoporučujem zachádzať k týmto cvičeniam z mágie. Poznanie, ktoré vlastníme, musíme  používať výlučne pre užitočnú prácu, ktorá má veľký význam pre budúcnosť ľudstva. Od teraz viete, že skôr či neskôr sa každá myšlienka zrealizuje, musíte posilniť svoju nádej a neočakávať výsledky okamžite. Keď počítate s výsledkami, nevyhnutne budete  sklamaní, stratíte dôveru, opustíte všetko a to by bola veľká škoda.

   Tak teda, čo máme robiť? Pracovať na stavaní mostov. Už dávno som vám povedal, že ste stavitelia mostov. Áno vy staviate mosty medzi vami a slnkom, medzi vašou myšlienkou a  matériou, a pretože sa jedná  o delikátne a komplikované práce, je na to potrebné veľa času. Ale keď to bude dokončené uvidíte ako každá vec bude fungovať. Stlačíte gombík a vo fabrike sa všetky stroje dajú do pohybu, ale to iba za podmienky, že každá časť bude dobre spojená.

   Pozrite sa na hodinky: majú pružinu, ktorá dáva do pohybu ďalšie súkolesia, môžeme povedať systém koliesok, ktoré prenášajú pohyb od najmenšieho po najväčší, až po ručičky. Pružina nie je spojená priamo s ručičkami, dala by im nevhodný impulz. Sú tam prostredníci, ktorí kontrolujú pohyb, obmedzujú ho a regulujú presnosť. Iba tak sa ručičky budú pohybovať správnou rýchlosťou... Aj tu pôsobia prostredníci, medzi princípom, ktorí robí rozmach, impulz,  a časťami ktoré vytvárajú poriadok, alebo robia konečný výsledok. V hodinkách sú mechanizmy, ktoré nájdete v ľudskom organizme. Každý, kto pozoruje a rozmýšľa, správne uvidí tieto veľké  pravdy: vo fyzike, v chémii, v biológii, v geografii, v histórii, sociológii, psychológii, všade. Aby sme získali zmenu nášho fyzického tela alebo zeme, je potrebné najprv stabilizovať komunikáciu s nebeským svetom... môžeme tiež povedať so svetom Platóna, to znamená s inteligentným svetom, svetom archetypov, ktorý pre mňa nie je ničím iným, ako svetom nebeským. Cez dušu prechádzajú tieto komunikačné cesty:  duch sa nedokáže dotknúť matérie, iba prostredníctvom duše, ktorej v ľudskom organizme zodpovedá nervový a obehový systém . Nervový systém je bližší duchu a obehový systém je bližší matérii. Nervový systém má analógiou v duchu, ktorý vyživuje oheň, môžeme povedať ducha, obehový systém je analógiou vody, ktorá vyživuje zem, môžeme povedať telo fyzické. Je nevyhnutné študovať týchto dvoch prostredníkov - vzduch a vodu, ktorým v rovine  psychickej  odpovedajú  myšlienka a pocit.

    Takže úplne hore je duch, ktorý ovplyvňuje myšlienku. Myšlienka je viac materiálna ako duch a je stále spojená s citom. Keď si myslíte, že váš priateľ sa stal naozaj škodlivý a nebezpečný pre vás, tak vaše city  k nemu sa zmenia a prestávate ho milovať. Keď však objavíte, že bytosť, ku ktorej ste nič necítili, môže pre vás byť blahodárna, že Prozreteľnosť vám ju umožnila stretnúť pre vaše dobro, tak ju začínate milovať. Pocity reagujú podľa myšlienok, koľko krát sa to konštatovalo. A keď sú pocity prítomné, oni tlačia človeka aby realizoval, pretože sa chcú vyjadriť prostredníctvom skutkov. Pomyslite si na ženu, keď k nej nič necítite, aj keď konštatujete, že je dobrá a  krásna, necháte ju na pokoji. Ale keď sa city zmenia, telo nasleduje. Pocity nečakajú a dajú ihneď do pohybu vaše telo a vy bežíte kúpiť kvety,  dvoriť jej, alebo ju objať. Keď nie sú city, aj keď ju považujete za  čarokrásnu, prekrásnu, myslíte o nej len dobre, ale ona vám nič nehovorí. Ale keď city sú, tak to nie je už tá istá vec, oni sa ihneď zrealizujú v matérii, nakoľko sú v nej viazané, dajú  do pohybu celý mechanizmus.

   Nesnažte sa  dať do kontaktu s matériou priamo použijúc  myšlienku, tak to nedokážete. Myšlienka slúži predovšetkým pre poznávanie, pochopenie, orientáciu, ale nemôže pôsobiť na hmotu, keď to nesprostredkuje srdce. Pokiaľ sa želanie a pocity vo vás nezobudia, nemôže sa nič zrealizovať. Môže sa stať, že v určitých situáciách zasiahnete rovnako, ale bez presvedčenia a entuziazmu. Stane sa, že bez zakúsenia pocitu sa pôsobí ako automat. Ale keď máte city... Ach. Prirodzene, že to neznamená, že sa správate lepšie. Niekedy dokonca horšie, pretože sa ignoruje, prečo  sa  jedná. Ale sme aspoň tlačení ku svojím cieľom.

   Nechal som na boku mnoho detailov a pristavil som sa iba pri podstate, aby sa táto otázka vyjasnila. Pamätajte si teda, že  myšlienka je silou, ale túto silu je potrebné pochopiť správnym spôsobom. Pokiaľ nie je pripravený nástroj, páka, ruka, nie je treba veriť, že sa vaše myšlienky zrealizujú; oni  sa ostanú pohybovať v mentálnej rovine. Budú zaznamenané, to áno, ale  nevytvoria výsledky v rovine materiálnej. Keď ich však necháte zostúpiť do roviny citov, dajú nevyhnutné výsledky.

   Pozorujme teraz otázku hypnózy. Keď niekomu dáte kúsok papier a poviete mu: Toto je ruža; akú má vôňu?  On nám odpovie, že táto ruža má prekrásnu vôňu. Toto je zapríčinené hypnotickým stavom, v ktorom sa myšlienka realizuje okamžite nielen vo fyzickej ale aj  v  rovine mentálnej. Vaša myšlienka ako aj vypovedané slová už vytvorili v rovine mentálnej ružu a keďže človek už nie je v rovine fyzickej vdychuje už jemnejšiu vôňu v rovine mentálnej. Takže keď cíti vôňu ruže tak sa nemýli. Alebo sa môže stať, že dáte niekomu vodu a poviete: Toto je koňak, keď ho vypiješ, tak  sa opiješ. On vypijúc ju sa naozaj opije. Čo sa stalo? Aj v tomto prípade sa osoba nachádzala na inom stupni vedomia, kde už viac voda nie je alkoholickým nápojom. To znamená že sila mysle je absolútna a okamžitá, ale kde? V rovine mentálnej.

   Vďaka tomuto poznaniu, môžete zostrojiť všetko, urobiť všetko jedným šmahom, ale hore, nie v matérii. Chcete kaštiele, parky, záhrady, autá, ženy ktoré tancujú, vtáčikov ktoré spievajú? ... Ihneď budú prítomní. Keď by ste bol trocha jasnovidný, mohol by ste ich vidieť, pretože sú realitou. Poviete: ale nie je tu nič, ničoho som sa  nedotkol. Ah drahí moji, nato aby ste sa toho mohli dotknú, sú potrebné možno storočia. Takto je potrebné vidieť túto otázku.

   Môžete  získať akúkoľvek skúsenosť. Napríklad, keď fúka veľmi nepríjemní vietor. Povedzte slová aby ste ho uchlácholili. Aký si milý, aký si sladký. Nie si zlý, práve naopak, robíš mi radosť. A  o malú chvíľočku neskôr... Prirodzene, že sa nezmenil vietor ale vy. Niečo vo vás sa zmenilo a vietor sa stal nežný a milý. Ale je potrebné vedieť vyslovovať určité slová, a zabúdame na sugestívne vyslovovanie. Poviete, že si vsugerujete iba klamstvá a ilúzie. Ó, to nie. Sú to výtvory. Sugescie sú veľmi jemné výtvory, áno, niečo sa zachytilo našimi anténami a to bolo odvedené pod pokožku, ku citlivým bunkám. Takto môžu byť ovplyvňovaní aj normálni ľudia. Je to neuveriteľné, koľko krát sa chcú ovplyvňovať ľudia. Áno, a to aj vrátane hlúpostí. Človek vybavený silnou mysľou, keď povie nejaké slová, tak si všetci začínajú  myslieť to isté. Koľko týchto prípadov sme videli v histórii.

  A toto je záver: pracovať s mysľou, ale nie je treba veriť, že myšlienky sa realizujú  okamžite v rovine fyzickej. Poviete: Niekedy stačí povedať nejaké slová  aby sme sa ihneď cítili v inom stave. Súhlasím, ale ako som vám už vysvetlil, že to sa neuskutoční v rovine materiálnej a vo vykryštalizovanej forme ale v rovine astrálnej a mentálnej,  práve tam  ste  niečo zachytili. Zmena sa  uskutoční ale vysoko. Keď sa budete nachádzať vysoko, vaša myšlienka sa okamžite zrealizuje.

   A dokonca aj vo fyzickom svete sa môže myšlienka  zrealizovať. Niektorí mágovia vedia naraz rozpútať alebo utíšiť búrku,  vyvolať choroby, alebo vyliečenia... Áno, ale pracovali na prostredníkoch, na mostoch. V každom prípade vám neodporúčam sa vrhať a uskutočňovať cvičenie vašej mysle na matérii. Pracujte silou mysle, ale vysoko, pýtajte si najlepšie veci pre váš vývoj a pre vývoj okolitého sveta. V tomto prípade budete mať stále výsledky... A potom sa vyzbrojte trpezlivosťou a čakajte...

   Moja viera, moja dôvera nie sú založené na prázdne, na ilúzii, ale na vede. Všetko čomu verím, všetko v čo dúfam, všetko čo robím, je založené na poznaní, a vy môžete vojsť pokojne do tohoto poznania. Keď nevidíte výsledky, nesmiete povedať, že to, čo som vás učil, je nesprávne, je potrebné predovšetkým urobiť revíziu vašich prístrojov, aby ste videli, či nechýba kúsok mechanizmu.

   Váš automobil nemôžete dať do chodu, keď chýba hoci aj najmenšia časť.  Nemôžeme vedieť, či do hodiniek nevošiel prach: je potrebné ich vyčistiť. Takže keď vo vás niečo nefunguje, to nie je chyba vedy, ale bude to predovšetkým nekompletnosť vášho poznania.

   Keď si raz toto vyjasníte, budete mať možnosť vytvárať, pretože výtvory mysle sú ozajstnými výtvormi. Nevidíte ich? To nie je dôležité, nezastavíte sa na fakte vidieť, alebo nevidieť.  Je potrebné vedieť, že sa jedná o realitu, je to všetko v tom. Veriac ich realite, pomáhate týmto výtvorom, aby sa rýchlejšie inkarnovali do matérie. Áno, keď budete poznať  dobre tieto pravdy, môžete uľahčiť prácu tým všetkým svetlým duchom, tej práce, ktorej sa jedného dňa zúčastníme všetci plne a vedome. Keď do tejto chvíle vaša práca bola neúčinná, znamená to, že neboli postavené mosty, že prostredníci neboli ešte na mieste, že  ste ešte dostatočne nepracovali na nich, alebo ste ich dokonca ani nepoznali, a v skutočnosti ako je možné pracovať na niečom, čo nepoznáme? Ale keďže teraz  poznáte ich existenciu  a ich dôležitosť, s plnosťou viery dokážete pôsobiť na prostredníkov a následne môžete vytvoriť fantastické výtvory.

   Niektorí z vás už začínajú tvoriť tieto výtvory, ale  sú ešte nedokonalé, slabé, a nestabilné, pretože nie ste veľmi presvedčení, veľmi vedomí a časť vašich myšlienok  behá sem a tam... Niekedy ste viac vedomí, viac v súlade so svojim nebeským ideálom, viac rozhodní pre zharmonizovanie sa s ním. Inokedy zasa poviete: dobre, dnes sa odviažem, a zajtra sa uvidí... Dnes urobím maličký ústupok a  zajtra to napravím.  Dobre ako chcete, ale nesmiete sa prekvapiť, keď vaša myšlienka bude neúčinná.

   Pýtate sa : Ale ako sa dostať do kontaktu s duchovným svetom? Pred chvíľou som vám rozprával o anténach ktoré chytajú vlny, vibrácie.  Človek vlastní antény, spirituálne antény. Ale na rozdiel od antén rádia a televízie antén materiálnych, ktoré ostávajú nepohyblivé, antény spirituálne sú pohyblivé, pretože sú živé. Môžu byť prirovnané ku ladičke, ktorá vibruje podľa vlnovej dĺžke zodpovedajúcej tej, s  ktorou sú v rezonancii, v afinite.  Môžete si urobiť pokus: pokiaľ budete mať sériu diapazónov, ktoré majú rôznu dĺžku a potom budete hrať na klavíri rôzne tóny: do.. mi.. la... Pri každom tóne budete počuť odpovedať diapazón, ktorý bude v dokonalej harmónii s vysielaným zvukom. Tá istá vec sa deje s človekom. Keď chce zachytiť vlnu nebeského sveta, potrebuje veľmi krátke antény, pretože čím sú antény dlhšie tým viac zachytávajú tóny z nižších svetov a až zo svetov pekelných. Záleží to teda od človeka aby sa dal do kontaktu so zodpovedajúcou vlnovou dĺžkou, podľa veľkosti svojich antén. Ja hovorím o  predlžovaní, alebo skracovaní antén, ale je to len spôsob, ako to povedať a je možné použiť iné výrazy ktoré, aby vyjadrovali,  ako sa človek stáva materiálnejší, alebo duchovnejší. Čím je materiálnejší, tým viac komunikuje s pekelnými svetmi a čím sa viac približuje spiritualite, tým  viac sa jeho život stáva intenzívnejším a zachytáva vlny nebeského sveta.  Tieto podmienky závisia výhradne od neho, pretože vo svojom vnútri má pre to všetky možnosti.

  Tu je ten nekonečný priestor pre toho, kto sa chce stať pravým tvorcom.

   Pamätajte si teda, že myšlienka je všemocná, ale iba vo svojej rovine, môžeme povedať, že v rovine mentálnej, pretože je urobená z veľmi jemnej matérie a môže pôsobiť na matériu veľmi jemnú, aby ju mohla tvarovať.  Keď chcete paláce, hory,  rieku, dieťa, alebo kvet, táto myšlienka sa môže okamžite zrealizovať, materializovať, ale v rovine, ktorá jej prislúcha. Aby sa mohla skonkretizovať, je potrebné, aby zostúpila. Keďže myšlienka má stále tendenciu sa materializovať, ona zostúpi do roviny astrálnej, kde sa oblečie do hustejších šiat a tu začne pracovať. Po čase zostúpi  do roviny éterickej, kde sa stane ešte hustejšou, až jedného dňa sa bude môcť zrealizovať v rovine fyzickej.

   Tento proces nášho  psychického života je ideálne vyjadrený predstavou slnka, ktoré môže pôsobiť na tvarovanie zeme iba cez prostredníkov - vzduchom a vodou. Keď dokážete pochopiť tento proces budete schopný realizovať nádheru. Veda bielych mágov a theurgov je celá obsiahnutá v predstave štyroch elementov: slnka, vzduchu, vody a zeme.

 

 

 

VI.

Hľadanie rovnováhy medzi materiálnymi a duchovnými prostriedkami

   Človek disponuje obrovskými možnosťami na fyzickej úrovni, ale vlastní ešte dôležitejšie prostriedky v rovine psychickej;  ale keďže ich nerozvíja, nevie používať možnosti mysle. Koľko ľudí stretávame, ktorí nad nepredvídanými okolnosťami začínajú ihneď lamentovať a strácať hlavu. Nikdy sa nepýtajú, či v ich mysli, v ich duchu, sa nenachádzajú elementy schopné vyriešiť situáciu. Nie, oni začnú pobehovať, plakať, trhať si vlasy, brať lieky ... alebo zbrane a toto sú dôvodom, prečo všetko ide od zlého ku horšiemu.

   Pred akoukoľvek ťažkosťou ako prvú vec je dobré sa skoncentrovať, pozbierať sa, spojiť sa s neviditeľným svetom, aby sme dostali svetlo a našli najvhodnejší spôsob, ako jednať. Iba v takýchto podmienkach môžeme byť žiariví, zorganizovaní a účinní. Iste, môžeme sa uchýliť aj k použitiu materiálnych spôsobov, avšak nie tu je treba začať. Začať je treba so psychickými prostriedkami. Ako môžete vyriešiť váš problém, keď ostanete zmätený a popletený? V tomto stave  sú podmienky na popletenie a zničenie všetkého a v skutočnosti sa to deje často. Zasahuje sa slepo spôsobom, že pri vzniku nejakého požiaru, namiesto aby ste od neho odišli, tak sa do neho vrhnete.

   Nie je možné nájsť žiadne riešenie, pokiaľ nie ste osvietení. Predstavte si, že sa v noci prebudíte na hluk: nejaká vec spadla a rozbila sa, alebo niekto sa k vám snaží dostať... Náhlite sa v tme? Nie, viete, že by to bolo veľmi riskantné. Prvá vec, ktorú urobíte je že zapálite svetlo, aby ste videli a mohli konať. Tak teda pri hocijakej veci v živote si musíte najprv zapáliť svetlo, aby ste videli, aby ste mali svetlo, a to znamená, že sa musíte koncentrovať a pozbierať, aby ste vedeli, akým spôsobom  zasiahnuť. Bez tohoto svetla budete narážať zľava doprava do každej veci, premárnite si šance a všetko sa ukáže neúčinné. Prečo? Pretože chýba svetlo.  Základom je svetlo: vďaka svetlu sa zabráni rôznym zbytočným stratám času a peňazí a taktiež mnohým nešťastiam.

   Bytosti, ktoré dali prioritu svojmu vnútornému životu, myšlienke, vôli, duchu, predčia iných v ovládaní seba samých, v sile, v pokoji a v plnosti. Sú to fakty úplne overené, ale nikdy sa neštudovali z pohľadu vedeckého a táto otázka sa nechala psychológom a mystikom. Mala by sa tým zaoberať oficiálna veda, pretože to, čo sa deje s človekom, je také dôležité, pre človeka tak zanedbávaného. Áno tieto prostriedky by sa mali študovať, pretože určití mudrci, určití Zasvätenci, dokázali pomocou nich zvíťaziť nad všetkými skúškami, čo používali, skade priťahovali nevyhnutné elementy. Avšak nič z toho sa nedeje. Tu máme obrovskú medzeru a  jedného dňa sa potvrdí,  že veda zanedbala túto dôležitú otázku.

   Ľudské bytosti majú v sebe prostriedky také účinné: myseľ, predstavivosť a vôľu... ale od chvíle, keď sú zvyknutí používať vonkajšie prostriedky, blokujú vývoj svojich psychických schopností. Nemajú vieru, chýba im trpezlivosť a hľadajú stále niečo vonkajšie, materiálne, hmatateľné. Myšlienka, myšlienka - ja som to skúšal a nevidel som žiaden výsledok. A prečo? Predstavte si, že máte nejakú fyzickú alebo psychickú slabosť, nato aby ste ju vytvorili ste možno potreboval storočia; tak teda ako  sa jej teraz môžete chcieť zbaviť za pár minút ? Budú na to potrebné ďalšie storočia. V univerze existuje spravodlivosť.

   V skutočnosti je dobré spojiť oba aspekty, aspekty vnútorné s aspektami vonkajšími, aby sa veci urýchlili, ale je nevyhnutné začať predovšetkým s dušou, s duchom, s myšlienkou, pridajúc súčasne aj nejaký element fyzický a takto urýchliť proces.  V súčasnosti sa deje opak, veda robí výnimočné objavy, technika a priemysel ich aplikujú, ekonomika krajín sa zlepšuje avšak súčasne sa ekonomika  nezaujíma o to, ako sa intoxikuje a zoslabuje ľudstvo. Hlavne, že veda napreduje, aj keď ľudstvo upadá.

   Myslíte si že preháňam? Nie, naozaj nepreháňam. V skutočnosti sa pracuje pre progres vedy, a nie pre progres ľudstva. Pre udržanie ohňa vo vašej peci je potrebné palivo. A pre vedu sú týmto palivom ľudia. Tak všetci do pece. A pec bude fungovať vďaka svojím obetiam. Od  teraz za päťdesiat rokov nenájdeme viac zdravého človeka, a keď hovorím päťdesiat rokov som veľkorysý. Hovoria vám: Zoberte si toto, zoberte si tamto a zatiaľ sa otrávite. Zatiaľ čo ja vám hovorím: nič z toho neberte, ale jedzte dobre, spite dobre, a predovšetkým myslite dobre. Ale viem dobre, že keď by som o tomto mal rozprávať aj stáročia, málo ľudí ma bude nasledovať. Väčšina povie: zaoberať sa vnútorným svetom,  myšlienkou, čo je  to za nápad ? Nie, nie, vieme dobre, čo máme robiť. A  budú pokračovať v hľadaní všetkého vo vonkajšom svete.

   Áno, môžeme potvrdiť, že z dôvodu všetkých tých pomôcok a všetkých strojov, ktoré veda dala k dispozícii ľuďom, ľudské bytosti strácajú pomaly, pomaly, svoje schopnosti, nevyvíjajú viac žiadne úsilie, žiadnu vnútornú prácu, ale týmto spôsobom sa určite nedostávajú do výhody. V skutočnosti vonkajšie prostriedky neprinášajú nič iného, ako oslabenie, pretože vnútorne budú sily ducha uspané a paralyzované. Zdanlivo sa rozpráva o progrese v spôsobe života, ale vo všeobecnosti sa potvrdzuje  veľké oslabenie vôle a vitality. V skutočnosti sa už nejaký čas rôzni myslitelia a vedci začínajú spytovať,  či technický progres naozaj prináša dobro pre ľudstvo.

   Bolo by  lepšie zastaviť progres? Nie. Pretože to sama príroda tlačí človeka, aby robil výskumy. Výskumy nie je treba zastaviť, netreba zanechať prehlbovanie objavov tajomstiev prírody. Ale výskumy musia byť orientované iným smerom, je potrebné zmeniť smer, obrátiť sa smerom hore, to znamená smerom  k duchu, ku vnútornému  životu.

   V skutočnosti ľudia nikdy nepochopili pravý dôvod  technického pokroku. Všetky tie pomôcky, tie prístroje, tie stroje, tie pomôcky existujú snáď pre to ,aby človek nerobil nič - dokonca už nemusí ani chodiť, tieto veci sú schopné robiť každú vec za nich? Nie, tieto výhody prišli preto, aby sa človek dokázal oslobodiť od materiálnych a prozaických povinností, ktoré ho obmedzovali a tiesnili a dovolili mu sa venovať  duchovným  a nebeským aktivitám. Toto je pravý zmysel  technického progresu: oslobodiť človeka preto, aby videl inú prácu. Ináč by to bolo negatívne, keď by človek nemal nič iné na práci, ako ležať na pláži, alebo na lúke, a stagnovať, plesnivieť, zatiaľ čo stroje pracujú, bolo by to pre neho zničujúce. Je potrebné vedieť, že kozmická inteligencia  umožnila všetky tieto materiálne progresy, aby človeka oslobodila od prozaických úloh, a aby sa mohol venovať vznešeným aktivitám.

   Chcem vás teraz priviesť k objavovaniu vášho vnútorného sveta. Keď ste rušení ťažkosťami, bolesťami a trápeniami, povedzte: Musím si vziať liek, nájsť úsmev, radosť a pokoj a  iste to dokážete, ale to sa stane predovšetkým za podmienky,  keď viete, že  na to máte možnosti. Sú chvíle v živote, keď sa cítite šťastní, ocenení, nič vám nechýba... A o chvíľu príde úder, máte dojem, že ste  chudobní a vydedení, a čo vás vedie k tomu, aby ste si mysleli, že to predtým nebolo nič iné, len zdanie. Avšak nie to bola skutočnosť, ale inej prirodzenosti, realita ktorú ste nevedeli oceniť. Možno že teraz ste v ilúzii, keď si myslíte, že všetko vám chýba. A naozaj sa mýlite; ste slepí, nevidíte toto všetko, čo existuje vo vás a okolo vás... Teraz je potrebné objaviť, čo vám chýba, a uvidíte, že v skutočnosti máte všetko na dosah ruky.

    Predstavte si človeka v tesnej izbe, ktorý narieka, aký je chudák opustený a stiesnený. Opýtam sa ho: Ale vy viete, kto je váš otec, vaša matka? Uvedomujete si, aké dedičstvo vám zanechali? Tak prečo ostávate  zatvorený vo vnútri? Pozrite sa na tie  polia, na tie jazerá, tie lesy, tie domy: sú vaše tak choďte. Začne ich teraz objavovať a čo objaví? Objaví, že má a vlastní nádherné veci. Nevedel, že je dedičom všetkého tohto dobra, a že toto všetko mu patrilo. Tá istá vec sa deje, keď začnete objavovať možnosti, ktoré sú vo vás, tieto možnosti idú až po nekonečno, ale vy ste to nevedeli, v tom je problém. Prirodzene, že sa neodvolávam na vonkajší svet. Vonkajší svet vám samozrejme nepatrí, ale vnútorne vám všetko prináleží. Áno vnútorne vám patrí  celé univerzum, nič vám nechýba, všetko je vaše, choďte sa pozrieť, navštívte to, pretože ste dedičmi Otca Nebeského  a Matky Prírody. Ako potom môžete myslieť, že ste chudobní a opustení?

   Isteže, nehovorím, že máte úplne zanedbať materiálnu stránku. Nehovorím, že máte opustiť všetko preto, aby ste iba meditovali a  modlili sa, tak ako to urobili určití jogíni, alebo kresťanskí askéti, ktorí išli po tejto ceste. Náš cieľ je iný, naša úloha je v inom, nespočíva v získaní nejakej osoby  a jej nasmerovaní na výlučne spirituálnu a mystickú cestu. Naša úloha je vziať so sebou celý svet a to nie je možné, pokiaľ je cesta len pre málo ľudí, vtedy sa na ňu nedá zobrať celý svet. A keďže naša úloha je iná, tak aj naše metódy sú iné. Súhlasím s tým, že nejaký askéta alebo pustovník sa utiahol do lesov alebo púšti, ale urobiť toto s celou populáciou, každý pod stromom alebo v jaskyni, aby sa modlil alebo meditoval, to by nemalo zmysel. Kto by pracoval? Kto by sa staral o zabezpečenie potravy, aby zabezpečil pre všetkých aspoň minimálnu obživu? Všetci by sa museli pripraviť na smrť od hladu a zimy. Ja chcem odovzdať filozofický systém, ktorý je aplikovateľný pre všetkých: aby všetci mohli pracovať, zarábať na živobytie, oženiť sa, mať rodinu, ale v tom istom čase mať jasnosť, sebaovládanie a metódu.

   Je potrebné teraz dať na správnu mieru aspekt spirituálny a duševný, keďže sa ukazuje, že tak ako to bolo urobené vo všeobecnosti, nebolo ideálne. Jedni, aby skončili zo svetskými pokušeniami a ťažkosťami, išli žiť na samotu a meditovať, zatiaľ čo iní boli ponorení do svojich obchodov a aktivít. Je však potrebné ostať vo svete a súčasne žiť život spirituálny. Pre mňa sú tieto dva aspekty vo mne zharmonizované a teraz sa to musí stať aj vám, pretože teraz sa nachádzate v stave, že keď sa rozhodnete venovať životu duchovnému zanedbáte svoju prácu, alebo keď sa budete venovať svojej práci, budete v nebezpečí, že zanedbáte duchovný život. Ach nie, pretože obidva sú potrebné a  vy to dokážete.

   Po tých všetkých usmerneniach ktoré som vám dal, cítite, že váš život začína mať nový zmysel, novú jasnejšiu orientáciu,  a preto teraz viete, ktorým smerom ísť. Takže bude vo vás stále viac svetla a súčasne aj radosti a šťastia, pretože tieto  rastú stále spolu. Pokiaľ si myslíte, že ste chudobný a vydedený, ste nešťastný, ale keď objavíte, že vo vašom dome sú ukryté poklady, tento fakt ostane bez povšimnutia? Nie, a presne tak to bude, keď objavíte vaše bohatstvá, vaše možnosti, vašu vnútornú silu. A zrazu sa zjaví úsmev.

 

 

VII

SILA DUCHA

  Mnohí ľudia majú potrebu presadiť sa, dominovať a preto hľadajú moc a silu. Ale kde ju hľadajú? V autách a prístrojoch, v zbraniach vo všetkom čo je vonkajšie. Zdanlivo to dostanú a dokážu sa aj presadiť, znásilňovať a ničiť. Ale sila, pravá sila nie je táto. Cítite sa silný pretože máte peniaze, pretože máte autá, lietadlá, rakety, guľomety a atómové bomby? Tieto prostriedky, ktoré vlastníte existujú, ale mimo vás: keď by vám boli odobraté, kde by bola vaša sila? Keď sa cítite silný vďaka tomu, čo vlastníte navonok, vaša sila nie je ničím iným, ako klamom, v skutočnosti sám nie ste schopný uniesť ťažké bremeno, hodiť ďaleko kameň alebo prekonať určité ťažkosti alebo utrpenia. Takže tá sila vám nepatrí. Máte vonkajšie prostriedky, ale čo urobíte, keď by ste ich mali jedného dňa stratiť?

    Zasvätenci  pochopili, že namiesto toho, aby prežili svoj život hľadaním moci, ktorú nebudú môcť nikdy naozaj vlastniť, je oveľa užitočnejšie pracovať na získaní sily v sebe samom.  A v tomto sa cvičia, na tomto pracujú. Vedia, že pravá sila je vo vnútri, v tej vnútornej bytosti, ktorá  myslí, cíti, koná. Preto vytvorili pravidlá a ukazujú metódy pre vytvorenie úplnosti, dokonalosti a úplného prejavenia tej bytosti, ktorej patrí všetko: duchu. Iba v duchu musí človek hľadať silu. Pravá sila je v duchu, vôli a v inteligencii ducha.

   Povedzme si príklad. Všetci sú v úžase pred elektronickým mikroskopom, ktorý môže zväčšiť vec 10 tisíc krát. Ale zabúdajú na podstatu, že bez svojich očí by nemohli vidieť nič a že keď by nemali oči, tak by im všetky mikroskopy sveta boli nanič. Prečo toľko obdivovať vonkajšie nástroje, keď všetko je zásluha, všetku slávu má mať ten, čo vidí? A je to duch, čo vidí prostredníctvom našich očí, takže ešte ani naše oči nie sú podstatou. Podstatou  je tá bytosť: duch, ale jemu sa nedáva žiadny význam a v skutočnosti je stále zatienený až zabudnutý.

   Tento pomýlený postoj je následkom materialistickej filozofie, ktorá  vykoľajila ľudí, uviedla ich mimo cestu, aby ich odviedla stratiť sa veľmi ďaleko do chladu matérie, a teraz viac nevedia nájsť základné pravdy, ktoré by im umožnili vyriešiť problémy.

   Pochopte ma dobre: všetko čo je mimo nás nám nepatrí: bolo nám to požičané na krátky čas, ale nie  v tom je pravá sila. Pravá sila sa nachádza v stvoriteľovi všetkých vecí, môžeme povedať že v duchu ktorý sa prejavuje. To ukazuje aj fakt, že keď duch opustí telo, aj keď človek vlastní všetky orgány, nič  viac už nefunguje, žalúdok už viac netrávi, srdce už nebije, pľúca nedýchajú, mozog už nerozmýšľa. Keď ho odvážite uvidíte, že váži toľko ako predtým, materiálne sa nič nezmenilo, ale je mŕtvym pretože tá bytosť ktorá žila, ktorá myslela, ktorá cítila odišla. A podstatou bola práve ona.

   Podstatou je život, duch. Prečo ísť hľadať podstatu inde? Pravý rozdiel medzi obyčajným človekom a Zasvätencom je že ten druhý sa zastaví pri podstate. Zasvätenec hľadá ducha, snaží sa mu ponúknuť všetky možnosti aby sa prejavil, aby si uvedomil všetko čo vlastní, všetky nazbierané bohatstvá. Pozorujte bunku je zložená z membrány, z cytoplazmy a z jedného nukleónu. Analogicky naša bytosť  sa skladá z tela duše a ducha. Preto zasväcovacia veda považuje telo za kožu duše, dušu za cytoplazmu v ktorej cirkulujú sily, energie, život a nakoniec ducha ako nukleón, miesto kde sa nachádza inteligencia ktorá tvorí, ktorá robí poriadok a kde sa organizuje. Nukleón tvorí prostredníctvom cytoplazmy, pretože cytoplazma je matériou nukleónu. Energia sa nachádza v nukleóne. Analogický je vo vás duch, ktorí sa chce prejaviť a zo svojím impulzom vytvára nové formy pre modelovanie matérie. Keď sa človek dostal na svoj terajší stav tak  zato vďačí svojmu duchu, ktorý sa na matérii prejavuje.

   Keď ste inšpirovaný, keď cítite silu ktorá vás tlačí a pôsobí ušľachtilo, a pomáhať iným, spojiť sa s Univerzálnou dušou, a je to duch ktorý sa prejavuje. Keď sa cítite prázdny, bez odvahy, na pochybách , keď ste pripravený opustiť všetko, to znamená že matéria u vás prevážila a preto sa odporuje silám ducha. Čo sa dá robiť v takom prípade? Pre zlepšenie je potrebné apelovať na intelekt.

   V človeku je intelekt situovaný medzi ducha a matériu alebo presnejšie medzi ducha a srdce. To je dôvod prečo môže zasiahnuť. Keď vidí že matéria môže dominovať a blokovať nebeské impulzy ducha, intelekt môže začať pôsobiť  a podržať ducha a otvoriť všetky dvere. Z vnútra  stále tlačí duch, ale človek je nevedomý a nevie že by mu mohol uľahčiť prácu a preto sa mu bráni a   dáva väčšie  možnosti matérii. Keď  Zasvätenci založili školy, urobili to presne preto aby priviedli ľudí k práci na sebe, aby sa ovládali, očisťovali sa, a takto umožnili duchu aby sa prejavil. Keď by človek nemal možnosť pôsobiť prostredníctvom intelektu a svojej vôle, Zasvätenci by nerobili nič aby  ho viedli k pochopeniu  jeho funkcie v univerze, a nakoniec by sa všetko dialo bez jeho účasti. Avšak človek má úlohu vo vývoji  bytostí a Boh s ním pri tom počíta.  Keď Boh vytvoril človeka urobil to preto, aby prispieval ku kozmickej práci.

   Boh vložil nečinnosť do matérie a impulz do ducha a človeka umiestnil medzi ne. Navonok je človek v matérii ale vnútorne je ponorený do nekonečnosti ducha. Prijíma teda dvojité ovplyvnenie, niekedy je to duch, ktorý sa chce prejaviť,  a niekedy matéria ktorá ho chce vtiahnuť do prvotného chaosu. Človek je stále nútený zápasiť a keď nie je osvietený a aktívny, nechá sa vtiahnuť do nečinnosti. Toto sa stáva tomu, kto uprednostňuje matériu, pretože nerobí žiadnu intelektuálnu, duchovnú, božiu prácu, stane sa močiarom plný žiab, komárov a stok plných odporného smradu.

   Osvietený učeník neodporuje duchu, ale otvorí mu všetky dvere. A v tejto situácii je duch kráľom, a začína pracovať na harmonizácii, okrášlení, osvetlení, oživení všetkého v ňom. Zmeny môžu prísť rýchlo, ale za podmienok, že sa dá prednosť duchu. Matéria nevie robiť nič iné,  ako absorbovať, hltať a umŕtvovať, zatiaľ čo duch vie organizovať, oživovať a prebúdzať, nevie robiť nič iné, a preto sa mu musí dať prednosť. Koľkí sú skryštalizovaní a  takto zakázali duchu, aby sa prejavoval prostredníctvom nich.

   Ale poďme ďalej. Od chvíle, keď všetky sily, hoci sa nachádzajú v matérii, sa prejavujú  použitím matérie,  nemôžeme pochopiť ducha v čistom stave, úplne uvoľneného z matérie.  Čistý duch existuje, ale nepatrí nášmu univerzu a nemôžeme poznať svet, v ktorom sa nachádza. V našom svete duch a matéria sú spojené a všetko, čo vidíme, čoho sa dotýkame, je zložené z ducha a z matérie kombinovanej v nesčíselných formách.

   Zoberme si ako príklad fyziológiu atómu. Verí sa, že je to matéria, ktoré pojala, ktorá zadržala a stláča ducha. Atómový výbuch je v skutočnosti erupciou ducha, ktorý sa prejavuje ako oheň a teplo. Aby prebehla explózia, je potrebná prítomnosť ducha umiestneného v matérii, pretože matéria sama nemôže nič urobiť, ona je len základ. Keby nebola matéria, aby ho udržala, tak by duch zmizol, pretože je prchavý. Vedci sa nadchýnajú nad silou matérie, ešte nepochopili, že sily, ktoré sa tam uvoľňujú, sú silami ducha. Keď sú na nejaký čas uväznené, je to len preto, aby sa nestratili, čakajú na chvíľu, kedy sa budú môcť prejaviť. To ukazuje aj fakt, že keď sú raz uvoľnené, nie je už možné ich dostať naspäť, keď duch dostal možnosť sa uvolniť, je nemožné ho zavrieť späť, pretože sa vráti do svetov, z ktorých prišiel. Keďže matéria sa premení na prach, je to preto, že  sila ducha je  taká, že  sa  mu umožní dokonca zničiť matériu.

   Čo je to strom? Je to zásobáreň, zvláštna zásobáreň energii, ktorá prichádza zo slnka. Keď si to chcete preveriť, stačí ho spáliť. Keď sa páli strom, nerobí sa nič iné, ako nekontrolované uvoľnenie energie. V inej forme je to isté pri fyziológii atómu. Energie, ktoré boli v atóme, odchádzajú ako väzni, ktorí boli  z rachotom oslobodení z reťazí a okov, praskajú a zapríčiňujú tak hukot. Tento hukot, to je oslobodenie solárnych energií, ktoré sa uvoľňujú vo forme tepla, ktoré môžeme používať. Vzdušná vlhkosť, plyn idú smerom hore, v ohnisku neostane nič, iba trocha popola, ktorý je zemou ináč povedané, ktorého množstvo je minimálne oproti množstvu, vody a oslobodenému plynu. Toto je ďalšia ukážka toho, že matéria uchováva ducha uväzneného v nej.

   Skade prichádza energia, ktorú strom uvoľňuje spálením? Nemá pôvod v strome samom, ale je tam iba uskladnená. Ona prichádza z iných svetov a matéria existuje iba preto, aby ju udržala a uchovala.

    Zasvätenci, ktorí do hĺbky študovali rozdielne prejavy života, chceli dať ľuďom metódy, aby našli ich prvotné energie, pretože pôvodne človek vlastnil tieto energie a celá príroda mu slúžila. Potom ich stratil nechajúc sa ovplyvniť váhou matérie a prišlo to, čomu sa hovorí pád. Ľudská bytosť sa dopustila chyby, stratila svoju silu nechajúc sa pohltiť hustejšou, hrubšou matériou. Aj v minulosti žil v matérii, ale to bola matéria éterická, vďaka ktorej uskutočňoval  prekrásne  veci. A preto sa v Biblii rozpráva o Adamovi a Eve, ktorí žili v Raji v záhrade Eden, v nahote, v čistote a vo svetle, a v tomto stave nepoznali choroby a smrť.

   Snažiac sa preniknúť do hustejšej matérie, aby ju prebádal, človek stratil ľahkosť, slobodu a nesmrteľnosť. A takto začal trpieť chorobami a smrť ho kosila. A teraz po miliónoch rokov veci pokračujú, utrpenia, choroby, smrť... A to bude pokračovať do chvíle, kým človek nenájde cestu, ktorá ho povedie ku znova nastoleniu svojho prvopočiatočného života. Zasvätenci toto volajú reintegrácia bytosti, návrat k prvopočiatočnej sláve. V tom je celá filozofia Zasvätencov. Hovoria si Vy ste miesto medzi duchom a matériou, zamyslite sa a v každej chvíli svojej existencii pozorujte, ktorý aspekt vo vás preváži. Keď cítite, že sa prebúdzajú myšlienky a city, ktoré vás  otravujú, napádajú namiesto aby ste sa nimi nechali pohltiť,  snažte sa ich zneutralizovať. Bytosti, ktoré sa nechali podrobiť matérii, stratili svoje svetlo, slobodu, krásu, zatiaľ tie, čo sa dokážu oslobodiť z tých čeľusti, aby dali na prvé miesto aktivitu ducha, sa stanú slobodnými, svetlými a silnými.

   Sila sa nachádza v duchu. Musíte stále viac vniknúť do vás samých a sústrediť sa, aby ste dosiahli nebeský princíp. Príde deň  v ktorom vás prameň začne napĺňať a vy sa budete cítiť objatí, zaplavení, obživení nevyčerpateľnými silami. Ale keď zabudnete na ducha, aby ste počítali iba s vonkajšou stránkou / peniazmi, domami, autami, zbraňami/ vtedy sila, tá pravá sila ducha, vás opustí. Prečo. Pretože ju nevyživujete, nevenujete jej žiadnu pozornosť, nikdy s ňou nekomunikujete a neapelujete na  jej podporu. Zo zdrojmi, ktoré vám ostanú sa povlečiete ešte chvíľu, ale nepôjdete ďaleko, budete veriť, že ste silný, ale z  prameňa už nebude prúdiť nič, pretože ste prerušili kontakt a vtedy uvidíte či ste naozaj silný a mocný... Zmetený preč, zotretý, áno tým budete.

   Väčšina ľudí, počíta iba s vonkajšou stránkou, ale na aký čas s ňou môžu počítať? Počas svojej existencie získali peniaze, zbrane súhlasím ale keďže zomrú tak si ich nemôžu odniesť ďalej a keďže počas života nepracovali na posilnení ducha vo chvíli keď budú musieť opustiť zem neostane im nič. Tak vtedy pochopia, že sa skončil čas v ktorom sa klamali, že sú silní, začnú  to oplakávať a trpieť a presne toto je Peklo. Vrátia sa ku živím a budú sa snažiť rozprávať žene, deťom, ale nikto ich nebude môcť počuť. Niektorí navštívia spirituálne sedenia a vojdú do média aby povedali: viedol som nezmyselný život, snaž sa nerobiť to, čo som robil ja, ale nikto im nebude veriť. A jedného dňa sa budú musieť reinkarnovať, aby začali od nuly, pretože zlodeji rozkradli všetky ich bohatstvá, ktoré nazhromaždili.

Takže vidíte, aké sklamania si pripravujú tí, ktorí nepoznali zasväcovaciu vedu: sú naozaj na zaplakanie. Aké a koľko bohatstvá vlastnia tí, ktorí pracovali aby získali schopnosti, cnosti a kvality Keď by aj navonok nič nevlastnili, sú bohatí na skúsenosti a sily a keď odídu na druhý svet, ponesú si so sebou všetky tieto bohatstvá. Preto že sa tu naučili ich  rozvíjať, zostanú im a nikto im nič nebude môcť odňať. A dokonca všetko to čo si želali na zemi nájdu tam hore v plnosti. Tí čo milovali svetlo a farby, môžu ich kontemplovať nepretržite. Tím čo mali dušu plnú hudby a symfónie budú spievať hviezdy  a  celé univerzum. A tím čo snívali o poznaní a poznávaní budú prezradené  všetky tajomstvá stvorenia.

   Pravá sila sa nachádza v duchu, pretože kvality ducha sú zviazané zo silou. Inteligencia, múdrosť, čistota vám dajú veľkú silu. Láska taktiež. Keď zakúsite veľa lásky dokážete prekonať aj vaše negatívne stavy: úzkosť, smútok, hnev, nenávisť...pretože láska je alchymistom ktorý všetko premení. Ale pravá sila sa nachádza v pravde, pretože pravda je oblasťou obývanou duchom.

   Ježiš hovorí: Hľadajte pravdu a pravda vás vyslobodí: Pre oslobodenie je potrebné mať pravú silu ktorú múdrosť samá nevlastní; mnohí mudrci sa nedokázali oslobodiť. Dokonca ani sama láska vás celkom nedokáže oslobodiť. Iba pravda to môže urobiť, to znamená spojenie lásky s múdrosťou. Toto učí zasväcovacia veda. Ale ľudia zatieňujú lásku, nezaujímajú sa o múdrosť a klamú sa, že peniaze ich môžu urobiť slobodnými... To nie. Peniaze im poslúžia, pretože im ponúknu všetky možnosti na vyživovanie ich nižšej prirodzenosti, preto aby sa oddali potešeniam, pre uspokojenie ich všetkých rozmarov a pre pomstu a ničenie iných. A to znamená, že peniaze im otvoria cestu rovno do pekla. Samozrejme, že tí čo sú múdry a páni seba samých, tím peniaze pomôžu sa oslobodiť a robiť veľa dobročinných akcií. Ale skúste dať bohatstvo slabým ľuďom a budete vidieť ako sa pomocou nich oslobodia. Navonok je možné, že sa ľudia  dokážu zbaviť sa  nevítaných hostí, utiecť prenasledovaniu, ale vnútorne sa neoslobodia od svojich slabostí ani od zlozvykov alebo úzkosti. Budú cestovať, ale zo sebou si budú nosiť všetko svoje zlo. Častokrát  bohatý ľudia sú ľudia  najzviazanejší, najspútanejší a tí najchudobnejší sú oveľa voľnejší.

Kvôli správnemu pochopeniu je potrebné dať každú vec na správne miesto a presne to vás zasväcovacia škola učí. V zasväcovacej škole sa nenaučíte zoológiu, botaniku, zemepis, históriu, ale budete učený vo vede života... Neexistuje oblasť ktorá by bola tak neudržiavaná, zabudnutá a zanedbávaná. Pre všetko ostatné existujú školy, ale pre  vedu života, kde ju učia? Na žiadnom mieste. My však sme jednou z tých málo škôl, výnimočných, kde sa učí ako žiť, ako myslieť, ako cítiť, ako jednať. Bohužiaľ málo ľudí chápe hodnotu toho, a tí ostatný ju pochopia vo chvíli, keď budú opúšťať zem ale to už bude veľmi neskoro. 

   V súčasnosti sú ľudia ešte obeťami tej materialistickej filozofie, ktorá ich drží ďaleko od pravej sily a medzitým sa neprestávajú zoslabovať. Ale nakoniec raz uvidíte, že  materializmus bude vytlačený aj z univerzít a škôl, z rodín a všade budú ľudia učený o duchovnej vede. Vtedy si uvedomia ako po stáročia tápali, že všetky technické a vedecké objavy im nepriniesli progres. Iba progres ducha je pravým progresom, neexistuje žiaden progres len  progres ducha. Zapamätajte si tieto slová budú kľúčové pre budúcnosť. Robia sa stále väčšie objavy ale stále tak obmedzené iba na fyzický blahobyt a pohodlie a to človeka nemôže zlepšiť. Práve naopak, stane sa  viac egoistickým, viac pomstivým, viac zraniteľným, náchylnejším na choroby a súčasne ale pyšnejším, viac nafúkanejším a nemravným. Toto je vec ktorú priniesol progres a to nie je ani náhodou progresom ducha.

   Progres ducha spočíva vo vylepšovaní bytostí, vo vylepšovaní ich myšlienok  a ich citov, aby sa v nich usídlilo stále lepšie zdravie fyzické a psychické, zatiaľ čo dnes progres spočíva  v otváraní nemocníc, kliník a väzení ktoré sú stále dokonalejšie. Namiesto toho, aby sa liek hľadal, vyrovnalo sa  niečo vo vnútri, všetci utekajú hľadať niečo vonku. Nikto nehľadá riešenie vo vnútri, nikto s výnimkou tých chudákov mystikov, tých chudákov spiritualistov, z ktorých sa robí posmech.

   Áno pravá sila prichádza z vnútra, z ducha, môžeme povedať z centra. Je jasné že máte mnohé účinné prostriedky uložené na periférii, to nemôžeme poprieť, ale je ich menej. To čo je naozaj skutočné je uložené v strede, v duchu, všetko ostatné je viac či menej špekulácia, nečistá miešanina. Aj zlato a drahé kamene ktoré sú najčistejším čo v prírode existuje musia byť vytiahnuté z blata. Všetko čo sa nachádza ďaleko od  prameňa je zmiešané s nečistotou a je potrebné to vyčistiť. Iba tí čo sa napijú priamo s prameňa pijú absolútnej čistoty.

  Hocikde v prírode, či v človeku sa prejavuje princíp života a smrti. Keď sa život chce  rozvíjať opačné sily sa začínajú prebúdzať aby ho umŕtvovali, aby ho zahubili, preto sa život stále musí brániť. Akcia a reakcia, ktoré sa nevidia. A keď sa človek nekontroluje je možné že sila smrti v ňom prevládne. Koľko prípadov je možné rozprávať o tejto pravde.

   Keď ma vyhľadá niekto a povie že a mu v živote nič nedarí je ustrašený a sklamaný svojou existenciou. Pozriem sa na neho a jednoducho poviem: Boli ste to vy sám čo ste sa zapísali do školy slabostí. Akej školy? Áno keď som bola mladá tak som chodil        do školy ale teraz nechodím do žiadnej. Ja odpoviem: Áno zapísala ste sa do školy slabostí. Nerozumie a preto vysvetlím. V škole slabostí sa nevyvíja žiadne úsilie, žiadne fyzické alebo spirituálne cvičenie, oddychuje sa na pohovke, v pohodlí a lenivosti. Dobre to je báječné, ale čo sa stane? Spomalí sa vnútorné dianie, zmenší sa intenzita života, ducha, myslenia a vkradne sa negatívny aspekt zanechajúci stopy nečistoty, ktorých sa nevieme zbaviť. Preto musíte žiť intenzívny život, aby ste oddialili všetky nečistoty, ktoré sa chcú vkradnúť do vás aby vyprovokovali každý druh neporiadku a zmätku. Zapíšte sa teda do školy sily, zväčšite vašu aktivitu, bdelosť, dynamiku, odvahu a entuziazmus.

   Keď viete, že dva princípy života a smrti medzi sebou stále súperia, nemôžete ustúpiť, nechať  aby negatíve sily vo vás prevládli. Na chvíľu sa cítite dobre keď sa neovládate, ale potom  ste ako paralyzovaný v krvi, v bunke, a už nič nie je schopné bojovať a brániť sa a čo sa stane? Invázia húb, pliesni a prachu.  Keď sa koleso krúti rýchlo blato sa nevie udržať, ale keď sa otáčky znížia tak sa blato usadí. Pochopili ste? V tom je tá filozofia a nevšedná veda. Je to na vás aby ste sa namáhali pretože ste to vy sami ktorých sa to najviac týka nevojsť do ľahostajnosti. Sú potrebné cvičenia na všetko, pre končatiny, pľúca, myseľ, city, dušu a ducha. Takto sa môžete ponoriť do intenzity vibrácii a takto  vytlačiť nečistoty a pokračovať na vašej ceste.

   Už veľa rokov vám hovorím: Chcete sa zapísať do školy sily, namáhajte sa, pretože keď nič nerobíte, tak to je smrť. Jedného dňa pochopíte ako je nevyhnutný intenzívny život. Preto sa oplatí žiť s entuziazmom. Preto nie je treba opustiť lásku, duchovnú lásku, pretože je to On, čo v nás vytvára tieto stavy vitality, vyžarovania ktoré, potláča všetko, čo je negatívne a temné. Tí čo si myslia, že sú inteligentní a múdri, myslia že milovať a byť dobrý je zbytočné, si podpísali svoju smrť... duchovnú smrť predovšetkým, ale aj tá druhá smrť príde rýchlo.

   Je potrebné teda, aby ste sa dnes rozhodli pochopiť, kde je zmysel života, kde je zdravie, a kde je sila. Sila je v aktivite ducha.

                                                                    VIII.                 

                         NIEKTORÉ ZÁKONY DUCHOVNEJ AKTIVITY

    Pre nebeský svet nie sú dôležité úspechy, ktoré dosahujete, ale cení sa vaše úsilie, pretože úsilie vás udržuje na správnej ceste, zatiaľ čo úspechy vás vedú k menšej bdelosti. Keď ste pri úsilí nedosiahli žiaden výsledok, keď ste nedosiahli žiaden výsledok, to nie je dôležité: to čo je dôležité je, že ste pracovali.

   Nezameriavajte sa teda na úspech, pretože on nezávisí  na vás, ale od Neba, ktoré rozhodne, kedy vám ho dá. To, čo však závisí úplne od vás, je úsilie, ktoré vynakladáte, pretože Nebo ho nemôže urobiť za vás. Tak, ako nikto nemôže jesť váš chlieb namiesto vás, ani Nebo nemôže jesť za vás, čo znamená, že sa nemôže usilovať za vás, a ste to vy, čo ich máte robiť. A čo sa týka úspechov, je to Nebo, čo sa samo rozhodne, ako a komu ich chce dať, podľa toho, čo je výhodné pre váš vývoj. Koľkí svätí, koľkí Zasvätenci opustili zem bez toho, aby dosiahli svoj cieľ. Napriek svojmu svetlu, svojej integrite, svojej čistote, nedosiahli svoj ideál, čo ukazuje nato, že úspech nezávisel od nich.

   Často niektorí z vás nariekajú: Modlím sa, meditujem a napriek tomu sa nič nemení. Prečo? V skutočnosti veľké zmeny prichádzajú, ale sú také jemné, že sa nedajú vidieť. Teda z tohoto naberte odvahu. Je napísané v knihách svätých, že Boh je verný a pravdivý. Všetko úsilie, ktoré robíte, aby ste pracovali na vašej vnútornej matérii, kvôli tomu, aby ste ju ovládali, preduchovnili, aby sa nakoniec stala jej prítomnosť stále blahodárnejšia pre okolitý svet, sa zaznamenáva a jedného dňa uvidíte výsledky. Kedy? Toto je jediná vec, ktorú je ťažko vedieť, ale nesmiete sa znepokojovať: vy zodpovedáte iba za prácu, nechajte Nebo, aby určilo kde, a akým spôsobom bude vaše úsilie odplatené.

   Nakoniec úsilie nesie samo v sebe kompenzáciu. Po každom úsilí, po každom myšlienkovom cvičení, život naberá inú farbu a chuť. A keď Zasvätenci zakúšajú toľko šťastia a radosti z každej maličkosti, je to vďaka tomu, že v minulosti robili na sebe duchovnú prácu. Keby neboli urobili tú prácu, boli by takí, ako všetci tí apatickí ľudia, ktorí už nenachádzajú chuť v ničom. Majú všetko, nič im nechýba, ale keď stratili chuť, znamená to, že vo vnútri nemajú žiadnu aktivitu, žiaden intenzívny život.

   Aj keď sa nedosahujú výsledky ihneď, je treba si byť vedomý, že nič nie je viac účinné, ako duchovná práca. Keď výsledky nechávajú na seba čakať, je to preto, že duchovný božský svet  je ťažšie dostupný ako svet materiálny, ale nie je sa ho treba vzdať. Keď sa ho vzdáte, znamená to, že nemáte rozlišovaciu schopnosť. Koľko času potrebujete na to, aby ste odlomili  z rastlinky do šalátu?... A na to, aby vyrástol dub?...  Áno, ale ako dlho vydrží rastlinka do šalátu?... A ako dlho žije dub?... Vo vnútornom živote nájdeme presne tie isté zákony: keď chcete šalátový trávnik- symbolicky povedané- máte ho veľmi rýchlo, ale bude tiež skoro zvädnutý, keď však chcete dub, musíte čakať dlho, ale prežije stáročia.

   Pracujte teda, ale nestanovujte si nikdy termíny dokončenia vašej duchovnej práci. Keď si určíte dátum pre uskutočnenie vnútorného výsledku, napríklad víťazstvo nad určitým zlozvykom, neurobíte nič iné ako to, že znervózniete a váš vývoj nebude prebiehať harmonickým spôsobom. Musíte teda pracovať na vašom zdokonaľovaní bez určovania termínov, mysliac na to, že pred sebou máte nekonečnosť a že jedného dňa  dosiahnete dokonalosť, ktorú ste si želali. Musíte sa zastaviť iba na kráse práce, ktorú robíte a povedať si: je taká krásna, že ma nezaujíma, koľko storočí, alebo tisícročí musím prejsť, aby som ju dokončil. Mnohí spiritualisti si myslia, že keď si dali termín, tak sa veci  začnú  vyvíjať,  ako oni chcú, že všetky inštinkty ustúpia, a že rozum a múdrosť budú triumfovať. Ani trochu nepočítajú s tým, že iné sily sa môžu prebudiť a brániť v realizácii ich plánov, a jedného dňa skonštatujú, že to nedokázali tak, ako dúfali a že preto, lebo dúfali, sa stali nahnevaní a obťažujú iných so svojimi sklamanými ambíciami. Netreba sa vrhnúť do duchovného života bez toho, aby ste poznali zákony, ináč výsledky môžu byť oveľa krát horšie, ako keď by ste zostali na stupni bežných starostí.

   V skutočnosti vo všeobecnosti sa netreba nikdy snažiť v duchovnej aktivite počítať veľmi zo sebou samým, pretože s takýmto prístupom sa vyvolá zásah síl ktoré, bránia každej realizácii. To ste si už určite všimli. Snažíte sa urobiť určitú vec a v ten deň, keď príde tá chvíľa tak už na to nemáte chuť. Avšak vtedy keď ste boli zapálený, vtedy ste boli s úprimný, dobre rozhodnutý  uskutočniť váš zámer. Takže v budúcnosti dávajte pozor, aby ste pred inými nahlas nepovedali o  vašich plánoch, ale nechajte si vaše  presvedčenia a plány pre vás, takýmto spôsobom sa vám postaví menej prekážok . Toto je veľmi dôležitá otázka, ktorú je treba poznať.

   Učeník sa nemá nikdy  snažiť o pokrok v duchovnom živote, pokiaľ nemá určité informácie, ináč riskuje, že bude mať nepríjemné prekvapenia. Ľudskú bytosť možno prirovnať ku stromu. Tak ako má strom korunu, kmeň a  konáre, na ktorých rastú listy, kvety a ovocie. Čím viac strom rastie, tým sa korene viac zahlbujú do zeme: čo znamená, že čím sa človek viac vyvíja, tým viac sa  riskuje, že  inštinktívne sily prebudia v ňom: sexualitu, hnev, pýchu...

   Je nevyhnutné poznať ľudskú prirodzenosť, že keď na jednej strane svojej bytosti uvedieme do pohybu mechanizmus, na strane druhej začne odpovedať mechanizmus iný. Poviete teda: keď teda posiľňujeme svoje inštinkty, prečo sa zasvätiť životu duchovnému? V skutočnosti existujú prostriedky na ovládanie tejto sily, vďaka ktorej dosiahneme tie  najväčšie vnútorne realizácie: toto sa volá duchovná alchýmia. Áno koľko vecí je treba poznať, aby sme nezablúdili.

   A keď ste zvíťazili, nezaspite, ale buďte ešte pozornejší, pretože druhá strana by vás mohla napadnúť,  a keď sa necháte prekvapiť, tak by ste mohli stratiť všetky výhody, ktoré ste získali. Toto sú zákony, pretože všetko je spojené, pohyb v jednej rovine vyvoláva iný pohyb v rovine oproti. Preto keď  sa Zasvätenec venuje práci pre svetlo pre celé ľudstvo, nezávisle prebúdza druhý aspekt  tmy. Pretože to vie, je opatrný. Skutočnosť, že sa prebúdzajú nepriateľské sily, nie je  dôvod  pre   opustenie práce pre svetlo. Je potrebné vedieť, ako nepodľahnúť a pokračovať v práci, až do dosiahnutia víťazstva, a pritom sa naučiť používať ťažkosti a vidieť v nich stimulátory.

   Ale predovšetkým nezabudnite nikdy, že v duchovnom živote si učeník nikdy nemá určovať dátum uskutočnenia. Lebo keď neuvidí realizáciu svojich najlepších predsavzatí, tak sa sklame, alebo sa stane hrubý a zanechá to. Bola  by škoda, keby sa vzdal, pretože sa úspechy  nezrealizovali v čase, ktorý si on určil. Je potrebné pokračovať v plnosti, v nádhere a v mieri, pretože iba tak skôr či neskôr dosiahne dokonalosť.

                                                                 IX.

                                                    ZBRANE MYSLE

            Existuje veľké množstvo cvičení, ktoré je možné robiť s mysľou. Keď  máte prekonať nejaký problém, namiesto aby ste ho na seba nechali doľahnúť, uchopte ho a postavte proti všetkému, čo vlastníte, všetkým vašim bohatstvám, vašim možnostiam a porovnajte si to. Ihneď zistíte, že ťažkosti nemôžu obstáť pri porovnaní a ihneď zmiznú pred veľkosťou a nekonečnosťou toho, čo ste získali. Áno, keď sa naučíte porovnávať vaše ťažkosti a nešťastia oproti vašim bohatstvám, vašej budúcnosti a vášmu ideálu, uvidíte, že po nich neostane ani stopa. Toto je účinná metóda, ktorú je treba vedieť praktizovať: konfrontácia. Toto je prípad, ktorý sa často v živote potvrdzuje. Pomaly, pomaly sa narušiteľ, ktorý nie je v pravde, začne cítiť zasiahnutý, zahanbí sa, zakoktá, bude zmetený a nakoniec ustúpi. Na druhej strane jeho protivník, ktorý sa zdal potlačený, slabší, ale ktorý mal pravdu, naberie silu a zmohutnie. Skadiaľ prídu tieto energie? Z faktu, že sa cíti v práve. A čím sa stane silnejším, tým sa ten druhý viac znepokojí. Na začiatku iste ten posledný dvíha hlas, aby zakryl ťažkosti oproti pravde, ale potom naraz sfúkne ako lopta.

  A všetkým nešťastiam z neviditeľného sveta, ktoré vás chcú zneistiť poviete: Príďte, len príďte sem, chcem vám niečo ukázať a porovnáte ich s vaším súčasnými bohatstvami a s tým, čo sa pre vás pripravilo pre budúcnosť. Na začiatku sa budú snažiť  pretvarovať, ale čoskoro po nich neostane ani stopa a vy si uvedomíte,   že týmto spôsobom môžete meniť a zlepšovať veľa vecí. Prečo sa necvičíte týmto spôsobom? Život je plný skúseností, ktoré treba zažiť, nedá sa v ňom nudiť a sú stále zaujímavé veci k naučeniu, overeniu a vytvoreniu.

   Keď sa pri vás objavia škodlivé entity, ktoré sa vás snažia presvedčiť, že zaoberajúc sa duchovným životom ste si pomýlili cestu, tak aj v tomto prípade postavte  vašich vnútorných nepriateľov zoči  voči kráse a hĺbke skúsenostiam, ktoré ste zažili. Už nebudú vedieť, čo vám majú povedať, odídu a nechajú vás na pokoji. A hocikedy sa vrátia, zopakujte znova ten istý postoj, prijmite ich milo : Áno, chápem vaše argumenty, ale vysvetlite mi, ako som mohol zažiť také vznešené chvíle, ako som mohol pochopiť všetky tieto pravdy... a vymenujte detailne všetko, čo ste dostali. Ostanú úplne dezorientovaní.

   Tieto entity prichádzali k najväčším géniom, umelcom, mysliteľom a filozofom a dokonca k najväčším svätcom a k najväčším Zasvätencom, aby nimi otriasli a zviedli ich,  aby zanechali svoju prácu. A neraz to dokázali. Nechceli ušetriť ani Ježiša. Pamätáte na tri pokušenia na púšti? Ježíš sa nenechal presviedčať a odpovedal Satanovi citovaním veľkých právd z Biblie a Satan sa musel vzdať.

    A v Getsemanskej záhrade, koľko entít prišlo, aby pokúšali Ježiša v poslednej hodine tým, že mu hovorili: ty nie si povinný toto znášať, môžeš uniknúť smrti. Pozri sa, už si urobil tak veľa, stojí zato urobiť aj túto obeť? Nakoniec pozri sa, akí sú ľudia: neoceňujú to a dokonca ťa zradili. Tak zachráň sa. A Ježíš bol veľmi blízko ustúpiť pokušeniu. Ale potom sa podvihol a povedal: Odíďte. Prišiel som  naplniť svoje poslanie, musím dokonať svoje dielo, a zlí duchovia odišli neúspešní. Ale akou chvíľou úzkosti musel prejsť.

    Títo duchovia sa snažia pokúšať hocikoho, nie iba vás, ale aj veľkých prorokov a najväčších svätcov. Pochybnosti, strach zo smrti, sexualita, pýcha... koľko pokušení. Mnohí svätci prekonali pokušenie pýchy. Nepriateľ im hovoril: je to neuveriteľné, ako si ma premohol, aká sila, aká vôľa. Aké neuveriteľné zbrane vlastníš. Čakal, že odpovedia: áno premohol som ťa, diabla a preto som veľmi silný a takto by sa prejavila ich pýcha. Ale každý, kto poznal zasväcovaciu vedu, veľmi bdelo odpovedal: Nebol som to ja, čo  ťa premohol, ale Kristus vo mne. A takto zvíťazili nad pokušeniami.

   Vidíte je potrebné stále vedieť odpovedať, vedieť nájsť správne slová. Slovo dialóg je v súčasnosti módne, ale vnútorné dialógy prebiehajú nepretržite s  nízkymi entitami... je to skutočná bitka. A keď viete správne odpovedať, to znamená urobiť pravú prácu s mysľou, budete víťazmi. Ale  keď neviete odpovedať správnym spôsobom,  budete porazení. Naučte sa teda odpovedať ako Ježíš: Nielen z chleba je človek živý, ale z každého slova vychádzajúceho z úst nášho Pána... Nebudeš pokúšať Pána svojho Boha... Cti si Pána svojho Boha a iba jemu budeš slúžiť. Spoľahnite sa na tieto pravdy, sú to pravé zbrane na vypudenie zlých duchov. Použite ich proti nim. Sú to všemocné pravdy a nič im nemôže odporovať.

                                                                        

                                                                         II.

    Keď sa vám stane, že ste napadnutý predstavami, ktoré vás prenasledujú, musíte si byť vedomí, že máte možnosti tieto predstavy premeniť, možnosť sa na nich koncentrovať, aby ste im dali tvar a iné farby a nakoniec aby ustúpili vašej vôli.

   Predstavte si, že prv než zaspíte, v prechode medzi bdením a spánkom sa vidíte ísť po zablatenej ceste, alebo po lese plnom hmyzu, čo máte urobiť? Nechať, nech sa tieto obrazy uskutočnia? Znášať ich pasívne?... Vo chvíli keď zaspávate, keď ste medzi bdením a spánkom, začínate prenikať do astrálneho sveta a tieto predstavy, ktoré máte, majú svoj význam. V skutočnosti predpovedajú niečo: upozorňujú vás, že vaša cesta  povedie cez nepríjemné udalosti. Ale môže sa  stať aj opak: že sa vidíte v záhrade plnej kvetov, vtáčikov a hudby: tieto predstavy označujú, že vchádzate do dobrej periódy vášho života.

   Vráťme sa ku prípadu, že ste napádaní temnými predstavami. Aj keď ste ponorení do nevedomosti, môžete si uchovať svetlo a konať: snažte sa s myšlienkou preniknúť do vyšších svetov a tak k vám začnú prenikať svetlé predstavy. To neznamená, že sa udalosti výraznejšie zmenia: ťažkosti a skúšky budú na vás ďalej  prichádzať, pretože často závisia od vonkajších podmienok, ale  keďže ste vo vás tieto predstavy  premenili,  dali ste do pohybu vo vašom vnútornom svete ďalšie prúdy, ďalšie sily, ktoré vám prídu na pomoc. Nemôžete zabrániť uskutočneniu vonkajších udalostí, ale vnútorne môžete použiť liek, pripraviť si vo vás sily, ktoré vám umožnia im čeliť.

   Zima je ťažkým obdobím, ale keď máte kúrenie, tak je všetko v poriadku. To isté sa stáva vo vnútornom živote, je potrebné si byť vedomý toho, čo k vám prichádza. Keď na vás zostupujú temné       pocity a predstavy, tak je to preto, lebo žijeme vo svete obklopenom násilím akéhokoľvek druhu, nemôžeme robiť nič. Nie je treba zmeniť svet, to je nemožné, ale môžeme vylepšiť náš vnútorný stav. Nemôžeme premeniť okolitý svet, ale môžeme zmeniť nás samých. Zmena sveta je úloha Boha, ktorý  nás  za to nikdy nebude brať na zodpovednosť, že sme to neurobili. Ale je od nás žiadané, aby sme zmenili čo i len jednu bytosť na zemi, a tou bytosťou sme my sami.

   Takže akonáhle vo vás zacítite škodlivé prúdy, primitívne potreby, hrubé, sexuálne, namiesto aby ste sa od týchto prúdov nechali premeniť, bez toho aby ste niečo urobili, veriac, že sa nič nedá robiť, je potrebné konať. Keď dokážeme zlepšiť náš vnútorný stav, okolitý svet sa zmení, pretože ho budeme vidieť cez nové okuliare. Prečo je pre zaľúbených svet taký krásny? Pretože v nich samých je všetko krásne a poetické. Prší, sneží, majú však schôdzku a pre nich svieti slnko,  nebo je modré, spievajú vtáci, voňajú kvety, pretože v ich srdci je jar. Zaľúbení  tvoria prekrásne učenie pre Zasvätencov.

   Praví spiritualista je presvedčený, že myšlienka je realitou, a že všetky sily sú v mysli. Na základe tohoto poznania venuje všetky chvíle života práci s myšlienkami, dokonca aj v tých najťažších okolnostiach, v ktorých sa všetci  cítia nešťastní, ponížení a znechutení, spiritualista  dokáže nájsť svetlo a pokoj. Je nad situáciou, zatiaľ čo tí,  čo nevedia pracovať s myšlienkou, lamentujú a pokladajú sa za porazených. Nevedia, že  vlastnia nástroj, ktorý ich môže povzniesť nad podmienky a   v tejto nevedomosti sa obmedzujú, oslabujú a umŕtvujú.

   Človek má možnosti zneutralizovať podmienky, kým začnú na neho negatívne pôsobiť. Ale musí pracovať rozhodne, aby to dokázal. Keď čaká, že podmienky sa zmenia bez toho, aby niečo robil, prirodzene, že bude rozdrvený. Dokonca aj najväčší majstri, keď sa inkarnujú na zem, musia často čeliť zlým podmienkam: prenasledovaniu, chorobám. Ale stále ich dokážu prekonať, pretože si osvojili filozofiu ducha. Takže od teraz navždy, akákoľvek vec sa vám stane, povedzte si: Áno, je to pravda, sú to zlé podmienky, ale v mojom vnútri môžem pohybovať prúdmi, ktoré sú skutočné, ktoré sú mocné, ktoré mi prinesú výsledky. Toto povediac dostanete sa nad podmienky, ináč vás pritlačia ony. Keď už dnes rozmýšľate týmto spôsobom, za nejaký čas zvíťazíte nad všetkými  okolnosťami  vášho života, aj tými najhoršími  a najbolestnejšími, pretože vnútorne viete dať do pohybu sily, ktoré zvíťazia nad podmienkami.

   Duch je nad všetkým, a keď sa z ním dokážete spojiť, zjednotiť, dostanete energie, pokoj a  svetlo. Ale koľkí prijali túto filozofiu? Aj keď nepracujú s duchom, čakajú stále na najlepšie podmienky, a preto sú extrémne zraniteľní. Keď  dokážu niekde byť úspešní a zažiť trocha šťastia, je to preto, lebo  im bola poskytnutá pomoc, alebo vďaka nejakým skrytým podmienkam, ktoré však neboli trvalé, a nie preto, lebo  ich filozofia bola pravdivá.

  Poviete mi, že to, čo odporúčam, je žiť vo svete predstáv. Dobre, teda začnime postupne objavovať svet predstáv, pretože do neho Boh umiestnil všetku silu. Materialisti nemajú nijakú vedomú moc v oblasti myšlienok a citov, pretože si príliš zakladajú na svete vecí, fyzickom, materiálnom, stratili vieru v  možnosti sveta vnútorného, snažia sa dokonca zmazať stopy toho druhého sveta.

   Prirodzene tu je jedno nebezpečenstvo pre spiritualistov: keďže vedia meniť v sebe prúdy myšlienok a citov, meniť smútok na radosť, pochybnosti na nádej, tak sa klamú tiež v tom, že môžu ľahko zmeniť aj vonkajší svet. Nie. Výhoda, ktorú vám ponúka svet predstáv je v tom, že sa viete dostať do kontaktu s neviditeľným svetom, s jemnými silami prírody. Tento svet je realitou, ale  je realitou konkrétnou, materiálnou, a keď ste úplne presvedčení, a chcete presvedčiť ostatných, tak budete vážne sklamaní. Svet vecí a predstáv existuje súčasne, ale je potrebné poznať ich vzťahy, ktoré tam existujú kvôli rovnováhe. Keď sa pre vás vnútorný svet stane všetkým, vonkajší svet pre vás prestane existovať a začnú vznikať anomálie, ilúzie a chyby, a stávate sa smiešnym. Oproti materialistom, ktorí zanedbávajú duchovný svet a získavajú oveľa viac  vo fyzickej rovine, ale v iných rovinách strácajú možnosť vnútorne sa stať tvorcami.

    Pravým tvorcom je človek myšlienky, a je to v mysli, kde sa rodia a tvoria veci. Vo fyzickej rovine sa netvorí, tam sa kopíruje, imituje a robia sa tam pokusy. Pravé tvorenie prichádza zo sveta duchovného. Takže aj keď riadia matériu a nútia ju pracovať pre nich, materialisti strácajú zvrchovanosť ducha, zameriavajú sa na nižšiu materiálnu rovinu, a následne strácajú svoju silu riadiť, strácajú svoju magickú silu.

   Práve preto si zakladám na tom, že keď viete ako používať vašu vôľu, vašu myšlienku, vášho ducha, na pritiahnutie všetkých impulzov, ktoré vám vo vnútri umožnia stať sa tvorcami, nevšednou silou.  Pozor však, nerobte si  ilúzie. Keď vám vaša myseľ slúži, keď viete uskutočňovať  vnútornú premenu, ani vtedy  nesmiete dúfať, že vám fyzický svet bude slúžiť ihneď. Mnohí nevidia dobre rozdiel medzi týmito dvoma svetmi a tak strácajú hlavu, pretože tieto dva svety miešajú. Rozprával som vám o zaľúbených, ktorí keď sa majú stretnúť, vidia ako sa zima premieňa na jar. Tá jar je v nich reálna, ale  vonku pokračuje zima. Oni veria, že stačí držať ruku a mágia sa splní. Že vtáci prídu spievať, sneh sa roztopí... To ešte potrvá. Takže toto sa stáva určitým Zasvätencom.  Oni sa klamú. Niektorí veria, že povedaním určitých magických slov  sa jaskyňa otvorí  ako v rozprávke o  Alibabovi a štyridsiatich zbojníkoch, a že stačí povedať: „Sezam otvor“ sa, na to, aby sme našli mnoho rozprávkových pokladov, a potom mohli do konca života žiť v hojnosti. Je oveľa rozumnejšie pracovať, ako očakávať tak nepravdepodobné udalosti.

   Prirodzene, že keď  sa Zasvätenec cvičí v každodennom skrášľovaní vnútorného sveta pomocou svojich myšlienok a pocitov, prúdy, ktoré vytvára, môžu dokonca ovplyvňovať fyzickú hmotu a takýmto spôsobom môže tvoriť hmotné fenomény: pretože  všetko je spojené, vibrácie, bunky, vlny, vyžarovania sa premietajú a napúšťajú svet vecí, ktorý sa môže stať tak nádherným a žiarivým ako svet predstáv.

    Takže keď stále dáte  prevahu duchu, nielenže budete nad podmienkami, ale oni sa samé začnú meniť, pretože podmienky sú niečím mŕtvym, bezduchým a je to vďaka duchu, ktorý je živý, že ich môžete meniť. Život neostane nehybným, stagnujúcim, ale hýbe vecami bez prestávky. Využívajte  svoju silu obnovy, nechajte ju zapôsobiť, inak sa vám prítomné podmienky postavia, aby vás odklonili od vašej cesty.

X
SILA KONCETRÁCIE

   Koncentrácia je jednou z najnevyhnutejšou schopnosťou v mnohých aktivitách. Rytci, chirurgovia, akrobati, a tak ďalej.. to vedia dobre. Všetci sa koncentrujú, aby zabránili chybe, ktorá by zapríčinila katastrofu. Aj robotníci sa musia koncentrovať, aby neprišli o ruku, alebo nohu pri ovládaní určitých strojov. Koľko nešťastí je výsledkom rozptýlenia. Koncentrácia je základom bezpečnosti a úspechu.  Vo všeobecnosti ju ľudia dokážu uskutočňovať v profesii, ale v psychickej a duchovnej oblasti sú vzdialení  toho, aby jej dávali dôležitosť.

   Možno, že ste sa hrali tak, že ste koncentrovali zväčšovacím sklom slnečné lúče, aby ste zapálili kúsok papiera.. Prečo ste nikdy tento fenomén  nepreniesli do psychickej oblasti a takto nezistili, že keď sa raz koncentrujete dostatočne dlho na jeden bod, myšlienka môže symbolicky povedané zapáliť určité materiály? Šošovka je už príkladom sily koncentrácie. Ale fyzici išli ešte ďalej a vynašli laser. Keďže svetlo má vo svojej prirodzenosti vlastnosť sa rozptyľovať, dokázali ho koncentrovať a keď to raz dokázali  vymysleli, veľa druhov technických, medicínskych a strategických aplikácii. Keďže teraz sa  môžeme presvedčiť, že fyzické svetlo je veľmi silné, prečo neveríte vo všemohúcnosť duchovného svetla, myšlienky?

   Jedno z najlepších cvičení koncentrácie, ktoré som vám dal, je meditácia na východ slnka, koncentrujte sa na slnko tak, aby vás nevyrušila žiadna iná myšlienka a určitý čas udržujte atmosféru svätosti. Keď dokážete robiť toto cvičenie správne, tak sa čoskoro budete cítiť posilnení, osvetlení a v plnosti. A keď máte nejaký orgán chorý, môžete spôsobiť zlepšenie stavu premietaním  slnečných lúčov na bunky... lúče svetla, lásky, dobroty, vitality a radosti.

   Áno, môžete reálne spôsobiť zlepšenie svojho zdravia vďaka  koncentrovaniu mysle. Niektorí to považujú za stratený čas. Keď sa pomyslí na množstvo rozmanitých liekov, a nie je treba urobiť nič iné, len otvoriť ústa a prehltnúť, načo sa koncentrovať? A toto nie je správne uvažovanie, pretože  tento vnútorný pasívny postoj vám zabráni vyvíjať sa a pohnúť vnútornými silami,  ktoré môžete použiť, keď opúšťate zem.

   Viete, že pre človeka je len jedna vec dôležitá: schopnosť sa koncentrovať na duchovné veci a témy. Táto schopnosť mu umožní pokračovať pokojne na ceste do nekonečna. Predstavte si, že keď opustíte tento svet, zistíte, že ste zahalení do  atmosféry čiernej, tmavej, cez ktorú nedokážete vidieť ani svojich priateľov, ani anjelov. V tej samote, v tej temnote, kto vám príde na pomoc? Iba vaša schopnosť koncentrovať sa na všetko, čo je božské. Táto schopnosť ostane aj po smrti, pretože nezávisí od mozgu, ale od ducha, ktorý je nesmrteľný.

   Keď človek opustí svoje fyzické telo, tá schopnosť ostáva v jeho duchu, pretože je to duch, čo myslí, cíti a jedná. Robí to prostredníctvom matérie fyzického tela, ale keď sa v poslednej minúte oslobodí, nemyslite si, že od tejto chvíle nie je schopný  cítiť, myslieť a jednať, práve naopak v týchto podmienkach to môže robiť ešte s väčšou silou.  Z tohoto dôvodu Zasvätenec, ktorý je zvyknutý sa koncentrovať na žiarivé veci, bude veľmi silný na druhom svete: postačí aby sa koncentroval na Pána, alebo na svetlo, aby zahnal tmu. Ale keď tieto schopnosti na zemi nerozvíjal, potom ich nebude  môcť využívať. Z tohoto dôvodu by sme si mali zvyknúť každodenne sa koncentrovať  na vysoko vznešené veci.

   Duch je nevšednou silou, ale nikto vám neuverí a chcete vedieť z akého dôvodu? Pretože  v minulosti urobil experiment trvajúci minútu, a keď  po minúte skonštatoval, že sa nič nezmenilo, tak si povedal: Načo strácať čas, duch nemôže robiť nič a myšlienka je neúčinná. V skutočnosti nepochopil, ako sa veci majú. Je potrebné vedieť, že myšlienka nemôže robiť nič a taktiež ani duch, pretože matéria sa stala tak matnou a hustou, že pre jej zmenu a uskutočnenie, aby bola citlivou,  jemnou, by boli potrebné tisícročia. A keďže sa ešte nezačala žiadna práca v duchovnej oblasti, tak má matéria veľmi silnú odolnosť. Keď by človek  úspešne pracoval v tom smere, aby jeho fyzické telo bolo oveľa pružnejšie, priepustnejšie pre myšlienku  a ľahšie vychovávateľné, táto práca by umožnila svetlu a duchu preniknúť matériou. Ale pre túto chvíľu fyzická realita, materiálne podmienky ostávajú silnejšie, pretože ľudské bytosti sú  ponorené v omyle a zastavené v zdaní, preto už nevedia ani vidieť, ani cítiť  duchovný svet, Nebo, Božstvo.

   Vráťme sa k sile koncentrácie.  Hovorí sa, že v Indii existujú fakíri, ktorí sa veľa rokov cvičia, dokážu  pôsobiť tak silno na éterickú kvintesenciu nazývanú Akasha, že umožnia pred očami vyrásť semienku, za niekoľko hodín rastlinka vyklíči, narastie, zakvitne a dáva ovocie  a môžu sa jesť jej dozreté plody. Zdalo by sa to byť nemožné, ale jedná sa o skutočnosť, ktorú je možné ľahko vysvetliť. Títo fakíri pracovali na Akashe  a tá pôsobí na stopy zanechané v semene.  Každý strom zanechá v svojom semene špeciálne éterické stopy, ktoré predstavujú syntézu jeho rôznych charakteristík.  V semene sú všetky vlastnosti stromu zapísané. Tvar, veľkosť, farba, škodlivé alebo liečivé vlastnosti existujú v semene, ale aby sa prejavili, je potrebné semeno zasadiť a polievať ho a pomaly za roky sama príroda umožní stromu vyrásť.

   Tento vývoj môže byť urýchlený. V skutočnosti, keď sa  koncentráciou dokáže zintenzívniť svetlo, teplo a život, ktorý pochádza zo slnka, atmosféry a samotnej zeme a začne sa semeno vyživovať  rýchlejšie, ako to normálne robí príroda, tak sa  urýchli rast rastliny. Všetko je jasné a jednoduché. Takže každý, kto vie, ako pôsobiť na sily v Akashi, to znamená na tú kvintesenciu, ktorá obsahuje všetky elementy, ktoré rastlinka potrebuje pre svoj rast [ vitalitu, teplo, svetlo, magnetizmus, elektrinu ], môže zintenzívniť tú silu, ktorá zrýchli rozvoj záznamov. A keď sa napríklad jedná o semeno manga, v priebehu  niekoľkých hodín sa pred nami  objaví  strom s ovocím, ktoré môžeme ochutnať.

   Ale ešte zaujímavejšie je vedieť, že ten istý proces je možný aj v rovine spirituálnej, kde môžeme rozvíjať oveľa rýchlejšie niektoré schopnosti, ktoré vlastníme. Dokonca aj keď nebudeme robiť nič, tieto schopností sa rozvinú, ale za niekoľko miliónov rokov a je  škoda čakať tak dlho. Existuje v nás veľa semien, ktoré do nás Stvoriteľ uložil, zbrane rôznych druhov, čo znamená schopnosti, cnosti, ktoré ešte nie sú prejavené. Sú ako tie zbrane, ktoré ešte neboli dostatočne osvetlené, rozohriate. Všimnite si, že počas zimy je zem plná semien rôznych druhov a nič nerastie, pretože  nie je teplo, nie je svetlo v dostatočnom  množstve. Takže  čakajú... Ale  keď príde jar, začne pôsobiť koncentrovanejšie teplo i svetlo, a všetky semienka, ktoré boli skryté, neviditeľné, začínajú klíčiť a vyrážať... Poviete, že toto vedia všetci, aj deti. Áno, ale pokiaľ sa jedná o presunutie tohoto  úkazu do sveta spirituálneho, sú všetci v hroznej nevedomosti.

  A keď sa ma opýtate ako môžeme vidieť, či semená čo do nás Boh vložil, sú skutočné, odpovedal by som vám: Vystavte sa Slnku. A ono ich zohreje a nechá vyrásť. Keď rozprávam o slnku samozrejme, že na prvom mieste mám na mysli spirituálne Slnko a potom slnko fyzické. Fyzické slnko nám ukazuje, ako sa veci majú v rovine spirituálnej. Ale keďže ľudia neveria v silu spirituálneho Slnka, v to, že v nich môžu vyrásť schopnosti a cnosti do nich uložené, myslia si, že nie je potrebné sa vystaviť jeho svetlu a jeho teplu. Nie je treba sa teda čudovať, že v ich pôde nič nevyrastie. Ostanú tak v temnote a chlade, trasú sa a sú nešťastní. Prečo sa nechcú priblížiť ku Slnku spirituálnemu, k Pánovi, mať radosť z toho, že uvidia, ako rastú všetky tie maličké semiačka v ich záhrade?

   Skúste sa odo dneška  koncentrovať na uvolnenie sily, ktorá je vo vás, sily spirituálnej, božej a mocnej. Ale musíte  začať ihneď, ak chcete, aby sa vaša práca začala prejavovať aj vo svete spirituálnom. Je to tak, ako som vám už vysvetlil, matéria  už nie je hustá, ale poddajná a je pripravená prevziať formu, jas a farbu myšlienky. Áno, je možné urobiť všetko s touto jemnou matériou.

    Považujte koncentráciu za cvičenie extrémne dôležité a cvičte sa každý deň na jemnejších veciach, tak  stále viac podrastiete, oslobodíte sa a budete môcť žiť v harmónii svetla a pokoja.

Základy meditácie.

   Všeobecne je u ľudí meditácia zvykom málo rozvinutým. Z času na čas, keď sa nachádzajú pred ťažkosťami a problémami, ktoré je treba riešiť, keď trpia. Vtedy sa človek stáva zamyslený, rozjímavý, pretože potrebuje nájsť riešenie. Tento stav však, ešte nemôžeme nazvať meditáciou. Jedná sa iba o inštinktívnu reakciu, prirodzené čelenie nebezpečenstvu, alebo nešťastiu. Áno v týchto podmienkach človek, ktorý má potrebu útočiska, sa zahĺbi do seba a dokonca sa začína aj modliť, obracať sa k Bytosti, na ktorú pred tým nedbal, pretože až do tohoto momentu sa všetko darilo. Teraz sa navracia k tej Bytosti, hľadá ju, pretože si pamätá, že keď bol dieťaťom, jeho rodičia mu povedali, že táto Bytosť je všemohúca, vševediaca,  a že je láskou, tak teda sa obracia k Nemu s prosbou o pomoc s najväčšou pokorou, s citom, ktorý má nevšednú silu. Áno, ale preto, aby sa to stalo, musia nastať výnimočné prípady: nebezpečenstvo, vojna, choroba, smrť.

   V každodennom živote, keď je cítiť pokoj a šťastie, ľudia necítia žiadnu potrebu modliť sa a meditovať, a  nepremýšľajú o tomto cvičení ako o potrebnom a nevyhnutnom, práve naopak nevidia v tom žiadnu užitočnosť. Keď všetko ide dobre, myslia si, že sa nepotrebujú ísť strácať v zahmlenom svete meditácie. Iba v nešťastiach, vo veľkých ťažkostiach, keď si uvedomia, že nič, čo je konkrétne, materiálne, im nemôže pomôcť, iba vtedy hľadajú podporu vo svojom vnútri, pomoc, útočisko v nebeskom svete. To je dobre, ale našli by ju ľahšie, keby nečakali na tieto výnimočne stavy, a až potom utekali k Nebu, ale keby praktizovali meditáciu  každodenne. Bez meditácie nie je možné poznať seba samého, stať sa majstrom v ovládaní seba a rozvíjať kvality a cnosti. A je to práve preto, lebo ľudia nechcú dať meditácii dôležitú pozíciu, že ostanú veľmi slabí vo svojom vnútornom živote, vo svojich citoch a želaniach.

   Iste, nie je treba si robiť ilúzie, meditovať je veľmi ťažké. Pokiaľ ste nasiaknutí prozaickými obavami, alebo ponorení do vášní, vtedy sa nedá meditovať. Treba hľadať oslobodenie vnútorne, aby sa naša myšlienka premietla až po nekonečno. Videl som ľudí, ktorí roky meditovali, ale strácali iba čas, alebo napokon svoju vyrovnanosť, pretože nevedeli, alebo nechceli vedieť, že pre meditáciu je treba dodržať určité podmienky. Pokiaľ sa neoslobodíte vnútorne, nie je možné meditovať. Koľko indivíduí, ktorí kradnú, pijú, alebo idú do postele s hocikým, potom idú meditovať. Takto nie, pretože prirodzenosť tejto aktivity to nedovoľuje, a myseľ je vtedy zadržiavaná v  nízkych svetoch.

   Viem, že meditácia sa stáva stále viac modernou, ale toto ma veľmi neteší, pretože vidím kvantitu  chudákov nešťastných, ktorí vchádzajú do oblastí, ktoré nepoznajú. Ako chcete meditovať, keď nevyživujete vysoký ideál, ktorý vás núti vyjsť z vašich rozmarov, z vašich nemravností, z vašich potešení, želaní, aby vás viedol až ku svetu nebeskému? Nemôžete meditovať, keď ste ešte nevyhrali nad určitými slabosťami, nepochopili určité pravdy, a nielenže sa vám to nepodarí, ale bolo by to nebezpečné skúšať.

   Sú tí, čo zatvoria oči, zaujmú polohu, ale čo sa stane v ich vnútri? Kde sa nachádzajú ? Iba Boh to vie.  Keby ste vošli do ich hlavy, konštatovali by ste, že tí chudáčikovia spia. A toto je hlboká meditácia... A teraz sa dokonca robia verejné meditácie pred publikom. Je to smiešne. Aké meditácie  sa môžu uskutočniť pred publikom? Alebo áno, je to možné, ale je potrebné byť tak vyvinutý, tak slobodný, že v akýchkoľvek podmienkach, v akejkoľvek chvíli máš byť schopný meditovať, pretože duch je nepretržite spojený s nebeským svetom. Ale mať tú lásku pre nebeský svet, na to  je treba výnimočnú evolúciu, čo nie je ani náhodou prípad tých, ktorí robia z meditácie exhibíciu.

   Keď chcete mať predstavu o spôsobe, ako väčšina medituje, predstavte si mačku: mačku pred myšacou dierou, áno ona tam mnoho hodín medituje, ako uchytiť myšku. Pre väčšinu ľudí je toto meditácia: meditujú nad myškou, myškou na dvoch nohách.

   Meditácia, to nie je cvičenie, také jednoduché aké si predstavujete. Je treba byť veľmi vyvinutý pre meditáciu, a predovšetkým  mať nekonečnú lásku pre nebeský svet. V týchto podmienkach, bez námahy, je už vaša myseľ koncentrovaná a niekedy meditujete dokonca neuvedomelo, vaša myseľ je zbavená pút a skoro nezávisle od vašej vôle ide uskutočniť svoju prácu.

   Niektorí sa mi zverili: Roky sa snažím meditovať, ale mozog sa zablokuje a nedosiahnem žiaden výsledok. Prečo? Pretože nepochopili, že každá minúta života neexistuje izolovane, ale je spojená s momentmi, ktoré  ich predchádzajú a volajú sa minulosť. Nepochopili, že ich minulosť ich zaťažuje, ruší ich, ale keďže chcú aj tak meditovať, nútia svoj mozog  a on sa zablokuje. Nič sa nedá robiť... Nemysleli nikdy na to, aby si povedali: chcem meditovať, musím si pripraviť môj mozog a môj organizmus, musím dať do poriadku každú vec, preto aby som mohol uskutočniť prácu. Predstavte si, že ste sa s niekým pohádali. Na pozajtra máte meditovať, a aj stará minulosť je prítomná a nemôžete nič, iba myslieť: Povedal mi to, povedal mi ono...keď ho stretnem, bude to príšerné.

   Tu máte námet, okolo ktorého bude prebiehať meditácia. Aký zmätok, skutočná bitka. Namiesto toho, aby sa týčili ku nebeským svetom, klesajú vďaka skúsenostiam z minulosti, ktorých je pekná zbierka. Sprievod udalostí, ktoré bežia v  predstavách. Ten istý príbeh sa opakuje roky a preto nie je možné dosiahnuť veľké výsledky.

Človek sa môže stať všemocným, ale za predpokladu, že má určité množstvo skúseností, a keď vie, že v každej chvíli svojej existencie je zviazaný s tým, čo jej  predchádzalo. Toto je to, čo hovoril Ježiš, keď hovoril, aby sme sa  neznepokojovali o zajtrajšok. Áno, pretože, keď si svoj život dáme do poriadku dnes, zajtra budeme slobodní: môžete disponovať sebou tak, ako chcete, koncentrovať svoju myseľ na námet, ktorý si želáte, pretože ste dali veci do poriadku už deň predtým. Keď ste však nedali do poriadku všetky veci, zajtra budete blokovaní, budete behať zľava doprava, aby ste zachraňovali situáciu a riešili chyby z minulosti. Nebudete môcť byť slobodní ani pre prácu v prítomnosti, ani pre tvorbu budúcnosti.

   Takže, keď osvietený Zasvätenec chce meditovať, pripravuje sa vopred, očisťuje sa, vylučuje všetky zbytočné znepokojenia a snaží sa mať, čo najväčšiu túžbu po zdokonaľovaní pre pomoc ostatným. Chce sa stať modelom, príkladom, Božím synom, oduševnený vznešeným želaním naplniť úplne Božiu vôľu, tak ako žiada Ježíš v evanjeliách. Pre realizácii toho, čo od nás žiada Ježíš, nie je dostačujúce prorokovať a želať si to, ale je nevyhnutné vlastniť určité poznanie. Mnohí si  to želajú, ale nedostávajú nič, pretože nevedia, ako sa majú správne správať. Niekto nechal vodovodný alebo plynový  kohútik otvorený, alebo  zabudol dieťa v kúpelni a vo chvíli keď medituje, si  na to  spomenie... Ako chce meditovať?

   Musíte sa teda pripraviť vopred, a keď ste oslobodení od svojho tela, svojich myšlienok a citov, keď ste nakoniec dokázali ujsť z toho zajatia, ktorým je každodenný život, vtedy sa začnete vyvíjať vnútorne, cítite že existuje nový život, rozsiahly, priestranný, hlboký, a cítite sa v takej expanzii, takej extáze, že vchádzate na ďalší stupeň poznania. Na stupeň, ktorý v skutočnosti je vo vnútri vás: áno , ten božský život vás zasahuje, a na okamih ste dokázali žiť pravý život. A tak sa nebeský život začne prebúdzať vo vás, a nebudete naňho môcť zabudnúť. Teraz máte istotu, že duša je realitou, že nebeský svet existuje a že je obývaný nespočetnými bytosťami. Prečo táto istota? Pretože ste dokázali pohnúť  ešte nepoznanými silami, silami veľmi mocnými a blahodárnymi, oproti minulosti, keď  ste boli v moci mechanizmu nepriateľských síl, ktoré vás  rozožierali a drvili.

Toto vedia Zasvätenci a stále nás to učia. Meditácia je záležitosť psychologická, filozofická, kozmický akt najväčšej dôležitosti. Keď raz učeník okúsil chuť vyššieho sveta, jeho presvedčenie zosilnie, a cíti, že jeho schopnosti ho začínajú naozaj počúvať. Keď chce rozbehnúť svoju myseľ, ona odpovie sladko, a keď ju chce  zastaviť, myseľ sa ihneď zastaviť, ako keby sa mu rozhodli podriadiť bunky celého organizmu. Pokiaľ nebude dosiahnutý tento stav sebaovládania, budú potrebné hodiny a hodiny pre zastavenie, pretože bunky budú naďalej nepokojné, nebudú počúvať, a ako keby si povedali: Myslíš, že nám naženieš strach? Kašleme na teba a nemáme pred tebou žiaden rešpekt, pretože si nám ukázal, že si veľmi hlúpy, bláznivý,  nevedomý, a rozhodnú sa podľa seba. O tom viete všetci niečo, však? Ale sú dni, keď počúvajú pretože náhodou, alebo vedome, ste išli veľmi vysoko, pohli ste s vyššími silami, získali ste autoritu. Keďže bunky poznajú hierarchiu, tak slúžia svojmu majiteľovi, svojmu pánovi.

   Ostatne tak je to aj v živote. V úradoch, na administratíve, vo vojenských silách, každý sa snaží vystúpiť na vyšší stupienok, aby sa stal riaditeľom, prezidentom, šéfom rezortu, alebo generálom. Pretože v tomto prípade a predovšetkým, keď ma na pleciach hviezdičky, budú všetci počúvať a sklonia sa pred ním, aj keby sa jednalo o imbecila, alebo kata. Skadiaľ prichádza tento zmysel pre hierarchiu? To nebolo prinesené ľuďmi, tí nemajú možnosť priniesť nič. Pomocou intuície, alebo inštinktom môžu objaviť iba to, čo existuje v prírode. Všade v prírode existujú hierarchia, na oblohe hviezdy, konštelácie; na zemi rieky, pohoria, stromy, zvieratá; a nakoniec i v človeku je všetko v hierarchiach...

   A teraz, pretože  sa  dobre vie, že na to, aby sme sa stali šéfmi a presadili sa medzi ostatnými, je potrebné postúpiť o stupienok vyššie, prečo teda nemyslieť, že aj v spirituálnom svete je stupienok, na ktorý je možné vystúpiť, aby nám slúžili obyvatelia žijúci v našom vnútri? Jedná sa o ten istý princíp, to isté pravidlo. To o čo  sa Zasvätenci snažia je, aby ich všetko vo vnútri  počúvalo. Neprosia o ovládanie  lesov, hviezd, zvierat, ale o ovládanie seba, svojho tela, myšlienok, citov. Pracujú týmto smerom, pre  tento cieľ.

   Všetky spirituálne cvičenia, ako meditácia, umožňujú v stále väčšej miere uniknúť tým prekážkam, tomu väzeniu, reťazi, ktorá nás úplne podrobí podzemnému svetu. Koľko bytostí sa nakoniec podrobilo. Neboli osvetlení a nechali sa zvrhnúť do vnútra toho strašného sveta. Pomenovali ho peklom. Volajte ho ako chcete, ale je to reálny svet, v ktorom sa mnohí  stratili, pretože sa nechceli ponížiť a použiť prostriedky záchrany, ktoré učí zasväcovacia veda. Verili, že sú veľmi inteligentní, ale v skutočnosti boli veľmi pyšní a tvrdohlaví, a preto pozrite, kde až padli.

   Jediný prostriedok, ako uniknúť z búrok a úzkostí je meditácia. Ale ako som už povedal, na to, aby sme mohli meditovať  je potrebné dať do poriadku určité množstvo vecí.  Tak napríklad, keď matka chce pripraviť sladkosť, keď ju všetky deti volajú, vešajú sa po nej, ťahajú ju za zásteru, tak nemôže urobiť nič. Preto aby mala pokoj, ich musí dať  do postele a uspať. A to isté platí pre nás. Vo vnútri máme deti, ale aké neposlušné, je to až strašné. Preto je treba ich uspať, aby sme mohli uskutočniť našu prácu, a keď je práca hotová, zavolať ich a rozdeliť tortu.

    Aby sme mohli  meditovať, je treba poznať prirodzenosť  psychickej práce. Napríklad, nikdy sa nesmie chcieť od mozgu, aby sa koncentroval nasilu na nejaký námet, pretože by  nervové bunky boli nútené, a zablokovali sa. Z toho by nás potom bolela hlava. Prvá vec, čo je treba urobiť je relaxovať a zostať tak povediac pasívny, prebudiť stav kľudu v bunkách. Iste bez cvičenia sa to rýchlo nepodarí, ale po čase bude stačiť pár sekúnd. Je potrebné predovšetkým pracovať so sladkosťou, pokojom, láskou a predovšetkým veci neurýchľovať. Toto je tajomstvo dobrej meditácie. Vo chvíli keď cítite, že váš nervový systém je dobre  pripravený, dobre nabitý,  pretože ten pasívny postoj umožní organizmu, aby nabral sily, vtedy môžete orientovať svoju myšlienku na vybranú tému.

   Aby ste mohli robiť túto prácu každý deň bez ťažkostí, stále pripravený, aktívny, dynamický a ochotne, aby sa  uskutočnila veľká práca, je potrebné nepretržite pracovať s mozgom. Toto je veľmi dôležité. Keď chcete veľa rokov pracovať vo svojej duchovnej aktivity, buďte pozorný. Nevrhnite sa hneď na vec, tému,  aj keď  sa vám páči, aj keď ju máte v srdci, pretože by to spôsobilo násilnú reakciu. Začnite milo, pokojne. Ponorte sa do kozmického oceánu, aby ste získali silu. A iba keď sa budete cítiť nabitý, odovzdajte sa práci, ktorej sa zúčastní celá vaša bytosť. Áno, pretože nielen váš intelekt, ale aj vnútro vášho tela, všetci obyvatelia vašich buniek musia byť zmobilizovaní pre  spirituálnu prácu.

   Na začiatku sa snažte nepremýšľať, hoďte iba pohľad na váš vnútorný svet, aby ste sa presvedčili, že všetko funguje dobre. Zaoberajte sa iba dýchaním: dýchajte pravidelne, nemyslite na nič, vnímajte iba dýchanie, majte iba vedomie, pocit dýchania... Uvidíte, ako toto dýchanie zharmonizuje vaše myšlienky, vaše pocity, celý váš organizmus, čo bude veľmi blahodárne.

   Mnohí hovoria: ja neviem, čo je meditácia a ani to nechcem vedieť. Obetujem sa, som súcitný, robím dobre iným a to mi stačí. Nie to nestačí, pretože ak konáme, je ľahko  prekročiť zákony, môžeme klamať a zničiť všetko, pokiaľ nezačneme meditovať. Prečo? Pretože iba meditácia vám dovolí mať jasný pohľad na vec: komu pomôcť, ako, v akej oblasti...

   Meditovať sa môže o hocičom: o zdraví, kráse, bohatstve, inteligencii, sile, sláve... o anjeloch, archanieloch a všetkých hierarchiách. Všetky témy meditácia sú dobré, ale najlepšie je meditovať o Bohu, kvôli naplneniu svojej bytosti Jeho láskou, jeho svetlom, jeho silou, pre žitie okamihu v jeho nekonečnosti... meditovať o želaní slúžiť mu, podriadiť sa  mu, spojiť sa s ním. Neexistuje mocnejšia ani blahodárnejšia  meditácia. Všetky ostatné majú ako pohnútku záujem, zárobok, použitie okultných  síl ku konečnému obohateniu a ovládaniu iných. Zasvätenci pochopili, že najlepšou vecou nie je hľadanie toho, čo je najlepšie pre nich, ale to ako sa stať služobníkmi Boha. Všetko ostatné je viac, alebo menej čierna mágia, strigônstvo. Neviditeľné  sily sa používajú k tomu, aby sme mali viac, aby sme ovládali, pre podmanenie žien, ale nie preto, aby  slúžili Bohu. Vidíte, v meditácii sú stupne a stupne...

   Je potrebné meditovať o dostupných témach. Ľudská bytosť je vytvorená tak, že zvyčajne nemôže žiť vo  svete predstáv. Musí sa predovšetkým zachytiť o to, čo je viditeľné, hmatateľné, blízko pri ňom a o to čo miluje. Viete, že je veľmi ľahko sa koncentrovať na potravu, keď sa dlho nejedlo. Bez toho, aby chcel – mal ideál, je ako mačka, ktorá sa koncentruje na myš. Nie je potrebné vyvíjať úsilie, všetko ide samo. Pozrite sa na chlapca, ako sa koncentruje na dievča, ktoré miluje. Áno, hodiny a hodiny, nekonečné dni. Aj v tomto prípade koncentrácia nevyžaduje žiadne úsilie. Aká meditácia ? Nemôže bez nej byť...

   Začnite teda s meditáciou o tom, čo sa vám páči, nechajte bokom následok a začnite s tým, čo vás najviac drží. Začnite s vecou, ktorá sa vám páči, rozviniete tak vo vás metódu práce, následne môžete opustiť tieto témy  a môžete sa zamerať na ďaleké svety. Prirodzene, keď sa začnete hneď koncentrovať na priestor, čas, nekonečnosť... nebudete z toho veľa mať. Až následne sa môžete koncentrovať na prázdno, na nič, ale začnite s viac dostupnými vecami, aby ste postupne došli k tým nehmatateľným.

    Znova vám opakujem najvznešenejšou meditáciou je vojsť do spoločenstva s Bohom, podriadiť sa mu, chcieť mu slúžiť a stať sa nástrojom v jeho rukách. Pri tomto splynutí, všetky  kvality Pána, jeho sila, jeho láska, jeho múdrosť, jeho nekonečnosť prenikne vami a jedného dňa sa stanete božstvom. Niekto povie: Aká hrdosť stať sa božstvom.

Čítajte v evanjeliu : Buďte dokonalí, hovorí Ježíš, tak ako je dokonalý váš Nebeský Otec.

Neexistuje vyšší ideál, je to Ježiš, ktorý nám ho dal, ale kresťania naňho zabudli. Mnohí veria, že stačí ísť sem tam do kostola a zapáliť sviečku, a potom sa vrátiť domov a zaoberať sa svojím malým kurníkom, že toto stačí na to, aby sme sa stali dobrými kresťanmi... aký nádherný ideál, vďaka takému ideálu kráľovstvo nebeské príde skoro, to je isté. Ach úbohé kresťanstvo, držiace sa rozumných dôvodov nehľadať príliš v ľudskej bytosti, ináč to bude pýcha: rozumiete? Dobre teda, ale ja hovorím opak: je potrebné si dať čo najvyšší ideál do srdca, do duše, do ducha. 

A tým ideálom je stať sa absolútnym nástrojom v Božích rukách,

pokiaľ Boh nezačne cez nás myslieť, cítiť a jednať.

Odovzdajte sa do jeho vôle, múdrosti, svetla, odovzdajte sa do služieb svetla

 a svetlo,

ktoré vie všetko, vás povedie.

   Ale človek je na zemi, a čo má robiť na zemi? Ježíš hovorí... vidíte odvolávam sa stále na to, čo hovorí Ježíš. Ježiš už povedal všetko, tak prečo teda pridávať ďalšie veci po ňom? On hovorí: Ako v nebi tak i na zemi. A táto zem je našou zemou, naše fyzické telo. Takže potom, čo sme urobili prácu pre dosiahnutie vrcholu, musíme zostúpiť a zorganizovať všetko vo fyzickom tele. Nesmrteľnosť je hore, svetlo je hore, harmónia je hore, mier je hore, krása a všetko jemné je hore; a všetko čo je hore musí zostúpiť a inkarnovať sa dole do fyzickej roviny. Proste aby ste sa stali Božími služobníkmi a súčasne pracujte na formovaní ďalšieho tela vo vás. Tela, ktoré sa volá telo Slávy, telo nesmrteľnosti, telo Kristove. Toto telo je spomínané aj v evanjeliách, iba kresťania sa pri ňom nepozastavili, pretože neštudujú evanjeliá, nezaujímajú ich, sú všetkým, iba nie pravými kresťanmi.

   Poviete, že zaoberať sa zemou nie je vysokým ideálom, na druhej strane hinduisti... Áno hinduisti a budhisti sa snažia o opustenie zemi, tej zemi utrpenia, vojen, bied... Viem, je to ich filozofia, ale nie filozofia Krista. Filozofia Krista je, aby zostúpilo nebo na zem, čo znamená zrealizovať Kráľovstvo Božie a jeho Spravodlivosť. Ježiš pracoval pre toto Kráľovstvo a  chce aby aj jeho  učeníci pracovali pre toto kráľovstvo. Je to práve tam, kde máme pracovať,  počnúc naším fyzickým telom. Toto je pravá filozofia. Ako to mohli iní pochopiť, to ma nezaujíma.

   Nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi tak i na zemi.... Ale kde sú robotníci? Ľudia majú vo svojej mysli inú filozofiu a kvôli tomu sa musia vrátiť na zem, pokiaľ ju nedokážu premeniť na rajskú záhradu. Na tomto stupni vývoja opustia zem a odídu na iné planéty a prenechajú zem zvieratám. Ste ohromení však?.. Ľudia boli poslaní na zem ako robotníci do vinice, ale oni na to nemyslia, a namiesto toho, aby pracovali, tak sa zabávajú. Nie je treba zabudnúť na to, prečo sme tu, ale myslieť každý deň na premenu zeme na raj. Potom Pán povie: Boli ste dobrí robotníci na mojej vinici, teraz vojdite do mojej radosti a slávy. V Evanjeliách aj Ježíš hovorí o robotníkoch pozvaných pracovať na vinici. Títo robotníci sme my, ale čo sme zasadili? Kde sme pracovali? ...

    Poznáte iste podobenstvo o služobníkoch a talentoch. Znamená to to isté. Služobník je karhaný pretože premrhal svoje talenty. Ten zlý služobník predstavuje toho, kto nikdy neurobil žiadnu prácu, a kto sa iba zabáva a myslí na to, ako by sa obohatil, a žil lepšie na zemi. Toto všetko nemá žiaden vzťah ku Kristovej filozofii. Boli sme poslaní na zem, aby sme uskutočnili prácu, a jedného dňa nám Pán dá všetko. Celé univerzum nám bude patriť. Preto mi je smutno, keď vidím mnohých, ktorí sa považujú za spiritualistov, mystikov a okultistov, ako pochopili svoju pozemskú existenciu. Ženia sa, privádzajú deti na svet, jedia a pijú presne tak, ako najsvetskejší ľudia. A čo sa týka práce, pre ktorú boli poslaní na zem, robia niečo? Nič. A vy, tiež sa pozorujte, a uvidíte, že to, čo robíte, nie je veľmi v súlade s Kristovou filozofiou.

   Dnes som vám dal dve najlepšie témy na meditáciu: ako sa obetovať pre  nebeskú službu, a ako realizovať, konkretizovať a materializovať  Nebo na zemi, to znamená všetko, čo je vysoko. Zmysel života je obsiahnutý v týchto dvoch aktivitách, a  všetko, čo je mimo nich, má iste svoj význam, ale nie význam božský. Boh stvoril človeka podľa svojho obrazu, stvoril ho, aby sa stal, ako On. Keď mi neveríte, choďte a opýtajte sa ho. Celý môj život som hľadal to najlepšie, čo existuje, a objavil som to, ale to neznamená, že teraz si môžem skrížiť ruky a nerobiť nič. Práve naopak, v tomto momente je potrebné začať naozajstnú prácu, pretože to čo sa nájde hore je potrebné zrealizovať aj na zemi tak, ako to je zrealizované na nebi. Nie je dostačujúce, že veľa vecí je už zrealizované v oblasti mysle. Je to potrebné zrealizovať aj na fyzickej  rovine, ale toto je dlhá a  ťažká úloha.

   Samozrejme, dalo  by  sa ešte veľa pridať, ale pre dnešok to stačí. Je veľmi dôležité pochopiť dôležitosť meditácie, a pre dosiahnutie výsledkov musíte kontrolovať vaše myšlienky, vaše city, vaše skutky, možno povedať, celý váš spôsob života. Začnite meditovať o jednoduchých, dostupných veciach, aby ste sa potom pomaly presunuli k veciam jemnejším,  a jedného dňa budete pracovať iba preto, aby ste sa stali nástrojom v Pánových rukách a pre realizáciu Neba na zemi. Neexistuje nič veľkolepejšie a Božskejšie. Je to naplnenie všetkých nebeských zákonov, všetkej múdrosti.

   Nezabudnite nikdy, že s meditáciou vám boli dané všetky najlepšie možnosti, ako vytvoriť priestor pre vašu vnútornú bytosť, tú bytosť tajuplnú, jemnú, ktorá sa musí vynoriť, otvoriť a nazerať na nekonečný priestor, aby zaznamenala všetky zázraky a zrealizovala ich na fyzickej úrovni. Je prirodzené, že to  čo tá bytosť vidí, čo kontempluje, si neuvedomujeme, ale opakujúc často toto cvičenie, objavy ktoré urobí budú vedomejšie, a potom sa v nás objaví a bude prebývať poklad.

   Je potrebné zakúsiť meditáciu, je treba aby vošla do našej mysle, nášho srdca, našej vôle, ako potreba, ako potešenie, bez ktorého život viac nemá ani chuť, ani zmysel. Musíte čakať s netrpezlivosťou ten moment, v ktorom sa konečne ponoríte do nekonečnosti piť elixír nesmrteľnosti, ale nevidím vo vás ešte tú radosť a nedočkavosť. Je potrebné byť ako opilec, ktorý nemyslí na nič iné,  ako na víno, a vo chvíli meditácie si povedať: Konečne moja duša, môj duch a moje srdce môžu objať univerzum, a aspoň na chvíľu sa ocitnúť zoči voči Nekonečnosti.

II.

   Každej živej bytosti dal Pán možnosť zaobstarať si potravu, ktorá je pre ňu najvhodnejšia. Existujú nespočítateľné druhy zvierat: hmyz, vtáky, ryby, cicavce.... a pre každé z nich príroda pripravila inú potravu, zvlášť vhodnú. Ako to, že len ľudské bytosti nenájdu to, čo potrebujú? Čo sa týka fyzickej potravy, každý vie, kde a ako ju nájsť, ale pre  výživu psychickú, spirituálnu, ešte nevedia, čo robiť. Ale aj v tomto prípade je všetko potrebné rozmiestnené v celom univerze. Je potrebné iba vedieť, na akej rovine sa nachádza to, čo sa hľadá.

   Keď sa odvážite do  močiarov zamorených komármi, osami a hadmi, prirodzene, že stretnete tieto zvieratká. Ale keď chcete vidieť orlov, musíte vystúpiť na hory. Máte chuť kontemplovať o kráse a ste zatvorený v manzardke? Musíte z tade odísť, aby ste prešli lesom, záhradou, alebo po brehu mora. Keď sa chcete vzdelať, musíte ísť na univerzitu, alebo do knihovne. Pre každú vec je potrebné nájsť tomu zodpovedajúce miesto. Toto je platné ako pre fyzickú, tak pre psychickú rovinu. Toto je dôvod pre ktorý učeník zasväcovacej školy obetuje každý deň  určitý čas meditácii, aby mohol navštíviť neviditeľný svet, pretože vie, že tam nájde to, čo potrebuje pre svoju rovnováhu, pre svoj vývoj, a duchovné napredovanie.

   Opýtate sa  ma, ale ako nájsť tie svety? Kto nám ich môže ukázať? Na fyzickej rovine máme aspoň geografické knihy s mapami a informáciami každého druhu, sú aj atlasy a encyklopédie... Ale ako sa orientovať v neviditeľnom svete? Tu  je niečo dôležité, čo neviete. V psychickej oblasti máme fenomén podobný tomu, čo umožňuje telepatovi nájsť napríklad osobu vďaka nejakému predmetu: kúsku vlasu, alebo veci, ktorú nosil. Telepatia je založená  na zákone príťažlivosti. V našom prípade spájajúcim  predmetom, je vaša myšlienka, ktorá vďaka príťažlivosti  vyjde do priestoru stretnúť sa s elementmi, ktoré jej zodpovedajú. Spirituálna rovina je zorganizovaná tak, že už len fakt myslieť na určitú osobu, na miesto, alebo na určitý element, umožní prísť do kontaktu, hoci kde by sa nachádzali. Nie je teda nevyhnutné poznať presné miesto, kde sa nachádzajú, tak ako je to na fyzickej rovine, kde sú potrebné mapy a presné navigácie.

   V duchovnej rovine a v rovine božskej nie je potrebné robiť, hľadať, ale stačí sa silne koncentrovať, pokiaľ nie ste zavedení tam, kde si prajete ísť. Myslíte na zdravie? Ste už v priestore zdravia... Myslíte na  lásku, ste vo svete  lásky... Myslíte na hudbu, ste vo svete hudby... a  môžete, keď ste citlivý a máte na to dar, zachytiť tú nebeskú hudbu.  Neverte, že veľkí skladatelia vytvorili hudbu, ktorú skladali. Nie, zapísali len hudbu, ktorú videli hore, a často krát nedokázali prepísať túto hudbu, ktorú počuli hore, pretože, na zemi neexistujú zvuky a akordy schopné ozajstne reprodukovať hudbu jemných svetov. Tú istú ťažkosť  majú maliari, básnici a všetci umelci, pretože človek nie je ešte pripravený zachytiť a prenášať krásu nebeského sveta. Nie je ešte toho schopný, ale môže sa to stať, pokiaľ uskutoční pravú  spirituálnu prácu, nahradí  v sebe všetky staré, opotrebené častice, časticami nebeskými, čistými a svetlými. Poviete: ako a kde nájsť tieto častice? Ako som vám práve vysvetlil, je to myšlienka, ktorá sa postará o to, aby ste ich našli. Od chvíle, keď myslíte na tieto nové častice, predstavujete si ich  v ich jemnosti, v ich čistote, v ich žiarivosti, ich priťahujete, zatiaľ čo iné sú nahradené a vylúčené. Iste, že nie hneď, pretože to závisí od vašej lásky, ale jedného dňa všetky tieto častice, ktoré nevibrovali v harmónii s nebeskými svetmi, budú nahradené a dokážete chytať a zbierať najjemnejšie  a najvznešenejšie reality univerza.

   Odkedy veda objavila, že vesmír je pokrytý vlnami, kde sa nachádzajú zvukové odkazy, snaží sa vyvinúť  stále jemnejšie prístroje na ich zachytenie. Ale to, čo sa nevie je, že tieto prístroje existujú od nepamäti v ľudskej bytosti. V skutočnosti stvoriteľ pripravil človeku  pre  budúcnosť nepopísateľné bohatstvo a umiestnil do neho prístroje a  antény, schopné vysielať a prijímať celú krásu a inteligenciu Stvoriteľa. Keď to teraz človek nedokáže, je to preto, lebo neurobil žiadnu prácu v tomto smere, necvičí sa v tom a ani si nie je vedomý týchto možností, možností, ktoré aj napriek tomu existujú, všetky prístroje sú umiestnené v človeku a čakajú iba na svoju aktiváciu. Tieto  prístroje, to sú rôzne čakry a tiež rôzne nervové centrá, mozog a solar plexus. V súčasnosti všetky tieto dokonalé prístroje driemu, a človek nevie zachytávať odkazy, ktoré prichádzajú z mnohých miest vesmíru, dokonca z najvzdialenejších konštelácii.  Nakoniec je to správne, pretože tých odkazov je tak veľa, že keď by ich v súčasnosti mal prijímať zbláznil by sa a zomrel prudko zasiahnutý. Keď bude človek dostatočne vnútorne posilnený, tak aby ich zniesol, nebude to pre neho viac žiadne nebezpečenstvo.

   Vezmime si  príklad. Nikdy ste  nevideli ako rastie cuketa? Zvyčajne je zavesená na maličkej stopke, ktorá sa môže ľahko roztrhnúť. Ale postupne ako sa cuketa rozvíja, maličká stopka sa posilňuje, až do chvíle, keď je schopná uniesť niekoľko kíl. Ten istý fenomén máme aj u ľudskej bytosti.  Postupne vo svojich meditáciách dokáže prijímať kozmické prúdy, niečo v nej pracuje  na tom, aby mohol vydržať všetky tieto napätia.  Ale to sa deje postupne. Mnohí sa chcú naučiť všetko naraz, rozvinúť všetky svoje schopnosti jedným šmahom, ale týmto spôsobom idú v ústrety vážnym ťažkostiam. Lekár predpísal liek chorému: musíte brať desať kvapiek denne po dobu jedného mesiaca. Jeden mesiac povedal pacient, to je príliš dlho.  Zobral naraz celú dávku a zomrel.  Je treba robiť veci trpezlivo, stupňujúc ich, týmto spôsobom sa organizmus dokáže posilniť a stane sa stále schopnejším vydržať napätia.

   Tu je teda podstata, ktorú potrebujete vedieť: pomocou meditácie máte možnosť zachytiť  všetky elementy univerza, ktoré potrebujete. Vďaka zákonu príťažlivosti, myšlienka sa nabije všetkými potrebnými elementmi. Ten istý fenomén sa deje u ľudských bytostí: keď myslíte na nejakú osobu, aj keby sa táto nachádzala na vrchole sveta, medzi piatimi miliardami bytostí, ktoré sú na zemi, vaša myšlienka pôjde presne k tej  osobe, na ktorú ste mysleli a nie k inej. Je to akoby vaša myšlienka bola pritiahnutá, aby zasiahla  presne  danú osobu.

   Takže odteraz, keď chcete dostať nejaký element z univerza, alebo sa chcete spojiť s nejakou entitou, musíte myslieť na ten element, na tú entitu, bez toho, aby ste sa zaoberali tým kde sa nachádza: vaša myseľ ich neomylne nájde. Keď chcete, to isté sa deje, keď sa dá určitým psom oňuchať predmet, ktorý patril určitej osobe. Pretože tento predmet je napustený vyžarovaním danej osoby, pes je ju schopný nájsť, aj keď je vzdialená niekoľko kilometrov... Pach je niečo tak extrémne jemné, že pes prejdúc pomedzi stovky osôb,  nájde neomylne tú, ktorú hľadá. A presne to robí myseľ, keď ide do priestoru hľadať nielen elementy, ale aj tie viditeľné a neviditeľné bytosti, ktoré vás môžu posilniť, osvetliť.

XII
TVORIVÁ MODLIDBA

     Môžu vás mučiť tak, že z vás neostane nič, avšak jeden atóm z vás ostane stále, a je to práve ten atóm, ktorý pre vás môže postaviť okolitý svet. Tým atómom je vlastnosť, ktorá nám umožňuje sa modliť. Tento atóm je najväčším darom, ktorý nám Boh dal, pretože keď by sme ho nemali, tak by už dávno ľudská bytosť zmizla zo zeme.

 O existencií atómu modlitby  nikto nerozpráva, a preto sa môže zdať, že neexistuje.  V zasväcovacej vede ste už počuli, že na špičke srdca existuje atóm, ktorý ma za úlohu zaznamenávať všetko, čo si človek počas života myslel, cítil a zažil. Tento atóm nemôže zasiahnuť, aby niečo zmenil, nerobí nič iné, iba nahráva. V skutočnosti je to maličká cievka, ktorá sa neprestajne otáča od narodenia až po smrť,  kedy sa zastaví a oddelí.

   A taktiež v človeku existuje atóm, ktorého úlohou je pýtať pomoc pred nepriateľskými silami. Pokiaľ tento atóm nie je rozvinutý, tak je to preto, lebo sa človek nemodlí, a všetko prebieha presne tak, ako bol osud určený. Iste, tento atóm nemôže zmeniť hrubé rysy života, ktoré je veľmi ťažké zmeniť, ale na  úrovniach jemných, éterických, môže vzniknúť priestor pre ich mutáciu. Preto osoby zvyknuté sa modliť trpia menej. Keď prechádzajú ťažkými skúškami, vnútorne cítia  menej strachu, horkosti a zúfalstva. Častokrát bolestné príhody sú spojené so spoločnosťou a je nemožné im zabrániť; napríklad vojna. Počas vojny nie je možné zabrániť prenasledovaniu a nešťastiam, ale vnútorne každý, kto sa modlí, kto zasahuje so svojou dušou a so svojim duchom, premieňa všetky nešťastia. Aj keď navonok ostanú udalosti rovnaké, tak tam, kde sú ostatní zničení, zúfalí, alebo dokonca spáchajú sebevraždu,  oni nájdu pomocou vlastných síl  odvahu.

   Nie je treba trpieť, nie je treba sa opustiť, ale  snažiť sa  stále o zlepšenie. Nemôžete zlepšiť všetko, nie ste toho ešte schopní, ale to, čo robíte, je ako semienko, ktoré už začína dávať plody. A keď by sa vám stalo, že máte ostať v 100% zime alebo v tme, bude to len na 99%! Poviete nejaké slová, pomodlili ste sa, koncentrovali ste sa na svetlý obraz, a to je, ako by ste začali volať, kým vás neprídu zachrániť. Nepozorujete dostatočne život okolo vás, stále vám hovorím, že je to život, od ktorého by ste sa mali stále učiť. Pozrite sa na dieťa: kto ho poučil, kto mu prezradil, že slovo má úžasnú moc? Keď sa cíti v nebezpečenstve kričí: Mama. Kde sa naučilo používať také magické slovo? Ona ho počuje a ponáhľa sa ho zachrániť. Prečo ľudské bytosti aspoň nezavolajú o pomoc Nebeský svet?

    Teraz sa stále viac stráca zvyk sa modliť a to je škoda. Prečo by sme sa mali modliť, myslia ľudia, keď máme všetko, čo potrebujeme?... V skutočnosti, modlitba prináleží inému poriadku vecí. Aj keď už vlastníte všetko, a nič vám nechýba, je potrebné sa modliť. Prečo?   Pretože modlitba je tvorením. Prekvapilo vás to? Všetky bytosti majú potrebu tvoriť, ale keď v sebe nevyvinuli určité schopnosti, inteligenciu  a čistotu, nie je možné tvoriť, veci sa iba kopírujú a nerobí sa nič, iba reprodukcia. Presne tak, ako sa to deje otcovi a matke, ktorí neurobili žiadnu vnútornú prácu, pred tým ako stvoria dieťa: oni v ňom iba zreprodukujú všetky svoje chyby a choroby. Klamú sa,  že je to tvorenie, ale to je iba reprodukcia. Pravá tvorba sa uskutočňuje veľmi vysoko.  Na základe tohoto poznania človek, ktorý chce naozaj prekonať seba samého  prostredníctvom svojho ducha a svojej duše, zachytí elementy nebeských svetov. Následne akúkoľvek vec urobí, všetky jeho výtvory budú vlastniť vyššie elementy, pretože dokázal vytvoriť kontakt s nebeským svetom a vyvinúť schopnosť pritiahnuť niečo,  čo prichádza  z veľmi vysoka.

    Pravá modlitba je tvorenie. Keď sa modlíte, neobracajte sa k osobe iba preto, lebo je to váš šéf, riaditeľ, alebo bankár, ktorý vám niečo môže dať, alebo požičať, alebo na ženu, aby vám venovala pohľad. Nie, s týmto druhom modlitieb neobdržíte veľké veci, pretože tí, na ktorých sa obraciate, sú ako vy, na vašom stupni vývoja, s rovnakými vašimi slabosťami.

   Pravá  modlitba vytvára vzťah s jemnejšou bytosťou, Tvorcom Nebies a zeme. Keď sa modlíte, tak sa spájate s touto jemnou Bytosťou, ktorá je v nekonečne, a je to práve vďaka tomuto spojeniu, že človek je schopný zachytiť a pritiahnuť niečo z vyšších svetov, a priniesť to dolu, do sveta v ktorom žije, aby urobil dobre pre všetky bytosti. Je potrebné, aby ste vedeli, že látky, čiastočky a elektróny pochádzajúce z tejto úrovne sú  také mocné, že keby ste mohli mať len jednu z nich, urobili by veľké premeny. Cítili by ste  vibrovať vo vás niečo, čo očisťuje, osvetľuje, lieči, stabilizuje harmóniu a ten blahodárny stav, ktorý sa rozširuje a zasahuje všetkých a premieňa ich.

   Aj tí najslabší a najnešťastnejší ľudia vlastnia ten atóm modlitby, prostredníctvom ktorého by mohli robiť vnútornú prácu.  Aj keď by im chýbalo všetko, peniaze, strava a šatstvo, v hocijakej situácii by sa prostredníctvom modlitby mohli stať mocnými. Schopnosti, peniaze, sila, to nie sú dary dané hocikomu, ale všetci môžu používať silu toho atómu. Na to aby cez neho žiadali, aby naliehali, pokiaľ svetlí duchovia, ktorí sú hore, im neprídu na pomoc. Keď začnete čeliť veľkým ťažkostiam, keď si nepýtate nič, ostanete nemohúci. Atóm modlitby vám môže zabezpečiť všetko, ale keď ho nepoverujete žiadnou aktivitou, dostanete to, čo bolo vnútorne predpokladané. Sila toho atómu sa nachádza  na úrovni psychickej, môžeme povedať vo vašich myšlienkach, vo vašich emóciách. Modliac sa, aj keď sa nič  navonok nezmení, neostanete v takom istom stave ako predtým. Keď je vojna, tá bude pokračovať, keď mrzne budete mrznúť, keď prší budete mokrý, ale modlitba vo vás vytvorila zmeny.

   Keď človek zomiera  je sám,  opustený, úbohý. Ale vďaka modlitbe odchádza v radosti, pokoji, vo svetle,  zatiaľ čo iný v takých istých podmienkach keď sa nemodlí je prenasledovaný pocitmi vzbury a nenávisti. Aj keď nedokáže zmeniť vonkajšie podmienky, modlitba pôsobí úžasne, aj keď by to malo byť iba na podmienky budúcej inkarnácie. Väčšina ľudí ignoruje to, prečo sa cirkev snaží presvedčiť kriminálnika, alebo neveriaceho, aby sa pred smrťou kajal a prosil o odpustenie Pána, a to, prečo to robí, je práve to, že je to posledná minúta, čo sa počíta. Keď človek žil dobre, bol celý život veriaci a  v poslednej minúte sa búri, alebo stratí vieru, zničí dobro, ktoré urobil počas svojej existencie... pretože to čo sa počíta je posledná minúta.

   Vidíte ako je dôležité poznať zákony a správať sa podľa nich. Aj keď ste v živote nedokázali nič zmeniť, tak to nemá absolútnu dôležitosť, ale keď ste prežili dobre posledný moment  vášho života, váš budúci osud bude zmenený a vaša budúca inkarnácia bude lepšia. Nikdy nato nezabudnite !!!

II.

    Keď sa modlíš - hovoril Ježíš - vojdi do svojej izby, zatvor dvere a pros svojho Pána ktorý je v skrytosti. Čo je tou tajomnou izbou o ktorej Ježiš rozprával?... Nič iné, ako stav vedomia. Keď učeník dokáže v sebe vytvoriť ticho a mier,  keď má potrebu vyjadriť  Pánovi svoju lásku, je už  v tej tajomnej izbe.  Pýtate sa, kde je tá izba? Môže byť vo vašom srdci, môže byť vo vašom intelekte, v duši... V skutočnosti je to stav vyššieho vedomia, po ktorý ste sa dokázali vyvinúť.

   Napríklad meditujete o niektorých  vznešených pravdách, ktoré ešte nie ste schopný pojať... pravdy, ktoré o nejaký čas potom znenazdajky pochopíte. Čo sa stalo? Váš duch ich chápal stále, ale boli v oblasti, kde  vaše vedomie nemalo prístup; v skutočnosti človek, ktorý správne nevie, čo sa deje v jeho podvedomí, nevie tiež, čo sa deje hore, v Nebi, vo svojom nebi,  vo svojom duchu, v nadvedomí.

   Ak chcete, môžete sa zatvoriť medzi  štyri steny do izby, aby ste sa modlili, ale keď v sebe nevyživujete lásku k Pánovi, keď nedokážete dosiahnuť ten stav horlivosti, tak je to práve kvôli modlitbe, nemôžete nájsť tú tajomnú izbu a nemôžete do nej ani vojsť. Tajomná izba je stav hlbokej koncentrácie, mieru, vnútorného ticha, kde všetko zmĺkne, kde nič iné, ako vaša modlitba neexistuje, a ona je tým vnútorným Slovom, ktoré preniká priestorom. A v tomto stave, aj keď neviete, že ste v tajomnej izbe, tak v nej ste.

   Tajomná izba je prekrásnym symbolom obrovskej hĺbky, ktorá bola iste poznaná ešte pred Ježišom. Všetci Zasvätenci vedeli, že preto, aby sa mohli  modliť, majú vojsť do tej tajomnej izby, pretože z vonku vás Nebo nebude počuť. Prečo? Predstavte si, že ste na ceste a chcete sa rozprávať s vaším priateľom, ktorý sa nachádza v inom meste. Nie je to možné, pokiaľ nevojdete do telefónnej búdky, kde nájdete telefón, vytočíte číslo a môžete rozprávať. Keď ostanete na ceste, môžete kričať a vrieskať, ale váš priateľ vás nebude počuť. Aby ste boli vypočutí Nebom,  musíte vojsť do tej tajomnej izby, o ktorej Ježíš hovoril, a ona je vybavená telefónmi, zatvoriť dvere, aby ste mohli lepšie počuť, a rozprávať ticho. Preto musí byť v tej miestnosti ticho, v hluku sa nedá konať vnútorná práca.

   Je preto potrebné si byť vedomý, že vo vnútri existuje veľmi tiché miesto, kde je treba vojsť a zavrieť  vo svojom vnútri za sebou dvere. Zavrieť dvere znamená nedovoliť, aby tam vošli iné myšlienky a želania, ináč tam dôjde ku kríženiu záujmov a výsledkom bude zmätok pri komunikácii s nebeským svetom a nedostanete žiadnu odpoveď. Iba v tajomnej izbe môže každá vec prísť správnym spôsobom: vy rozprávate a počúvate, pýtate sa Neba a dostávate odpoveď. Keď nedokážete pochopiť, čo vám hovoria, tak je to preto, lebo ste nedokázali správne zatvoriť dvere. Tajomná izba je teda miestom tichosti a skrytosti. Nikto si nesmie všimnúť, čo a akým spôsobom hovoríte, a že sa obraciate ku Nebu. Iste, niekedy nemôžete zabrániť, aby zistili, že sa modlíte, ale čím menej o tom vedia, tým je to lepšie. V evanjeliu sa rozpráva o tom farizejovi, ktorý sa modlil vystavujúc sa. A v izbe skrytosti sa deje presný opak.

   Môžeme povedať že tá izba skrytosti je srdce, tichosť srdca. Ale samozrejme, že v tomto prípade nie srdce z astrálnej roviny, ktoré je miesto našich nižších, chtivých želaní. Izba skrytosti je spirituálne srdce, môžeme povedať duša. Pokiaľ nedokážeme dosiahnuť ozajstné ticho, tak to znamená, že sme ešte nedokázali preniknúť do tej komnaty. V človeku existujú toľké komnaty. A medzi nimi málokto našiel tú, v ktorej prevláda ticho. Väčšina sa stratila v iných komnatách, a tam sa modlí, ale keďže tam nie sú vhodné prístroje, tak Nebo nedostáva  ich myšlienky a ich modlitby. Pretože aby modlitba mohla byť prijatá, je potrebné, aby boli dodržané určité podmienky.

   Prečo sa v minulosti učili  modliť zo spojenými rukami? Je to symbolické, pretože skutočná modlitba pozostáva v spojení dvoch princípov: srdca a intelektu.  Keď je  to iba vaše srdce, čo pýta, zatiaľ čo  vaše myšlienky sa toho nezúčastňujú, nedôjde k spojeniu dvoch, a  vaša modlitba nebude prijatá. Preto aby bola prijatá, musí pochádzať z intelektu i zo srdca, z myšlienky aj citov, môžeme povedať z dvoch princípov mužského  a ženského. Na koľkých maľbách boli zobrazení modliaci sa ľudia, a taktiež deti zo spojenými rukami. Ale nikdy sa do hĺbky nepochopil význam tohoto gesta. To neznamená, že pre modlenie sa musia nevyhnutne držať  ruky fyzicky spojené; to nie je fyzický postoj, ktorý sa počíta, ale postoj vnútorný. Je potrebné zapojiť dušu a ducha, srdce a intelekt, pretože to od ich spojenia pochádza sila modlitby. Je to niečo zvláštne, čo sa odohráva: v rovnakom čase dávate a dostávate, ste aktívny a prijímajúci.

    Čo sa týka modlitby je ešte veľa nedorozumenia.  Ľudia veria, že podstata je v slovách modlitby. To nie, častokrát sa slová strácajú, pretože nedokážu vystúpiť až k nebesiam. Ústa niečo hovoria, ale človek sa nemodlí: nič v ňom nevibruje. Iste,  zapojiť do realizácii prednesené slovo je dôležité, ale za podmienky, že vaše želanie a vaša myseľ už sú silné v rovine spirituálnej: vtedy je slovo ako podpis, ktorý povolí akciu vyšším silám.

   Predstavme si, že chcete v sebe prebudiť cit lásky ku Bohu. Keď máte pocit, tak je to čisto psychické, a nepotrebujete povedať slová, ale dokážete ich vysloviť so silou vášho želania. Ale predstavme si, že chcete dosiahnuť realizáciu vo fyzickej materiálnej rovine: v tom prípade vypovedané slovo je dôležité. Avšak základom ostane intenzita myšlienky a citu, ináč aj keď budete hodiny rozprávať, nebudete mať žiaden výsledok, nebudete vypočutý. Nakoniec to cítite sami, kedy je vaša modlitba vypočutá, a kedy nie. Sú dni, keď sa cítite taký silný, naplnený a jasne chápete, že to Nebo vás vypočulo. A to neznamená, že ihneď nasledujú výsledky vo fyzickej rovine, realizácia nepríde hneď, ale boli ste vypočutý, vaša požiadavka bola vzatá do úvahy a to je podstatou, cítite že vaša modlitba bola vypočutá.

   Všetko závisí od intenzity a intenzita je stále spojená so schopnosťou oslobodiť myšlienky a city od všetkých vonkajších znepokojení. Preto náš postoj je veľmi dôležitý: dokázať sa cítiť slobodný... Na hodinu alebo dve odložiť nabok všetko a ponoriť sa  do intenzívnej spirituálnej práce, pretože iba za takých podmienok nás Nebo vypočuje. Keďže existuje súvislosť medzi jemným svetom vedomia, myšlienky, pocitu, energií  a svetom hmoty, zakaždým, keď dokážete dosiahnuť vznešené stavy vedomia, tieto pritiahnu z kozmu materiály veľkej čistoty, vďaka ktorým  si dokážete zostrojiť žiarivé telo, telo slávy. Je potrebné začať pracovať v rovine spirituálnej, rovina materiálna sa zmení následne, automaticky.

   Každý aspekt spirituálny má svoj materiálny obraz, a každá čiastočka hmoty má svoj spirituálny obraz. Je potrebné iba pracovať duchovne s myšlienkou, čo znamená s modlitbou, pretože toto sú neviditeľné  prúdy, ktoré pritiahnú  jemné elementy. A na základe tohoto zákona podobnosti všetci  Zasvätenci založili svoju prácu, a keď majú absolútnu dôveru  v nebeskú múdrosť, tak je to preto, že vedia, že čo je nebeské vnútorne bude nebeské aj vonku. Všetka ich starosť spočíva v neustálom sa pýtaní, či to čo robia, je spravodlivé, správne a harmonické. Pre všetko ostatné sú absolútne presvedčení o zákonoch prírody, a že to, čo je už zrealizované v duchovnom svete, jedného dňa bude aj v rovine fyzickej .

XIII

HĽADANIE  VRCHOLU

    Hľadanie Boha je dlhé a náročné, to je pravda. Niekedy ste sklamaní a s pocitom, že sa pracuje v prázdne, to však je iba zdanie. Je to ako prípad toho, čo kope v zemi a hľadá vodu...  ešte ju nevidí, ale  jej odraz má v mysli, v srdci, v duši a žije s myšlienkou a nádejou vody. A keď tá voda ešte nevyviera fyzicky, prúdi už vnútorne. Tak isto aj ten, čo hľadá Boha, aj keď zdanlivo nič nenachádza, pracuje už s veľmi silnou realitou, ktorá v ňom žije. Mohol by povedať: Iste, nenašiel som Boha, ale  Boh sa  odráža v mojich myšlienkach, mojich pocitoch, pretože tá nádej, tá viera je už Bohom.

   Dám vám ešte iný obraz. Hľadač zlata preosieva  piesok z rieky cez sito a kúsok po kúsku sa obohacuje. Po čase alchymista nájde kameň mudrcov, ktorý premení kovy na zlato... ale  jeho práca trvá dlho a  je stále chudobný. Ale jedného dňa, po rokoch... alebo storočiach, keď nájde kameň mudrcov [ a keď pracuje podľa pravidiel,  nakoniec ho musí nájsť ] v tomto prípade sa tento alchymista stane najbohatším človekom na svete, môže premeniť aj hory na zlato.

   Každý, kto hľadá Boha je ako alchymista, ktorý ešte nenašiel kameň mudrcov a súčasne ako ten, kto na brehu rieky preosieva piesok a nachádza kúsky zlata. V skutočnosti,  že hľadajú Boha je nevyhnutné, že jedného dňa obdrží čiastočku Jeho svetla, Jeho lásky, Jeho sily, Jeho krásy. Aj ja to robím tak, ako alchymista, robím prácu, ktorej výsledky nikdy nevidím, ale nestrácam odvahu, pretože ako hľadač zlata teším sa z úlomkov zlata, ktoré nachádzam každý deň, a ktoré sú už zábleskom kameňa mudrcov, prítomnosti Boha.

   Často vám hovorím: Hľadajte nedosiahnuteľné, hľadajte to, čo nemôžete  dostať, ani uskutočniť, pretože vďaka tomuto hľadaniu dostávate každý deň niečo viac. Iste nikdy nebudete mať všetko, ale sústreďovaním sa na nedosiahnuteľné ciele ste nútení prechádzať novými svetmi a prekonať nové etapy, a toto napredovanie je to, čo má cenu. Nepýtajte ani poznanie, ani dobrotu, ani zdravie, ani šťastie, ale smerujte k Nebesiam, k absolútnu... a budete mať všetko ostatné, a dokonca aj to, čo ste nepýtali.

   Nie je to po prvýkrát, čo vám  to hovorím, už dlho sa vám snažím osvetliť tento argument, a som nútený sa opakovať, pretože vás vidím zaujatých maličkosťami, alebo nádejou, ktorá môže vyplniť ten nekonečný priestor okolo vás... Neverte, že je to možné, máte tu dve cesty, jedna neprináša nič okrem sklamania, ale dá vám všetko, toľko, že jedného dňa budete môcť povedať že vám patrí univerzum: tá druhá vám nejaký výsledok prinesie, ale budete stále neuspokojený, a  aj keď niečo získate, budete cítiť, že podstata vám uniká.

   Všetci, čo dobre poznajú svoju profesiu, hovoria, keď sa im prihodí niečo nepríjemné: Ach sú to chyby toho povolania a nebráni im to, aby v tom pokračovali. Prečo spiritualisti nepoznajú nepríjemnosti svojho povolania? Prečo strácajú odvahu a chcú ho opustiť? To ukazuje na to, že nepochopili neisté stránky svojho povolania, keby ich boli poznali skôr, pokračovali by s väčším zanietením. Keď ste ustrašení, musíte získať viacej odvahy, práve z dôvodu tohoto strachu. Vidím že ma neviete pochopiť, avšak toto je pravou alchýmiou, kameňom mudrcov.

   Takže si musíte zvyknúť ísť každodenne veľmi vysoko so svojou myšlienkou. Áno veľmi vysoko, až po Boží trón... Keď nebudete mať výsledky, neznamená to, že sa nič nedeje. Z dôvodu nepriehľadnosti matérie, ktorá vás obklopuje, nedokážete ešte vnímať minimálne zmeny. Nič nepočujete, nič nevidíte, a predstavujete si, že sa vám nič nedeje. Avšak deje sa niečo v miere, v akej sa snažíte, cesta sa otvára pred vami, most medzi vami a  nebeským svetom sa stáva stabilnejším a jedného dňa sa bude stačiť koncentrovať nejakú minútku na tie svety aby ste mali ihneď radosť, šťastie, silu.

   Neexistuje spirituálna praktika, ktorá predčí zvyk koncentrácie sa na predstavu Božieho vrcholu. Samozrejme, že kresťania sa nenaučili dobre hľadať najvznešenejšiu Bytosť: obracajú sa na svätých, na apoštolov, na prorokov, ale nevedia ísť vyššie. Je to dobré obracať sa na svätých, na apoštolov, mučeníkov, ale je oveľa lepšie zvyknúť si koncentrovať sa na vznešenejší bod, na Vrchol. Dokážete tak hýbať určitými silami a vytvorí sa určitý pohyb. Z toho vrcholu odídu príkazy, ktoré na vás budú dávať pozor a  vykonávateľmi môžu byt Zasvätenci, svätci, mučeníci, alebo jednoduchí ľudia z vášho okolia, alebo tiež zvieratá, vtáci... Áno, vykonanie môže byť prostredníctvom zvierat, alebo duchov prírody, alebo štyroch živlov.

    Niekto povie: Ale ísť sa dotknúť vrcholu, ktorý je tak ďaleko je veľmi ťažké, nie je to praktické. Ja sa budem radšej modliť k maličkej svätej Terezke, alebo svätému Antonkovi, pretože keď niečo stratím pomôžu mi to nájsť. Iste to môžete robiť, avšak to vám nebráni, aby ste sa koncentrovali aj na vrchol, na Pána. Prečo?  Pretože On riadi všetko, všetko závisí od Neho.

   Zasvecovacia veda nás učí, že sme  zložení ako univerzum : aj my máme vrchol a centrum- je to rovnaké - a toto centrum reprezentuje Pána - je to najvyššie Ja. Takže keď sa koncentrujete na vrchol univerza, čo znamená na Pána, keď sa ku nemu  modlíte, horlivo ho prosíte, dokážete sa dotknúť vrcholu vašej osobnosti: vytvárate vibrácie, ktoré sú tak čisté a jemné, a šíria sa a vyvolávajú vo vás zmeny extrémne dôležité. V tomto prípade, aj keď nebudete vypočutí, tak sa obohatíte  o duchovný element.

   A častokrát nedostávate to, čo žiadate, pretože podľa kozmickej inteligencie by vám to viac uškodilo ako pomohlo, preto vám to nie je dané. Ale užitočnosť vašej prosby je  v tom, že sa dokážete dotknúť vrcholu vo vás a tak sa pohne silou rozvinutejšou, ktorá sa prejavuje zvukmi, farbami, vôňami, ovplyvňuje všetky vaše bunky a všetky bytosti, ktoré vo vás bývajú. Týmto spôsobom dokážete  obdržať veľmi vzácne elementy.

   Pre obdržanie pravej realizácie je potrebné sa dotknúť centra preto, lebo z tade je všetko organizované a riadené. Uveďme si príklad, že ste členom hocijakej, nevýznamnej  neznámej ľudskej organizácie, nemôžete priniesť žiadnu zmenu vašej krajine. Nato, aby ste mohli priniesť zmenu, je potrebné ísť k centru, tam, kde sa nachádza prezident, alebo kráľ. Iba z tejto pozície môžete pôsobiť na krajinu, pretože to robíte z centra. Keď ostanete  na okraji, na periférii, nikto vás nebude počúvať. Takže každý, kto rieši problémy z periférie, nemôže zmeniť svoju krajinu ani dobre ... ani zle, čo je prirodzene dobre.

   Tento istý zákon nachádzame vo vnútornom svete. Pokiaľ sa nekoncentrujete na vrchol, je možné, že získate nejaké odrobinky, ale podstata, tá nebude od vás závisieť. Keď sa však ponoríte do centra, môžete zmeniť okolitý svet, pretože to centrum vám dá všetky možnosti, všetko závisí od vás. Teraz chápete, prečo sa ľudia veľmi inteligentní nezaoberajú vecami prechodnými a malichernými. Pracujú na tom, aby smerovali ku vrcholu, bez toho, aby sa zaoberali časom, ktorý je na jeho dosiahnutie potrebný, aj keď by sa trebárs jednalo o storočia. Jediná bytosť môže zmeniť osud sveta za predpokladu, že dosiahne centrum.

   Keď dokážete dosiahnuť toho vrcholu, ktorý je vo vás ako stav vedomia, získate tie isté sily ako  Pán a nikto vám nebude môcť odporovať. Áno, prostredníctvom všetkého, čo existuje vo svete, vám môžem ukázať, že kozmická inteligencia zorganizovala veci vo svete tak, že  pravá sila a pravá moc nie sú nikde inde, iba na vrchole. Keď o tom pochybujete, tak to znamená, že ste ešte nepochopili, ako sa veci majú, a keď sa nechce chápať, neostáva nič iné ako trpieť. Ja vám to neželám, naopak, dúfam, že nikdy nebudete trpieť, ale keď sa nechápe, je nemožné netrpieť. Utrpenie existuje práve preto, aby prinútilo ľudské bytosti chápať... Ono je,  práveže, dobrodením.

Teraz vám odhalím jednu z najzákladnejších právd, ktorú je treba poznať; učili je všetci majstri a zasväcovacia veda ju podčiarkuje: každý pôjde jedného dňa žiť do sveta, ku ktorému orientoval svoje myšlienky. Takže keď opustíte tento svet, pôjdete do sveta vašich myšlienok. Keď vaše  myšlienky boli šľachetné, vznešené, pôjdete do sveta vznešenejšieho; keď však vaše myšlienky boli nasmerované ku peklu, pôjdete do pekla. Toto je najväčšou pravdou. Takže, ak nepýtate inteligenciu, alebo lásku, alebo krásu, tak si môžete byť úplne istý, že žiadna sila prírody vám nemôže zabrániť, aby ste nebývali v tom svete, v ktorom prebývali vaše myšlienky a vaše želania.